sobota 1. marca 2008

BCMOBIL & TECHBOX

Už po tretíkrát sa začiatkom februára stala Barcelona miestom najväčšieho a najvýznamnejšieho telekomunikačného kongresu, tentokrát pod upraveným názvom MOBILE WORLD CONGRESS. Každý, kto vo svete mobilných technológií niečo znamená, alebo je práve na štartovacej dráhe, si takéto jedinečné podujatie určite nenechal ujsť. Na MWC 2008 sa stretlo viac ako 1300 vystavovateľov zo 183 krajín, výrobcovia mobilných telefónov, navigačných zariadení a príslušenstva, mobilní operátori či dodávatelia hardvérových a softvérových riešení, spojených s mobilnými telefónmi a službami mobilnej komunikácie. Najvýznamnejší výrobcovia ako Nokia, Samsung, Sony Ericsson, LG či HTC predstavili celkom 26 nových telefónov, pričom nechýbali ďalšie kúsky od Toshiby, Alcatelu či Sagemu. Najväčším prekvapením bolo určite predstavenie dobre utajovaného smartfónu Sony Ericsson XPERIA X1 s operačným systémom Windows Mobile a vylepšeným dotykovým ovládaním. Najbližšia budúcnosť prinesie ešte väčšie rozšírenie navigačných riešení, preto napríklad všetky štyri novinky Nokia ponúkajú GPS prijímač. Na kongrese hralo prím dotykové ovládanie, Samsung a LG predstavili nové modely so špeciálnou dotykovou plochou nahrádzajúcou štandardné funkčné tlačidlá pod displejom. Nášmu fotoaparátu ani záujmu neunikol tiež rolovací displej v mobilnom zariadení či DLP projektor, s ktorým sa už čoskoro stretneme aj v mobilných telefónoch. Zrýchlia sa i mobilné dátové služby, najbližšia budúcnosť bude pravdepodobne patriť práve technológii LTE, o ktorej si môžete prečítať i samostatný článok.

Vráťme sa však do súčasnosti. Z noviniek na našom trhu sme pre vás vybrali 8 najzaujímavejších mobilných zariadení. Okrem luxusnej Nokie 8800 Arte si môžete prečítať podrobné recenzie smartfónov s QWERTY klávesnicou Samsung i780 či HTC S730. Nechýbajú ani hudobné telefóny vrátane štýlovej novinky Sony Ericsson W890i a navyše sme pre vás testovali i desiatku reproduktorov k mobilom. V rubrike TECHBOX sa nám stretli dva odolné produkty, kamera Panasonic a notebook Dell. Ak uvažujete o kúpe novej tlačiarne, prečítajte si Veľký prehľad multifunkčných tlačiarní na Slovensku. Poradíme vám, na čo sa zamerať pri ich kúpe a taktiež vyberáme konkrétne produkty z ponuky piatich výrobcov.

BCMOBIL & TECHBOX vám ako prvý prináša skúsenosti s jedinou navigáciou, ktorá ponúka i cúvaciu kameru, DreimGO DG220GC. Nemohli sme vynechať ani navigáciu od Nokie, ktorá prekvapí najmä multimediálnou výbavou. Taktiež vás určite poteší množstvo noviniek v katalógu navigácií, ktorý, rovnako ako katalóg telefónov, neustále aktualizujeme. Ak sa zaujímate o navigácie, určite si nenechajte ujsť nový časopis o GPS a navigáciách - NAVIBOX, ktorý sa už o pár týždňov objaví vo vašich stánkoch i v sieti našich partnerských predajní.


Príjemné čítanie technologického magazínu moderného životného štýlu
vám za celú redakciu praje

Roman Calík
šéfredaktor

BCMOBIL & TECHBOX 3/2008 Editorial
Autor: Roman Calík

PC REVUE - OpenPark

Červenú alebo modrú?

Ľudia radi snívajú, pozerajú akčné filmy, hrajú počítačové hry, sťahujú sa do virtuálnych svetov na sieti. Chcú sa zbaviť nudnej reality, získať super vlastnosti, aké má X-men alebo Neo z Matrixu, byť miláčikom žien ako James Bond, dostať sa do exotických miest, nadviazať nový vzťah s niekým tajomným, zaujímavým atď. Priznám sa, že hoci snívam o rôznych veciach :-), mne tá naša realita v podstate vyhovuje. Som rád, že žijem na Slovensku, že mám dobrú a zaujímavú prácu, rodinu, kamarátov atď. Neprekáža mi, že nie som superhrdina a miláčik žien (hoci... :-)). Ale sú veci, ktoré ma dostávajú do úžasu (je to vôbec možné?) a pre ktoré by som si niekedy do takéhoto virtuálneho sveta celkom rád odskočil. Sú to úplne bežné dennodenné situácie, skúsenosti, zážitky, s ktorými sa stretávame asi všetci.

Kúpil som nový rotačný otvárač na konzervy, prídem domov, vyskúšam a nič. Je tak zle mechanicky navrhnutý, že sa ním konzervy nedajú nijakovsky otvoriť. Hm, kto to navrhoval? Keď sme už v kuchyni, minule som si kúpil pákové „pučidlo“ na cesnak. Prvé pučenie a prásk, zlomilo sa. Asi chyba materiálu, to nič, kúpil som nové. Prásk – znovu to isté a na tom istom mieste. Tak to už nie je náhoda, ale opäť zlá konštrukcia. Páková sila bola v škole pre niekoho asi ťažká fyzika...

Kupovali sme domov novú chladničku, stará doslúžila. Vybral som, zaplatil, dohodol dopravu, presné miesto a čas dodávky, nechal svoje telefónne číslo, keby sa dačo zmenilo. V dohodnutý termín narýchlo odbehnem z práce, čakám 15 minút pred domom na označené auto a nič. Volám na dispečing, čo sa deje. Asi sa niekde zdržalo, vraj zavolajú šoférovi a ten sa mi priamo ozve, kedy príde. Tak fajn, čakám ďalších 15 minút a nič. Volám opäť, že sa mi nikto neozval. Oni o ničom nevedia a ten šofér mi mal zavolať. Tak si pýtam telefónne číslo na šoféra a volám mu. Má toho veľa a najskôr môže prísť asi tak o hodinu. S mojím odchodom z práce a príchodom späť čistá strata 45 minút.

Radšej už nebudem uvádzať nijaké príklady, je ich kopa, zažívate to všetci dennodenne a všade: s remeselníkmi, ktorí vám prídu domov niečo „opraviť“, „nainštalovať“, s kolegami v práci, ktorí to majú „na háku“, s nekvalitnými službami na dovolenke a podobne. A potom si svoje hororové zážitky rozprávame, vzájomne zdieľame užitočné informácie o kvalitných a spoľahlivých stavebných firmách, lekároch, cestovných kanceláriách, autoservisoch atď. Ja sám mám takýto zoznam, vlastne dva, mám „white list“, ale aj „black list“ a ochotne ich svojim kamarátom a známym sprístupňujem. Iste, nebolo by zlé takéto informácie zverejniť napr. na webe. Možno už niečo také existuje, ak nie, rád zadarmo poskytnem námet aj scenár. :-)

Ale v skutočnosti toto nie je riešenie, len náhradné protiopatrenie. Pritom by „stačilo“, keby si každý robil svoju prácu tak, ako má, včas a kvalitne. Stačilo by, keby každý robil to, na čo má kompetencie, vzdelanie a skúsenosti. A aby v tom, čo robí, bol skutočným profesionálom, aby stíhal termíny, ktoré sľúbil...

Otázka je, či je toto želanie iba ťažké sci-fi a budem sa musieť presťahovať do nejakého virtuálneho sveta. Alebo v tom virtuálnom svete už som a realita je vlastne úplne iná. Červenú alebo modrú? Ktorú pilulku mám prehltnúť? V tomto mi Neo asi neporadí. Tej horkej už mám plné zuby. A možno je problém vo mne. A možno som mimozemšťan... :-)

Zdroj: TS PCR

PC REVUE 3/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný

QUARK - Redakčný monitor

Na stole i v mejlovej schránke sa mi hromadia listy a zisťujem, že na ne nestačím odpovedať v slušnom termíne, teda do dvoch týždňov, ako som si predsavzala. Tak som si povedala, že sa budem v rámci monitoru teraz venovať vám, milí autori listov, v ktorých všeličo komentujete, kladiete najrôznejšie otázky, pochválite aj pokritizujete. Nebudem sa tváriť, že mám kritiku rada. Napokon, kto z nás ju má rád? No v niektorých kritických pripomienkach objavujem aj námety, ktoré stoja za úvahu a seriózne sa nimi v redakcii zaoberáme. Na rozdiel od tých, ktorí by chceli, aby sme venovali viac priestoru zaniknutým civilizáciám, Bermudskému trojuholníku, lietajúcim tanierom či testom prehrávačov MP3, alebo verejnej diskusii o tom, či je naozaj marihuana škodlivá. No, treba sa mi vyjadriť aj k tejto skupine vašich listov. Poďme na to.
Myslím, že so žiadosťami, aby sa „ich“ téme venovalo viac priestoru, zápasia redakcie vari všetkých časopisov a platí to aj o špecializovaných, pretože aj v nich (napríklad v PC Revue) ide síce o jednu tému, ale tá má toľko podtém, že by kolegovia mohli mesačne vydávať niekoľko kníh, a predsa by všetkých úplne neuspokojili. O čo zložitejšie to majú polytématické časopisy, teda aj Quark, ktorý chce a musí priniesť čím viac informácií z naozaj veľmi širokého spektra oblastí od astronómie až po zoológiu. Uvedomujeme si, že všetkých neuspokojíme, pretože na 48 strán, ktoré máme pravidelne k dispozícii, sa to jednoducho nezmestí. A tak vyberáme, zvažujeme, radíme sa a výsledok týchto úvah máte každý mesiac v ruke v podobe nového čísla Quarku. Iste ste si všimli, že sa snažíme tento priestor zväčšovať občasnými prílohami, no ani to nemôže uspokojiť všetkých. A ani sa to nedá. Nuž a pokiaľ ide o témy typu mimozemské civilizácie, pre ne je u nás priestor iba v časti sci-fi poviedok. Iné je to s drogami a inými závislosťami. Proti týmto pliagam bojujeme spoločne s Protidrogovým fondom a v žiadnom prípade im nebudeme akýmkoľvek spôsobom robiť reklamu.
Viaceré listy obsahujú výčitku, že sme niektorému zaujímavému podujatiu, hnutiu alebo inej aktivite nevenovali pozornosť. Aj nás mrzí, ak sa o naozaj zaujímavých a oceneniahodných akciách nepíše, nerobí sa im meno a vytvára sa akási bariéra neinformovanosti. Lenže – ako máme písať o niečom, o čom nevieme? Veľké informačné zdroje – denná tlač či televízie uprednostnia buď bulvár, alebo ich to väčšinou jednoducho nezaujíma, takže sa ani nemáme odkiaľ dozvedieť o akciách, ktoré si zaslúžia publicitu. Takže priatelia, pomôžte nám robiť Quark ešte zaujímavejší aj tým, že nás budete informovať.
Dostávame i sťažnosti, že Quark nemožno kedykoľvek a kdekoľvek kúpiť. O tomto vieme, súvisí to s obchodnou politikou predajcov. Väčšinou objednávajú toľko výtlačkov, koľko si trúfajú predať. Ak sa pomýlia, alebo ich stánok navštívi viac záujemcov napríklad o Quark, čo sa dá robiť, máte smolu. Rada – predplaťte si časopis – buď u nás (na 2. strane je objednávací lístok), alebo využite spoločnú predplatiteľskú akciu s PC Revue (nájdete ju na 3. strane obálky), alebo cez webovú stránku www.quark.sk, alebo priamo na adrese: predplatne@perfekt.sk. Budete mať časopis lacnejší a príde až k vám domov, do školy alebo do práce.
Treťou skupinou listov sú pripomienky k veľkosti písma, článkov, obrázkov a ich množstvu, k rozmiesteniu jednotlivých materiálov a podobne. Na tieto otázky väčšinou nereagujem, lebo v nich odznievajú prevažne protichodné názory. Starostlivo ich však čítam, uvažujem nad nimi a v redakcii o nich hovoríme. Stáva sa, že aj z takýchto námetov po čase niečo realizujeme.
Stále sa teda tešíme na všetky vaše listy a ďakujeme vám, že nám pomáhate, aby bol náš spoločný časopis čoraz lepší.

JANA MATEJÍČKOVÁ
šéfredaktorka


QUARK 3/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková

QUARK

Milí priatelia,

o krátky čas príde apríl, a ten je známy ako mesiac vtákov a žartovania. Neviem, či možno hľadať spojitosť medzi českým slovom ptákoviny, ktoré by sa dalo preložiť ako žartovanie či bláznivosti, ako reakciu na to, že apríl je aj vtáčou doménou. Faktom je, že najmä prvý apríl je u nás dňom rozličných nezbied, žartovania, vymýšľania technológií, ako niekoho dobehnúť. Keďže v apríli bude žartovania neúrekom, rozhodol som sa takto v predstihu porozprávať vám zopár skutočných „aprílovín“.
Nedávno som si vypočul dialóg štrnásťročného Mareka s oteckom. Marek, ktorý práve bojoval proti písaniu si úloh v piatok večer: – Ocko, prečo si mám robiť úlohy dnes, keď mám toľko času? Otecko: – Práve preto, aby si ten čas mal a asi aj preto, aby si nebol hlúpy. Marek: – Keď môže byť prezident jedného z najmocnejších štátov samoľúby hlupák, ako si sám povedal, prečo ja mám byť múdry? Keď budem múdry, nebudem môcť byť prezidentom. Otecko radšej odišiel...
Pred pár dňami som našiel na internete blog, v ktorom sa autor, zrejme odborník na všetky témy, zapodieval problémom, či budú niekedy počítače schopné myslenia porovnateľného s ľudským umom. Minule písal, a zrejme to myslel vážne, že na zníženie emisií vytváraných automobilom by stačilo zúžiť všetky pneumatiky na autách o 50 percent. A ešte predtým rozvíjal úvahu, že skutočná demokracia by nastala vtedy, ak by sa všetci ľudia v štáte podieľali na riadení svojej krajiny tak, že každý zákon by namiesto parlamentu schvaľovali občania v referende. Takže – univerzál. A tento pán dospel k záveru, že umelá inteligencia sa, samozrejme, presadí a raz bude riadiť ľudstvo. A tie referendá vraj treba organizovať dovtedy, kým sa tak stane. Keď som dočítal, prišla mi na um stará, veľmi stará historka, tradujúca sa od počiatkov výpočtovej techniky. Jeden z prvých použiteľných počítačov ENIAC (koľko mal elektrónok, akú spotrebu a aký priestor zaberal, nájdete v každej encyklopédii) chceli vyskúšať aj ako prekladacie zariadenie a dali mu preložiť z angličtiny do ruštiny známu sentenciu „zíde z očí, zíde
z mysle“. Výsledok? Tlačiareň lakonicky oznámila text prekladu – NEVIDITEĽNÝ IDIOT. Viem, že dnes by to dopadlo inak, ale aj tak...
Pred pár dňami som zazrel na jednom aute reklamný nápis – vaše vozidlo je nielen inteligentné, ale aj dôveryhodné. Tekutý prášok či guľatá kocka propagovaná v reklamných textoch zrejme prídu o popredné umiestenie medzi hlúposťami produkovanými reklamkami.
A záver? Potešenie, že stále sa je na čom smiať, po celý rok a nie iba v apríli.
A keďže teraz máme marec, želám vám krásny prvý jarný deň a jarnú náladu až do Vianoc.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 3/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Myslime ekologicky, ale i efektívne!

Na prelome rokov sa čas v našej redakcii naplnil a o staršie, ale stále použiteľné (no riadne široké) CRT monitory zrazu nikto nemal záujem. Trendom je vlastniť elegantné štíhle širokouhlé LCD-čko. CRT monitory svoju púť už zavŕšili, sú to už len príspevky do IT múzea. Počas rokov, ktoré pracujem v tejto branži, som bol svedkom viacerých takýchto koncov. Dnes sa tak už dá len nostalgicky spomínať na magnetofón, magnetické diskety a rôzne ich alternatívy, základné dosky so starými portami, tlačiarne s paralelným portom, ale i jednoúčelové skenery. Otázka je, kam sa všetky tieto zariadenia odložia a čo sa s nimi stane po tom, ako sú nahradené modernejšími prístrojmi. Špeciálne to platí o CRT monitoroch, ktoré sú dosť veľké a obsahujú nebezpečné látky.
O ekológiu v oblasti IT (a nielen v nej) sa u nás pred rokmi nikto veľmi nestaral. Myslím, že sme si tak zasadili nebezpečnú časovanú bombu, ktorú asi podarujeme našim potomkom. Dnes za každé IT zariadenie platíte tzv. recyklačný poplatok. Znamená to, že už pri nákupe zariadenia platíte za to, že po odslúžených rokoch bude ekologicky spotrebované. Niektoré poplatky sú pritom celkom zaujímavé, napr. pri nákupe LCD monitora, celého PC či laserovej tlačiarne alebo atramentového multifunkčného zariadenia je to v tomto roku 160 Sk. O ekologické spracovanie sa podľa zákona má postarať obec vytvorením ekologickej skládky. A takéto skládky skutočne existujú, otázka je, či ich my bežní ľudia poznáme a využívame.
My sme postupovali pri „likvidácii“ starších monitorov a počítačov tak, že sme oslovili niekoľko škôl a známych, či by ich nechceli na používanie. Niekoľko lepších kúskov tak našťastie našlo svojho ďalšieho majiteľa. Lenže situácia so školami v hlavnom meste je taká, že naozaj staré veci už ani veľmi nechcú. 14-palcový CRT monitor alebo počítač so 486-kou nie je žiadny zázrak. Ostalo nám teda do skôr neželaného IT múzea niekoľko mierne blikajúcich monitorov, prípadne monitorov, ktoré fungovali po umiestnení dátového kábla do správneho uhla... :) Nemali sme srdce jednoducho ich pod rúškom noci hodiť do smetiaka kdesi pred činžiakom. Na internete nájdete údaje o tom, kde sa nachádza najbližšia ekoskládka. Pri mojej návšteve v nej som sa dozvedel, že takéto produkty radi zoberú, rozoberú ich na súčiastky a zlikvidujú. Zbavil som sa tak monitorov, obsluhe som venoval výtlačok nášho magazínu a s dobrým pocitom v duši som sa vrátil domov.
Osobne si myslím, že takto asi nepostupuje veľa firiem. Chcelo by to asi nejakú „lízanku“ za odovzdanie niečo väčšieho na správne miesto. Možno viete, že ak dopravíte staré auto tzv. spracovateľovi, dostanete okrem kúpnej ceny (napr. 0 Sk :)) aj fixný finančný príspevok 1000 Sk. Je to asi smiešna suma, veď keby ste rozobrali auto a trochu separovali odpad, asi by ste zarobili viac. Navyše auto musíte nejakým spôsobom dostať k spracovateľovi, t. j. malo by byť napr. pojazdné. Ale predsa je to nejaká suma. Často sa však pýtam, kde sú všetky tie nepojazdné trabanty, wartburgy, lady či škodovky z minulej éry. Obávam sa, že niektoré sú zaparkované na okraji lesa či na čiernej skládke.
Navrhujem, aby pri odovzdaní IT produktov na ekologické spracúvanie bol napr. znížený recyklačný poplatok. Myslím, že ľudia by si tak rýchlo zvykli na to, že vyradené veci patria na správne miesto, a neskôr by to už robili automaticky.
Oveľa radšej by som však ekologicky „zlikvidoval“ papierové priznanie k dani z príjmu. Marec je vždy u mňa spojený s obavami súvisiacimi s daňovým priznaním. Jednak nikdy neviem, čo do niektorých riadkov toho obrovského formulára napísať, a potom tu neexistuje vzájomná kontrola výpočtov. Nemyslím si, že by formulár z minulých rokov bol vyrobený naozaj pre bežných ľudí, azda nový bude lepší. Pri odovzdaní priznania som sa pred piatimi rokmi pýtal priamo na daňovom úrade, ako niektoré položky vyplniť, a nadobudol som dojem, že úradníčka v podateľni mala z toho väčší „hokej“ ako ja. Vlastne mi poradila, že čísla mám spočítavať kalkulačkou, ja som však nevedel, či pracujem so správnymi číslami. Na to mi povedala, aby som zašiel za daňovým poradcom, lebo ona len preberá priznania a neposkytuje konzultačné služby. Uznávam, nechal som si vtedy daňové priznanie na celkom posledný deň a takto by som bol zdržiaval riadny hlúčik podobne postihnutých. Odovzdal som vtedy daňové priznanie, ale o jeho správnosti som vôbec nebol presvedčený. Možno je to už premlčaná doba, a tak ma po tomto úvodníku nikto nebude naháňať :). Teraz mám naozaj daňového poradcu, ktorý všetko vyplní, a ja si aspoň nespytujem svedomie, či je to správne. Na mne je v podstate odovzdanie priznania na daňovom úrade, čo znamená vlastne vystátie si radu, ktorého dĺžka sa zvyšuje s blížiacim sa koncom mesiaca. Viem, daňové priznanie sa dá poslať aj poštou, ale poradca povedal: „Zaniesť na daňový úrad,“ a tak teda aj robím.
V tomto roku som si povedal, že daňové priznanie skúsim spracovať sám a načas. Chcem byť čo najefektívnejší a stratiť čo najmenej času. Sledoval som teda www.drsr.sk, časť Vyplnenie tlačív na internete a zistili, že také horúce to predsa len asi nebude. Od začiatku roka som od úradníkov dostával rady, že daňové priznanie treba podať čo najskôr, najlepšie elektronicky. Veď OK, mám to napísané v mojom elektronickom kalendári a denne mi to Outlook pripomína. No v čase, keď píšem tento úvodník, je takmer koniec februára a Portál daňovej správy tučným červeným textom uvádza, že v súčasnosti nie je vypĺňanie daňového priznania cez internet možné. Úradníci si tento problém prehadzujú ako horúci zemiak, prirodzene, nikto nie je zodpovedný. Finálna podoba formulára bola vraj schválená príliš neskoro a spracovanie do formy pre internet je časovo náročné. Údajne sa tak stane začiatkom marca, to je asi teraz, splnenie sľubu si ľahko overíte sami. Ale keď sa tak v daňovom priznaní pozriem na výšku sumy, ktorú poctivo odvádzame, nemyslím, že by sa nedal najať tím programátorov, ktorí to zvládnu raz-dva. Stále sa niekto čuduje, že väčšina ľudí si necháva podanie priznania na poslednú chvíľu?
Verím, že daňové priznanie spoločne ľahko zvládneme nakoniec aj cez internet a toto vydanie PC REVUE tak rýchlo morálne nezostarne. Prajem vám jeho príjemné čítanie.
17. februára 2008, Ondrej Macko

PC REVUE 3/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko