streda 12. decembra 2012

PC REVUE


Ježiško v novej realite

A je tu koniec roka, opäť to utieklo ako voda. Môj posledný pobyt v zahraničí v tomto roku patril večnému mestu – Rímu. Šli sme testovať fotoaparáty a vybraný let bol čisto z kategórie low-cost. Odlet z Budapešti, letenka bez dopredu priradeného miesta, ale závislého od rýchlosti behu k lietadlu. V cene letenky len jedna batožina skôr miniatúrnych rozmerov. Do Budapešti sa bolo treba dostať vo vlastnej réžii, a tak som vybral parkovisko cez internet. Na rozdiel od Viedne tu maďarskí podnikatelia prišli na zaujímavý spôsob zárobku.

QUARK


Milí priatelia,

Bibliotéka, ktorá pred mesiacom štyri dni ovládala bratislavské výstavisko Incheba, je celoštátna výstava kníh. Keď pred dvoma desaťročiami štartovala, mala ambíciu stať sa veľtrhom. Dopadlo to tak, že na veľtrh sa nevypracovala, je to predajná výstava, ktorú napriek všetkému radi navštevujeme. Vydavatelia preto, že sa tu za štyri dni predá najviac kníh v roku. Je to pre nich veľmi dôležité, lebo tlačiarne potrebujú po dodaní knihy peniažky, aby mali z čoho žiť, a vydavatelia financovať nové knihy. Čitatelia preto, lebo je to pre nich vlastne jediná možnosť v krátkom čase na jednom mieste zistiť, čo za knihy prichádzajú na pulty, aké sú trendy, čo sa prežilo a ktoré žánre sa derú do popredia. Výstava bola zaujímavá, takmer každý si mohol nájsť niečo pre seba. A keďže vydavatelia poskytovali zaujímavé zľavy, určite mnoho kníh odtiaľto poputuje pod stromček.

QUARK


Milí priatelia,

ešte vždy je aktuálny drsný internetový žart, že v Česku majú nových vierozvestcov, ktorí sa volajú Etanol a Metanol a medzi pospolitým ľudom šíria Braillovo písmo. Ľud je tvorivý, aj v tragických chvíľach prináša výstižné myšlienky v plášti čierneho humoru, ktoré trochu zľahčujú ťažobu smútku. Aj spomínaný fórik uberá na vážnosti predsa len vážnej situácie, do ktorej dostala susednú krajinu nekontrolovaná túžba po peniazoch. Bojím sa, že bude ešte dlho trvať, kým sa všetko dostane do starých koľají a kým si budeme môcť bezstarostne, s ľahkou mysľou štrngnúť. Ja mám napríklad stále na pamäti hroby tých, čo zbytočne zaplatili tú maximálnu daň. A nielen preto, že je dušičkový čas. Kde budem mať istotu, či aj nám nehrozí podobné nebezpečenstvo?

QUARK


Milí priatelia,

keď na konci 5. a 6. storočia prišli naši predkovia na územie, ktoré obývame, ten najschopnejší (lebo vtedy to tak muselo byť) určite povedal ostatným putujúcim: My asi zostaneme tu. Bol to Praotec Slovák, ktorý musel rovnako existovať, ako jestvoval, napríklad Praotec Čech, ktorého v tejto funkcii, samozrejme, akceptujeme. O Praotcovi Slovákovi sa dlho veľa nevedelo, lebo kmene, ktoré viedol, boli viac na práce než na marketing. Keď padlo rozhodnutie ostať, okamžite sa všetci dali do boja o prežitie. Praotec Slovák vyslal vyzvedačov na sever, kde objavili vysokánske hory.

PC REVUE - OpenPark


Lietajúci chrúst
V poslednom čase sa stále viac objavujú informácie o prevratných technológiách, ktoré by mohli zásadným spôsobom vyriešiť kľúčové problémy ľudstva. Informácií je veľmi veľa a je naozaj dosť ťažké urobiť si objektívny názor, či a do akej miery sú pravdivé, či daný objav má šancu pretransformovať sa do podoby reálne použiteľného produktu alebo ide o zaujímavý fyzikálny jav, opakovateľný len v laboratórnych podmienkach.

streda 14. novembra 2012

PC REVUE - OpenPark


Dr. Jekyll a Mr. Hyde 

Tak som si povedal po kratšej odmlke, že trochu filozofie nikoho nezabije. A čo ťa nezabije, to ťa posilní :-). My ľudia tužíme v živote po rôznych veciach, ale jedno máme všetci spoločné – každý chce byť šťastný. Teda aspoň ja si neviem predstaviť niekoho, kto by chcel byť cieľavedome nešťastný, to by bolo asi trochu choré. Je síce pravda, že každého robí šťastným niečo iné, otázka je, či dokážeme rozoznať, či ide o pravé „organické“ šťastie alebo jeho „instantnú“ náhradu. Niekoho robí šťastným úspech v práci, atraktívny vzhľad, obdiv okolia, milujúci partner. Iného nakupovanie, dobrý film či technologické hračky :-). Nič z toho neodsudzujem, to všetko nám spríjemňuje život a patrí to k nám ľuďom. Ale sú to len náhradné „šťastia“, to skutočné k nám totiž nepríde zvonku, ale nájdeme ho iba vo svojom najhlbšom vnútri. Ako ich dokážeme rozlíšiť? Jednoducho, keď ho nájdeme budeme to hneď vedieť, cítiť, vnímať. A nebudeme na to potrebovať nijaké vonkajšie stimuly.

PC REVUE


Aj majster tesár sa utne

Tak tento mesiac to bolo celé o cestovaní. Osobne som bol na predstavení ASUS PadFone 2 v talianskom Miláne a aj na veľkolepom predstavení Microsoft Windows 8 v Paríži. Na cestu do Milána som si vybral lety a leteckú spoločnosť sám a takmer som to neskôr oľutoval. Celý let aj pobyt tu pritom prebiehal pokojne. Doleteli sme večer, v hlbokej noci sme si pozreli historické pamiatky tohto úžasného mesta a vypočuli aj miestnych umelcov. Predstavenie zariadenia na druhý deň stálo za to. Nemusel som nič vymýšľať, čo by som asi tak urobil ja, aby som tým novinárom dal skutočný materiál na tvorbu článkov.

štvrtok 4. októbra 2012

PC REVUE - OpenPark


Smartfóny budúcnosti? Máme sa na čo tešiť...

Súčasný turbulentný vývoj smartfónov mi tak trochu pripomína vývoj desktopov spred „pár“ rokov. Aj vtedy sme sa dlhé obdobie naháňali za stále lepšími technickými parametrami (rýchlejší procesor, viac RAM, lepšia grafika...), až to v jednom momente na bežné využitie prestalo byť zaujímavé. Jasné, vývoj sa nezastavil, stále je čo zlepšovať. Je pre mňa napr. záhadou, že sa vo svete Wintel ešte stále nepodarilo vyriešiť okamžité používanie aplikácií po zapnutí počítača a musíme čakať na bootovanie OS či načítanie obsahu RAM z disku.  

Boli to zaujímavé časy, keď sme chodili na CeBIT obdivovať prvé počítače vybavené Pentiom. Kto mal viac ako 4 MB RAM, bol frajer a rozlíšenie viac ako 1024 × 768 bolo už dostupné len pre pánov CAD-istov. Dnes to je už skôr na pobavenie, súčasné bežné počítače hravo zvládnu všetky kancelárske aplikácie, surfovanie na nete, CAD, DTP, renderovanie 3D scén, prehrávanie HD videa, multitasking – a to všetko v rámci efektného GUI. Pritom doba, keď to nebolo až také samozrejmé, nebola až tak dávno. (Spomína si ešte niekto na DOS, WordPerfect, Venturu, BBS a spol.?)

PC REVUE


Všetko závisí od ľudí

Fíha, tak toto bol iný september. Málokedy som tak veľa cestoval v tomto mesiaci ako práve teraz. A je to dobre, z redakčného stola v Bratislave síce môžeme napísať „akúsi“ reportáž, ale po prvých riadkoch vám bude jasné, že sme tam v skutočnosti neboli a obrázky nie sú naživo, ale všetky poskytli firmy alebo internet. To nie je cesta PC REVUE, chceme byť presne tam, kde sa veci predstavujú, a prinášať ich spracované zaujímavou formou.

Začalo sa to hneď na začiatku mesiaca, keď sme ako dosť veľká redakčná výprava zamierili na výstavu IFA do Berlína. Samozrejme, so všetkým, čo k tomu v PC REVUE patrí, teda s foto- a videovýbavou. Práve preto som šiel na výstavu autom, lebo výbavu za takmer 7000 eur určite nezverím na dopravu formou zapísanej batožiny a na palubu je to okato veľa. Aby sme mali kvalitu fotiek a videí takú, ako zvykneme ponúkať, treba mať poriadnu fyzickú výdrž na nosenie všetkého potrebného so sebou. Mám teraz vynikajúci plecniak, do ktorého sa zmestí všetko, a na IFA mi doslova prirástol k chrbtu. Uznávam však, že každý večer som už mal toho dosť a pripadal som si ako vysokohorský nosič v Tatrách. Nakrútili sme však pre vás výborné video, ktoré je plné priamych vstupov. Navyše na tom rozľahlom výstavisku sa už vyznám dobre a to je naozaj podstatné, ak potrebujete stihnúť všetky akcie, ktoré nasledujú v rýchlom slede za sebou.

štvrtok 6. septembra 2012

PC REVUE


Čože je to päťdesiatka

Tí, ktorí si dobre pozreli predchádzajúce vydanie PC REVUE, prišli na to, že som dosiahol vek 50 rokov. Druhá strana augustového PC REVUE bola pre mňa prekvapením, pritom každý v redakcii o tom vedel, len ja nie :-). Snažím sa totiž, aby inzercia do PC REVUE nešla cezo mňa, a preto inzertné strany vidím až po vytlačení. Pri zhruba 20 000 výtlačkoch sa táto informácia dostala k dosť širokému spektru ľudí, a tak som mal čo robiť, aby som odpovedal na gratulácie po celý mesiac. Premýšľal som o téme na tento úvodník a rozhodol som sa pri tejto príležitosti zodpovedať otázku, ktorú mi často kladú kolegovia z branže. Ako som sa vlastne dostal k novinárčeniu a ako sa zmenil novinársky život za viac ako 20 rokov mojej praxe?

QUARK


Milí priatelia,

začiatok školského roku je štart pedagógov do boja s nevedomosťami, menšou či väčšou snahou študentov i žiakov niečo sa naučiť, ale aj uliať sa, ako aj štart celého školského systému urobiť všetko, čo dá, len aby sa naša vzdelanostná úroveň zvýšila. Je to nesmierne ťažké, nie iba preto, že máme školy, kde sa dá kúpiť vzdelanie, alebo že jestvujú cesty, ako si vážení občania (kým sa na to nepríde) zadovažujú akademické tituly. Raz mi nejde do hlavy, načo im sú, načo klamú, podvádzajú, dávajú úplatky, aby vyzerali múdrejšie. Zrejme netušia, že zbytočne, asi ešte vždy nezbadali, že tituly im rozum nepridali, hanby za to hodne.

PC REVUE - OpenPark


Paradoxné paralely

Medzi „ajtíkmi“ svojho času koloval obľúbený vtip „o skúsenostiach s prechodom z Girlfriend 1.0 na Wife 1.0“ a jeho upravené či rozšírené verzie. Mužské polovičky sa pri jeho čítaní usmievali, prikyvujúc s porozumením, a ako sa tvárili naše lepšie polovičky, radšej nechcite vedieť... :-) Pre zábudlivcov pripájam na záver pôvodné znenie.

Je to, samozrejme, iba vtip a tak ho treba aj brať, má však niečo do seba. Je totiž pravda, že medzi človekom a počítačom existuje zo „systémového“ hľadiska naozaj viacero pozoruhodne príbuzných znakov. Obe „entity“ majú nejaký svoj hardvér, softvér, komunikačné rozhrania, snímače, akčné jednotky atď. Zaujímavá je napríklad otázka softvéru a jeho manažmentu na oboch stranách. Niekedy zvykne „blbnúť“, z času na čas ho treba vyčistiť, odstrániť nepoužívané ovládače, ale niekedy pomôže iba poriadny piatkový „reset“. Niekto sa o svoj softvér stará celý život, priebežne si ho aktualizuje na novšie verzie, dopĺňa funkcionalitu, vylaďuje, odstraňuje bugy. Iní zase skončia svoj vývojový cyklus odchodom zo školy či vstupom do stavu manželského a udržiavajú sa v prevádzkyschopnom stave s pôvodnou verziou softvéru až do finálneho shutdownu. Vidíme snahy, keď sa mladší hardvér pokúša natiahnuť si „dospelácky“ soft, alebo naopak, keď sa na staršom hardvéri niekto pokúša rozbehať najnovšiu verziu OS, v oboch prípadoch sa to často končí hlásením „general failure“.

pondelok 13. augusta 2012

PC REVUE - Open Park

Okuliare budúcnosti

Prednedávnom Google predstavil prvý prototyp okuliarov budúcnosti, ktoré dokážu prakticky všetko, čo dnešné smartfóny, plus niečo navyše. Sú ovládané hlasom a dokážu vytočiť číslo z kontaktov, spravovať poznámky, navigovať na určené miesto, zobraziť nový e-mail, urobiť fotografie či natočiť video. Vďaka pripojeniu na internet umožňujú všetko aj automaticky zdieľať. Predstavený koncept prototypu okuliarov využíva malý displej v rovine pravého oka a digitálnu kameru umiestnenú vedľa displeja. Vyzerajú trochu futuristicky a vcelku kompaktne. Prvé fotky aj videá získané pomocou zabudovanej kamery vyzerajú celkom dobre, podľa The New York Times by sa okuliare Google mohli na trhu objaviť už koncom roka.
Podobný koncept si osvojil aj Olympus, keď predstavil svoje „okuliare“, ale ide skôr o prídavný minidisplej, ktorý možno k bežným okuliarom uchytiť. Displej má pomerne nízke rozlíšenie (len 320 × 240 pixelov) a pomocou technológie Bluetooth sa dokáže spárovať s inteligentným telefónom. Nemá kameru ani kopec iných možností ako tie od Google.

PC REVUE


Kde je vôľa, tam je cesta 

Ako som už naznačil v predošlom úvodníku, moja ďalšia cesta smerovala do San Francisca. Toto mesto považujem za najkrajšie v USA, a to práve preto, že nie je americké. Je viac čínske, trochu európske a hlavne kozmopolitné. Letieť som mal v sobotu z Viedne Austrianom, čo dávalo dobrý predpoklad, že doletíme načas. Letisko vo Viedni sa za posledný mesiac zmenilo, je otvorený nový terminál, a ako to pri nových veciach býva, ešte všetko nefungovalo naplno. Pri prechode na terminál pre interkontinentálne lety sme tak chodili medzi stavebnými robotníkmi a v jednej časti aj cez pivnicu. Nový terminál je obrovský, Viedeň sa týmto stala bránou pri letoch zo západnej Európy do Ázie. Stratil sa však ten tak trochu rodinný charakter bývalého terminálu. Ten nový je postavený podľa jednotnej šablóny, a ak si nevšimnete textové označenie letiska, máte problém zistiť, či ste v Mníchove, Frankfurte alebo vo Viedni. Ale taký je dnes svet, volí sa najefektívnejšia cesta, na nejaké nostalgické spomienky nie je čas.

QUARK


Milí priatelia,

ku gastronómii mám veľmi pozitívny vzťah, no začína mi prekážať lavína televíznych relácií venovaných témam, ktoré so stravovaním súvisia. Pred niekoľkými rokmi sa objavil mladý Jamie Oliver, ktorý s fortieľom skúseného praktika a veľkou dávkou fantázie predvádzal svoje kuchárske umenie. Bolo to veľmi presvedčivé. Pomaly nebolo televízie, kde by Jamie nevystupoval, a aj v našich kníhkupectvách sa objavili jeho knihy receptov, rád i námetov. Pripadalo mi to ako zaujímavá šou, čo narušila obvyklý sortiment televíznych relácií. Možno práve jeho mediálne úspechy podnietili ďalších tvorcov a dnes pomaly niet TV stanice, kde sa nevarí, nehodnotí, neobjavujú sa zaujímavé jedlá.

utorok 24. júla 2012

QUARK


Milí priatelia,
tlačou prebehla správa, že v USA dlhodobo testovali auto bez vodiča. Najazdilo viac ako 870 000 km bez nehody. Presnejšie, s jednou nehodou. Mal ju na svedomí človek – vodič, ktorý sa snažil robotické auto preparkovať.

štvrtok 5. júla 2012

PC REVUE


Iný kraj, iný mrav

Za posledné dva mesiace som bol naozaj rozcestovaný, v priebehu 14 dní som bol na Ďalekom východe dvakrát. V predošlom úvodníku som opisoval pobyt v Číne a teraz sa pozrieme do Južnej Kórey, kde sme boli na pozvanie firmy Samsung. Aj keď to z pohľadu zo Slovenska vyzerá rovnako, krajiny v tomto regióne sa navzájom výrazne odlišujú. Južná Kórea, to je oveľa väčšia disciplína, obetavosť a aj hrdosť na svoju krajinu ako v Číne. Je zaujímavé, že domáci svoju krajinu nevolajú Kórea ako ľudia v „západnom svete“, ale Hanguk. Pýtal som sa, čo to znamená, a ak som to dobre pochopil, je to niečo ako republika veľkého národa Han. Od skončenia druhej svetovej vojny je Kórea rozdelená na severnú a južnú časť, pričom severnú časť volajú Čoson podľa 500 rokov trvajúceho kráľovstva. Rozdelenie cítiť všade, Južná Kórea žije v očakávaní nukleárneho útoku zo strany severného suseda. Keďže rozdelenie trvá už viac ako 60 rokov, pôvodné rodinné putá sú už často definitívne rozseknuté, údajne sa aj kórejčina v oboch častiach zmenila natoľko, že si vzájomne nie celkom dobre rozumejú. Večná škoda!

PC REVUE - OpenPark


Mobilná je budúcnosť. Sme na ňu ready? 


Tak som si dnes ráno v prehľade správ všimol info, že Facebook začal masovejšie zbierať telefónne čísla svojich používateľov, zdôvodňujúc to možnosťou obnovy hesla v prípade jeho zabudnutia. Keby som pár dní predtým nečítal analýzu predpovedajúcu, že ak sa Facebook viac neudomácni na mobilných zariadeniach, do roku 2020 sa dostane do úzadia (tak ako sa to „pritrafilo“ Yahoo), asi by som sa nad tým ani až tak nepozastavil. V kontexte s touto skutočnosťou mi však uvedená správa pripadá ako „nenápadný“ pokus reagovať na uvedenú hrozbu, ale najmä ako riadna „podpásovka“ na menej opatrných používateľov. Hoci možnosť obnovy hesla cez mobil používajú aj iní poskytovatelia, v prípade FCB táto snaha nadobúda trochu iný rozmer. Argumentácia možnosťou obnovenia zabudnutého hesla neobstojí, keďže to sa dá aj inými spôsobmi a bez použitia mobilu.

nedeľa 10. júna 2012

QUARK


Milí priatelia,
v našom vydavateľstve Perfekt, v ktorom vychádza aj časopis Quark, pripravujeme na vydanie veľmi zaujímavú knihu z pera popredných historikov, aká tu ešte vlastne nebola – Dejiny Uhorska. História tohto mnohonárodného štátu, ktorý vznikol v roku 1000 a trval do roku 1918, ako vieme, bola pestrá a búrlivá, takže sa je na čo tešiť. V pláne je i ďalšia nevšedná kniha – Kronika Jána z Turca. Autor, laický spisovateľ, sa v nej snažil zachytiť svoju dobu a kniha vyšla v latinčine po prvý raz 20. marca 1488 v Brne. Dnes, podľa všetkého, jestvujú už len tri exempláre. Jeden je v Turčianskom sv. Martine, v Slovenskej národnej knižnici. Ak sa nič nepredvídané nestane, na jeseň sa s ním bude môcť oboznámiť široká verejnosť v slovenskom preklade. Príprava vydania knihy po 500 rokoch už zamestnáva grafikov, dizajnérov a polygrafov. Je to nádherné dielo, máme sa na čo tešiť.

piatok 1. júna 2012

PC REVUE - OpenPark


Keď sa sci-fi mení na realitu

Všetci si dobre pamätáme kultové sci-fi snímky a zábery z blízkej budúcnosti, kde sa autá preháňajú nielen po zemi, ale aj vo vzduchu (Piaty element), ľudí obsluhujú androidi a kyborgovia, prípadne proti nim bojujú (Terminátor a spol.) a vôbec budúcnosť sa hmýri elektronickou háveďou rôzneho druhu.
Keď som tie filmy videl, vždy som tak potichu odhadoval, čo z toho sa neskôr v budúcnosti naozaj zmení na realitu a čo zostane len fikciou. Aj keď sa pokrok v niektorých technologických oblastiach dá približne odhadnúť, napriek tomu ma prekvapuje jeho rýchlosť, alternatívne smery vývoja a netradičné možnosti využitia. Niektoré novinky nasvedčujú tomu, že sci-fi sa mení na realitu skôr, ako by sme si mysleli.
Možno ste zaregistrovali, že americký štát Nevada udelil Googlu licenciu na testovanie áut autonómne jazdiacich na verejných cestách. Takéto autá budú mať poznávacie značky s červeným pozadím, pričom v ľavej časti značky sa bude nachádzať symbol nekonečna, ktorý má reprezentovať autá budúcnosti, písmená AU a na dolnej strane nápis Autonomous Vehicle. Ak sa autá časom dostanú do sériovej výroby, červené pozadie sa zmení na zelené.

PC REVUE


Aké to je, byť atrakciou

Priznávam, že napísať šťavnatý úvodník mi dá niekedy dosť zabrať. Hlavne vtedy, keď sa cez mesiac nič také zaujímavé nestane. To však určite nie je prípad tohto úvodníka. Počas minulých týždňov som sa nacestoval až-až. Začalo sa to niekedy okolo voľných májových dní, keď spoločnosť Samsung predstavovala Galaxy SIII v Londýne. Keďže sme na toto predstavenie smerovali až päťdesiati zo Slovenska, zohnať letenky na pravidelné lety bolo nemožné. Rozhodnutie tak padlo na súkromné lietadlo. To znie síce dobre, ale v skutočnosti je to skôr záruka netušených zážitkov. Predvídavo sme vyštartovali s dobrým časovým náskokom a leteli vrtuľovým ATR-kom smerom na Londýn. „Vrtuliak“ je niečo iné ako dnešné prúdové lietadlá. Strašne hučí a v porovnaní s „tryskáčmi“ sa vlastne vlečie ako slimák. Keď sme sa po hodinovom lete dostali nad Nemecko, ozval sa po prvýkrát kapitán lietadla. A začal skromne, tie slová si asi zapamätám do smrti. „Dobrý deň, mám pre vás mierne nepríjemnú správu.“ Priznávam, že v tejto chvíli som čakal niečo také, že v Londýne prší, prípadne nás čaká turbulencia, ale toto bolo iné. 

utorok 15. mája 2012

QUARK


Milí priatelia,


na oslavovanom aj preklínanom internete som objavil rozhovor s docentom Milošom Mikušom. Netradičný. Napísal výbornú kuchársku knihu Kuchár v gatiach.

Naše vydavateľstvo sídli v Bratislave, na Karpatskej ulici, tu je aj naše kníhkupectvo. Nad vchodom má nápis Kníhkupectvo Vojtecha Zamarovského. Vzniklo v čase, keď pán Zamarovský chodil k nám na veľmi príjemné návštevy. Keďže bol výnimočný autor, výnimočným sme urobili jeho kníhkupectvo a odvtedy v ňom dostanete všetky knihy z nášho vydavateľstva, aj novinky, o 30 percent lacnejšie ako kdekoľvek inde. To v drahej súčasnosti nie je málo. Keď som podvečer odchádzal z vydavateľstva, stál pri predajni vysoký štyridsiatnik a chcel vedieť, či by sa nepatrilo Vojtechovi Zamarovskému venovať viac pozornosti. Súhlasil som, lebo to bol človek, ktorý sa napriek nepriazni osudu tvrdou prácou presadil a stal svetoznámym. Jeho život je univerzálny recept na úspech najmä dnes, keď nás z médií ohlupujú pozlátkami.

QUARK

Milí priatelia,


vo Francúzsku aj v Nemecku si ľudia uvedomili, že potraviny sú priveľmi významné pre život a nechať ich napospas neľútostnému, dravému a bezcitnému trhu, je cesta vedúca do pekla. Preto už dávnejšie začali preferovať domáce neanonymné výrobky, pod ktoré sa producent podpíše, ako to  bolo desaťročia predtým. Opäť nesie za ich kvalitu aj osobnú zodpovednosť a najmä sa snaží ju presadiť za rozumnú cenu. Zistil, že stláčať cenu na úkor kvality, nie je dobrá cesta. Tento trend rýchle rastie a vnáša nazad do nášho života síce známu, ale úmyselne potláčanú filozofiu o nevyhnutnosti dobrých potravín pre zdravie. Prvé lastovičky sú aj u nás. Veľmi sa tomu teším, lebo niekedy mám dojem, že sme potratili rozum, keď kupujeme francúzsky cukor, nemecké maslo, poľské kurence, ba aj predražené argentínske mäso či ďalšie suroviny, o ktorých nič nevieme. A čo je hrôza, sami si dopestujeme už len 40 % potravín...

piatok 4. mája 2012

PC REVUE - OpenPark


Zdieľanie ako koncept budúcnosti


Bez mučenia sa priznávam, že sa mi páčia myšlienky open source filozofie. Nejde pritom len o softvér postavený na báze otvoreného zdrojového kódu, ale o samotný koncept. Zdieľanie informácií, vedomostí a skúseností každému, kto ich dokáže využiť na dobrú vec, zlepšenie a v konečnom dôsledku na prospech všetkých, je chvályhodné a vyvoláva vo mne „dobré vibrácie“ :-).

Koncept sprístupnenia informácií je pritom podstatne starší ako IT, veď napr. recepty si gazdinky vymieňali odnepamäti. Isteže, inú námahu treba vložiť do vytvorenia nového receptu na rebarborový koláč a inú na high-end server. Rozumiem tomu, že investície do vývoja a výskumu sa musia vrátiť, ale nerozumiem patentovým sporom, napr. sporu Apple vs. Samsung o tom, kto prvý použil plochý displej či zaoblené rohy tabletu. Podobný pokus som zaznamenal dávnejšie aj u nás, keď jednej firme schválili priemyselný vzor elektronickej výmeny ekonomických údajov. Išlo v princípe o „novú“ myšlienku, že firmy si nemusia vzájomne posielať papierové faktúry, ale iba ich elektronické verzie. A firma sa následne pokúšala vydierať všetky právne subjekty na Slovensku, ktoré využívajú elektronickú výmenu dokumentov, aby im zaplatili licenčné poplatky. To, že Úrad priemyselného vlastníctva SR schválil tento priemyselný vzor dávno po tom, ako existovala EDI, je minimálne hodné počudovania. Takýto prístup vo mne, naopak, vyvoláva „zlé vibrácie“.  Sú však známe z histórie aj prípady, keď niektoré patenty boli dodatočne otvorené a sprístupnené. Henry Ford takto sprístupnil patent na dvojtaktový motor celej  automobilovej verejnosti po tom, čo v roku 1911 vyhral súdny spor s Georgeom Seldonom, na základe čoho sa výrobcovia áut následne dohodli na vzájomnom sprístupnení svojich patentov bez akejkoľvek finančnej úhrady. Dosah na vtedajší rozvoj automobilového priemyslu bol obrovský.

Zdieľanie otvorených vedomostí, vedeckých poznatkov, odborných skúseností či zdrojového softvérového kódu je už dnes bežné, hoci ešte stále nevyužíva naplno svoj potenciál. Existuje aj zdieľanie obsahu (hudby, filmov, softvéru či elektronických kníh), v drvivej väčšine sa však pohybuje na hrane, resp. za hranicou autorského zákona. To je škoda, ľudia si aj v minulosti bežne fyzicky požičiavali CD, DVD či knihy, neviem, prečo neexistuje možnosť vytvorenia ich elektronického zdieľania, ktoré by však rešpektovalo aj právny poriadok. Súhlasím, že treba zaplatiť odmenu autorom, vydavateľom, distribútorom, ale prečo napríklad nezmeniť pravidlá na zdieľanie obsahu trochu staršieho dáta alebo obsahu, z ktorého sa predalo už toľko kópií, že príjmy vysoko prekročili primeraný zisk všetkých zúčastnených strán. Čo keby napr. film starý 5 rokov stál len pár centov? Náklady na jeho požičanie by sa mohli uhradiť z reklamy uverejnenej pred jeho začiatkom. Druhá možnosť je darovanie alebo výmena CD, DVD a kníh, ktoré sme už 100-krát čítali a videli, niekomu inému, kto by sa im potešil, výmenou za niečo iné, čo by zase potešilo nás. Takéto projekty už vo svete existujú, príkladom je Swap.com alebo u nás Odkomunity.sk.

Ak sme sa od zdieľania nehmotných vedomostí a informácií dostali k zdieľaniu obsahu, môžeme sa posunúť ešte ďalej. V jednom škandinávskom meste (neviem, či to bolo vo Švédsku alebo Dánsku) som si na námestí všimol veľa zaparkovaných nezamknutých (!) bicyklov. Miestni ma poučili, že tu funguje spoločné využívanie a požičiavanie podľa toho, kto ich kedy potrebuje. Je pravda, že to boli trochu staršie kúsky, ale boli úplne funkčné a pojazdné. Vieme si predstaviť, ako by niečo také dopadlo u nás... No nemusí to tak byť navždy, môžeme to zmeniť, chce to však podstatnú zmenu kultúry národa a spoločenského vedomia. Je to proces, ktorý síce chvíľku potrvá, ale je reálne uskutočniteľný aj u nás. Podobná blízka myšlienka je podeliť sa o voľné miesta v autách či nevyužívané miestnosti v domoch či bytoch. Car-sharingu ci house-sharingu sa venuje už množstvo subjektov a odborníci mu predpovedajú skvelú budúcnosť. Podobne sa dá spoločne využívať či vymieňať si oblečenie, lístky na podujatia, záhradné náčinie, počítačovú techniku a pod.
Spoluspotrebiteľstvo je koncept, ktorý by mohol podstatne zmeniť náš súčasný svet, futurológovia ho označujú ako megatrend nadchádzajúcich časov. Rozumná voľba dneška už nie je vlastniť, ale podeliť sa. Načo mať veci, ktoré nám doma ležia, pričom niekto iný ich potrebuje a využije. Samozrejme, chce to veľkú dôveru a podstatne vyššiu úroveň vedomia. To sú však atribúty, ktoré sú dosiahnuteľné, a ľudia, ktorí vyznávajú podobné hodnoty, sa nájdu. Samozrejme, zo začiatku si to vyžaduje istú dávku opatrnosti. Vedľajším efektom konceptu deľby je aj ochrana životného prostredia, pribrzdenie kolotoča nekonečnej spotreby a dobrý pocit z toho, že sme niekomu pomohli. Keď sa raz pozrieme späť do histórie, budeme sa čudovať, prečo sme vôbec kedysi mali potrebu vlastniť toľko vecí.

V tejto súvislosti sa mi vybavuje môj obľúbený Majk Spirit, ktorý v jednej zo svojich hitoviek hlása: „Verím na zdieľanie a nemyslím tým Facebook.“ Musíme však na to ešte trošku dozrieť... :-)


PC REVUE 5/2012 OpenPark
Autor: Martin Drobný


PC REVUE


Nalejme si čistého vína


Ako väčšina vecí aj toto sa začalo úplne nevinne. Jedna z firiem sa veľmi správne rozhodla pre netradičné predstavenie svojich produktov vo vodnom svete. Keďže dnes je taká doba, že firmy sa spájajú v rámci krajín do väčšieho celku a prirodzeným spojením navždy ostane Slovensko a Česko, cestovali sme do Prahy. Pri plánovaní podujatia som organizátorom hovoril, že českú diaľnicu D1 z duše nenávidím, a to hlavne v autobuse, preto sme šli netradične vlakom. A bolo to oveľa pohodlnejšie, navyše súčasťou vlaku bol aj jedálenský vozeň, a tak cesta ubiehala rýchlo. Ako to však vo vlaku chodí, veci položené na stole sa pohybujú, a tak sa niekde medzi Brnom a Prahou stalo, že sme zrealizovali neplánovaný crash test môjho notebooku. Som povestný tým, že notebook vytiahnem pri každej, aj úplne nevhodnej príležitosti, keďže mám vždy niečo nedorobené, a teraz sa mi to stalo takmer osudným. Na notebook sa totiž kompletne vyliala dvojdecová fľaška červeného vína. Zostal funkčný, ale na displej niesol stopy toho incidentu – pod fóliu sa dostali kvapky vína. Je zaujímavé, že z istého pohľadu je teraz displej v tých pofľakovaných plochách výrazne jasnejší než inde. Asi by som mal tento poznatok oznámiť ako „zlepšovák“ výrobcovi. Príslovie „vo víne je pravda“ asi platí. Zatiaľ som si na túto ornamentovú podobu displeja zvykol, a keďže mám notebook ešte v záruke, u mňa sa časom ešte určite niečo pritrafí a navštívim servis.

utorok 3. apríla 2012

PC REVUE


Notebook EXPO 2012 – úspešný ročník

Na konci marca redakcia PC REVUE zorganizovala už tretí ročník výstavy Notebook EXPO. Cieľom výstavy je to, aby sa mohli naši čitatelia, ale aj všetci ostatní stretnúť s nami osobne, naživo zistiť, ako vyzerajú najnovšie produkty, a zároveň sa aj dobre zabaviť. Vieme, že máte radi rôzne súťaže, a ak aj niečo vyhráte, radosť je dvojnásobná. Ako naši čitatelia ste dostali lístky zadarmo a na vašu účasť sme sa tešili. Samozrejme, do programu sme zaradili aj odborné prednášky našich partnerov aj redaktorov. Crash testy PC REVUE majú už takú povesť, že bez nich si takéto podujatie ani nemožno predstaviť. Organizovať výstavu v tomto rozsahu dá veľa práce, v redakcii sme to všetko museli zvládnuť popri príprave magazínu.

PC REVUE - OpenPark


Prichádza to aj zhora

Je po voľbách, karty sú rozdané a vyzerá to tak, že najbližšie štyri roky nás čaká vláda jednej strany. Skončil sa predvolebný boj a je dosť pravdepodobné, že hlasy zdola volajúce po dôslednom vyšetrení známych káuz, zmene volebného systému, väčšej otvorenosti vládnutia, občianskej spoločnosti a celkovej očiste spoločnosti stratia na razantnosti a postupne utíchnu. A to by bola veľká škoda, celonárodná debata o zmene smerovania tejto spoločnosti by mala pokračovať bez ohľadu na to, či sme pred voľbami alebo po nich a kto je aktuálne pri moci. Kultivácia spoločenského systému je proces, ktorý môže trvať roky aj desaťročia, ale dôležité je tento proces naštartovať a vytrvať v ňom.

utorok 13. marca 2012

QUARK


Milí priatelia,

Myslím si, že medzi všemožné burzy, kde sa obchoduje s vecami od výmyslu sveta, by mala pribudnúť burza nápadov. Na nej by sa predávali dobré literárne nápady, námety na poviedky, romány, články. Bolo by to aj spravodlivé, lebo autorov námetov obvykle spomenú v titulkoch filmov, no iného ocenenia sa im málokedy ujde. Keby takáto burza vznikla, ponúkol by som na ňu námet o revolučných technikách násilia, ktoré sa teraz celosvetovo testuje na nás všetkých. Viem, že tvorivci z cechu hackerov to vnímajú inak. Ale len to, že sa skupina občanov rozhodne proti niečomu, alebo za niečo bojovať, ešte neznamená, že majú pravdu. 

piatok 2. marca 2012

PC REVUE


„Wir müssen zusammenhalten“


Prezerám svoj archív článkov. Ten prvý, ktorý som napísal pre PC REVUE, pochádza z apríla roku 2005. Poriadne dávno – vtedy som bol také „mladé ucho“ a potreboval som ešte trocha vychovať, hlavne z novinárskeho hľadiska. Za tých sedem rokov sa veľa zmenilo, pre mňa tento čas znamenal obrovské množstvo skúseností, zážitkov, stretnutí s mnohými zaujímavými ľuďmi. Niekedy to boli síce aj dlhé prebdené noci tesne pred termínmi odovzdania – vždy si nechávam veci na poslednú chvíľu, o tom by vám vedeli Ondrej s Xéniou veľa rozprávať. Dlhé noci v práci však vykompenzovali netradičné služobné cesty po rôznych kútoch sveta. Cestovanie mám rád, priznávam. Potom však treba otestovať 20 notebookov v priebehu pár dní a musím vám povedať, že vtedy by som robil radšej čokoľvek iné (asi aj sneh odhrabával) ako opakovať 20-krát tie isté úkony. A potom zas prídu tie pekné chvíle. A takto to ide hore-dole, hore-dole ako v živote každého. Po toľkých rokoch sa ma už moji známi ani nepýtajú, kde aktuálne pracujem, vždy sa iba uistia: „Stále v PC REVUE?“ A ja sa iba usmejem. Hovorí sa, že po siedmich rokoch treba zmeniť prácu, o sedemročnej hranici sa hovorí myslím aj vo vzťahoch. Ja by som však svoj vzťah s PC REVUE meniť nechcel, takže tu budem spolu s vami, až kým to pôjde. Teraz by sme mohli chvíľu debatovať o tom, aké je ťažké vydávať časopis v tejto ekonomicky náročnej dobe na takom malom trhu, ako je Slovensko. Každá  minca však má aj svoju druhú stranu, o ktorej by som rád... Ide o vzťahy.

PC REVUE - OpenPark


Technológie trochu inak


Slovenská pospolitosť riešila uplynulých pár mesiacov kauzu Gorila, protestné zhromaždenia občanov, útoky na webové servery pod vlajkou hnutia Anonymous či blížiace sa voľby. Ani sme si možno neuvedomili, akú dôležitú úlohu hrali vo všetkých prípadoch informačné a komunikačné technológie. A akú ešte významnejšiu úlohu môžu zohrať v budúcnosti.

V prípade Gorily to bolo umiestnenie uniknutých informácií zo SIS na webové stránky a ich prelinkovanie cez sociálne siete a masmédiá. Pred nástupom internetu, čo na pripomenutie nebolo až tak dávno (asi 20 rokov dozadu), by sa takéto informácie šírili medzi ľuďmi v papierovej podobe omnoho pomalšie, rádovo týždne a mesiace. Pred 30 rokmi by medzi nimi kolovali ešte asi ako ošúchané samizdaty... Rovnako aj počet občanov, ku ktorými by sa takéto informácie dostali, by bol neporovnateľne menší. Takto si v priebehu pár hodín mohlo tajné spisy prelistovať celé Slovensko. A nikoho to nestálo ani cent.

pondelok 13. februára 2012

QUARK


Milí priatelia,


Z informácií, čo sa nás valia z médií, som sa dozvedel, že do roku 2030 sa spotreba elektrickej energie vo svete zvýši o 100 %. Najskôr sa mi to zdalo veľmi nadsadené, no uvedomil som si, že to napokon môže byť aj pravda, alebo sa to k nej môže blížiť. Na prvý pohľad by sa zdalo, že boj za úsporu energie, ktorý vidíme napríklad aj na energetických štítkoch nalepených na všemožné spotrebiče, úspešne napreduje. Ja mám tento dojem vždy, keď vidím napríklad v obchode práčku v triede A s tromi plusmi a pri tej so štyrmi áčkami si myslím, že by azda mala energiu aj produkovať. Samozrejme, je to len dôsledok marketingového útoku, ktorý, priznajme sa, z nás robí tvory so stratou zdravého úsudku. 

utorok 7. februára 2012

PC REVUE - OpenPark

Oči ako brána do duše


Určite ste to už zažili veľakrát. Stretnete na ulici neznámeho človeka, pozriete sa mu do očí a niečo medzi vami prebehne. Porozumenie? Sympatia? Spriaznenosť? Je jedno, či to je muž, žena, či je starý alebo mladý, viac alebo menej zaujímavý. Nič o ňom neviete a možno ho už ani nikdy neuvidíte, nemusíte spolu prehovoriť ani jedno slovo. A predsa stačí jeden pohľad do očí, ktorý možno vyvolá malý náznak úsmevu, a pocítite niečo príjemné, pozitívne, blízke. Stáva sa mi to pomerne často. Raz to je pokladníčka v obchode, brigádnik strážiaci parkovisko či úradník nejakej inštitúcie. Sú to obyčajní ľudia ako my všetci, prezrádzajú ich iba oči. Láskavé, dobré, pokojné. Je to taký malý zázrak, oáza pokoja, pozitívnej energie a pre mňa vždy spúšťač dobrej nálady na celý deň .

PC REVUE


Aj so slovenčinou sa dá presadiť vo svete

Opäť prišiel začiatok roka a v čase, keď na Slovensku ešte panovalo obdobie vianočných prázdnin, leteli sme do Las Vegas na výstavu CES. V tomto vydaní nájdete takmer dvojhodinové video so slovenskými titulkami, ktoré sme rozdelili podľa ucelených prezentácií do 12 častí, pripravili sme megareportáž, fotogalériu a aj obľúbený článok o ďalších zážitkoch z ciest. CES je dôležitá výstava a je dobré byť priamo na mieste. Z redakcie sme cestovali dvaja, šiel so mnou aj Jožo Orgonáš, ale leteli sme tentoraz inými leteckými spoločnosťami. Ja som zo Slovenska odišiel ráno na sviatok trojkráľový, so šoférom som sa dohodol na 7. hodinu, hoci lietadlo letelo až o 10:25. Zmenil som pôvodný termín o hodinu skôr, lebo u nás predpovedali husté sneženie. Prišla siedma hodina a šoféra nikde. Čakal som štvrťhodinu, a keď sa nič nedialo, začal som baliť veci do svojho auta. Nechať auto na letiskovom parkovisku vo Viedni je síce poriadne drahý špás, ale zmeškať let som určite nechcel. Keď som už bol autom na polovicu von, zavolal mi šofér, že o 15 minút je u mňa. Našťastie meteorológovia sa sekli, po snežení nebolo aj chýru, a tak som mal čas. O 15 minút som už sedel vedľa šoféra, ktorý mi vysvetlil, že na Dlhých Dieloch jeho auto zablokovalo iné auto s tým, že vodič tam nechal číslo na mobil pre prípad nutnosti. Lenže zobudiť ho vo sviatok pred siedmou ráno nebolo až také jednoduché. Na letisko som sa dostal v poriadku, stihol som všetky úkony, ktoré pred takouto cestou robím, a okolo 10. hodiny som už sedel v lietadle.

štvrtok 12. januára 2012

PC REVUE - OpenPark


Zariadenia, na ktoré sa môžeme tešiť

Analytické spoločnosti rady zverejňujú prognózy predpovedajúce budúcnosť rôznych „hype“ technológií a ich pripravenosť na masové využitie. Nie som analytik ani prognostik, ale rád by som vám predstavil zoznam technológií, resp. zariadení, ktoré sa, dúfam, už čoskoro dostanú z výskumných laboratórií aj k nám bežným spotrebiteľom.

Podľa analytikov sa nachádzame v post PC ére, ktorá trvala takmer tri desaťročia. Je pravda, že vývoj v tejto oblasti už neprebieha tak dramaticky ako kedysi, netreba však zabúdať, že ešte stále sa každoročne predajú stovky miliónov kusov PC. Posledných niekoľko rokov sa nieslo najmä v znamení smartfónov a tabletov. Oba formáty zariadení si už za mimoriadne krátky čas v porovnaní s PC svetom získali dostatočne výkonné hardvérové platformy, vyzreté OS a obrovské množstvo dostupných aplikácií, a hoci ich boom ešte stále trvá, ich ďalší vývoj bude asi skôr evolučný.

PC REVUE

Šťastný nový rok

Vitajte v novom roku 2012! Verím, že bude pre našich čitateľov, ale i pre nás v redakcii šťastný. Ako iste tušíte, toto januárové vydanie PC REVUE sme finalizovali v decembri a odovzdávali sme ho do tlače tesne pred Vianocami. Mimochodom, december je jeden z najťažších mesiacov v roku – je totiž krátky pre sviatky a pritom je už neodmysliteľne spojený s vianočnými večierkami. Už pred časom som zaviedol „kapustnicový ukazovateľ“ týchto aktivít na konci roka. Boli roky, keď som počas decembra jedol túto typickú vianočnú polievku viac ako 10-krát, tentoraz som však končil pri číslovke tri. Najlepšia z predvianočných kapustníc bola práve tá posledná, keď sme sa v redakcii na chvíľku zišli v našej zasadačke. Tá je vždy špeciálna, lebo sa podáva v takmer domácej atmosfére, a nie v anonymnom prostredí nejakej reštaurácie. A má príjemný tmeliaci účinok. Mám rád túto chvíľu, lebo tu sa zíde väčšina redakcie a je to už tesne pred chvíľami oddychu.

QUARK

Milí priatelia,


zatelefonovala mi pani šéfredaktorka, že je najvyšší čas napísať januárový príhovor... a mám sa vyhnúť kontroverzným témam a nech je povzbudzujúci, lebo sa aspoň občas treba vzdialiť každodennému stresu. Naštartoval som počítač a začal som písať. Po piatich riadkoch mi bolo jasné, že to nie je ono. Nedokázal som utiecť pred skutočnosťou, ako odborári ukázali, čo dokážu, a lekári sa tiež správali, akoby sa narodili na Marse. Potom sa to opakovalo ešte päťkrát a začal som sa cítiť ako v nesmrteľnom žarte z minulej éry.