štvrtok 5. apríla 2007

PC REVUE - OpenPark

Vyyykupujeme starééé železo

Rozmýšľam, prečo sa tak veľmi rozčuľujeme nad spamom. Hoci z hľadiska technických prostriedkov sú spameri väčšinou o krok vpred, existujú celkom účinné nástroje na ochranu pred nimi. Keď sa u nás v robote náhodou niečo prešmykne cez ochrannú bariéru na mailovom serveri a následne dokonca aj na desktope, likvidácia spamu v mailboxe trvá pár okamihov, resp. pár klikov, kým ponuku na Viagru či superlacné letenky pošlem do virtuálnych večných lovísk. Oveľa viac ma otravujú iné nevyžiadané reklamné ponuky, proti ktorým sa oveľa ťažšie bojuje. Zostavil som si malý rebríček virtuálno-reálnych otravovačov života.

Na čestnom treťom mieste sa umiestnili telefónni agenti, ktorí sa nejako dostanú cez našu recepciu, a keď preberiem hovor, ponúkajú mi aktuálne investičné ponuky na cenné kovy, ropné deriváty či akciové fondy... Vždy sa pýtajú, či mi tú aktuálnu supervýhodnú ponuku môžu poslať faxom. Jeden známy podľahol ich tlaku, dal im číslo faxu a potom sa ich nevedel zbaviť... Možnosti ochrany: vyhodiť starý fax a presmerovať prijímanie faxov do počítača, použiť softvérové riešenie na OCR a následné filtrovanie spamu či blokovanie prenosu podľa volajúceho čísla. Ak také riešenie neexistuje, tak je to možno zaujímavá výzva pre vývojárov softvéru, hoci som prekvapený, ako je možné, že sa ešte nájdu ľudia či podniky, ktorí v čase e-mailu ešte používajú fax... :-)

Na druhom mieste rebríčka sa umiestnila klasická poštová schránka. S roznášačmi reklamných letákov zvádzam nevyhlásenú vojnu, aby dali mojej schránke pokoj. Vylepil som na ňu oznam zakazujúci vhadzovanie prospektov, ktorý mi s použitím hrubej sily pravidelne strhávajú. Možnosti ochrany: rozmýšľam, že ak s tým neprestanú, natriem vrchnú časť oznamu kontaktným sekundovým lepidlom. V ďalšom kroku som pripravený použiť šípový jed z povrchu kože žabiek z rodu Dendrobates a Phyllobates...  Ale keďže som humanista, asi použijem niečo mierumilovnejšie a sofistikovanejšie. Nápadov a možností je habadej. Napríklad dovybavenie schránky webovou kamerou s OCR a rozpoznávaním tváre a porovnávaním vizuálnej podoby našej pani poštárky. A všetci ostatní budú mať smolu. Buď sa schránka vôbec neotvorí, alebo sa otvorí a prospekt sa rovno skartuje a prepadne do zásobníka na zber papiera, alebo sa spustí siréna, prípadne sa do schránky pustí 220 V. Vidíte – zase sme pri silových riešeniach... A pri nich asi aj zostaneme, a to pri nevyžiadanej reklame, ktorá sa umiestnila na prvom mieste rebríčka.

Naša redakcia sídli v Prievoze, v príjemnej časti mesta medzi rodinnými domčekmi, takže to trochu vyvoláva pocit vidieka. Minimálne raz do týždňa sa po ulici pred našou redakciou slimačím tempom presúva stará dodávka s ampliónom pusteným „na plné pecky“: „Ooobčaniaaa, vyyykupujeme starééé železo, starýýý nááábytok. Dooobre zaplatíííme.“ Vtedy mám neovládateľnú potrebu definitívne umlčať ten škrekľavý amplión a je mi len ľúto, že si vždy zabudnem pripraviť vhodné technické prostriedky. Keby som to bral podľa emócií, vyzerá to na strelné zbrane a granáty. Ale keďže som humanista, skončím iba pri pokazených vajíčkach, zhnitých paradajkách alebo skysnutom vreckovom mlieku. Mladšia generácia už asi nevie, o čom je reč, ale v čase socializmu sme v školách mávali mliečne desiate. Do každej triedy sa doniesla prepravka tuším s pollitrovými baleniami čerstvého, t. j. nie trvanlivého mlieka v obale z PVC. Keď sa táto kombinácia nechala pár dní dobre vykvasiť, vrecko napučalo na prasknutie ako známa rybička dvojzubec obyčajný (Diodon hystrix). Pri dobrej muške sa vám po dopade z vyššieho poschodia na cieľový objekt podarí vytvoriť slušný moment prekvapenia, sprevádzaný pôsobivým zvukovým aj pachovým efektom... Keďže som technik, skúsim sa poobzerať po zariadení, ktoré bude späť vysielať prijímané zvukové vlny v protifáze. Ale keďže som realista, viem, že aj naďalej ich asi budem iba trpieť... :-) Pomóc! Už ich v diaľke počujem, ako sa blížia! Kam sa na nich hrabe spam...
Zdroj: TS PCR

PC REVUE 4/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný

nedeľa 1. apríla 2007

QUARK

Vážení priatelia,
uvedomujem si, že sa vydávam na tenký ľad, no hádam budú matematici zhovievaví k tomuto exkurzu do ich teritória. Viacerí sa venujú teórii chaosu a pre tých, čo si myslia, že ide o vedecký výskum ich pracoviska, alebo nákupov v módnych salónoch chcem pripomenúť, že ide o veľmi zaujímavú a významnú matematickú oblasť. Už klasický príklad, ktorým sa naznačuje v laickej obci o čo ide, je oblasť meteorológie. Tu sa pracuje s veľkým súborom neznámych veličín. Je to akoby sme chceli riešiť 1000 rovníc s piatimi tisíckami neznámych. A potom je tu chaos, na ktorý si žiadny matematik netrúfne. Nachádzame ho v našom každodennom živote. Jeden príklad za všetko – legislatíva. Zdalo by sa, že tu sa nemôže vyskytnúť žiaden problém, možno rozdielne názory v detailoch. Opak je pravdou. Legalizovaná korupcia, nazývaná aj lobizmus, môže všetko zmeniť. Nepátrajme po tom, prečo matematici chcú popisovať svojimi prostriedkami chaos, venujme sa svojmu pôsobeniu v chaotizácii sveta. Je zrejmé, že ako jednotlivci máme obmedzený, aj keď nie
bezvýznamný podiel na tomto procese. Tvoríme však prvok množiny, ktorá ten chaos vytvára a rozkrúca, preto ak môžeme ovplyvniť niečo z náhodných procesov, ktoré buď neriadime, alebo ich riadime zle, máme šancu čo-to zlepšiť. V rámci týchto úvah som sa rozhodol, okamžite upraviť svoj vzťah k internetu. Po druhej fľaštičke očných kvapiek.
Môj duševný obzor sa vďaka internetu za posledné roky veľmi obohatil. Disponujem
informáciami, o ktorých som predtým ani nesníval. Jedinou chybou krásy je, že mi tieto informácie nie sú na nič. Nepotrebujem ich, strácam pri ich získavaní čas, kazím si vzťahy s najbližším okolím a ničím si zrak. Na vine však nie je to nekoordinovane narastené monštrum, ktorému hovoríme aj internet, ale my, mysliaci ľudia, ktorí sme mu to dovolili a dnes mu dávame stále viac možností ničiť nás, miesto toho, aby nám slúžil. Kolegyňa z detského časopisu Fifík urobila anketu, ako deti využívajú internet. Doma aj v škole. Iste tušíte, čo vysoko vyhralo. Hry a četovanie. Počítačové hry predstavujú obrovský biznis, ročné zisky výrobcov hier sa pohybujú okolo 10 miliárd dolárov. A četovanie? Vo väčšine prípadov sa to rovná strácaniu času. Využitie internetu pri vyučovaní, alebo vzdelávaní bolo v ankete ďaleko vzadu. Nuž, milí rodičia a pedagógovia – viete vlastne ako internet, tento zvelebovaný fenomén IT technológií využíva naša mlaď? Ako sa využívajú stovky miliónov venovaných na internetizáciu školstva? Čo s internetom? Musíme ho využívať tak, aby nám slúžil, neničil zdravie, nezaberal neprimerané množstvo času, nestal sa našou skazou – četovanie je návykové a môže mať ničivé účinky na zdravie a osobnosť najmä mladých. Treba, aby mala táto rozsiahla sieť v našom živote len to miesto, ktoré jej patrí.
A ako je to s tým chaosom? Internet je v súčasnosti ukážkovým príkladom toho, ako chaos môže vyzerať. Nie je to najlepšia vizitka pre nás ľudí, ktorí sme obdarení schopnosťou myslieť. Zneužívame totiž túto schopnosť na stále väčší chaos, ktorý naberá také rozmery, že ho nielen matematickým aparátom, ale už pomaly ani slovami nemožno popísať. Kde je to svetielko na konci tunela? V tom, že ten organizovaný chaos, o ktorý sa zaujímajú matematici, nás, verme, napokon vráti na správnu cestu, aj keď to môže byť dosť tvrdé. Pohľad do novín či na televíznu obrazovku nám denne dokazuje, že bez zábran konáme, paradoxne, proti sebe. Ale ukazuje nám aj to, ako nás systémy (síce neschopné tvorivo myslieť, no riadiace sa nemennými princípmi) privádzajú a verme, že aj privedú k rozumu. Nie je to vlastne nádejné?

Váš
Eduard Drobný

QUARK 4/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Pozor na tie počítače!

Podobne ako vlani aj tento rok sme sa zúčastnili na výstave CeBIT. Je predsa len dôležité, aby ste si podali ruky s ľuďmi, s ktorými si celý rok mailujete alebo komunikujete inými elektronickými spôsobmi. Na CeBIT sme mali vyhradené dva dni a je to veru na takúto akciu málo. Výstavisko v Hannoveri je obrovské, presun medzi výstavnými halami sa zo začiatku podobá na jarnú turistickú prechádzku, neskôr je to už riadna námaha a naháňanie sa. Našťastie tento rok bolo aj na severe Nemecka úžasné počasie, dalo sa pokojne chodiť aj v tričku.
Z výstavy jasne vyplynulo niekoľko skutočností. Ťažisko IT vývoja je dnes definitívne na Ďalekom východe. Dôležité novinky, revolučné produkty už nevznikajú v Amerike alebo v Európe, dnes je to skôr Taiwan, Severná Kórea, India a predovšetkým Čína. Všetky naše dohodnuté stretnutia súvisiace s novinkami boli výhradne s firmami z týchto krajín. Pre tieto firmy dnes pracujú ľudia z bývalých vedúcich krajín z oblasti IT, pričom najčastejšie sú vývojármi technológií. Proces výroby je však na 99 % na Ďalekom východe a týka sa to všetkých „značiek“ pôsobiacich v IT. Výrobné závody pracujú pre rôzne značky súčasne, označenie produktu značkou sa realizuje až na záver celého výrobného procesu. Často sa potom stane, že konkurenčné produkty vyzerajú veľmi podobne, líšia sa však napr. balením alebo doplnkovou výbavou. Zákony biznisu sú jasné – pre masovú produkciu je dôležitá predovšetkým cena a tá dnes súvisí hlavne s cenou práce. Konkurovať momentálnej situácii v Ázii je v inej časti sveta prakticky nemožné.
Stretnutie s ázijskými zástupcami IT firiem je oproti bežnému štandardu trochu špecifické. Začína sa skutočne obradnou výmenou vizitiek, v rámci ktorej sa prejavuje tradičná úcta k partnerovi. Partner pritom drží vizitku oboma rukami otočenú smerom k vám a pri jej podávaní sa viditeľne ukloní. Na toto som si musel naozaj zvyknúť, s vizitkami som v minulosti pracoval skôr menej obradne :). Nasleduje úplne nevyhnutná prechádzka po stánku s prehliadkou celej expozície. V rámci nej sa, prirodzene, dozviete, že práve produkty navštívenej firmy sú tie najlepšie na trhu. Veľmi zaujímavé je sledovať, že ak zástupca firmy prejde pracovať ku konkurencii, začne tvrdiť, že práve momentálne ním zastupované produkty sú tie najlepšie. Nikdy sa však nestane, že by o svojom bývalom zamestnávateľovi povedal nejaké krivé slovo. To zase napríklad v prípade Slovenska býva skôr vzácnosť.
Zástupcovia z Ázie si často dávajú krstné mená, ktoré sú pre Európana zrozumiteľné a ľahko zapamätateľné. Stretnete tak Cindy, Briana alebo Sherry. Skutočnými menami si hovoria len medzi sebou. Pre niektoré ázijské firmy stále existuje Československo, prípadne si našu krajinu mýlia s okolitými štátmi alebo so Slovinskom. Z nášho pohľadu to síce vyzerá neuveriteľne, ale ruku na srdce – ani ja nepoznám pomery medzi týmito krajinami nejako detailne, čínske písmo je pre mňa skôr rozsypaný čaj a o čínskom novom roku viem len to, že vo februári 9 dní nikto z IT na Ďalekom východe nepracuje.
Hannover je na príval ázijských obchodníkov už pár rokov dobre pripravený. Bufety na výstavisku majú v bohaté zásoby suši, sú tu rôzne morské príšery a iné jedlá, ktoré v európskej „čínskej“ reštaurácii skôr nenájdete. Aj jedálny lístok je uvedený i v čínštine. Osobne si preto myslím, že pre našich potomkov je dôležité začať popri angličtine študovať aj tento jazyk.
Napriek všeobecnému prenikaniu internetu do všetkých oblastí života plocha CeBITu stále nie je pokrytá bezdrôtovým prístupom na internet, ktorý by bol zadarmo. Zdá sa mi to trochu čudné pri cene lístka v pokladni 38 eur (vrátane mestskej hromadnej dopravy počas výstavy). Predsa len počas výstavy potrebujete ostať v kontakte s firmou a svojimi blízkymi. Tlačové stredisko je niečo iné, tu bol prístup na internet zabezpečený. No počet akreditovaných novinárov bol oveľa väčší ako počet sieťových prípojok a miest na sedenie. Bez pripojenia Wi-Fi a dobrej batérie v notebooku to už jednoducho nejde. Netradične však v tlačovom stredisku prebiehal urputný boj o stoličku a pripojenie k elektrickej sieti... :)
Ďalší fakt, ktorý ma na výstave zaujal, súvisí so zistením, že ľudia už nevedia spamäti počítať. Možno by som sa nečudoval, keby sa kalkulačka používala na delenie čísel. Ale sčítanie a odčítanie jednoduchých čísel podľa mňa nemôže robiť žiadnemu absolventovi strednej školy problém. Ale veru robí, a veľký. Presvedčil som sa o tom pri pokladníčke, ktorá nebola schopná bez kalkulačky vypočítať, koľko treba vydať z 50-eurovej bankovky za katalóg vystavovateľov na CD v cene 26,50 eura (inak riadne drahé). Dobrých pár minút sa s tým morila, ale potom sa spoľahla na informáciu od kupujúceho. :) Za takýmito prípadmi však nemusíme chodiť na sever Nemecka, to vidieť aj v našich supermarketoch. Ľudia už tak dôverujú strojom a prestávajú používať vlastný rozum, až ma z toho niekedy zamrazí.
A stalo sa to aj nedávno, keď som po zmene svojho účtu omylom nezaplatil poplatok za byt. Správca domu mi poslal list, ktorý mi dosť nevyberavým spôsobom oznamoval, že poškodzujem ostatných nájomcov a vec bude riešená súdne. List som si prečítal a všimol som si úradný podpis i kolónku Vybavuje. Počas úradných hodín som sa dostavil do príslušnej kancelárie a žiadal vysvetlenie. Prečo hneď taký ostrý tón, keď platím roky načas a raz sa mi stalo, že som meškal pár dní? Dostal som od dámy z kolónky Vybavuje odpoveď, že to nie ona, to ten počítač. Ako keby sa ten počítač sám rozhodol, že ten Macko, to je teda riadny neplatič a teraz mu to spočítam. Nech si to zapamätá... :) Snažil som sa dáme vysvetliť, že počítač urobí len to, čo od neho človek požaduje, ale neuspel som. Tak teda pozor na to, aby sme sa raz nedočkali vyplnenia scenára z hollywoodskych filmov o vzbure strojov.
Príjemné čítanie aprílového čísla praje
Ondrej Macko

PC REVUE 4/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko