piatok 12. novembra 2010

PC REVUE - OpenPark

Počítačové hry ako trenažér života

Patrím do generácie, ktorú ešte zachytila éra ZX Spectra, Atari, Commodore a spol. V tom čase som si odohral svoje :-), potom veľa rokov nič, až teraz som sa k hrám znovu trošku vrátil. V mojom prípade to má na svedomí iPod so svojimi úžasnými možnosťami, fantastickým ovládaním, nádhernou grafikou, jednoduchosťou distribúcie hier atď. Strieľačky či naháňačky ma nebavili ani vtedy, ani teraz, ale hry na logické rozmýšľanie, stratégiu či postreh sú fajn, najmä po dlhom dni, keď pred spaním potrebujem trochu vypnúť. Princíp mnohých z hier je identický, ale nový dizajn, efekty či spôsob ovládania ich dramaticky zatraktívnili. Sú oveľa chytľavejšie, ľahšie sa dá podľahnúť ošiaľu naháňania vysokého skóre či dosahovania ďalších levelov. Odstupom času sa však zmenilo moje vnímanie počítačových hier. Samozrejme, aj teraz ma chytí chuť zlepšiť si skóre či rozlúštiť nejaký hlavolam, ale viem si udržať odstup, aby som to neprehnal a nemal ráno kruhy pod očami tak ako kedysi... :-)

Pri počítačových hrách, najmä tých, ktoré sú postavené na prvku náhodnosti, som si uvedomil a potvrdil aj niektoré životné pravdy, s ktorými sa často stretávam. Niekedy to už vyzerá, že koniec hry je zúfalo neodvratný, ale vtom iba jediným správnym ťahom sa situácia akoby zázrakom dramaticky vyrieši, nepriatelia či prekážky zmiznú a hra pokračuje ďalej. Inokedy sa ani za svet nedarí prekonať aktuálne skóre, a čím viac sa snažíte, tým viac sa nedarí. Dáte si prestávku a potom len tak medzi rečou zapnete počítač a hneď na prvý pokus dosiahnete nový rekord, o ktorý ste sa márne pokúšali už týždne. V mnohých hrách zase nemôžete iba čakať na to, akú situáciu vygeneruje herný algoritmus. Ak chcete viac bodovať a dostať sa ďalej, musíte upraviť svoje rozmiestnenie na hernej ploche, prispôsobiť stratégiu a lepšie sa pripraviť na to, čo vám nachystá počítač. Často musíte najprv niečo obetovať a potom sa váš vklad niekoľkonásobne zúročí, vaše skóre sa zlepší o kopec podstatných bodíkov... :-) Podobne to zažívame aj v bežnom živote, vedeli by sme si hneď spomenúť na X životných situácií, ktoré majú mnoho spoločného s hraním počítačových hier. Keby sme si viac uvedomovali tieto a ďalšie zákonitosti herného sveta a vedeli ich použiť v bežnom živote, mnohé situácie by sme zvládali ľahšie, efektívnejšie a s lepším skóre. Neboli by sme obeťou „osudu“, na ktorú sa všetko valí, nič sa jej nedarí a nevie sa presadiť. Stali by sme sa vedomým spolutvorcom vlastného života, ktorý cez všetky prekážky a nástrahy prechádza s ľahkosťou svetového šampióna a ešte si to všetko aj užíva... :-)

Zaujímavé sú aj pocity, ktoré vo mne vyvoláva hranie počítačových hier. Moje druhé JA si všíma, ako to prvé JA sa cíti nervózne, plné napätia, že až zabúda dýchať, netrpezlivé, keď sa nedarí, zlostné, keď prehrá, a vytešené, keď sa vydarí dobré skóre. Moje druhé JA pozoruje, čo „stvára“ to prvé, a potichu (aby si to nevšimlo) sa nenápadne smeje :-). Veď načo sa stresuje, je to len hra, o nič nejde. Keď takto sám seba pristihnem, ako sa sústredene mračím na displej, hneď sa zastavím, usmejem a uvoľním vnútorné napätie. Hranie hier má byť predsa zábava, a nie stres. A ja sa chcem zabávať. Stres navyše nie je zdravý, a tak si predsa nebudem dobrovoľne škodiť. Bolo by super, keby sme aj toto pravidlo dokázali preniesť do našich životných situácií, komplikovaných vzťahov a riešenia konfliktov. Skúste si nabudúce, keď budete riešiť spor s problematickým susedom či hádavým kolegom, pripomenúť, že toto všetko je len hra, nestresujte sa, nenechajte sa nachytať na hruškách a nedajte sa vytočiť. Zhlboka sa nadýchnite, napočítajte do 10, usmejte sa a riešte situáciu s nadhľadom. Nenechajte sa strhnúť svojimi toxickými emóciami, tie sú pri riešení konfliktov veľmi zlým radcom.

Už veľa múdrejších odo mňa povedalo, že život je len hra. Učme sa hrať tak, aby každý z nás bol majstrom v tej svojej vlastnej partii... :-)

PC REVUE 11/2010 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Popularita a videá

Tentoraz úvodník nebude o šťavnatom zážitku zo služobnej cesty. V októbri sa nič také nestalo, a tak konečne prišiel čas na tému, ktorá mi už dlhšie chodí po rozume. Ako ste si iste všimli, zhruba od minulého roka pravidelne mesiac čo mesiac pripravujeme vlastné videorecenzie. Pripúšťam, začiatky s našimi videami boli kruté. V skutočnosti sme nemali nijakú vlastnú techniku. Pomaličky sme však začali zbierať skúsenosti a zlepšovať sa. Napriek slabej výbave sme nakrútili niekoľko videorecenzií, ktoré doslova pohli Slovenskom – legendárny crash test notebooku s bagrom bol toho dôkazom. Keď mám čas, zavše si ho pustím a sám sa čudujem, ako sme to mohli v takých partizánskych podmienkach vôbec urobiť. A mám radosť aj z „videnosti“, na YouTube má toto video dnes 105 234 prístupov, čo je (nielen) náš rekord. Medzi krajinami vystupuje na prvom mieste prekvapivo Rusko, ďalej USA a až tretie je Slovensko. Najčastejšia pripomienka k tomuto videu je otázka, akým jazykom to vlastne hovoríme. Nuž, na požadované anglické predabovanie či titulky nemáme čas, chuť a ani dôvod, naším cieľom je zatiaľ Slovensko.

Dnes už máme tri kamery, tri bezdrôtové mikrofóny, poriadne stojany, výkonné svetlá, dokonca sme si vybudovali videoštúdio. K tomu všetkému extra počítač so 4 TB diskovým poľom a profesionálnym strihacím programom. Video Made in PC REVUE sa však spája hlavne s mojou osobou. Pri rozhodnutí o tom, ako budú vyzerať naše videá, sme dospeli k názoru, že sa chceme odlíšiť. Máme teda videá, v ktorých je ľudský rozmer, ale centrom všetkého je predstavovaný produkt alebo služba. A videá sú poctivo postrihané do podoby skoro televíznej relácie, aby sa (podľa mňa) dalo na to pozerať aj dlhšie. Bolo preto jasné, že potrebujeme niekoho, kto má odvahu postaviť sa pred kameru, neskôr uvidieť výsledok práce a navyše ho aj zdieľať s inými ľuďmi. Je to nevďačná úloha, ale keďže ja som videá veľmi chcel, inej cesty ako tej, že sa postavím pred kameru sám, ani nebolo. Na pomoc si však často beriem kolegov, vystriedali sa už všetci. Videá prioritne pripravujeme na naše DVD REVUE, ale neskôr sa objavia aj na www.ITNews.sk a www.facebook.com/pcrevue.

Dnes je doba, keď si informačné servery často umiestňujú videá na webovú stránku. Je pár webov, ktoré majú vlastné videá, a potom je obrovská skupina tých, ktoré za svoje videá vyhlasujú napr. firemné prezentácie alebo diela vytvorené niekým iným. U nás na ITNews dominujú vlastné videá, ale nájde sa aj externý obsah. Som hrdý na to, že som inšpiroval aj niektorých ďalších kolegov, ktorí síce nie sú priamo v bratislavskom sídle redakcie, ale roky úzko spolupracujú a dnes tiež nakrúcajú skvelé videá.

Chcem však upriamiť pozornosť na stav, aký v súčasnosti panuje na internete. Na ITNews máme v podstate anonymnú diskusiu, ľudia tu vystupujú pod prezývkami. A práve to je živná pôda pre najrôznejšie diskusné príspevky. Mám dojem, že existuje veľká skupina ľudí, ktorí z nejakého dôvodu potrebujú hlavne „kopnúť si“ do niekoho. V podstate nechcú prijímať nové poznatky čítaním alebo sledovaním videa, potrebujú sa vyjadriť. Podobne ako vo futbale aj v spôsobe nakrúcania videa sa zrazu vyzná každý J. Aby nedošlo k omylu, veľmi dobre viem, že pri nakrúcaní videa máme ešte obrovský priestor na zlepšovanie. Rovnako viem, že asi 5 % diskusných príspevkov je takých, ktoré sú síce písané ostrejším tónom, ale pisateľ si dal námahu a pozrel celé video, zamyslel sa nad tým a napísal príspevok, ktorý má hlavu a pätu. V odpovediach v diskusiách ich zvyknem označovať ako konštruktívne a beriem si z nich to, čo považujem za správne. Skôr ma zarmucuje situácia, že na ostávajúcich 95 % vidím, že je to len taká povrchná snaha napísať niečo, čo by nás pri tvorbe videa mohlo nejako znechutiť. Aj v súvislosti s vlastnými videami nás pritom často oslovujú televízie, počuť nás aj v rádiách a mienkotvorných denníkoch. Nuž, čo je potom lepšie ako udrieť si do niekoho verejne známeho. Navyše ja zvyknem takmer na každý príspevok reagovať (neraz podľa hesla „na hrubé vrece hrubá záplata“). Vypočul som si teda, že hlavným problémom našich videí som ja sám. Som príliš starý, nič neviem, vôbec nevyzerám dobre, navyše mám strašný hlas a jednoducho na túto prezentačnú činnosť nikto horší ako ja ani neexistuje. Už som si prečítal aj to, že diskutujúci majú overené informácie o tom, ako každého, kto by sa z mojich kolegov opovážil stať tvárou videí, radšej hneď vyhodím alebo inak znechutím a tento priestor si uzurpujem výhradne pre seba. Nie, nie, toto nie je pravda J. V skutočnosti by som sa oveľa lepšie cítil za kamerou ako pred ňou. Práve preto aj celkom rád nakrúcam videá z rôznych výstav, ako je IFA, CES alebo CeBit. Tam totiž nemusím byť „videohviezdičkou“. Diskutujúcim neustále ponúkam, že im pokojne prenechám svoje miesto pred kamerou, stačí sa dostaviť do našej redakcie, vyskúšať si to a byť v tom dobrý. Dodnes s nádejou čakám, že niekto naozaj zazvoní pri dverách našej redakcie a zmení chod dejín. Zatiaľ však márne... K našim videám je v anonymnej diskusii pozitívnych reakcií ako šafranu, ale nájdu sa. Úplne iná situácia je povedzme na menej anonymných diskusiách. Videá dávame aj na náš Facebook a nájdu sa aj na YouTube. Tu však na diskusiu musíte byť registrovaní pod svojím kontom a to už až také úplne anonymné nie je. Tu potom dominujú pozitívne pripomienky, negatívnych je máličko, ale nájdu sa (väčšinou konštruktívne). Ďalšie moje poznanie je, že prezentácia pred verejnosťou je do istej miery obmedzujúca. Stratil som totiž anonymitu osoby a spoznáva ma priveľa ľudí. Nedávno ku mne tajuplne pristúpil zamestnanec v jednom z hobby supermarketov. Chvíľu som mal pocit, že som asi niečo omylom dal do vrecka a teraz sa začne vyšetrovanie krádeže. Padol mi kameň zo srdca, keď začal o správnom výbere multimediálneho prehrávača, ktorý sme predstavili na videu. A vždy už radšej každému (čo i len trochu známemu) pozdravím ako prvý, lebo mnoho ľudí presne vie, kto som a čo robím. A keby som neodzdravil, mysleli by si, že som už namyslený.

No aby som to zhrnul: Videá Made in PC REVUE tu boli a budú aj v budúcom roku. Naďalej to budú „iné“ videá. Z pripomienok si zoberieme to pozitívne. Internetová IT televízia z nás v budúcom roku ešte nebude, sme hlavne papierové médium, ktoré je však dnes poriadne multimediálne. Zatraktívnime skupinu ľudí, ktorí sa objavia pred kamerou, a ešte viac posilníme aj našu technickú výbavu.

Príjemné čítanie a sledovanie videí z novembrového vydania praje

Ondrej Macko

20. 10. 2010

PC REVUE 11/2010 Editorial
Autor: Ondrej Macko