nedeľa 1. novembra 1998

PC REVUE

Svetlejšie zajtrajšky

Keď som bol ešte chlapec, v tom čase práve zbláznený do sci-fi literatúry, mal som aj jednu knižku od istého ruského prognostika, ktorý predpovedal, kam sa asi stav ľudskej vedy a techniky dostane v tom-ktorom obdobi. Predpovedané obdobie sa začínalo niekde okolo 90. rokov tohto storočia a končilo sa tuším okolo roku 2050. Veľmi rád som sa pozeral najmä na tabuľku, v ktorej boli rozpísané jednotlivé „míľniky“, a počítal som, koľko rokov ešte chýba, kým pristanú ľudia na Marse, kým sa objavia kozmické lode letiace rýchlosťou svetla, kedy sa očakáva prvý kontakt s mimozemskou civilizáciou, kedy budú zostrojené prvé androidy, prvé počítače s umelou inteligenciou, kedy sa objavia lieky proti rakovine, kedy metódy predlžujúce ľudský život na 120 rokov atď. Bolo tam toho omnoho viac a škoda, že tú knižku akosi neviem nájsť, pretože by som celkom rád porovnal, čo všetko sa už stalo realitou a čo asi aj naďalej zostane len utópiou. Dobre si však pamätám, že tam nebola zmienka ani o internete, ani o pécečkách, ktovie prečo... Na túto knižku som si spomenul prednedávnom, keď sa mi do rúk dostalo niekoľko zaujímavých materiálov opisujúcich nie prognózy, ale reálne projekty bežiace vo výskumných laboratóriách po celom svete. Projekty, ktoré by mohli svoje výsledky prakticky prezentovať už v priebehu dvoch či piatich rokov. Veľmi zaujímavé bolo napríklad zistenie, že nie procesory, počítače a infokomunikačné technológie budú hybnými silami ekonomiky budúceho tisícročia, ale bude to prekvapujúco biológia. Bude to najmä genetické inžinierstvo, ale aj ďalšie oblasti, ktoré vygenerujú obrovskú inovačnú vlnu v poľnohospodárstve, medicíne a priemysle. Ponúkam vám pár tém projektov, ktoré síce na jednej strane vyzerajú úžasne lákavo, ale na druhej tak trochu aj znepokojujúco. Veď posúďte sami. Ako sa vám napríklad pozdáva projekt na vyšľachtenie odrôd kukurice, bavlny či sóje, ktoré budú odolné voči svojim prirodzeným škodcom, chorobám, budú mať vyššiu nutričnú hodnotu, na kravy či ovce, ktoré budú vo svojom mlieku vyrábať lieky? Ako lákavo vyzerá projekt o stimulácii génov, ktoré by prinútili rakovinové bunky k samodeštrukcii, protirakovinových vakcínach, ktoré by stimulovali schopnosť imunitného systému nachádzať a ničiť nádory. Ako povzbudzujúco musia pôsobiť informácie o projektoch s rastovými faktormi, ktoré pomocou génovej manipulácie alebo bunkovými implantátmi môžu ochrániť organizmus od degenerácie nervov, spôsobenej chorobou alebo úrazom. Zaujímavé, nie? Možno už pri narodení budú bábätkám tetovať na pliecko ich genetický čiarový kód…
Vyzerá to naozaj tak, že asi budeme zdravší a budeme dlhšie žiť. Na jednej strane to síce môže spôsobiť úžasný prínos pre ekonomiku (zníženie nákladov na zdravotníctvo, zvýšenie poľnohospodárskej výnosnosti atď.), ale určite to prinesie pre obrovský nárast počtu starších ľudí veľké zmeny v demografickom zložení obyvateľstva, z toho vyplývajúce možné sociálne problémy, o ďalších dôsledkoch a následných efektoch pravdepodobne nemáme ani potuchy. To, že teraz sa do pozornosti čoraz viac dostáva biológia, však neznamená, že IT je na konci s dychom. Absolútnym hitom sú napríklad nanotechnológie, pomocou ktorých sa chcú vedci neskôr dostať až na takú úroveň, že budú schopní zostavovať ľubovoľné materiály atóm po atóme. V Bellových laboratóriách sa chcú napríklad do roku 2010 dostať so šírkou hradla integrovaných obvodov na úroveň 50 nanometrov, čo je vzdialenosť predstavujúca zhruba 300 atómov zoradených vedľa seba. Pre úplnosť dodávam, že v súčasnosti sa procesory najčastejšie vyrábajú 0,25-mikrónovou technológiou, horúcou novinkou je oznámenie spoločnosti Texas Instruments o ich 0,07-mikrónovej technológii výroby procesorov CMOS.
Molekulárna elektronika, ktorá sa niekedy označuje populárnym termínom nanotechnológia, však umožňuje budovať kompletné miniatúrne elektromechanické systémy, integrované obvody vybavené senzormi a akčnými jednotkami, motormi. Pre takéto systémy sa ujalo označenie MEMS (Micro Electro Mechanical Systems) a v podstate môžu predstavovať skutočne funkčný „nanopočítač“, ktorý môže byť rovnako vybavený svojím vlastným operačným systémom a podľa spôsobu použitia aj ďalším prídavným zariadením, „aplikačným softvérom“ a prostriedkami na komunikáciu s okolitým prostredím. Na písanie o tom, kde všade by takéto nanopočítače našli uplatnenie, by bol určite vhodnejší samostatný článok, pretože ich praktické nasadenie môže znamenať skutočnú revolúciu. Na tieto účely radšej prenechám priestor „skutočným vizionárom“, ktorí sa určite radi zhostia takejto úlohy v rámci príležitostného kľúčového príhovoru pred médiami…
Z technického pohľadu vyzerá budúcnosť nesmierne zaujímavo a z tých ostatných pohľadov si farbu „okuliarov“ ani len netrúfam odhadovať. Vyzerá to však tak, že sme ešte stále len na začiatku. A to znie lákavo, nie?
A aby vám náhodou neušiel vlak s „aktuálnymi informáciami“ a aby ste boli pri tom, neostáva mi nič iné, len tradičné: Čítajte PC REVUE. A aby aj novembrové číslo bolo pre vás zaujímavé a poučné, to vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 11/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný