štvrtok 1. októbra 1998

PC REVUE

Kto za to všetko môže?

Pôvodne som už mal napísaný úplne iný príhovor, ale neskôr som usúdil, že ešte nenastala vhodná doba na jeho uverejnenie, tak som ho odložil do špeciálneho „foldera“, záložky či „šanóna“, sadol som za „kíbord“ a pripravil nový príhovor, ktorý, myslím, lepšie zapadne do súčasnej klímy, a to nielen tej spoločenskej, ale aj tej počítačovej.
Tento príhovor píšem začiatkom septembra, už dostatočne znechutený prebiehajúcou volebnou kampaňou, ale ešte vôbec netušiac, ako dopadnú výsledky volieb. Vy, držiac v rukách októbrové číslo PCR, to už viete, ale nech už dopadli, tak alebo onak, určite budú opäť na jednej strane „víťazi“ a na druhej „porazení“, kto však bude búchať šampanským a kto škrípať zubami, neviem. A hoci všetkým ide o naše „blaho“ (alebo aspoň tak nejako to všetci deklarujú), neočakávam nejakú zásadnú zmenu v doterajšom vývoji po nástupe novej garnitúry. Prečo? Pretože platí nielen to, že každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži, a to, že vyspelosť vlády je len verným obrazom vyspelosti národa, ale aj to, že akákoľvek múdra a šikovná vláda je odsúdená na neúspech, pokiaľ samotná spoločnosť nie je v poriadku, pokiaľ je v nej niečo zlé, ak je spoločnosť chorá. A myslím si, že s tou našou spoločnosťou naozaj niečo nie je v poriadku. Veď sa len stačí pozrieť do ulíc, obchodov, panelákov, autobusov, ako sa ľudia k sebe navzájom správajú. Zovšadiaľ len nechuť, pesimizmus, samé sťažnosti. Samozrejme, za všetko môže niekto iný, aj za to, ako poctivo si plníme úlohy v práci, v škole, v úradoch, akú harmonickú atmosféru máme doma v rodine atď. Hovorím príliš všeobecne? Dobre, priestoru mám málo, tak len jeden príklad našej „choroby“. Všetci motoristi, ktorí sa pohybujú v meste alebo na výpadovkách, mi isto potvrdia, že to, čo sa už niekoľko rokov deje na našich cestách, už naozaj nie je normálne. Tá obrovská miera agresivity, spupnosti a netolerancie, ktorú niektorí vodiči predvádzajú svojím arogantným „štýlom“ jazdy, špeciálne pri predbiehaní je naozaj údesná. Neverím, že jedinou úchylkou takéhoto „dravca“ je jeho spôsob jazdy a že inak je to slušný človek, nedajbože úspešný manažér. Okrem toho tu je veľká skupina ináč v podstate „normálnych“ šoférov, až na to, že bez rozpakov zaparkujú auto pred východom z garáže, že radšej by si dali zašiť oko, ako by sa mali na vás pozrieť a pustiť vás pred seba, keď sa, zúfalo signalizujúc, neviete dostať z vedľajšej ulice na hlavnú. Že na chodníku zaparkujú tak šikovne, že chodci budú musieť jeho auto obchádzať po rušnej ulici, riskujúc svoje zrazenie, že si na panelákovom sídlisku vytrvalým stláčaním klaksóna s obľubou vyvolávajú „kamoša“ z horného poschodia, že považujú dokonca už aj zákonom ustanovené dávanie prednosti chodcom na prechode bez svetelného značenia za prejav slabosti či duševného obmedzenia, atď. Mohol by som ešte dlho pokračovať. A nielen o situácii z našich ciest, veď to vidíme všade, ale príklad z ciest celkom verne odráža stav celej spoločnosti. Neviem, niekde sa stala chyba, niečo tu je choré, ale nie je to niekto iný, sme to my všetci, každý z nás. Kde sú nejaké ideály, morálne princípy alebo aspoň zásady slušného správania či normálnych medziľudských vzťahov, ľudskosť, ústretovosť, ochota pomôcť či milý úsmev? Kde sa stratili?
Tak to by bola výnimočná a príležitostná správa o stave spoločnosti z domova. A čo svet (teraz však už ten počítačový)? Aj tu sa niečo sa deje a mnohí asi aj tušia čo. Pravdepodobne však nikto presne nevie, aký bude výsledok prebiehajúcich procesov. Viaceré udalosti z posledných dvoch rokov naznačujú, že nielen vo svete PC, lež aj v komunikačnom a networkingovom priemysle dôjde v blízkej budúcnosti k veľkým zmenám. A budú to zmeny, ktoré síce postupným, ale zásadným spôsob zmenia charakter celého priemyslu. Nachádzame sa v situácii očakávania a približovania sa k akémusi kvalitatívnemu skoku. Básnik by použil prirovnanie o odpudzujúcej húsenici, ktorá sa zakuklí, aby z kukly neskôr vyletel nádherný motýľ.
Podľa čoho usudzujem, že počítačový priemysel očakávajú zmeny? Sú to jednak správy oznamujúce, že už aj tradične silné a zdravé spoločnosti sa dostávajú vďaka zostrenému tlaku do ťažkostí. Je to pohlcovanie firiem s nižšou kapitalizáciou, spájanie sa firiem pôsobiacich v komplementárnych odvetviach. Sú to nové formy objednávania produktov a služieb, nové spôsoby obchodovania. Sú to zmeny v distribučných kanáloch, nové technológie, produkty a služby atď.
A ako by mal vyzerať motýľ, ktorý by sa z toho všetkého mal vykľuť? Neviem, ťažko predikovať, ako sa budú správať jednotlivé firmy, aké prekvapujúce technológie sa objavia, aké nečakané situácie môžu nastať. V každom prípade však očakávam - a nie je to nič prekvapujúce -, že sa zmenší počet kľúčových firiem, že sa tri hlavné oblasti - počítačový, komunikačný a networkingový priemysel - budú čoraz viac prelínať, až sa spoja do jediného, informačného. Že sa čoraz menší dôraz bude dávať na konkrétne technológie a produkty a čoraz väčší význam nadobudne samotný informačný obsah. Takisto očakávam, že veľká zmena postihne celú koncepciu PC, že padnú mnohé technologické obmedzenia, že nebudú problémy s nízkymi prenosovými rýchlosťami na internete, nebudú problémy s pamäťovou kapacitou atď. Ale možno bude všetko úplne ináč. Uvidíme, čakajme a z pohodlného kresla, listujúc PCR, sledujme, čo sa bude diať. Príjemné čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 10/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný