štvrtok 1. júna 2006

QUARK

Vážení priatelia,
naša planéta a aj celá slnečná sústava sa riadi nemennými fyzikálnymi zákonmi,
ktoré človek nemôže meniť, môže ich len využívať a zneužívať. To aj robí. Ak by
sme mohli zasahovať do prírodných zákonov, dávno by naša planéta prestala
existovať v dnešnej podobe, ak by sme ju náhodou, v mene globalizácie,
rozličných vyšších a národných záujmov a ktovie čoho všetkého vznešeného,
nezničili úplne. Prírodné zákony sa však odrážajú aj v spoločenských procesoch.
Socializmus vraj zanikol preto, že to ignoroval. Kapitalizmus tam speje, lebo
ich nedokáže korigovať, vzniká nerovnováha, ktorá podľa tých istých zákonov
nemôže trvalo fungovať. Má ísť o nerovnováhu medzi potrebou a spotrebou,
produkciou a potrebou, biedou a chudobou, silou a jej zneužívaním atď. Čo však
by ste povedali na takúto úvahu: každý sa sťažuje, že čas strašne letí. Teraz
boli Vianoce a už sa blíži leto... poznáme to. Ale nejde o objektívny proces?
Neuplatňuje sa tu Einsteinom formulovaná dilatácia času v obrátenom garde?
Spomínate si? Pri rýchlosti blížiacej sa rýchlosti svetla sa čas spomaľuje. Čo
keď v spoločenských procesoch sa, paradoxne, zrýchľuje? Čo je hnacou silou,
ktorá urýchľuje spoločenské procesy tak, že sa blížia k rýchlosti porovnateľnej
s tou, o ktorej hovorí teória relativity? No predsa najväčšia modla súčasnosti –
peniaze.
Finančná špirála je poriadne rýchlo roztočená. Multimiliardári v
strede špirály stále pribúdajú. Logicky musia pribúdať chudobní, tí sú na okraji
špirály aj záujmu bohatých spoločenstiev a pribúdajú rýchlejšie, preto sa
zväčšuje odstredivá sila systému a môže dôjsť aj k havárii.
K havárii naozaj môže dôjsť, ale teraz vážne.
Hnacou silou toho, čomu sa hovorí pokrok, nie je
blaho človeka, vyššia kvalita života, či humanita, ale zisk .Technológia tvorby
zisku je nesmierne podrobne a vedecky prepracovaná od rabovania prírody až po
vymývanie mozgov. Keď sa proti tomu nevzbúrime my, jednotlivci, každý z nás bude
niesť vinu na postupnej premene druhu homo sapiens na homo consumus (nech mi
latinčinári odpustia tento novotvar). Staneme sa ešte väčšími otrokmi predmetov
ako dnes, stratíme radosť zo života, lebo nás reklama presvedčí, že musíme mať
radosť z nadobúdania ďalších vecí, mať stále viac a viac a nové a nové, aby sa
biznis točil, aby miliardárov mohlo pribúdať a čo už, keď chudobných bude tiež
viac...?
O pár dní sú parlamentné voľby, v demokracii nie je dôležité len
právo voliť, dôležitejšie je ísť voliť, lebo je to povinnosť... Želám nám, aby
sme sa dobre rozhodli. Možno nám tí noví viac pomôžu k skutočnému životu, ako k
poháňaniu fiktívnej špirály a skracovaniu času.
Váš
Eduard Drobný

QUARK 6/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Dotyk budúcnosti?

Ako sa dozviete z jedného z článkov, absolvoval som nedávno služobnú cestu na konferenciu o mobilných počítačoch v San Franciscu. Toto mesto leží geograficky veľmi blízko k Silicon Valley a IT technológie sú tu hlboko zažité. Počas konferencie som mal k dispozícii skutočnú novinku, vreckový počítač kombinujúci väčšinu bezdrôtových technológií a navigačný systém. Priznávam, toto zariadenie ma skutočne nadchlo a pomohlo mi nazrieť tak trochu do budúcnosti.
Plný nadšenia som sa po skončení prednášok hneď prvý deň vybral na prehliadku mesta. Víťazoslávne som spustil navigačný program, vyhľadal medzi zaujímavosťami asi tú najväčšiu – magický Golden Gate Bridge. Výsledok navigácie sa dostavil po chvíli, príjemný ženský hlások ma začal neomylne smerovať k cieľu. Po chvíli som však prišiel na to, že dodaný navigačný program je určený hlavne do automobilu, určite nie pre peších. Dôsledne ma totiž viedol rôznymi obchádzkami, aby som sa vyhol jednosmerkám. K mostu som tak prišiel spolu so západom slnka, ale dotkol som sa ho! Čo však teraz? Navigačný systém neponúkal žiadnu ponuku verejnej dopravy a vzdialenosť do stredu mesta je dosť veľká. Nakoniec som sa rozhodol vydať na cestu späť peši. Od oceánu začal fúkať riadne studený vietor a môj hotel bol stále ďaleko. Predstava ísť peši v tme po čínskej štvrti mi tiež nebola dvakrát príjemná. Potom mi to svitlo, veď mám predsa v ruke prístroj z budúcnosti, tak ho využijem. Zapol som WiFi komunikáciu, a ako som tak kráčal okolo obytných častí, mal som k dispozícii 18 až 20 rôznych bezdrôtových sietí! Opäť sa mi vrátila dobrá nálada – mám internet, a to na ulici. Konečne si môžem pozrieť svoje maily a zistiť, čo všetko doma nefunguje a z čoho si mám robiť problémy. 
Dobrá tretina zachytených sietí obsahovala v názve povzbudivé slovo free. Ako sa ukázalo neskôr, to free platí za určitých okolností, napr. si môžete zadarmo pozrieť ponuku operátora siete . Ale aby som zase nepreháňal, v SF v pohode nájdete lokálne bezplatné siete. Ide hlavne o kaviarne, vstupné haly hotelov, benzínové pumpy, obchody, ale aj školy. A naďabil som na takúto sieť aj okolo kostola. Zvolil som kaviareň a v nej pri dobrom pripojení a káve povestnej americkej kvality vyhľadal autobusové spojenie do hotela v strede mesta. Internet ma opäť zachránil...
Neskôr som sa venoval bezdrôtovým sieťam v tomto meste detailnejšie. San Francisco je skutočne pokryté viacerými metropolitnými sieťami, ktoré môžete chytiť takmer všade. Iná otázka je, aká je kvalita takého spojenia. Podľa mojich zistení je mizerná, teda minimálne cez deň. O takej tretej hodine nadránom však všetko fungovalo fajn. Vzhľadom na časový posun oproti Slovensku to na komunikáciu celkom vyhovovalo. Neskôr som tento vreckový počítač používal aj ako mobilný telefón, jeho mechanická klávesnica je na písanie SMS niečo ako hojivý balzam na prsty, ale i dušu.
Ešte pridám trochu viac z budúcich produktov. Čakajú nás netradičné kombinácie prístrojov – príde digitálny fotoaparát vybavený GPS na zachytenie skutočného času, dátumu, ale hlavne presného miesta realizovania fotografie. Ďalej to bude kombinácia fotoaparátu s WiFi na posielanie snímok cez internet. Príde podpora 3D navigačného systému v štýle Google Earth pre vreckové počítače a systémy GPS. Z hľadiska softvéru sa objavia zariadenia s rozpoznávaním hlasu. Prijatý mail vám ultraprenosný počítač prečíta a vy naň budete môcť odpovedať hlasom. Výhodné hlavne pri ceste v automobile a komunikácii pomocou mailov. Žiaľ, o podpore slovenčiny zatiaľ môžeme len snívať.
Na záver už len jedno malé konštatovanie. Moderná technológia má, prirodzene, aj svoje negatívne vplyvy. Kedysi, keď ste boli na služobnej ceste, v istom zmysle to bol aj oddych, teda minimálne zmena oproti bežnému stereotypu. Niektoré veci sa doma zázračne vybavili samy, veľa z nich vás počkalo. Teraz, keď je jasné, že ste stále zastihnuteľní mobilným telefónom alebo mailmi, ostávate v jednom kole. Nikoho nezaujíma, že ste mimo kancelárie, každý očakáva promptnú reakciu na svoje požiadavky. Jedno je jasné, doba sa zmenila... Alebo dobre už bolo?
Príjemné čítanie júnového čísla a rozumné využívanie moderných technológií želá
Ondrej Macko

PC REVUE 6/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko

PC REVUE - OpenPark

„Sladká“ nevedomosť

Keď som minulý mesiac na tomto mieste odkazoval na jeden z prvých Google bombových útokov na Slovensku („populista“), netušil som, že tak skoro sa objaví ďalšia obeť. Ak ešte stále neviete, o koho ide, dajte si do vyhľadávača reťazec „zlodej a klamár“. Na tom nie je nič mimoriadne, veď je koniec koncov obdobie volieb, nech máme nejaké spestrenie (mimochodom, odvtedy pribudli ďalšie útoky, a nielen na Google, ale aj MSN). A nie je ani prekvapujúce, ako sa tejto „pikošky“ chytili masové médiá, ktoré milujú takéto témy. Na tejto kauze boli úsmevné dve skutočnosti: jednak to, ako sa HZDS domáhalo oficiálnou cestou, aby Google pozmenil výsledky vyhľadávania (...), a aj to, ako sa médiá pýtali zástupcu tlačového odboru NR SR, či sa do servera Národnej rady nedostali hackeri, keďže na tento server smeroval link z vyhľadávača... Okrem úsmevnej stránky je tu aj menej príjemná skutočnosť, a to nízke technické povedomie väčšiny používateľov. Neočakávam, že používatelia budú vedieť, ako funguje triediaci algoritmus Google alebo aký kúsok kódu si treba dať na webovú stránku, ak sa chcete zapojiť do takejto technorecesie. Očakával by som aspoň trochu vyššie všeobecné povedomie ako súčasť základnej digitálnej gramotnosti a kritickejšie zvažovanie informácií, čo asi je pravda a čo nie, čo asi je možné a čo nie.

Nižšie technické povedomie používateľov vidieť aj zo vzrastajúcej úspešnosti phishingu či šírenia hoaxov. V prípade phishingu možno nejde iba o technickú nevedomosť, pretože s rozoznaním pravej a upravenej internetovej stránky banky môže mať niekedy problém aj technicky trochu zdatnejší používateľ, ktorého môže pomýliť nepravý certifikát SSL. Koniec koncov okrem e-mailovej formy phishingu existuje aj telefonická, faxová či kombinovaná verzia. V takomto prípade však ide už o čistý sociálny inžiniering, pretože pokiaľ niekto žiada z akéhokoľvek dôvodu o naliehavé poskytnutie citlivých údajov, ako je PIN a heslo, nezabezpečenou cestou, musí každý, aj technicky menej zdatný používateľ zbystriť pozornosť a trikrát si rozmyslieť, ako zareaguje, a poriadne si overiť, kto je na druhej strane. Odporúčam pridržiavať sa filozofie: Radšej budem vyzerať ako paranoik než trdlo (t. j. ten, kto príde o peniaze či citlivé údaje)...
V prípade hoaxov – poplašných správ – je udivujúce, ako ľudia bez váhania preposielajú nezmyselné varovania, výzvy, prosby atď. Obeť alebo šíriteľ väčšinou neprídu o peniaze, ale zapojením sa do „hry“ obťažujú ďalších príjemcov, strácajú na dôveryhodnosti, zbytočne zaťažujú linky a servery a pre lavínovité šírenie správy nemôžu vedieť, komu všetkému sa e-mailová adresa dostane do rúk. Takýto zoznam adries je potom „darček“ pre spamerov, ktorí následne môžu na získané adresy posielať nevyžiadané e-maily.
A pritom by stačilo pred splašeným okamžitým rozposielaním kamarátom, kolegom a rodine si správu najprv poriadne prečítať, porozmýšľať, zvážiť, prípadne overiť jej hodnovernosť. Ak takúto správu dostanete a nemáte istotu, či nejde o hoax, môžete si pozrieť zoznam hoaxov na niektorej webovej stránke. Základným príznakom hoaxu je však to, že správa obsahuje výzvu na hromadné rozoslanie na ďalšie adresy.

Iná kapitola je spam, proti ktorému sa naozaj veľmi ťažko bráni. Nedávna informácia na itnews.sk (Vojna internetu: spamer v protiútoku, antispamer ustupuje) potvrdzuje, že za kratší koniec ťahajú nielen používatelia, ale niekedy aj organizácie, ktoré proti spamu aktívne bojujú. To už ani nehovorím o situácii, keď používatelia, zlákaní obsahom spamovej ponuky, kliknú na link alebo surfujú po serveroch s cracknutým softvérom či „free“ videom, hudbou či softvérom. Pokiaľ nemáte naozaj dobrú ochranu, môžete si byť istí, že za pár sekúnd máte nainštalovaný nejaký škodlivý softvér: adware, malware, spyware alebo iný „darček“. V tejto súvislosti musím zvlášť upozorniť na jedno nebezpečenstvo. Množstvo používateľov žije v presvedčení, že pokiaľ majú nainštalovaný nejaký antivírusový softvér, sú chránení proti všetkým hrozbám z internetu. To však nie je pravda. Na každý typ hrozby treba používať samostatný nástroj alebo integrované komplexné riešenia. V opačnom prípade sú potom používatelia prekvapení, keď sa dozvedia, že ich počítač sa bez ich vedomia používa ako zombie počítač ovládaný útočníkom. Takýto zombie počítač sa môže následne využívať napríklad na rozosielanie nevyžiadanej pošty, vykonávanie DoS útokov alebo šírenie nelegálneho obsahu. V nedávnej kauze získal takýto útočník prostredníctvom tzv. botov kontrolu nad viac ako 500-tisíc počítačmi... S takouto silou môže útočník narobiť už naozaj dosť škody či ochromiť prevádzku kohokoľvek, kto sa mu dostane do zameriavača.

Žijeme v informačnej dobe, keď sa objavujú úplne nové fenomény. Jedným z nich sú aj takéto bezpečnostné hrozby a útoky. Som presvedčený, že väčším využívaním biometrických údajov, čipov RFID či komplexnejšou digitalizáciou identít v budúcnosti sa objavia ďalšie, možno ešte nebezpečnejšie hrozby. A pretože náš dennodenný život je čoraz viac prepojený s počítačmi a internetom, budeme vinou týchto možných hrozieb aj zraniteľnejší a najmä s vážnejšími dôsledkami. Treba o týchto hrozbách vedieť, byť informovaný a byť pripravený brániť sa. Doteraz to boli možno len detské žartíky v porovnaní s tým, čo nás môže čakať.

PC REVUE 6/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný