piatok 1. novembra 2002

PC REVUE

Tentoraz som pre vás nepripravil žiadnu ťažkú spoločensko-politickú úvahu ani IT víziu. Bude to len pár postrehov o udalostiach a zážitkoch z uplynulého mesiaca.
Na nedávnej IT konferencii som sa dal do reči s prísediacim chlapíkom. Keď videl, že sa pohrávam s novým (zapožičaným) high-end mobilom nemenovanej značky, chcel sa pochváliť, že ani on nie je žiadny loser, a vytiahol svoje striebristé PDA. Tak sme si chvíľu vychvaľovali vlastnosti (každý toho svojho) „nádobíčka“, až som navrhol, že ho tým svojím nafotím a fotografiu mu pošlem cez Bluetooth. Tak sme si obaja toto komunikačné rozhranie aktivovali a po chvíli som mu oznámil, že ja ho už na svojom mobile vidím ako pripojeného. Nato sa dotyčný tak zľakol, že okamžite si to svoje PDA vypol a s hundraním, že on nenechá nikoho cudzieho prehrabávať sa vo svojich dátach, rýchlym krokom a bez pozdravu zmizol za obzorom. Ani som mu nestihol vysvetliť, že to z toho môjho mobilu technicky (aspoň zatiaľ) nie je možné. Panika zo sledovania akčných trilerov s tematikou nedolapiteľných hackerov a smrteľne nebezpečných počítačových vírusov jednoducho urobila svoje... Na druhej strane však treba uznať, že nebezpečenstvo infiltrácie a prieniku do systémov sa neustále zvyšuje. Povedomie používateľov o prípadných nebezpečenstvách je však žalostne nízke, rovnako ako praktické opatrenia, ktorými sa chcú pred nimi chrániť. Výsledkom toho je aj zvyšujúce sa množstvo nevyžiadaných mailov od viac či menej známych ľudí zo slovenských domén s čudesným obsahom, svedčiace o tom, že dotyčný sa stal obeťou POP3 vírusu, ktorý na náhodné adresy v zozname rozposiela obsah mailboxu danej obete. Pokiaľ automatická aktualizácia kvalitných antivírusových programov dokáže zablokovať všetky infiltrácie súčasných vírusov, nechápem ľahostajnosť používateľov, ktorí si ich nenainštalujú. Ak mi príde nevyžiadaný mail od známeho Fera T., v ktorom si dohovára rande so slečnou z reklamnej agentúry, o nič nejde, a ak by som mal čas, tak by som sa aj zapojil formou nejakého kanadského žartíka. No ak mi príde nevyžiadaný mail od známeho Joža K. s internými údajmi o budgete ich klienta na ďalší rok, tam už prestáva zábava. Takže netreba podliehať panike, ale na druhej strane pozor na infiltrácie a úniky informácií.
Iná story. Jeden známy chcel v rámci výročia svojej firmy kúpiť piatim najlepším zamestnancom za odmenu nejakú zábavnú spotrebnú elektroniku. Chcel poradiť, čo by to malo byť, tak som mu odporúčal digitálny fotoaparát alebo MP3-men. Po týždni sme sa stretli a on porozprával, aké horory zažíval, keď sa pokúšal zohnať päť rovnakých digitálnych fotoaparátov. Vo všetkých známych obchodoch so spotrebnou elektronikou mali z jedného modelu maximálne 2–3 ks. Zohnať päť rovnakých bolo nemožné. Pobehal hypermarkety, distribútorov, volal do obchodných zastúpení veľkých značiek na Slovensku. Bez úspechu. A rovnako pochodil, keď sa namiesto digitálnych fotoaparátov rozhodol pre MP3-meny. Tá istá situácia, bez ohľadu na to, či chcel low alebo high-end model, farbu alebo značku. Nakoniec sa vzdal myšlienky, že svojim zamestnancom kúpi novinky spotrebnej elektroniky, a skončil s rozhodovaním pri bežných CD-menoch, pretože už ho tlačil termín a sľúbili mu, že mu tých päť rovnakých kusov posťahujú z viacerých predajní... Takže nakoniec bol síce úspešný, ale nie celkom, lebo dvaja zo zamestnancov sa neprezieravo preriekli, že oni už nejaký CD-men doma majú... Na novšie výdobytky IT si tak budú musieť počkať päť rokov do ďalšieho výročia firmy.
Hmm, čo k tomu dodať? Komentár je ťažký. Z pohľadu zákazníka je to jasná hanba a neschopnosť slovenských predajcov. Z pohľadu predajcov ochrana pred rizikom nového, ale potenciálne ležiakového tovaru. Tovaru, o ktorý nie je zatiaľ masový záujem a navyše novší model môže kedykoľvek „zaklopať na dvere“ a definitívne odpísať staršieho súrodenca. Slovenský predajca do takéhoto rizika dobrovoľne nepôjde, necíti sa dosť silný „v kramflekoch“ a koniec koncov načo by sa trápil s nejakým otravným zákazníkom... Česť výnimkám.
Vo svete to však funguje inak a predajcovia vedia reagovať na takéto prirodzené obchodné procesy. Keď prídu novinky, treba im urobiť poriadnu reklamu a nespoliehať sa na to, že sa budú predávať samy od seba. Tovar treba rýchlo točiť a na staršie výpredajové modely dávať výpredajové ceny alebo predávať ich spolu s inými produktmi, alebo ich dávať ako bonus pri nákupe zákazníka nad určitú sumu. Jednoducho, treba sa viacej obracať a to väčšina našich predajcov nevie. Opäť česť výnimkám.
Mimochodom, keď som si túto situáciu chcel osobne overiť v našich predajniach, zistil som ešte ďalšiu skutočnosť: u nás vo všeobecnosti chýbajú novinky. Mnohé zariadenia, o ktorých sme písali už pred viac ako pol rokom, v našich predajniach jednoducho nenájdete. A mnohí predavači ani netušia, čo sa v ich oblasti deje, kedy a či vôbec prídu nové modely, čo budú stáť a aké budú mať vlastnosti.
No nič, nebudem už ďalej kritizovať. Na druhej strane aspoň vieme, že sa všetci ešte máme v čom zdokonaľovať, vzdelávať, aktívnejšie pristupovať k dianiu okolo seba. Keď už chceme dobehnúť ten ostatný civilizovaný svet...

Príjemné čítanie novembrového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 11/2002 Editorial
Autor: Martin Drobný