utorok 1. augusta 2006

QUARK

Vážení priatelia,
kedysi sa v rámci vedeckého výskumu a hľadaní optimálnych technických riešení
vypisovali celoštátne tematické úlohy. Mali riešiť najrozličnejšie problémy a
hoci asi nejestvuje dokonalý prehľad o úspešnosti tohto projektu ani
jednotlivých riešení, predsa si myslím, že vo všeličom pomohli. Keď sa ukázalo,
napríklad, že inak výborná minerálka obsahuje veľa železa a vápnika, hľadala sa
jednoduchá a lacná metóda na úpravu tejto konkrétnej vody. Neviem, ako to
dopadlo, no išlo o zhmotnenie snahy riešiť problém. Dnes sa podobné úlohy na
riešenie nevypisujú. Zrejme to nebude tým, že nemáme problémy. Skôr to nemá kto
urobiť, lebo dnes sa vraj má starať každý o seba sám. Napriek jednoduchej
filozofii, keď sa jednotlivci aj inštitúcie elegantne vzdávajú zodpovednosti,
uvažujem o vypísaní takejto úlohy. Mohla by niesť napríklad označenie: Systémové
riešenie preventívnej likvidácie nežiaducich informácií v prostriedkoch
elektronickej komunikácie a printových médií.
Na prvý pohľad to veľa nehovorí, ale správna formulácia problému ani
nemusí byť na prvý pohľad zrejmá.
Dôležité je, aby sa záujemca pri ďalšom čítaní dozvedel, že je najvyšší čas
skoncovať so spravodajstvom v novinách, rozhlase a v televízii, ktoré je viac
čiernou kronikou, ako nástrojom informovania verejnosti o udalostiach vo
svete.
Odbočím, ale len zdanlivo. Práve beží tuším na všetkých dostupných
kanáloch seriál z kriminálneho prostredia, v ktorom sa v dosiaľ nevídanej miere
má divák možnosť detailne oboznámiť s tým, ako vyzerá utopenec po mesačnom
pobyte vo vode, nebožtík, ktorý pri požiari zhorel či rozstrieľaný mafián. Tieto
i ďalšie pohľady dôverne poznajú najmä súdni patológovia. Akoby o tej hrôze
okolo nás nestačilo počuť, musíme ju aj vidieť? Viem, stačí takýto program
nepozerať. Keby však niekto vyriešil úlohu, ktorá by viedla k riešeniu
–odstraňovaniu informácií, ktoré človeka nepotešia, nezabavia, nezdokonaľujú,
neprispievajú k vyššej kvalite života – bol by to poriadny prínos k humanizácii
celého sveta. Čo myslíte?
Samozrejme, že takéto opatrenie by sa dalo aj zneužiť, človek dokáže dnes
zneužiť skoro všetko, ale predstava, že napríklad v
televízii by sa namiesto drastických informácií objavila kvetinka, v rozhlase
nežná melódia a noviny by priniesli bielu plochu, by nás postupne vyťahovali zo
sveta zla. Tým by nás oslobodilo od správ a informácií tohto typu a navyše by
súčasne prinútilo prevádzkovateľov zariadení šíriacich informácie vo svojom
najvlastnejšom záujme selektovať uverejňované správy
Úžasná predstava, ale k našej škode asi nie veľmi reálna.
Aj tak, už len pomyslenie, aké by to bolo príjemné, poteší. Vychutnajte si ho so mnou.
Pekné leto želá
Váš
Eduard Drobný

QUARK 8/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Zmena je život

Na konci školského roka sme sa dostali aj k poslednej časti našej súťaže IT talent. V rámci nej sme vybrali z vysokoškolských študentov víťaza, ktorý posilní našu redakciu. Jednou z odmien pre víťaza bola aj stáž v sídle sponzora súťaže – izraelskej spoločnosti Ness Technologies. Naša cesta tak viedla na Blízky východ a v jej rámci sme mali možnosť detailne sa oboznámiť aj s miestnymi zvykmi.
Izrael je jednoznačne krajina protikladov a zmesi rôznych národností a náboženstiev. Je to dokonalý mix Európy a Ázie, ktorý však jasne ukazuje, kam sa bude uberať vývoj v IT nielen v tomto teritóriu. Už prvý kontakt s krajinou pri totálne neformálnej kontrole na letisku bol predzvesťou toho, že nás čakajú zaujímavé chvíle. Izrael je počtom obyvateľstva porovnateľný so Slovenskom – má o niečo menej ako 7 miliónov. Väčšina priemyslu a obchodu je sústredená do Tel Avivu, veľkomesta žijúceho 24 hodín denne. Nájdete tu obchodné centrá, mrakodrapy, diamantovú burzu, nákupné strediská, hotely svetovej siete, diskotéky, ale aj sídla viacerých IT spoločností. IT firmy pritom nájdete prakticky v každom väčšom izraelskom meste až po úroveň našich okresov. Zaujímavé na tom je to, že pred niekoľkými rokmi tu nebolo o informačných technológiách vôbec počuť. Na mieste súčasných IT centier bola často len kamenná púšť.
V súčasnosti je v Izraeli nedostatok odborníkov z IT branže, a pritom patria k najlepšie plateným špecialistom. Viaceré izraelské IT spoločnosti sú globálne, majú pobočky po celom svete. Navyše medzinárodné firmy, ako Intel alebo HP, práve sem presúvajú časť svojho vývoja. Za úspechom stojí vládna podpora, kapitál, ale najmä nadšenie a schopnosti miestnych ľudí.
Tamojšia situácia pritom nie je pre globálny biznis vôbec ideálna. Dominantné je židovské náboženstvo, ktoré sa vyznačuje veľkými odlišnosťami od ostatného sveta. V Izraeli sa začína voľno zhruba v piatok poobede a končí v sobotu večer. Počas hlavného sviatku – sabatu – by sa nemali používať napr. automobily alebo počítače. Prax je už trochu iná, medzinárodný biznis vyžaduje prácu a mailová komunikácia neutícha. Nedeľa je v Izraeli bežný pracovný deň s rannou dopravnou špičkou. Mimochodom, už ani kóšer strava sa stopercentne nedodržiava – v závodnej jedálni bežne vidíte jesť ľudí zmrzlinu alebo tvarohový zákusok po mäse (kóšer vyžaduje prestávku medzi mäsovým jedlom a mliečnymi výrobkami aj 6 hodín).
Izraelčania v mestách mimo konfliktných území svorne tvrdia, že vojnový konflikt sa ich netýka. My, ako návštevníci, sme si však jasne všimli, že vojnu pripomína veľa skutočností. Do obchodu, kina alebo kaviarne totiž nevojdete bez toho, aby ste neprešli cez detektor kovov, na diaľnici stoja ozbrojené hliadky, civil so zbraňou je bežná súčasť školského zájazdu. Kratšia ako hodinová kontrola batožín na letisku je skôr výnimka. Domáci to však nejako nevnímajú, zvykli si tak ako my na ukazovanie preukazu na česko-slovenskej hranici.
V tejto krajine nájdete aj komunitu, ktorá stále žije v pevnom spojení s prírodou. Izrael má viacero púští a k nim nevyhnutne patria beduíni – kočovní pastieri dobytka, ktorí podľa farby kameňov dokážu určiť smer k najbližšej vode. Na monotónnej púšti sa vyznajú, ako keby tam boli smerové tabule. Aj beduínov však poznamenala moderná doba – dnes k ich kočovnému spôsobu života patria mobilné telefóny a satelitná anténa. Ani klimatizované auto pred beduínskym stanom už nie je nijaký zázrak. Verím, že nepohrdnú ani mailovou komunikáciou... 
Prejav IT nájdete aj na takom mieste, ako je arabský trh, kde kúpite skutočne čokoľvek. Vyzerá to tak, ako keby ste doma robili poriadok a zhromaždili nepotrebné veci, ktoré ste posledných 10 rokov vôbec nezobrali do ruky. Túto ponuku rozložíte na zem v tržnici a máte ponuku orientálneho trhu. Ostáva len tradičné zjednávanie ceny na polovicu tej pôvodnej. Takto sme v bazári objavili napr. staré základné dosky ešte s podporou dávno zabudnutej zbernice ISA, dokonca 5,25-palcové diskety alebo karty na rozšírenie PC o sériový port. Jednoducho, srdce zberateľa zaplesá, my ostatní sa len čudujeme, kto by to tak mohol kúpiť. Zrejme sa niekto nájde, špeciálne sme sa boli na trhu pozrieť o dva dni neskôr a základná doska so zbernicou ISA už nebola v ponuke.  (ArabskyTrh.JPG)
Ak sa pozriete na ostatné krajiny na Blízkom alebo Ďalekom východe, rýchlo prídete na to, že Ázia pomaly, ale iste začína v IT priemysle hrať prvé husle. Je tu relatívny dostatok kvalifikovanej sily, ľudia sú ochotní tvrdo pracovať, angličtina je stále viac akceptovaná ako univerzálny jazyk a internet stiera geografické a časové rozdiely medzi jednotlivými časťami sveta. Ak sa vrátime na Slovensko, myslím, že máme šancu dostať sa medzi krajiny, ktoré v IT branži niečo znamenajú. Chce to hlavne zastaviť únik mozgov zo Slovenska, dosiahnuť akceptovateľné ohodnotenie špecialistov a dobudovať infraštruktúru. Nič výnimočné, ak to dokáže Izrael v skutočnom vojnovom stave s okolitým arabským svetom, nedostatkom vody, ohromnou horúčavou, piesočnými búrkami, nie je dôvod, aby sme my stáli bokom.
Príjemné čítanie augustového čísla želá
Ondrej Macko

PC REVUE 8/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko

PC REVUE - OpenPark

Open park: Mobil budúcnosti ako osobná zbraň

Minulý mesiac som končil úvahou o tom, kde sa končí osobná sloboda jednotlivca a kde sa začínajú záujmy väčšiny (bezpečnosť ostatných šoférov), v tomto pokračovaní nadväzujem podobnou dilemou.
Tentoraz to bude o osobnej bezpečnosti. Najprv pár modelových situácií. -násťročný pubescent nezvládne generačnú výmenu názorov s rodičmi, stratí nervy a utečie z domu. Starý otec postihnutý sklerózou sa nevráti z poobedňajšej prechádzky, nepamätá si adresu, meno, je v poriadku, ale asi zablúdil. Žena sa vracia večer domov a zdá sa jej, že ju niekto v opustených uliciach prenasleduje.
Spoločným menovateľom týchto situácií je to, že na volanie polície ešte nie je dôvod, no na druhej strane, ak sa nezasiahne, môže sa celá situácia značne skomplikovať. Čo robiť? Pokiaľ je daný človek zákazníkom mobilného operátora, ktorý ponúka službu na báze LBS (Location Based Services), vedia jeho blízki zistiť jeho polohu s presnosťou na niekoľko sto metrov a môžu pomôcť. Má to však háčik. Zisťovaný človek so zistením svojej polohy nemusí súhlasiť (urazený pubescent) alebo nie je fyzicky alebo mentálne schopný v danej chvíli potvrdiť tento súhlas cez mobil. Súčasný právny systém neumožňuje zisťovať polohu hľadanej osoby bez jej súhlasu, hoci ide o mimoriadnu situáciu a hoci ide o SIM kartu, ktorú napr. vy platíte. Jedine so súhlasom prokurátora/polície, čo môže trvať pridlho. A navyše vy si chcete mimoriadnu rodinnú udalosť vyriešiť pokiaľ možno svojpomocne a bez zbytočných škandálov.

Je to klasický príklad toho, keď technika predbehla svojimi možnosťami schopnosti človeka/spoločnosti efektívne ich využiť. A pokiaľ sa spoločnosť nezačne zaoberať zmenou právneho systému, tento rozpor sa bude ešte zväčšovať. Stačí ukážka. Presnejšiu lokalizáciu by mali poskytovať mobilné siete 3G a ešte presnejšie určovanie polohy možno dosiahnuť zavedením služieb s podporou GPS. Japonsko predstavilo zámer zabezpečiť, aby od apríla 2007 boli všetky 3G telefóny dodávané na japonský trh vybavené lokalizačnou funkciou na báze GPS. Do dvoch rokov od zavedenia pravidla by mal podiel takýchto telefónov v krajine dosiahnuť 50 % a o ďalšie dva roky, teda v roku 2011 až 90 %. V Európe budeme mať o pár rokov lokalizačný satelitný systém Galileo, ktorý by mal byť ešte presnejší ako GPS, pričom by mal garantovať presnosť lokalizácie asi 1 m. Stále stúpa rozlišovacia schopnosť snímacích prvkov fotoaparátu zabudovaného v mobile, ktorý je už teraz schopný robiť celkom slušné obrázky a videosekvencie. Zvyšuje sa jeho pamäťová kapacita, výkon procesora, inteligencia operačného systému a aplikácií, rýchlosť dátových prenosov. Za pár rokov to bude zariadenie s výkonom PC, ktoré dokáže poskytnúť fantastické služby na úrovni killer aplikácie, po ktorej volajú všetci mobilní operátori. Chce to však trochu kreativity. A podporu na úrovni legislatívy, infraštruktúry a inštitúcií.
Zoberme si napr. modelovú situáciu so ženou vracajúcou sa domov temnými uličkami. Ale pripravte sa na trochu sci-fi...  V momente, keď sa žena cíti ohrozená, spustí na svojom mobile niečo ako tichý alarm. V tom momente sa začne posielať jej poloha s presnosťou na 1 m do špeciálneho bezpečnostného centra. Môže prípadne zapnúť videokameru v mobile a posielať obraz z miesta ohrozenia. Pokiaľ takýto tichý alarm do stanoveného času napr. 15 min alebo na výzvu centra (ak zabudne) neodvolá, okamžite štartuje na poslednú presne známu polohu zásahová jednotka.
Šoférujete auto a majiteľovi terénneho auta s príznačne vyholenou hlavou a hrubou zlatou reťazou okolo krku sa zdá, že ste mu nedostatočne promptne uvoľnili „jeho“ jazdný pruh, tak vás predbehne, zablokuje cestu a ide si to s vami ručne-stručne vybaviť. A vy s pokojom Angličana vytiahnete svoj mobil a namierite naňho objektív zabudovanej kamery a s prstom pripraveným na stlačenie alarmu ho zastavíte v rozbehu skôr ako panzerfaustom.
Doplňte mobil s kamerou softvérom detegujúcim narušenie vybranej zóny, prípadne aj s rozpoznávaním obrazu (napr. tváre) a máte v ruke osobné prenosné bezpečnostné zariadenie. Ak dôjde k narušeniu definovanej zóny (napr. v aute, na vašom pracovnom stole), dostanete okamžite videozáznam zlodeja, ako šoféruje vaše auto, aj s jeho presnou polohou alebo potvrdenie tušenia, kto sa vám počas obeda hrabe v papieroch na stole.
Ešte kontroverznejším nápadom by mohlo byť sledovanie osôb z nejakého dôvodu nebezpečných pre spoločnosť. Napríklad „absolventi“ prevýchovného pobytu, odsúdení za násilné trestné činy, by po ukončení trestu dostali na ruku neodnímateľné zariadenie presne mapujúce ich polohu. Iste, je to zásah na do jeho osobnej slobody, ale budeme čakať na jeho ďalšie prešľapy, až kým mu v „lepšom“ prípade nevyprší kvóta 3× a dosť? Kým zásadným a možno definitívnym spôsobom on neukončí nielen osobnú slobodu, ale aj zdravie či život niekoho iného? Farizejské apelovanie na rovnosť práv občanov sa končí pri prvom tragickom potvrdení, že druhá strana – náš starý známy recidivista – má o rovnosti práva na slobodu a život trochu inú predstavu...
A takto by sme mohli pokračovať ďalej, technika v tomto, ale aj iných prípadoch nám môže poskytovať úžasné možnosti, limitované len našou predstavivosťou a kreativitou. Na to, aby sme ich však dokázali využiť, musíme byť schopní rovnako moderne myslieť a prekonať niektoré zaužívané schémy.

PC REVUE 8/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný