štvrtok 1. apríla 2004

PC REVUE

Na vysokej nás pred 15 rokmi na prednáškach z umelej inteligencie presviedčali naši páni profesori, že nikdy sa nepodarí skonštruovať počítač, ktorý bude inteligentnejší ako jeho tvorcovia. Hoci taký stav naozaj ešte nenastal, mnohé sa už odvtedy zmenilo, či už v oblasti rôznych matematických teórií opisujúcich komplikované procesy vo vesmíre, prírode, alebo v ľudskej spoločnosti. A radikálne sa zvýšil nielen hrubý výpočtový výkon počítačových systémov, ale aj metódy a algoritmy na riešenie netriviálnych úloh. Otázkou takisto je, samozrejme, ako si zadefinujeme pojem inteligencia... Pokiaľ by ňou bola aj napr. schopnosť hľadať v informáciách súvislosti a vyvodzovať z nich závery, takéto systémy tu už viac či menej sú k dispozícii. Napr. CRM riešenia, ktoré z obrovského množstva dát umožňujú analyzovať správanie sa zákazníkov a prispôsobovať ponuku služieb či tovaru podľa individuálnych preferencií príslušného zákazníka a s určitým percentom pravdepodobnosti odhadnúť, čo a v akom objeme si daný zákazník kúpi. A príkladov výpočtových systémov, ktoré dokážu analyzovať aktuálnu situáciu a odhadnúť ďalší vývoj, je viacero. Zoberme si také komplikované sústavy procesov, aké prebiehajú v zemskej atmosfére. Napriek ich komplexnosti a značnej miere neurčitosti existujú matematické modely, ktoré aspoň čiastočne dokážu opísať vzťahy a súvislosti a s určitou pravdepodobnosťou a s pomocou superpočítačov predpovedať počasie na krátke obdobie dopredu. Samozrejme, využívajú aj jednu výhodu, a to zaznamenanú historickú skúsenosť – zjednodušene povedané, keď príde tlaková níž s danými parametrami od Biskajského zálivu a stočí sa o 30 stupňov doľava, tak je podľa záznamov dosť pravdepodobné, že niekde o 100 km južnejšie z nej začne pršať. Napriek tomu, že atmosférické procesy predstavujú nesmierne komplexný model s obrovským množstvom premenných, pánom meteorológom ich predpovede už našťastie pomerne často vychádzajú.
Pokiaľ teda existujú matematické modely, technické nástroje, softvérové technológie, historické skúsenosti, ale aj motívy, je pomerne prekvapujúce, že sa systémy na analýzu údajov, ich vyhodnocovanie a prípadne predpovedanie ďalšieho vývoja nepoužívajú aj v iných oblastiach života. Dobrým príkladom sú akciové, menové či komoditné burzy. Pokiaľ by takéto expertné systémy už existovali, nemohlo by prísť k takým fluktuáciám, ako bol explozívny nárast a neskôr totálny prepad hodnoty akcií dot.com firiem počas známej internetovej horúčky. A rovnako podobne by sa dal ošetriť vplyv subjektívnych faktorov (napr. zámerne skreslené vyjadrenia politikov) na výmenné peňažné kurzy či ceny ropy.
Ďalšou potenciálnou oblasťou využitia expertných systémov je spoločensko-politický systém a riadenie štátu. Často mám totiž ako občan pocit, ako keby páni politici nikdy netrénovali šachovú stratégiu a v rámci svojich politických hier si vypočítali svoje kroky smerom k politickej opozícii či občanom iba na jeden ťah dopredu (ak vôbec...). Dôsledky vidíme dennodenne. Neuvážené vyhlásenia, krátkodobé víťazstvá, aféry a aférky, trieštenie strán a vznik krídel a platforiem, nepremyslené opatrenia, ktoré napriek možno dobrému úmyslu prinesú viac škody ako osohu, atď. Dobrý politológ, analytik či komentátor pritom dokáže veľmi presne a výstižne pomenovať zdroj problémov, chybných rozhodnutí, zlej komunikácie a odhadnúť možný ďalší vývoj, a to napriek nepotlačiteľnému prvku osobného subjektivizmu. V značne zjednodušenom scenári by však stačilo bázu takýchto znalostí pretransformovať do počítačovej databázy, doplniť bázu globálnych historických skúseností, doplniť schopnosť samoučenia sa, doplniť rozhodovací strom atď. a máme poradný politický orgán ako hrom. Síce „iba“ počítačový, ale zato strojovo objektívny, schopný posudzovať udalosti v širšom časovom aj územnom kontexte, schopný nachádzať vzťahy a súvislosti v obrovskom množstve dát (ktoré bude len narastať) a schopný predkladať rôzne scenáre ďalšieho možného vývoja s rôznou váhou pravdepodobnosti ich uskutočnenia sa. A nepodliehajúci emóciám, politickým a straníckym tlakom či úplatkom... J Po ďalšie príklady možného využitia IT v úlohe poradného experta môžeme zamieriť do súdnictva, medicíny, školstva atď.
Nechcem vás strašiť sci-fi víziou ľudskej spoločnosti riadenej počítačmi (to sa, dúfam, ani nikdy nestane), iba predložiť na posúdenie myšlienku využitia IT v úlohe poradného expertného systému pre tie oblasti života, ktoré „trpia“ ľudskými nedokonalosťami, napríklad obmedzenou schopnosťou orientovať sa v stále rastúcom objeme informácií, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán. Je totiž evidentné, že technologický vývoj už dlhodobo značne výrazne predbieha všetky ostatné oblasti ľudskej spoločnosti. Ak k tomu pridáme úpadok klasických ľudských hodnôt, mali by sme sa seba (či o seba...) začať tak trochu aj báť. Pokiaľ by nám technológie v našom nenápadnom, nevedomom „úsilí“ o samozničenie mohli len trochu zabrániť, bolo by nadmieru neprezieravé túto možnosť nevyužiť. A až takí hlúpi hádam nie sme...

Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 4/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný