pondelok 5. februára 2007

PC REVUE - OpenPark

Žalobaba.sk

Pamätáte sa, keď sme ako malé deti neznášali medzi sebou žalobaby? Keď niektoré dieťa nezvládalo bežné detské prekáračky a utekalo zakaždým za svojím tatkom či učiteľkou, aby ich ochránili, a nahlásilo, čo kto zlé vyviedol... Tak presne také niečo mám niekedy chuť urobiť. Keď jazdím po našich cestách a vidím, ako sa oproti mne vyrúti v protismere bezohľadný hazardér predbiehajúci kolónu áut, hoci aj cez dve plné čiary, alebo nejaký iný urobí na mňa myšičku a prinúti ma skočiť na brzdu a ohrozí mňa, autá za mnou aj autá v protismere, mám veľkú chuť stať sa na chvíľu žalobabou. V tej chvíli chcem mať pri sebe fotoaparát alebo videokameru, nasnímať nebezpečný manéver daného cestného piráta aj s jeho evidenčným číslom a poslať zábery policajtom, nech si ho predvolajú a riešia ho. A nehanbím sa za to, hoci také detské žalovanie z duše neznášam. Ide o trochu viac ako o to, že Jožko Ferkovi nechce vrátiť hrabličky do piesku.

Nie je to, samozrejme, také jednoduché. Problém je napríklad v tom, že keď šoférujem, nemám voľné ruky a pri takomto manévre už tobôž nie je čas hľadať a nastavovať fotoaparát. To však nie je neriešiteľné a výrobcovia automobilového príslušenstva môžu priniesť na trh kameru pripevniteľnú za predné sklo a trvalo zaznamenávajúcu panoramatické videosituácie pred autom, dátum, čas a aktuálnu polohu auta podľa GPS. Keď dorazím do cieľa, stiahnem kompletný záznam incidentu na kľúč USB a pošlem ho e-mailom na adresu príslušného policajného oddelenia. Teda keď raz taká adresa a také policajné oddelenie vznikne, pretože zatiaľ sa pohybujeme na úrovni sci-fi úvah, hoci čisto teoreticky nevidím prekážku, aby to technicky a logisticky nebolo možné už aj dnes. Okrem toho ešte zostáva otázkou, či by vyšetrovací orgán takýto dôkazný materiál uznal, to je už však skôr otázka na príslušné legislatívne orgány. Uvedený príklad chcel poslúžiť len ako inšpirácia pre tých, ktorí s tým môžu niečo podniknúť. Bolo by totiž škoda nevyužiť možnosti informačných technológií a záujem verejnosti podieľať sa na spoločnej bezpečnosti. Chce to len trochu odvahy a energie zmeniť zaužívané organizačné schémy a procesy. Verejnosť má záujem o vlastnú bezpečnosť a rada bude „žalovať“ napríklad aj to, že sa v okolí ich paneláka zdržiavajú drogoví díleri alebo že v parku, kde sa hrajú deti, voľne pobehuje pes nebezpečnej rasy bez náhubku, prípadne že v podchode sa zdržiava exhibicionista, ktorý straší dievčatá, atď. Stačí nafotiť/nafilmovať danú situáciu a poslať ju cez internet na príslušnú adresu ako podnet na preskúmanie bez toho, aby sa občan musel osobne vybrať na príslušné policajné oddelenie spisovať zápisnicu (veď komu sa dobrovoľne chce?). Rovnako tak polícia by mohla využiť služby verejnosti napr. pri hľadaní ukradnutých áut alebo podozrivých jedincov na úteku. Stačí urobiť elektronickú vývesku s ich fotografiami na webe a doplniť kontakty a inštrukcie, čo treba robiť v príslušnej situácii. Jednoducho zriadiť komunikačný kanál medzi inštitúciou zastrešujúcou bezpečnosť a občanmi, o ktorých bezpečnosť ide. Prepojiť cez informačné technológie komunitu a príslušné orgány a dosiahnuť tak novú úroveň zabezpečenia občanov.

Samozrejme, existujú aj iné a menej závažné priestupky, ktoré by však bolo treba riešiť napr. v rámci spolunažívania obyvateľov obytnej štvrte. Také priestupky, na ktoré sa možno priamo nevzťahujú konkrétne paragrafy a postihy. A prípadné silové riešenie cez políciu s priestupkovým konaním alebo cez občianskoprávny spor je príliš komplikované, frustrujúce, zdĺhavé alebo možno aj kontraproduktívne. Zoberme si napr. neprispôsobivého suseda, ktorý psa pri vetraní necháva vykonať potrebu, kde sa mu zachce. Alebo nejaký iný sused parkuje zásadne tak, že čiastočne blokuje vchod do vášho dvora, prípadne vám deti ďalšieho suseda kradnú noviny zo schránky. Pre niekoho možno drobnosti, ale pre iného zásadný problém. Niekomu pomôže priateľské susedské dohovorenie, hoci väčšinou si takto pokazíte vzťahy s daným susedom na večné veky. Na iného sa môžete sťažovať napr. na obecnom úrade, ale výsledok a najmä náprava je veľmi neistá. Chce to iné riešenie a pomôcť si môžeme opäť technológiami. Pokiaľ by si obyvatelia danej štvrte napr. zriadili webovú stránku s názvom napr. www.klietka-hanby.sk a tam by umiestňovali na vývesku fotografie previnilcov a ich prečinov s nejakým štipľavým komentárom, je dosť možné, že by si daný sused dobre rozmyslel, ako sa bude správať v rámci komunity, kde žije. Pokiaľ by došlo k náprave, z digitálnej klietky by ho napr. po dvoch týždňoch vypustili, t. j. stiahli by ho z vývesky. A pokiaľ nie, poslali by link s odkazom na daný web aj mimo komunity, napríklad zamestnávateľovi, známym, rodine, obchodným partnerom atď. A to je už dosť silná káva.

Myslím si, že len teraz začneme postupne objavovať, aké ešte ďalšie možnosti majú informačné technológie a ako ich môžeme využiť, hoci aj v takýchto netradičných oblastiach. A keď pôjdete nabudúce okolo susedovho auta a všimnete si odlesk objektívu a pohyb záclony v jeho okne, buďte v strehu a o nič sa nepokúšajte! Ste v živom vysielaní! :)
Zdroj: TS PCR

PC REVUE 2/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný