utorok 1. februára 2005

QUARK

Milí priatelia,
Pred rokmi, keď sa formovala redakcia Elektrónu, nového slovenského
časopisu o vede a technike, medzi prvými redaktormi sa objavila čerstvá
absolventka Prírodovedeckej fakulty UK Ivanka Tursunová. Mladé
ambiciózne dievča, ktoré sa rozhodlo vyskúšať novinársky chlebík.
Navyše v neprebádaných vodách popularizovania vedy a techniky. V tom
čase totiž väčšina náučných periodík, či už populárnych alebo odborných
vychádzala v Čechách. Na Slovensku preto chýbala dostatočná skúsenosť v
popularizácii aj medzi odborníkmi ale aj medzi novinármi a bol najvyšší
čas začať ju budovať. Váňa, ako novú kolegyňu volali doma a neskôr aj v
redakcii, sa rozhodla zdolať hlbiny možností, ktoré popularizácia
ponúkala, začala svoju profesionálnu cestu spolu s novým časopisom.
Veda a technika v písanom slove sa jej napokon stala celoživotným
údelom.

Kto dnes spočíta články, rozhovory, stretnutia s vedcami, účasti
na sympóziách služobných cestách, strany prečítaných korektúr i
novinárskych ocenení? Kto by mohol poznať tvorivé muky pri hľadaní
ciest ako tému, problém, princíp, myšlienku či príbeh spracovať,
preložiť do zrozumiteľnej a zaujímavej podoby, aby čitateľa neodradila
ale naopak ukázala mu krásu spoznávania nepoznaného? Kto by spočítal
mladých čitateľov, ktorým Váňa svojimi materiálmi predurčila budúce
povolanie? Samozrejme, toto všetko nie je možné, ani zrátať, ani
obsiahnuť, pretože za vyše tri desaťročia taký aktívny a zapálený
človek, akým bola a stále je naša Vaňa zanechá za sebou dielo, ktoré
možno len tušiť. Väčšinu toho času som mal to potešenie byť s ňou na
chlebe voňajúcom tlačiarenskou farbou, a preto možno lepšie ako iný
viem, že bude v redakcii chýbať nie len jej novinárska erudícia, ale aj
ľudská dobrota a ochota pomôcť, optimizmus a schopnosť prekonávať aj
tie najťažšie prekážky, ktorých si tiež zopár užila.

Ivanka Kováčová sa totiž rozhodla zavesiť novinárske remeslo na
klinec a odísť do dôchodku. Ako ju poznám, nebude ho tráviť sladkým
ničnerobením. Stále má dosť energie a nápadov, aby bola užitočná. Sebe
aj okoliu. Možno sa je podarí naplniť dávnu túžbu presťahovať sa na
chalupu v Terchovej a chovať koníka...

Nech si zariadi budúcnosť akokoľvek, dnes mi prichodí v mene
všetkých, ktorí Váňu poznali ako pani novinárku z Elektrónu a neskôr z
Quarku, poďakovať sa. Za všetko.Za prácu, za spolupatričnosť, za
obrovský prínos pre našu kultúru, vedu, techniku.


Želám Ti Váňa ešte veľa rokov strávených s rodinou. Za rodinu Tvojich čitateľov, za kolegov a samozrejme, aj za seba.

Tvoj, Váš
Eduard Drobný

QUARK 2/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Zdá sa mi úplne neuveriteľné, kam sa v súčasnosti dostáva ľudské poznanie v oblasti vedy a techniky. Ak výsledky výskumu dospejú do komerčne využiteľnej podoby reálneho produktu alebo služby a nájde sa kritická masa spotrebiteľov, ktorá si ich bude kupovať, úspech je zaručený. Prostriedky z predaja sa spätne dostávajú do ďalšieho výskumu a koleso sa roztáča. Dobrou ukážkou je raketový nástup PC, internetu či mobilov v uplynulých rokoch.

Pamätáte sa ešte, na akých počítačoch sme začínali pred 10-15 rokmi? Nemusíme sa ani vracať do éry PMD, ZX Spectra, Amigy a pod. A tobôž nie sálových počítačov... Ešte si matne pamätám, ako sme zápočtové úlohy odovzdávali na diernych štítkoch. Stačí, ak zostaneme na x86-kovej platforme a spomeniem si na prvé PC na fakulte, bežiace na frekvencii 16 MHz, vybavené 4 MB RAM a 20 MB diskom, na ktorom som testoval vizuálnu simuláciu na diplomovku... Dnešné zostavy taktované na 3 GHz, s 512 MB RAM a 250 GB diskami prinášajú 1000-násobne vyššie výkony za zlomok ceny svojich predchodcov. Ešte pred pár rokmi sa nám disková kapacita servera 1 terabajt zdala neskutočne veľká, a pritom kapacita našich serverov ju má už dnes, a to sme pomerne malá redakcia. Ktovie, koľko rokov potrvá, kým sa objavia disky s petabajtovou, exabajtovou, zetabajtovou či jotabajtovou kapacitou....

Ohromujú ma vyhliadky nanotechnológií, keď budúce materiály a súčiastky, a to nielen pre IT, ale ľubovoľnú oblasť života, sa budú môcť vytvárať atóm po atóme. Pri skúmaní vzniku vesmíru sa pomaly blížime k Planckovej bariére, ktorá nás už „len“ 10 -43 sekundy delí od Big Bangu. Ohromujú ma možnosti bioniky, genetiky, kybernetiky, vývoj liekov, nových supermateriálov atď. Napriek tomu, že mnohé z produktov vedeckého výskumu majú priniesť ľudstvu úžitok, určite vyvolajú celospoločenské zmeny, ktoré bude problém zvládnuť: zvyšovanie bezpečnosti => strata súkromia, predlžovanie života => degenerácia ľudského genómu, zvyšovanie komplexnosti a „inteligencie“ počítačov => strata kontroly ich riadenia a zvyšovanie závislosti od ich zlyhania.

Čo ma však ohromuje ešte viac, je neuveriteľné zaostávanie iných oblastí ľudského poznania a najmä jeho implementovania do bežného života, napríklad v oblasti medziľudských vzťahov, výchovy detí a mládeže, starostlivosti o zdravý život, riadenia spoločnosti atď. Na jednej strane sa naše poznanie okolitého sveta dostáva na subatomárnu úroveň a na druhej strane len veľmi málo poznáme sami seba. Svoje vnútro, najhlbšie myšlienkové pochody, emócie, svoje duchovno. A nevieme ho dostatočne ovládať a zdokonaľovať. Na jednej strane vieme genetickou manipuláciou ovplyvniť kukuricu, aby odolávala vybraným biologickým škodcom, liečiť donedávna neliečiteľné choroby, pripravovať preparáty na predĺženie ľudského života. A na druhej strane nevieme poriadne vychovať vlastné deti, dosiahnuť, aby ľudia z vlastnej vôle nefajčili, nedrogovali, zdravo sa stravovali, cvičili, nesledovali telenovely :) , vykašľali sa na bulvár a venovali sa aj duchovnej potrave.

Na jednej strane vidíte obrovské možnosti využívania informačných technológií v riadení podnikov, no na druhej strane zisťujete, aký neefektívny je model parlamentnej demokracie, brániacej sa spoluúčasti občanov na riadení štátu napr. prostriedkami IT. Vidíte, že sa ide prijať nezmyselný zákon, ktorý háji záujmy iba nejakej priemyselnej loby, alebo vidíte, ako si neschopný minister či poslanec neplní svoje povinnosti? Tak sa urobí internetové referendum a „démos“ zasiahne. Keď môže byť celá spoločnosť ohlupovaná posielaním SMS pre SuperStar alebo Miliónové dievča, prečo by nemohla takto vyjadriť aj svoju vôľu v podstatne dôležitejších celospoločenských otázkach?

Vidím, že som opäť načal veľkú tému, ktorú nemožno na tomto priestore plne rozvinúť, tobôž nie dokončiť, ale dúfam, že som vám dal aspoň zopár námetov na rozmýšľanie. Na voľné chvíle... :)

Zaujímavé čítanie februárového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 2/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný