utorok 7. februára 2012

PC REVUE - OpenPark

Oči ako brána do duše


Určite ste to už zažili veľakrát. Stretnete na ulici neznámeho človeka, pozriete sa mu do očí a niečo medzi vami prebehne. Porozumenie? Sympatia? Spriaznenosť? Je jedno, či to je muž, žena, či je starý alebo mladý, viac alebo menej zaujímavý. Nič o ňom neviete a možno ho už ani nikdy neuvidíte, nemusíte spolu prehovoriť ani jedno slovo. A predsa stačí jeden pohľad do očí, ktorý možno vyvolá malý náznak úsmevu, a pocítite niečo príjemné, pozitívne, blízke. Stáva sa mi to pomerne často. Raz to je pokladníčka v obchode, brigádnik strážiaci parkovisko či úradník nejakej inštitúcie. Sú to obyčajní ľudia ako my všetci, prezrádzajú ich iba oči. Láskavé, dobré, pokojné. Je to taký malý zázrak, oáza pokoja, pozitívnej energie a pre mňa vždy spúšťač dobrej nálady na celý deň .

PC REVUE


Aj so slovenčinou sa dá presadiť vo svete

Opäť prišiel začiatok roka a v čase, keď na Slovensku ešte panovalo obdobie vianočných prázdnin, leteli sme do Las Vegas na výstavu CES. V tomto vydaní nájdete takmer dvojhodinové video so slovenskými titulkami, ktoré sme rozdelili podľa ucelených prezentácií do 12 častí, pripravili sme megareportáž, fotogalériu a aj obľúbený článok o ďalších zážitkoch z ciest. CES je dôležitá výstava a je dobré byť priamo na mieste. Z redakcie sme cestovali dvaja, šiel so mnou aj Jožo Orgonáš, ale leteli sme tentoraz inými leteckými spoločnosťami. Ja som zo Slovenska odišiel ráno na sviatok trojkráľový, so šoférom som sa dohodol na 7. hodinu, hoci lietadlo letelo až o 10:25. Zmenil som pôvodný termín o hodinu skôr, lebo u nás predpovedali husté sneženie. Prišla siedma hodina a šoféra nikde. Čakal som štvrťhodinu, a keď sa nič nedialo, začal som baliť veci do svojho auta. Nechať auto na letiskovom parkovisku vo Viedni je síce poriadne drahý špás, ale zmeškať let som určite nechcel. Keď som už bol autom na polovicu von, zavolal mi šofér, že o 15 minút je u mňa. Našťastie meteorológovia sa sekli, po snežení nebolo aj chýru, a tak som mal čas. O 15 minút som už sedel vedľa šoféra, ktorý mi vysvetlil, že na Dlhých Dieloch jeho auto zablokovalo iné auto s tým, že vodič tam nechal číslo na mobil pre prípad nutnosti. Lenže zobudiť ho vo sviatok pred siedmou ráno nebolo až také jednoduché. Na letisko som sa dostal v poriadku, stihol som všetky úkony, ktoré pred takouto cestou robím, a okolo 10. hodiny som už sedel v lietadle.