utorok 6. decembra 2011

QUARK


Milí priatelia,

Tradičný novembrový Týždeň európskej vedy je vždy veľkou udalosťou. Je to vlastne jediná väčšia príležitosť v roku vzdať hold tým, ktorí posúvajú poznanie za hranice dneška, prezentovať ich výsledky širokej verejnosti, postretať na jednom mieste významné osobnosti z oblasti vedy, výskumu i akademickej obce a vymeniť si názory, ako aj a oceniť ich. Vyvrcholením býva na záver Týždňa oceňovanie najlepších. Keď som sa z balkóna reprezentačnej historickej budovy Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave pozeral na tých najlepších, ako preberajú ceny za svoju výnimočnú prácu, bol som na nich pyšný. Hoci spoločnosť ich nie veľmi oceňuje či morálne alebo materiálne, stavajú vežu poznatkov vytrvalo ďalej, tehličku ku tehličke, bez ohľadu na macošstvo, ktoré ich takmer stále sprevádza a ktoré, nepochybne neraz pociťujú. Už celých osem rokov ignoruje toto podujatie aj verejnoprávna televízia. Oveľa viac ju zaujíma, akého nového frajera má Dara Rolincová... 


PC REVUE - OpenPark

Inventúra


Zmráka sa, stmieva sa. Aspoň taký dojem vytvárajú politici a ekonómovia v médiách. Nad eurom a Európskou úniou sa vznáša tieň neistoty, čo bude, či dokážeme prekonať súčasnú krízu. Komentárov a scenárov možných východísk zaznelo v médiách už toľko, že pridávať ďalšie nemá zmysel. Ale pokúsim sa aspoň o trochu iný pohľad. Nemám návod na riešenie, ponúkam len zopár postrehov na zamyslenie a možno ľahšie prekonanie tohto nervózneho obdobia.

To, čo v súčasnosti máta EÚ, nie je „len“ dlhová kríza, cyklicky sa opakujúca hospodárska kríza či inštitucionálna kríza EÚ. Je to výsledok hlbokého nevyváženia celého systému, zjednodušene povedané, „my“ ako občania EÚ míňame podstatne viac, ako vytvoríme. Niekde je ten rozdiel väčší (napr. Grécko), niekde menší. Využívame životný komfort, na ktorý sme si zvykli, ale na jeho prevádzku už nemáme dosť prostriedkov. Preto sme si požičiavali a teraz sa to prevalilo. Taká jednoduchá je táto pravda. Politici to neriešili, lebo nechceli prijať nepopulárne opatrenia, aby zostali čím dlhšie pri vláde. A my občania sme to odkývali, pretože sme väčšinou volili populistické strany. Iné (ak nejaké boli) však ani nemali šancu sa do parlamentu dostať a presadiť zmenu. Taká je realita dnešných dní v skratke.

PC REVUE

Ach, tie naše heslá


Ani sme sa nenazdali a sú tu najkrajšie sviatky v roku. Je čas zastaviť sa, obzrieť sa dozadu a trochu hodnotiť. Myslím, že sa môžeme vám, našim čitateľom, smelo pozrieť do očí. Celý rok sme vám prinášali najžiadanejšie informácie podané ľahko konzumovateľnou formou a zabalené v príjemnom obale. Od septembra sme pristúpili k omladeniu dizajnu, napriek tomu, že sme papierový magazín, dokázali sme udržať čerstvosť informácií aj v porovnaní s webovými servermi. Našou prednosťou ostáva hĺbka spracovania problematiky a komplexnosť. Pod našimi článkami sú podpísaní skutoční autori, ktorých možno kedykoľvek kontaktovať. Počas roka sme posilnili náš redakčný tím o dvojicu mladých autorov, v aktuálnom stave bez problémov pokrývame široké spektrum. Vlastné redakčné videá sú už neodmysliteľnou súčasťou a zvykli ste si na ne ako na samozrejmosť. Som rád, že v tomto roku sa pridali k tvorbe videí takmer všetci naši interní redaktori. Pribudla možnosť čítania PC REVUE na Apple iPade a príslušná čítačka patrí k najúspešnejším aplikáciám na slovenskom trhu. Áno, zamedzili sme neoprávnené šírenie nášho magazínu v podobe PDF na internete. Vieme pritom, že náš magazín často prejde viacerými rukami (podľa prieskumu čítanosti to vychádza v priemere na päť osôb na jedno papierové vydanie), a proti tomu ani nič nemáme. Umiestniť však PDF určené na osobné použitie na voľné stiahnutie na internete výmenou za výhody na nekalých serveroch a tváriť sa pri tom ako nekompromisný hacker, to je nemorálne. Je však jasné, že význam elektronického vydania PC REVUE bude v budúcnosti narastať. V roku 2012 pribudnú ďalšie možnosti, ako sa dostať k aktuálnemu PC REVUE na rôznych mobilných zariadeniach, ale aj v bežnom počítači s možnosťou vyhľadávania. Vieme, že o také niečo máte záujem, a nájdeme spôsob, ktorý bude vyhovovať väčšine. Chce to však čas, aktuálne nie je situácia hlavne pri mobilných zariadeniach ustálená, niektoré technológie nie sú ešte úplne podporované na Slovensku, prichádza nový operačný systém a chvíľu bude trvať, kým sa všetko utrasie. Keď príde správny čas, budeme pripravení.

štvrtok 3. novembra 2011

PC REVUE - OpenPark

O tvorcoch a konzumentoch
Túto jeseň prišiel svet o dve významné IT osobnosti. Krátko po smrti Steva Jobsa, spoluzakladateľa spoločnosti Apple, zomrel aj Dennis Ritchie, spoluautor operačného systému Unix a autor programovacieho jazyka C. Obaja zásadným spôsobom zmenili celý IT priemysel nielen pre profesionálnych používateľov, ale aj bežných spotrebiteľov. Videli ďalej ako väčšina z nás, osobitne Steve Jobs je právom považovaný za jedného z najväčších vizionárov modernej doby.

PC REVUE


Hold Stevovi Jobsovi

Keď som si 6. októbra ráno pustil rádio, odmietal som veriť tomu, čo som počul. O chorobe Steva Jobsa sa hovorilo dávnejšie, všetko mi bolo jasné aj z toho, ako vyzeral na fotografiách a videu z prezentácií, ale keď to naozaj prišlo, bolo to úplné iné – definitívne. „Steve Jobs prehral svoj boj s rakovinou,“ to znelo strašne. Internet bol ten deň plný tohto mena, jeho podobizeň sa dostala na titulky viacerých magazínov, dokonca aj na Slovensku. O jeho nie práve jednoduchom živote sa už povedalo veľa. Iste viete o tom, že bol z firmy Apple „odídený“, aby sa zase víťazoslávne vrátil, pracoval za jeden dolár a urobil z Apple najhodnotnejšiu značku na svete.

streda 2. novembra 2011

QUARK


Milí priatelia,


ak si niekto myslí, že sociálne siete sú modernou vymoženosťou IT technológií, rád by som pripomenul, že jestvujú od nepamäti. Samozrejme, predtým boli analógové, dnes sú digitálne. Skutočnosť, že už v 7. storočí pred Kristom sa v gréckej mytológii stretávame s jedným z prototypov dnešných sociálnych sietí, je mimoriadne zaujímavý. Spomeňte si na kráľa Midasa, ktorý mal zázračný dar – čoho sa dotkol, to sa premenilo na zlato. Bolo to zrejme veľmi príjemné a zišlo by sa to aj dnes. Cena zlata neustále rastie a tí, čo sa zásobili, si mädlia dlane. Žiaľ, nepatrím medzi nich. Disponujem len zlatou retiazkou, čo som dostal pri krste. Pečatný prsteň, ktorého nositeľom som sa stal po maturite, som venoval synovi a moje zásoby dopĺňa už len neošúchaná obrúčka – nenosil som ju, lebo ma znervózňovala. Život ani pred tisíckami rokov nerozdával len benefity.


pondelok 10. októbra 2011

QUARK

Milí priatelia,
 
Žijeme čudné časy. Nie je to nijaké objavné konštatovanie, oprávnene ho mohla vyslovovať hociktorá generácia odvtedy, čo je svet svetom. Príprava mamutích rezňov kamenným klinom alebo tristoročné obliehanie našich hraníc Turkami a všeličo ostatné rozhodne nepatrilo medzi príjemné prežívanie dňa a života. Čas zmenil len obsahovú náplň našich problémov, takže vlastne nežijeme nič nové. Momentálnym špecifikom je, že globalizácia, ktorá priniesla všeličo dobré, no myslím si, že viac zlého, podľa odborníkov narazila na svoje hranice. Očakáva sa, že veľmi rýchlo, už v budúcom roku, bude musieť dôjsť k zmenám všetkých ekonomík sveta na tzv. predvídavé systémy s novým postavením človeka v nich. Z toho vyplýva, že nás čaká akási síce rýchla, no nie bezbolestná revolúcia, ktorá by mala napraviť zbabrané systémy a nahradiť ich novým.

PC REVUE


Už som ako japonský turista :-)

Ako uvidíte v tomto vydaní, v septembri sme sa poriadne rozcestovali. Na výstave IFA sa 1. septembra (to bol u nás štátny sviatok) zišlo v Berlíne päť redaktorov magazínu PC REVUE, mali sme našich ľudí pri prvom predstavení Microsoft Windows 8 v kalifornskom Anaheime, ale aj na uvedení noviniek od Intelu v San Franciscu a boli sme aj na hernom sviatku Gamescom. Rovnako sme navštívili fabriku na výrobu telefónov v Nemecku. Skrátka, začala sa typická horúca novinárska jeseň. Z môjho osobného pohľadu bola najdôležitejšia výstava IFA, lebo to je akcia, na ktorej ukážu svoje tromfy všetky rozhodujúce spoločnosti. Máte možnosť držať v ruke veci, ktoré sa u nás objavia niekedy v novembri.


PC REVUE - OpenPark



Proti prúdu

Z času na čas sa v OpenParku vyjadrujem k ekonomickým témam, hoci to nie je úplne moja parketa (O nenažrancoch a bublinách, Už to prasklo, Nečakajme na Marshallov plán, O realite životného komfortu...). Cítim, že vzhľadom na aktuálnu situáciu (Grécko, možný rozpad eurozóny, hroziaci návrat krízy, štrajky...) znovu nastal ten čas.


štvrtok 22. septembra 2011

TECHBOX

Milí čitatelia, určite sú medzi vami aj takí, ktorí čítajú časopis TECHBOX po prvý krát. To sme veľmi radi a budeme sa tešiť, že vás bude viac a viac. Dá sa povedať, že sme nový časopis, no máme za sebou už bohatú históriu siahajúcu až do roku 2005. Vedzte, že ak ste niekedy počuli slovo BCMOBIL, to sme boli my. Zmenili sme sa.


streda 21. septembra 2011

QUARK

Milí priatelia,
žijeme v dobe vedecko-technického pokroku a logicky očakávame, že sa premietne aj do nášho každodenného života. Väčšinou to tak aj je – využívame služby moderných televízorov, áut, počítačov, mobilov či lietadiel. Mali by nám život zjednodušovať, nie komplikovať, ako sa to neraz stáva. Rozprával mi sused, že si kúpil nový televízor, plazmu. Pripojil ho k sieti, aj k anténe, zapol – a nič. Volal do predajne a dozvedel sa, že vraj ho treba naladiť. Podľa návodu, ktorý mu priložili. Sused začal študovať návod, ale napokon rezignoval. Spýtal sa ma, odkiaľ má 42-ročný bankový úradník vedieť, čo je napäťová syntéza, aké sú televízne normy, HDMI a množstvo pokynov i postupov, o ktorých sa v škole neučil, na internete našiel len nepoužiteľné informácie a televízor si nedokáže sám sprevádzkovať. Poradil som mu, aby išiel do predajne, kde ho kúpil, poprosil predavača, nech mu to po pracovnom čase, ako fušku, príde urobiť a že bude všetko OK. Nebolo. Ako sa napokon ukázalo, predavač vedel nastaviť televízor len na rozvod televízneho signálu, ktorý majú v predajni. Keďže v byte to bolo úplne inak, sused bol naďalej bez fungujúceho televízora. Hľadal pomoc kade-tade, až sa nad ním napokon zľutoval ktorýsi opravár televízorov.

sobota 3. septembra 2011

PC REVUE - OpenPark

O nadáciách a pomáhaní


Dostal som nedávno „spoločenskú objednávku“ venovať  jeden Open Park problematike nadácií s cieľom pomôcť lepšie spropagovať ich poslanie. Priznávam, že to z odborného hľadiska nie je moja parketa, ale na druhej strane väčšina nadácií má sociálny rozmer, takže sa ma to ako každého z nás bytostne dotýka. A takisto priznám, že sa mi do tejto témy veľmi nechcelo, pretože moje vlastné negatívne skúsenosti, ako aj mnohé verejne známe informácie hovoria o tom, že veľa nadácií nefunguje, jemne povedané, práve najefektívnejšie. Najčastejšie tak, že neprimeraná časť prostriedkov ide na „správu“ nadácie a len zvyšok na cieľový účel. V „lepšom“ prípade sa veľkoryso nakupujú autá, výpočtová technika, zamestnávajú sa  „potrební“ pracovníci, prenajímajú sa reprezentatívne  priestory. V horšom prípade opúšťajú financie nadačný účet cez neprehľadné „záhadné“ transakcie. Na získanie potrebných financií sa často zneužíva sociálne cítenie či rôzne osobné potreby. V mnohých prípadoch sa z nadačných nástrojov a myšlienky stal prostriedok na robenie obyčajného biznisu, využívajú sa ako mocenský či politický nástroj. Otvorene hovorím, že som trochu zaujatý negatívnou osobnou skúsenosťou, ale pokúsim sa odosobniť, aby som pomohol dobrej veci.


PC REVUE

Niekedy treba počúvať ženy


A je po prázdninách, väčšina ľudí má už letné dovolenky za sebou. Ja vždy chodím k moru, ale neznášam vylihovanie na ležadle. Preto celý deň chodím peši, čo sa mi po ostatné časti roka príliš nedarí. To je fajn, ale po štyroch dňoch poznám všetko tak v 10 km vzdialenosti okolo hotela a už nie je čo preskúmavať. Tento rok sme boli s manželkou na gréckom ostrove Korfu a bolo to fakt pekné. Je to večne zelený ostrov a hlavne nie je tu problém s internetom J. Už pri výbere hotela som venoval pozornosť tomu, aby tam bol internet, ale viete, ako je to. Dovolenkové katalógy uvádzajú rôzne vybavenie a nakoniec zistíte, že internet tam síce je, ale nemôžete sa pripojiť vlastným notebookom alebo je nepoužiteľne pomalý. Tento rok bolo všetko v poriadku, Wi-Fi som mal priamo v izbe, a hoci rýchlosť nebola na prenos videa, stačilo to na základnú komunikáciu. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody. Vedel som totiž o všetkom, čo sa odohráva na Slovensku, ale niektoré udalosti sa z ostrova v ďalekom Iónskom mori nedali ovplyvniť. Asi je naozaj lepšie úplne vypnúť a nechať problémy sami prebublať, len potom sa po návrate domov budete spamätávať dosť dlho.

sobota 20. augusta 2011

QUARK

Milí priatelia,

pred niekoľkými dňami malo naše vydavateľstvo dvadsiate prvé narodeniny, oslávili sme teda tretie výročie dospelosti. Ak sa dobre pamätám, mohli by nás zvoliť aj do prezidentskej funkcie.? To, samozrejme, nie je možné, no isté je, že prežité roky pri vydávaní časopisov a kníh nás všeličomu naučili. Neraz sme pocítili, že každá minca má dve strany a že aj vo vydavateľskom živote sa striedajú slnečné dni so zamračenými. Našťastie, viac bolo toho slniečka a pri oslavách sme si zaspomínali aj na to, že v čase vzniku vydavateľstva ešte neboli mobilné telefóny, počítačov bolo ako šafranu a v porovnaní s dneškom boli viac než desaťnásobne drahšie, internet sa ani nespomínal a v niektorých tlačiarňach dokonca používali olovenú sadzbu, ktorú už nájdete len v múzeu. Vydavateľstvo Perfekt, v ktorom vychádza aj náš spoločný Quark, za ten čas vydalo 600 kníh v náklade asi 4 milióny výtlačkov.

streda 3. augusta 2011

PC REVUE

Naučte sa vidieť veci z nadhľadu

Ako možno viete, minulý mesiac skončil jeden z tlačených IT magazínov na slovenskom trhu. Viacerí moji známi sa ma pýtali, čo to znamená pre náš magazín. Odpoveď je jasná, PC REVUE pokračuje ďalej, ako vidíte aj na tomto výtlačku ako jedni z mála na slovenskom ale i českom trhu máme aj letné vydanie. Aktuálne vstupujeme už do 19. roku, končí teda náš „tínedžerský“ vek (prvé číslo vyšlo v auguste 1993). Hneď druhým dychom, ale treba férovo povedať, že dnes vydávať tlačený magazín je celkom umenie. Na rozdiel od západnej Európy je u nás situácia oneskorená a mám taký pocit, že skutočný prejav ekonomickej krízy u nás aktuálne vrcholí. Stále sa snažíme zachovať cenu magazínu tak, aby si ho mohli kúpiť čo najširšie skupiny ľudí. V oprávnených prípadoch máme aj sociálne predplatné, ktoré dotujeme z našich vlastných zdrojov. Ak však máme priniesť hodnotné a jedinečné články, musíme mať dostatočné zdroje napr. na cestovné náklady a aktualizáciu testovaciu výbavy. Rovnako redaktori i všetci kolegovia z redakcie musia byť zaplatení, ceny energií kontinuálne rastú. V hodnoteniach, ktoré od vás pravidelne dostávam sa obšas vyskytne konštatovanie, že v našom médiu máme veľa inzercie. Tá je však neoddeliteľnou súčasťou každého tlačeného média, ale aj rozhlasu i televízie. Bez tohto zdroja by to celé nefungovalo, resp. PC REVUE by bolo tak drahé ako niektoré zahraničné IT magazíny. Inzercia pritom má svoju informačnú hodnotu, často totiž konzultujeme so zadávateľmi inzercie formu predstavenia ich produktov v PC REVUE, aby to celé malo zmysel. Prvoradým cieľom je priniesť čo najviac hodnotných informácií pre vás, čitateľov.

PC REVUE - OpenPark

Paralelné svety

Stratila sa mi obľúbená zimná bunda a ani za svet ju neviem nájsť. Bola na mieste odkiaľ ju nemohol nikto iný zobrať ale zrazu nie je. Jednoducho zmizla. Okrem toho sa mi v posledných mesiacoch podobným spôsobom stratili slúchadla k MP3 prehrávaču, skvelá kniha od Eckharda Tolleho a pár ďalších drobností. Prehľadal som všetko, čo sa dalo, ale bez úspechu. Je to fakt záhada, jediným vysvetlením je teória o časopriestorovom premiestnení zmiznutých veci do iného paralelného vesmíru. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to len čistá myšlienková fikcia na ospravedlnenie mojej zábudlivosti a neporiadnosti ale verte, nie je to tak :-)

utorok 19. júla 2011

BC MOBIL & TECHBOX

Milí čitatelia, prihováram sa k vám posledný krát na stránkach časopisu BCMOBIL & TECHBOX. Posledný krát preto, lebo časopis s týmto názvom viac v predaji nenájdete. Meníme sa! Od septembra sa môžete tešiť na časopis TECHBOX.

nedeľa 10. júla 2011

QUARK

Milí priatelia,

pred časom sa u nás konali Majstrovstvá sveta v hokeji. Nechcem komentovať výsledky, ale keď som videl bezpečnostné opatrenia – prehliadky, zákazy, príkazy, obmedzenia – zmocnil sa ma pocit, že sa začala nová etapa v našom živote. Návštevníci športových podujatí vedia, že nešlo o nič mimoriadne. Zdá sa vám však normálne, aby sa šport, ktorý má posilňovať telo a ovlažovať dušu, v tomto prípade poskytovať zábavu, stal príležitosťou na ohrozenie života? Napokon, názov priestoru, kde sa športové podujatia odohrávajú, to napovedá. Kedysi sme mali športové štadióny, dnes máme arény.

utorok 5. júla 2011

PC REVUE - OpenPark

Budúcnosť Facebooku

Sociálne siete výrazným spôsobom rozšírili a zmenili možnosti využívania internetu, a to ešte stále nepovedali posledné slovo. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako by mohol napríklad Facebook vyzerať o 10, 20 alebo 50 rokov? Dosť ťažká úloha, keďže len pred pár rokmi (6 či 7?) nikto ani len netušil, že niečo ako FCB príde a že to raz bude taký fenomén. Všetci tušíme, že sociálne siete ako FCB majú ešte obrovský potenciál, ale netrúfame si odhadnúť, aké nové aplikácie či technológie ich dokážu využiť a posunúť úplne inde.

PC REVUE

Som Slovák a workoholik a nehanbím sa za to

Tento mesiac bolo cestovania až-až. V rozsahu 10 dní som bol postupne v Taliansku, Veľkej Británii, Nemecku a nakoniec v Českej republike. Sami uznáte, že to je riadna porcia a poriadne to zasiahne zabehaný pracovný proces pri príprave PC REVUE. Navyše aj moji kolegovia sa v júni riadne rozcestovali, a teda moje povinnosti sa nedali preniesť na nich :-). V podstate mi neostávalo nič iné ako pracovať bez ohľadu na miesto a čas. Na „služobkách“ je vždy množstvo časových prestávok, ktoré sa dajú účinne využiť na spracúvanie článkov a komunikáciu s redakciou a firmami.

sobota 4. júna 2011

QUARK

Milí priatelia,

mám doma škatuľu od banánov a je plná káblikov, napájacích zdrojov, slúchadiel, mobilov, čo doslúžili, MP3 prehrávačov, je tam aj cievkový diktafón, lampička pripojiteľná k USB, nefungujúce myši a množstvo ďalších podobných zaujímavostí. Vyhodiť ich je mi ľúto, použiteľné však už nie sú.

V škatuli je aj veľkú cennosť – procesor MHB 8080, osembiťák, čo je dnes už kuriozita. V osemdesiatych rokov bol základom všetkých osembitových počítačov, ktoré u nás jestvovali, a dostal som ho osobne od autora nášho pravdepodobne prvého osobného počítača Ing. Romana Kišša. Procesor vyrábala Tesla Piešťany v časoch, keď sa ešte u nás viac vyrábalo než sa k nám dovážalo. Roman má už 65 rokov a žije za morom. Jeho výtvor podnietil výrobu viacerých verzií osobného osembitového počítača PMD 85 a neskôr v Skalici konštrukciu počítačov Didaktik.

štvrtok 2. júna 2011

PC REVUE - OpenPark

Návod na šťastie

Všetci túžime po šťastí. Nepotrebujeme poznať jeho pôvod, definíciu, zmysel a všetky jeho súvislosti. Stačí, keď vieme intuitívne nájsť zdroj, odkiaľ sa dá načerpať, prežívať príjemné pocity s ním spojené. Poznáme jeho niektoré spúšťače a snažíme sa organizovať si život tak, aby sme ich mali čo najviac, aby sme si príjemné pocity užívali čo najčastejšie a čo najdlhšie. Každý máme iné preferencie. Niekto ako spúšťač potrebuje rýchle auto alebo plnú chladničku piva, iný zase luxusnú dovolenku či nakupovanie značkových handier. Ďalší „fičia“ na „hormónoch šťastia“, ako sú endorfíny, serotoníny a spol., a využívajú ich príjemné biochemické účinky. Napchávajú sa čokoládou, trápia telo v posilňovni či skáču z mosta s gumou na nohe. Všetci však na dosiahnutie pocitu šťastia potrebujú nejaký spúšťač. Niekomu tie bežné nestačia, a tak experimentuje s niečím silnejším dymového, tekutého či práškového charakteru. Zážitky sú vraj síce intenzívnejšie, návraty či skôr pády do reality však oveľa bolestnejšie. Niekto získava pocit šťastia z prítomnosti svojho milovaného, z vydarených detí, zo zaujímavej práce. Inému zase stačí krátke spočinutie v nádhernej prírode, uprataná domácnosť či chutný nedeľný obed, keď je celá rodina pohromade.

PC REVUE

Šťastie z neba

Asi pred mesiacom prišiel Ondrej za mnou do kancelárie (pre mňa je domovom testroom, totálne plný škatúľ a všakovakých produktov) a postavil mi na stôl ďalšiu škatuľu s notebookom. Keďže mi rukami prejde do roka takmer dvesto notebookov, asi si viete predstaviť, že som svojmu šéfovi priveľkú pozornosť nevenoval. Ale keďže zostal pri mne stáť nezvyčajne dlho, spozornel som. A keď mi povedal zázračnú formulku: „Toto je notebook na crash test,“ ihneď sa mi objavila iskra v očiach. Najmä pri dodatku, že mám vymyslieť niečo nové, ako ho zničíme. Netrvalo dlho, vybehol som po schodoch hore za „šéfovcami“ a zahlásil im, že s ním skočíme z lietadla. Mali ste vidieť tie pohľady... Našťastie v PC REVUE sme naladení na jednu vlnu. Keďže chceme tvoriť kvalitné médium, musíme byť výnimoční. Tu nejde iba o ochotu zaplatiť za služobné cesty na redakčné náklady (a tie nie sú niekedy vôbec nízke), treba mať aj chuť pustiť sa niekedy do skutočných šialeností a netradičných vecí. A výsledok vôbec nie je zaručený. Myslím, že aktuálnym crash testom vám dokážeme, že na Slovensku sme z IT médií jedineční. Nebojíme sa ničoho, chceme ísť vždy ďalej ako ostatní, a ak treba do kvalitného obsahu investovať peniaze, spravíme to bez váhania.

sobota 14. mája 2011

BC MOBIL & TECHBOX

ĎAKUJEME VÁM

Som veľmi rád, že naša súťažná anketa, ktorú sme vyhlásili v poslednom vydaní BCMOBIL & TECHBOX 3-4/2011, ale i na TECHBOX.sk, sa u vás stretla s veľkou odozvou. Chceli sme vedieť, kto ste, naši milí čitatelia, aký je BCMOBIL & TECHBOX a čo vás v ňom najviac zaujíma. Priznám sa, že výsledky ankety ma miestami i prekvapili. Zároveň ma veľmi potešilo, že väčšina z vás nenechala poslednú otvorenú anketovú otázku prázdnu, a tak sme dostali množstvo podnetov a nápadov, z ktorých mnohé stoja za realizáciu. Samozrejme, prišla i kritika, ktorú si veľmi vážime a sľubujem vám, že každý jeden podnet, kladný i záporný, si v redakcii podrobne prediskutujeme. Veď vaša spokojnosť je naším motorom...

QUARK

Milí priatelia,

dnes sa nám zdá, že počítače máme k dispozícii od detstva a s mobilmi v ruke sme narodili... Pozbieral som zopár údajov, vylovil z (vlastnej) pamäti niekoľko osobných skúseností, že porozprávam o prvých počítačoch, ktoré sme používali. Rozhodol som sa zmeniť tému. Práve som na internete našiel niekoľko až posmešných poznámok na osembitové počítače, s ktorými sme začínali.

pondelok 9. mája 2011

PC REVUE - OpenPark

Som zelený utopista a hlásim sa k tomu :-)

Priznám sa, že nemám zo seba dobrý pocit, keď doma vynášam smeti. Robím to nejako pričasto a je ich nejako priveľa. Neprekáža mi tak samo vynášanie :) ako to, že ich my ľudia generujeme nejako mnoho. Keď si predstavím, koľko ich vygeneruje jeden panelák, koľko celé mesto…
Takisto mi asi rovnako ako vám pripadá čudné, že v obchodoch kupujeme zemiaky z Francúzska, cibuľu z Česka, paradajky zo Španielska a cesnak z Číny. Keď si predstavím, ako ďaleko museli cestovať, koľko energie spotrebovali na dopravu, klimatizáciu...

PC REVUE

Umenie našich predkov

Ako zistíte v tomto vydaní PC REVUE a vo videoreportáži, tento mesiac sme boli na viacerých IT podujatiach. Je to tak už prakticky každý mesiac, je po kríze, firmy sa rozbehli a zaujímavých prezentácií je veľa. Ja osobne sa teším, keď môžem byť chvíľu doma. Cestovanie je síce zaujímavé, ale aj namáhavé, navyše stratíte veľa času. Jedno z podujatí minulý mesiac sa však výrazne líšilo od všetkých ostatných. Bola to naša návšteva v pivovare v Plzni. Tento známy producent piva si PC REVUE vybral z IT brandže ako jediné médium na svoju prezentáciu. Pred absolvovaním cesty som sa radšej detailne pýtal, čo všetko tu budeme vidieť, lebo len výlet, to určite nie je štýl PC REVUE. V okamihu, keď som nadobudol dojem, že súčasný pivovar sa už bez počítačov nezaobíde, bolo rozhodnuté – ideme. Navyše akcia zabrala len jeden pracovný deň, čo mi nadmieru vyhovovalo.
Cesta autobusom z Bratislavy do Plzne sa ako obyčajne podobala stredovekému mučeniu. Vyrazili sme podvečer po obávanej diaľnici do Prahy. Ja často chodím do hlavného mesta ČR a túto diaľnicu naozaj nemusím. Ako som však hneď zistil, v osobnom aute je to vlastne prvá trieda v porovnaní s autobusom. Ten ide celý čas v pravom jazdnom pruhu, ktorý je už výrazne poznačený nekonečným radom kamiónov. Po ceste som chcel aj niečo urobiť, preto som si zobral aj náhradnú batériu do notebooku. Moje písanie sa však často menilo na neplánovaný crash test, pričom mi notebook veselo poskakoval na kolenách a ja som aj vo vzduchu stláčal klávesy na klávesnici. Neskôr som našiel správnu polohu a dokončil už predtým rozpracovaný článok.

Zaujímavé to bolo aj s občerstvením počas cesty. Keď si v lietadle chcem vybrať nápoj, je to obyčajne pivo. Dôvodom je hlavne to, že ja som vždy smädný a pivo na rozdiel od všetkých ostatných nápojov dostanete tak, že vám letuška dá celú plechovku. Jednoducho je toho najviac. Ibaže po zavedení low-cost letov pivo nie je v štandardnom servise a často stojí nekresťanské peniaze. Aj tak si ho dávam, lebo aspoň u mňa najlepšie zahasí smäd. Problém mávam v zahraničí, pričom platí, že čím ďalej idem na západ od ČR, tým horšie. Najhoršie je na tom tento nápoj v USA, kde sa až na drobné výnimky nedá vôbec piť. Má to síce žltú farbu, trochu aj pení, ale chutí odporne. Keď cestujem autom, pijem tento nápoj v nealkoholickom vyhotovení. A keďže šoférujem skoro každý deň, v podstate som zabudol, ako skutočné pivo vlastne chutí. Z tohto stavu ma cesta do Plzne úplne dostala. Občerstvenie po ceste zaistil sám pivovar, a tak o dominantnom nápoji v takmer neobmedzenom množstve nemožno pochybovať.

Zabudol ešte spomenúť, že každé dva roky chodím na pravidelné lekárske prehliadky. Obyčajne to dopadne tak, že mi lekár oznámi, že moje pečeňové testy sú už jemne za povolenou hranicou a 10 minút mi dohovára, ako správne žiť a stravovať sa. Ja sa vyplaším, následne si asi mesiac dávam pozor a neskôr na to zabudnem. Problém je, že pečeň síce nebolí, ale nie sú s ňou žiadne žarty. Preto si raz za čas svoju preventívnu návštevu a dobré rady lekára pripomeniem a zase som chvíľku dobrý. Tentoraz som bol na prehliadke u lekára tri dni pred touto cestou. A div sa svete, po dobrých 15 rokoch som po prvýkrát počul, že moje výsledky sú skoro v norme a môj stav sa zlepšil. Naozaj som si dával pozor, často som sa strašil a začal som užívať každé ráno prírodné liečivá. Evidentne to pomohlo. Mal som teda pocit, že tentoraz nemusím začať tou poslušnou časťou môjho života, ale naopak, môžem si celkom dovoliť. Vedel som z programu, že návšteva sa začína večerou v špeciálnej reštaurácii, a tak som sa počas cesty skôr šetril na čapované pivo. Oproti časovému plánu sme však meškali asi dve hodiny, takže večera sa posunula už takmer k polnoci. To bolo nakoniec šťastie, lebo už som nebol v optimálnej kondícii na večeru vo veľkom štýle. Pivo však bolo vynikajúce a tatársky biftek k tomu bolo presne to, čo by ma určite dostalo do stavu, keď by sa lekár nad mojimi výsledkami zhrozil. Pil a jedol som preto s rozumom a skoro ráno ešte pred začiatkom exkurzie som dokončil aj druhý naplánovaný článok do tohto vydania PC REVUE.

O tom, ako to vyzerá priamo v prevádzke, sa dozviete z našej reportáže. Tu len pripomeniem, že takmer všetko tu riadi počítač. Týka sa to hlavne prípravy vody, ale aj monitorovania plniacej linky. Na tejto linke napr. vyhodnocujú počítače vibrácie a hluk jednotlivých súčastí a na základe toho dopredu vedia, že treba vymeniť už takmer opotrebovanú súčiastku. A technici tak urobia vo vhodnom čase bez toho, aby to výrazne ovplyvnilo celú prevádzku.

Napriek prešpikovaniu celej prevádzky počítačmi sa však vždy paralelne pripravuje pivo aj tradičnou, rokmi preverenou metódou. To preto, aby chutilo rovnako ako za čias prvého sladovníka, ktorý stál pri zrode piva tohto typu. A preto obe várky aj ochutnáva a porovnáva človek, žiadna chemická analýza. Ľudské zmysly sú totiž stále ďaleko nad všetkým počítačovým a nemyslím si, že by sa to niekedy zmenilo. Ako sme sa počas návštevy dozvedeli, treba hodnotiť chuť piva vo viacerých fázach jeho prechodu po jazyku, ďalej jeho farbu, vôňu, penu, a to všetko vo vzájomnej symbióze. Celý čas v Plzni som premýšľal nad tým, ako na ten dnes utajovaný recept vlastne prišli naši predkovia. Na tú pravú chuť totiž treba dodržať množstvo parametrov a postupov. A ak niekde v tomto procese urobíte chybu, obyčajne sa nedá odstrániť. Pritom pôvodný recept vznikal pred 170 rokmi, takže na nejaké sofistikované stroje sa vtedy nedalo veľmi spoliehať. Prvému sladovníkovi jednoducho stačila perfektná harmónia zmyslov, šikovnosti, zručnosti, usilovnosti a prezieravosti. Naši predkovia boli veľmi šikovní a poradili si v každej situácii aj bez moderných nástrojov.

Vrcholom našej návštevy – aspoň pre mňa – boli podzemné chodby. Tie sa tiahnu pod celým pivovarom a majú dĺžku takmer 9 km. Keď ste tu, ako keby ste sa ocitli v inom svete – žiadny signál mobilných operátorov, teda nijaké pozemské problémy. Aspoň na chvíľku ostáva uponáhľaný svet kdesi ďaleko, na vyššom poschodí. A práve tu chutí pivo najlepšie. Je totiž čerstvé, priamo z výroby, pri optimálnej teplote a bez filtrácie a pasterizácie. Čapuje sa priamo zo suda a pri jeho konzumácii vás nič neruší. Od toho, čo pijeme z plechovky uloženej v obchode dlhší čas na teple, je to naozaj poriadne ďaleko.

Na záver už len malé upozornenie – alkoholické pivo je len pre osoby nad 18 rokov a vždy pite s rozumom! Oplatí sa to. Bude vám vďačné vaše telo, ale aj vaši blízki. Príjemné čítanie májového vydania PC REVUE praje
22. apríla 2011, Ondrej Macko

PC REVUE 5/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko

piatok 15. apríla 2011

QUARK

Milí priatelia,
štvrtý mesiac v roku má od nepamäti označenie, že je bláznivý a veselý, no môže byť aj absurdný Vyplynie to z tém, o ktorých bude teraz reč. Snažil som sa o objektivitu a odbornosť a konzultoval som ich s dvoma renomovanými ekonómami. Prvý to zbalil hneď po prvej otázke. Druhý si ma vypočul, potom kývol rukou a tiež odišiel, a to len preto, že som sa opýtal, koľko ekonomík vlastne jestvuje. Ak totiž vysoký štátny úradník povie, že štát je zlý gazda a treba predať nejaký štátny podnik, čo zle hospodári, znamená to, že tvrdenie o zlom gazdovi sa vzťahuje aj na neho, lebo tiež je platený štátom. Mala by jeho funkcia tiež ísť do privatizácie ako pri spomenutom podniku? Uznáte, je to absurdné, ale aké je potom jeho tvrdenie? Navyše tvrdí, že podnik je v strate. Takýto podnik by musel kúpiť iba hlupák, keby ho, pravda, nedostal za zlomok skutočnej ceny, o čo by však nemalo ísť. V tomto okamihu sa vzdal aj druhý ekonóm.

Dobre, poďme ďalej bez odborníkov.
Výrobcovia energií sa vehementne domáhajú zvýšenia cien. Na Slovensku však máme inštitúciu, ktorá zráta ich oprávnené náklady a určí cenu pre nás, obyvateľov. Predpokladám, že ju určuje spravodlivo. Lenže o niekoľko dní sa na trhu objavil zahraničný dodávateľ energie s nižšou cenou a ten náš sa okamžite ozval, že aj on poskytne energiu za rovnakú sumu. Veríte, že sa náš dodávateľ rozhodol pre rok dobrých skutkov a bude spotrebu energie dotovať? To naozaj nehrozí a znie to minimálne absurdne. Ako je však potom možné, že v priebehu niekoľkých dní dokáže zázračne skresať oprávnené a nevyhnutné náklady na distribúciu energie? Kto má v rukách povestného čierneho Petra? Inak povedané, oberá nás niekto o peniaze a vytvára čierny zisk? Bolo
by prismelé myslieť si to. No v hlave mi už vŕta červík pochybností: Ako to teda je?

Európa a aj my, teda naše úrady, intenzívne diskutujú o predĺžení veku odchodu do dôchodku. Čísla lietajú, diskusie naberajú na obrátkach. Je to jasné, rodí sa málo detí. Takže nevieme kto bude o dvadsať-tridsať rokov pracovať, aby bolo možné z odvodov vyplácať dôchodky. Je to vážna otázka, no rovnako je vážna aj druhá - kto bude platiť mladým, čo budú vstupovať na trh práce, podporu v nezamestnanosti, lebo je zrejmé, že nové pracovné miesta zázrakom nepribudnú. Dobre zrejme už bolo a deväťdesiate roky minulého storočia, čo sa týka životnej úrovne, sa nezopakujú. Náš sused, zvárač na to má liek - treba obmedziť tvorbu zisku napríklad maximálne na dvadsať percent. Vraj by sme videli, ako by sa všeličo zmenilo. Lenže, viete, zvárač... Kto by sa zapodieval jeho návrhom keď akademici nevedia, ako ďalej.

Máme málo peňazí v zdravotníctve. Každý rok ich tam ide čoraz viac a každý rok sú nemocnice viac zadĺžené .No máme aj nemocnice, ktoré vytvárajú, síce malý, ale zisk. Asi nikto nebude tvrdiť, že ide o zázrak. Iba to naznačuje, že niekde niečo poriadne škrípe. Bolo by treba urobiť seriózny audit a po jeho vyhodnotení bez tzv. nátlakových skupín prijať opatrenia. Lenže, dá sa to? Je to reálne? Mimochodom, tri veľké nemocnice, v ktorých som v ostatnom čase bol, sú poriadne prekúrené a teplotu v izbách regulujú otváraním okien.

Na záver už len drobnosť - prečo nám reštaurácie, kaviarne či rozličné predajne aj v zime ponúkajú chladené nápoje? Nejde len o to, že chladená minerálka je neskutočne predražená. Veď zákazník to zaplatí. No energiu, spotrebovanú na nezmyselné chladenie v chladnom počasí, treba vyrobiť na úkor životného prostredia.
Prepáčte, milí priatelia, toto nebolo aprílovo žartovné, ani veselé. Len som načrtol niekoľko absurdných tém. A tie témy priniesol život, jasom si ich nevymyslel. Naozaj.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 4/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný

pondelok 4. apríla 2011

PC REVUE - OpenPark

Eko sa rozhodneme?

Prednedávnom sme na ITnews.sk mali článok o zneužívaní internetu v práci na súkromné účely. Ako sa dalo čakať, článok rozpútal búrlivú diskusiu. Najviac emócií vyvolal u zamestnaneckej časti publika, ktorá sa cítila právom „trafená“. Verím, že žiadny rozumný zamestnávateľ nebude brániť svojim kolegom vo využívaní internetu aj na iné účely, ak to povedie k nárastu ich tvorivých nápadov, prehľadu atď., čo môžu zužitkovať obe strany. Samozrejme v správnom čase a rozsahu. Žiadny zodpovedný zamestnávateľ však nemôže tolerovať stratu času na aktivity, ktoré negenerujú pridanú hodnotu a ani neprinesú investíciu do osobného rozvoja, ktorý by mohol prispieť aj k rozvoju firmy. Ak sa nepodarí dosiahnuť správny balans, nastáva typická situácia: zamestnanci na „tajniaka“ strácajú čas na Facebooku, YouTube, Gmaile a pod. a zamestnávatelia nasadzujú kontrolné mechanizmy: pracovné reporty, zapisovanie dochádzky či technické nástroje na blokovanie prístupu na nepracovné weby. Pokiaľ by sa podarilo zmeniť myslenie, všetko by mohlo fungovať úplne inak. Dôležité je uvedomiť si, že zamestnávateľ aj zamestnanec existujú v uzavretom „ekosystéme“, vzájomne sa potrebujú, sú od seba závislí. Koľko pridanej hodnoty vygeneruje každý jeden zamestnanec, toľko pridanej hodnoty môže ponúknuť firma ako celok a z jej predaja následne rozdeliť primeranú odmenu svojim zamestnancom za prácu, osobné nasadenie, nápady a tvorivý prístup. Ak je pridaná hodnota vysoká, firma prosperuje a s ňou aj jej zamestnanci. Ak nízka, je to naopak. Všetko je len otázka osobného zodpovedného prístupu. Ak sa podarí vytvoriť prostredie vzájomnej dôvery aj zodpovednosti a prístupu, kde všetci ťahajú za jeden povraz, firma môže zrušiť kontrolné mechanizmy a bude bežať na úplne iných „otáčkach“. Je potom radosť v takej firme pracovať.

Celý svet okolo nás pritom funguje na báze akýchsi „ekosystémov“. Je ním napríklad aj ľudské telo. Ak má problém jediný orgán (pečeň, obličky, pankreas), má problém celé telo. Ak „vedúci“ tela zanedbáva pitný režim, „tlačí“ do seba nezdravé veci, fajčí, nešportuje, nestará sa o seba atď., organizmus sa s tým snaží vyrovnať až do momentu, kým sa neprekročí kritická hodnota. Výsledná choroba je len signál, že sa niečo zanedbalo, a šanca zvrátiť nedostatočnú starostlivosť o seba samého. Našťastie je k dispozícii dostatok informácií, prostriedkov a prístupov, ktoré nám môžu pomôcť. Treba sa nimi len riadiť, resp. ich používať. Normálne je byť zdravý, opak je chyba „systému“.

Ďalší príklad „ekosystému“ sú partnerské vzťahy. Aj tu funguje symbióza – vzájomné pomáhanie si, spoločné zážitky, radosť zo života, zdokonaľovanie sa, odovzdávanie lásky a energie atď. Keď jeden z partnerov z rôznych dôvodov „nefunguje“, „nefunguje“ ani vzťah. Je zvláštne, že ľudia dokážu vynaložiť veľké množstvo energie na získanie svojho partnera, ale po „dosiahnutí cieľa“ stagnujú, prestanú sa starať o seba, o partnera, o vzťah. Dôsledky vidíme často okolo seba, aj v tomto príklade je normálne, keď je vzťah harmonický, keď si partneri vzájomne pomáhajú zdokonaľovať sa, keď medzi nimi prúdi energia, láska, porozumenie, dôvera, ohľaduplnosť. Všetko ostatné je opäť zlyhanie „systému“ a pre jednotlivcov je nezdravé, ak z rôznych príčin zostávajú v takom vzťahu.

Klasický ekosystém je živá príroda okolo nás a dôsledky necitlivého zasahovania „najvyspelejšieho“ tvora na planéte do obehu hmoty, energie a informácií sú všeobecne známe – miznúce pralesy, znečistený vzduch, oceány, globálne otepľovanie, vymieranie živočíšnych druhov a pod. To, ako sa naša civilizácia správa k prírode, mi pripomína známe pílenie konára pod sebou. Dôsledky svojho konania si s prekvapením uvedomíme, až keď dopadneme. Aké krátkozraké...
Všetky uvedené ekosystémy, hoci majú rôznu veľkosť a zložitosť, majú veľa spoločného. Každý jeden prvok je dôležitý pre fungovanie celku. Či už je to lesný mravec, prst na ruke, alebo pracovník na vrátnici. Ich absencia alebo nesprávna funkčnosť viac alebo menej ovplyvňujú výkon celého „organizmu“, ktorý zase spätne ovplyvňuje jeho život, podmienky, možnosti. Ak chcú všetci prosperovať, musia fungovať v harmonickej symbióze.

Každý jedinec je zodpovedný sám za seba, ale aj za celok. Máme možnosť voľby, ako budeme tráviť pracovný čas, ako sa budeme starať o svoje zdravie, ako sa budeme správať k svojmu partnerovi, k prírode. Je to len na úrovni nášho uvedomenia a zodpovednosti. Podľa toho môžeme pracovať v prosperujúcej firme, mať zdravý život, harmonické partnerské vzťahy či tešiť sa z nádhernej prírody. Alebo budeme zvaľovať zodpovednosť na niekoho iného, čakať, že „Sa“ to urobí za nás, budeme hľadať výhovorky, cesty menšieho odporu atď.

Je dobré si pripomenúť, že žijeme v ekosystémoch, a „eko“ sa rozhodneme, tak sa budeme mať. Ja som si už vybral... A čo vy? :-)

PC REVUE 4/2011 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Na druhom brehu

Tento mesiac bola hlavná udalosť v redakcii PC REVUE jasná – výstava Notebook EXPO. Iste si mnohí spomínate na výstavu COFAX, ktorá sa na Slovensku dakedy uskutočňovala, ale už sa skončila. Jednoducho nebol o ňu záujem, chodilo tam málo ľudí. Podobne skončil aj český INVEX. Redakcia magazínu PC REVUE sa zúčastňuje na všetkých svetových výstavách od USA cez Nemecko až po Taiwan. Na nich je vždy veľa ľudí a hlavný nápor je v sobotu. Zaujímalo nás, ako je to možné, že nič podobné na Slovensku nemáme. Sme azda horší ako Američania, Nemci alebo Číňania? Vôbec nie, sme toho schopní aj my. A PC REVUE nebude o tom len hovoriť pri pive, je to redakcia činu. Tento rok tak za organizáciou Notebook EXPO stála predovšetkým naša redakcia, a to vrátane tlačovej konferencie pred jej konaním. Ja som 20 rokov novinárom a často som rozmýšľal nad tým, aké je byť na druhom brehu. Je totiž takmer pravidlom, že novinárske zamestnanie je dobrý odrazový mostík na to, aby sa človek stal hovorcom niektorej spoločnosti či dokonca politickej strany. To sa mi našťastie nestalo, ale tentoraz som si druhú stranu rieky vyskúšal, keď som bol na tlačovke v pozícii organizátora. Absolvoval som stovky tlačoviek a viem úplne presne, aká býva najčastejšia chyba: celá prezentácia je založená len na využití technológie PowerPoint a na stene či plátne sa mihajú tony textov, sem-tam nejaké obrázky. To však nikoho dlhodobo nezaujme. Platí takisto, že to, čo človek nepovie za prvých 30 minút, už hovoriť ani nemusí, nikto ho už totiž nepočúva. Po tomto čase musí nasledovať buď výmena osôb, alebo niečo, čo ľudí doslova zdvihne zo stoličky. Presne toho sme sa držali. Okrem môjho vystúpenia sme mali na tlačovke všetkých rozhodujúcich partnerov. Na jej konci som predviedol crash test naživo, čo sa stretlo s nemým úžasom mojich novinárskych kolegov. Bol to taký „ľahký“ crash test, vedel som, že vybrané zariadenia ho určite prežijú. Napriek tomu vŕtanie do displeja mobilu a potápanie externého disku do piva sa už bude so mnou ťahať naveky. A na Googli som ihneď videl prejav – prvých 10 výsledkov po zadaní často hľadaného slova notebook sme osadili na Slovensku my touto akciou.

Pravda je, že asi 5 dní pred konaním akcie som mal malú dušičku. Nedalo sa predpokladať, či bude dosť ľudí. Lístky neboli zadarmo, bolo to v sobotu, hlásili dážď a v Bratislave boli v ten deň ďalšie dve veľké akcie. Keď sme však ponúkli lístky cez zľavové servery a po 48 hodinách sa po nich doslova zaprášilo, začal som veriť, že to bude fungovať. Nakoniec sme museli zaviesť registráciu aj na jednotlivé prednášky a deň pred akciou bolo 8 z 18 prednášok kompletne vypredaných. Chceli sme verejnosti ukázať čo najviac nových produktov a hlavné lákadlo v tom čase bol Apple iPad 2. Zohnať ho na termín 26. marca, hoci Slovensko nie je v zozname podporovaných krajín, je úloha, s ktorou sa dokáže vyrovnať, zdá sa, jedine PC REVUE. Oficiálny predaj sa vo vybraných štátoch Európy začal o 17. hodine a ja som bol prvý človek, ktorý si ho kúpil vo Viedni o 17:01 . Tak sme boli kompletne pripravení na to, aby sme ľuďom ponúkli všetko, čo bolo v tej chvíli najnovšie na IT trhu. Do histórie už navždy vojde fakt, že premiéra Apple iPad 2 na Slovensku bola práve na Notebook EXPO.

V sobotu bolo pred hotelom Crowne Plaza o 9. hodine ráno úplne plno. Až do 15. hodiny som mal obavu, či to hotel vôbec kapacitne zvládne. Bola to jednoznačne IT akcia s najväčšou účasťou verejnosti na Slovensku minimálne za posledných 5 rokov. Pýtal som sa predstaviteľov všetkých vystavovateľov a odpoveď bola vzácne jednoznačná – masová účasť prekvapila každého. Je jasné, že ľudia na Slovensku si chcú pozrieť produkty naživo ešte radšej ako obyvatelia iných štátov. A sú na to pripravení pricestovať aj z východného Slovenska či zmeniť pôvodné plány na víkend. Osobné stretnutie so všetkými našimi redaktormi je pre nich takisto dôležité. Na druhej strane dobre zorganizovať výstavu vôbec nie je jednoduché. Naša asi 10-členná skupina z redakcie zmenila na päť dní svoj bežný život. O 8-hodinovom pracovnom čase nebolo možné ani len uvažovať. Znamenalo to jesť vtedy, keď bol čas, a pôvodne plánovaný obed tesne pred polnocou nebol výnimkou. Konečne som si uvedomil, čo znamená byť na druhom brehu ako organizátor a čakať, ako tí novinári budú o nás informovať. A informovali správne: bola to megaakcia. Naše podujatie navštívili všetky rozhodujúce televízne štáby, mali sme tu rozhlasové stanice i tlač. Aj na našom Facebooku som si hneď overil, že našim fanúšikom sa to páčilo. Ak máme niečo zlepšiť, tak azda pridať ďalšiu tisícku vecí do súťaže. Každý chce vyhrať, nech je to hocičo . A už viem, čo znamená zorganizovať výstavu, ako je CES, na ktorú príde 300 000 ľudí – je to zamestnanie na celý rok. Samozrejme, v tomto meste hriechu sú iné možnosti, kongresové centrá hotelov sú tu plošne väčšie ako celé bratislavské letisko. Ale my žijeme a aj chceme žiť na Slovensku a budeme vychádzať z možností, ktoré máme tu. Výber hotela Crowne Plaza na Notebook EXPO 2011 nebol náhodný, vybrali sme ho pre jeho polohu v strede Bratislavy, dostupnosť z Hlavnej stanice, veľkosť konferenčných miestností a istú tradíciu. Na základe rekordnej účasti však budeme musieť niečo urobiť s kapacitnými možnosťami.

Ja som vo svojom crash teste naživo v prednáškovej sále zaplnenej po strop zašiel tentoraz poriadne ďaleko. Doma som sklepal drevenú skrinku, do nej som dal mobil a zašiel do betonárky. Tam som chvíľu presviedčal vedúceho, že to fakt myslím vážne, som pri zmysloch a naozaj chcem ten úplne nový mobil zaliať do betónu. Je zaujímavé, že zohnať remeselníkov na netradičnú prácu je obyčajne problém, ale keď ide o ničenie niečoho, rýchlo sa pre vec nadchnú. Na moje želanie mi ručne namiešali extra pevný betón, ním zaliali mobil a to celé ešte uložili na zariadenie so zaujímavým názvom vibrátor. Ten poriadne roztriasol skrinku a zabezpečil, aby sa betón dostal úplne všade, aj do najmenších škáročiek mobilu. Takto mobil vo svojom betónovom sarkofágu čakal tri dni na vyzretie, a to nabitý a s aktívnou SIM-kou. Neuveríte, ale najnovší Sonim XP 3300 to všetko vrátane nešetrného rozbíjania betónovej kocky sekáčom prežil bez škrabnutia. Dalo sa naň telefonovať a bez problémov používať. Všetko o testovaní sa dozviete nabudúce, keď uvidíte redakčné spracovanie testu. V tomto vydaní zatiaľ nájdete fotogalériu z výstavy Notebook EXPO.
Prajem vám príjemné čítanie aprílového vydania a teším sa ďalšie osobné stretnutie
27. marca 2011, Ondrej Macko

PC REVUE 4/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko

pondelok 28. marca 2011

BC MOBIL & TECHBOX

ANDROID OVLÁDOL TRH

Pamätáte si na prvé Android smartfóny? Na Slovensku sme sa k nim dostali až začiatkom roka 2009. Boli nenápadné a málokto sa odvážil vyskúšať ich. Väčšina prvých majiteľov z nich však bola nadšená. Za posledné dva roky sa stal z neznámeho zeleného robota fenomén. Ako je vôbec možné, že predbehol tak všetkým známe operačné systémy ako Symbian alebo Windows Mobile? Bude to otvorenosťou a neustálymi inováciami, ktoré sú viditeľné. Navyše mu výrobcovia verili a on sa im odplatil. Dnes Android valcuje trh smartfónov, čo bolo vidieť i na kongrese MWC 2011 v Barcelone, ktorého sme sa s našou redakciou zúčastnili. Kto nemal na stánku Android zariadenie, akoby tam ani nebol. Navyše Google dobre načasoval uvedenie najnovšej verzie Android 2.3 Gingerbread či Android 3.0 Honeycomb pre tablety. Áno, aj svet tabletov ovláda, resp. už ovládol Android. Snáď jediným výrobcom, ktorý neustále odoláva je Nokia. Jej Symbian nestihol nástup dotykových telefónov, navyše platformy ako MeeGo či Maemo sú už tiež odsúdené na zánik. Nokia však ide proti prúdu. Oznámila totiž spoluprácu s gigantom Microsoft, ktorý minulý rok uviedol operačný systém Windows Phone 7.

Už čoskoro by sme sa mali dočkať zariadení Nokia Windows Phones. Tešíte sa? Osobne si myslím, že keby dnes Nokia predstavila Android smartfón, nestíhala by ho vyrábať. Nokia sa však chce odlíšiť, navyše Microsoft potreboval pre svoj operačný systém silného partnera. Nokia ním rozhodne je. Ostáva nám len dúfat, že ohlásená spolupráca prinesie očakávané ovocie a nebude krokom späť, to by Nokia mohla veľmi rýchlo prísť o svoju pozíciu jednotky na trhu. Na tú si už brúsi zuby Samsung, ktorý pochopil, odkiaľ fúka vietor. Minuloročnú plánovanú vlajkovú loď Samsung Wave s vlastným OS bada poslal do ústrania a pýšil sa radšej modelom Samsung Galaxy S s OS Android, ktorý si svoj úspech naplno užíva doteraz. Najviac však Android pomohol HTC. Dokonca i na Slovensku patria telefóny HTC s OS Android k tým, po ktorých ľudia túžia. Ako inak si vysvetliť suverénne víťazstvo HTC smartfónov Desire Z, Desire HD či Wildfire v ankete Mobil roka 2010. Ľudia milujú Android a nemáme im to za zlé. Google aj s Apple (iPhone s iOS) zmenili náš pohľad na mobilné telefóny, dnešný svet patrí smartfónom.

PS: Kto z vás čítal editorial v predchádzajúcom vydaní? Veľmi rád by som sa pochválil, že zľava na ceste už dorazila. Orange však medzičasom modernizoval svoj fakturačný systém a oznámil mi, že miesto elektronickej faktúry dostanem faktúru poštou. Tá je však taktiež niekde na ceste, zato mi prišlo avízo o nezrealizovanej platbe z môjho bankového účtu. Myslím, že suma približne 16-násobne vyššia ako moja bežná platba, ktorú si môj súčasný operátor chcel zúčtovať, si žiada jedno veľké vysvetlenie! Podľa infolinky operátora som presurfoval gigabajty dát. Keďže si sledujem svoje prenesené dáta doslova na kB, považujem to za pokus operátora o ďalší zlý žart.

Príjemné čítanie vám želá
Roman Calík

BCMOBIL & TECHBOX 3-4/2011 Editorial
Autor: Roman Calík

QUARK

Milí priatelia,

aj nedávny poplach spôsobeným objavom dioxínov vo vajíčkach i v mase nás utvrdil v presvedčení, že sa potravinársky priemysel poriadne zmenil. Dôležitejšie než nasýtiť národy je preň vysoká finančná výnosnosť, ktorá prináša obrovské riziká. Ľudské telo mnoho znesie a je spôsobilé spracovať aj nie kvalitné produkty. Skrátka, človek naozaj dokáže všeličo akceptovať. Tento poznatok bez škrupúľ využívajú najmä niektorí obchodníci i potravinári. Ani radšej príliš nepátram, čo všetko sa dostáva na tanier. Veď ako nazvať známy a obľúbený výrobok, ktorému po desaťročia hovoríme párky, ak obsahujú len 21 % mäsa? Radšej si nepredstavujem, čo okrem múky tvorí zvyšok výrobku. Blíži sa čas ktorý pripomína film Krídelko alebo stehienko z roku 1976, kde komik Louis de Funes ako továrnik priemyselne vyrábal ryby či hlávkový šalát? Dnes naozaj nevedno akú kvalitu majú potraviny. U nás doma, či v zahraničí. A mimochodom, najlepšie sa vraj loví v mútnych vodách, preto sa postupne pri mnohých výrobkoch likvidujú identifikačné údaje a nastupujú praktiky dobre premyslenej anonymity. Nemožno ich ani komentovať. Čo myslíte prečo sa kurence z Poľska odvezú do Maďarska, prebalia sa (to sa môže opakovať aj v inom štáte) vznikne nový výrobca a dodávateľ, ktorý volil zdanlivo nezmyselné kroky no ktorý dobre vie prečo to robí. Navyše sú výrobcovia, ktorí vďaka národnému pôsobeniu produkujú potraviny rozličnej kvality. Je vážne podozrenie že u nás prichádzajú na trh ich výrobky v horšej kvalite ako u solventnejších a prosperujúcejších susedov. Dobre sa to dá vidieť, ak si kúpite v tom istom obchodnom reťazci rovnaký značkový výrobok u nás a v susednom Rakúsku. Rozdiel v chuti i konzistencii je zrejmý. A vôbec nevieme takmer nič o geneticky modifikovaných potravinách, ktoré sa dostávajú do predaja.
Najskôr sa striktne zakazovali, postupne sa objavovali údajne odôvodnené výnimky a dnes sa
pestujú aj u nás. A je o nich ticho. Ani vedci zatiaľ nevedia, čo za riziká to prináša dnes. zajtra alebo v nasledujúcej generácii. Samozrejme, že za tým všetkým je zlatá modla s ekonomickým označením zisk, lebo platí úmera: menej kvalitné = lacnejšie. Existuje aj iná rovnica: normálne = drahšie? Videl som v našej predajni bochník ražného chleba za takmer 4 eurá! Keby sme napĺňali filozofiu soľ nad zlato, v poriadku. Ale tu nastupuje absurdná filozofia – posunúť úroveň kvality do suterénu a normálne potraviny predávať za cenu klenotov. Pre biznis to nie je možno zlá taktika, ale pri zabezpečení existencie civilizácie?
Mnoho produktov by sa na pultoch obchodov vôbec nemalo objavovať a nezodpovedných
manipulátorov by mal za ne niekto tvrdo postihovať. Lenže kto? Keď aj u nás v tejto oblasti
vládnu tzv. partikulárne záujmy lobistických či nátlakových skupín, ktoré majú iné záujmy, ako
je uspokojovanie našich potrieb.
Preto dúfam, že národné vlády aj EÚ konečne pod dioxínovým tlakom sa prestanú bez záujmu pozerať sa na to, čo nám ponúkajú v obchodoch, čo aj oni, naši zástupcovia a ich rodiny, majú na tanieri. Niečo však môžeme urobiť my. Spotrebiteľská kontrola je veľmi účinný nástroj.
Využívajme ju!

Váš
Eduard Drobný

QUARK 3/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný

utorok 8. marca 2011

PC REVUE - OpenPark

Pokrok a technické zázraky okolo a v nás

Stále je vo mne malý chlapec, neprestávajúci sa čudovať nad úžasnými technológiami a zariadeniami, ktoré nás obklopujú. Veľakrát som už letel lietadlom, ale doteraz žasnem nad tým, keď vidím, ako dokáže také ťažké „hebedo“ vzlietnuť a prekonať tisíckilometrové vzdialenosti. Ako keby preň neplatili fyzikálne zákony, veď zemská príťažlivosť musí byť určite väčšia ako vztlaková sila vytvorená prúdením vzduchu okolo profilu krídla. A vidíte, funguje to... :-)
Rovnako tak mi nejde do hlavy funkcionalita pevného disku. Platne sa otáčajú okolo osi rýchlosťou až 15 000 otáčok za minútu, čítacie a zapisovacie hlavičky sa nad nimi vznášajú na vzduchovom vankúši hrubom iba niekoľko nanometrov, a predsa ich nepoškriabu. Dáta sú na platniach zapísané s obrovskou hustotou stoviek gigabitov na štvorcový palec, a predsa vie hlavička aj pri obrovskej rýchlosti platní prečítať na správnom mieste tie správne údaje. Keby sme si dokázali predstaviť reálne pomery medzi uvedenými jednotkami, náš úžas by bol ešte väčší. Takto berieme ako samozrejmosť nástup diskov s terabajtovou kapacitou, ktoré zase o pár rokov vystriedajú petabajtové disky. Nehovoriac o cenovom paradoxe. Kým v roku 1956, keď sa objavil prvý pevný disk, stál 1 MB priestoru okolo 10-tisíc USD, v súčasnosti stojí 1 TB disk asi 50 USD.
Fascinuje ma technologický pokrok aj v iných oblastiach, ako sú nanotechnológie, materiálové inžinierstvo, robotika, medicína, stavebníctvo, kozmonautika atď. Vlastne každá vedná či technická oblasť, kde ľudstvo dokázalo zhmotniť svoj rozum, šikovnosť a vytrvalosť. Žasneme pred pyramídami či náročnými mostnými konštrukciami. Pripadá nám neuveriteľné, že už v 60. rokoch dokázali ľudia pristáť na Mesiaci a aj sa odtiaľ bezpečne vrátiť. Či to, že sú schopní prijímať signály z vesmírnych sond vypustených pred desiatkami rokov a vzdialených miliardy kilometrov. Keď si uvedomíte všetky vzdialenosti, parametre, súvislosti a zákonitosti, je to naozaj úžasné.
Niekedy mi pripadá, ako keby všetky tie technické zázraky neboli iba výsledkom čisto pozemskej invencie, ako keby niekto tým naším špičkovým vedcom a technikom potichu nevedomky niečo našepkával. Žeby mimozemšťania? :-) Ozaj, ako by to bolo, keby nám mimozemšťania chceli odovzdať technické výdobytky svojej vyspelejšej civilizácie? Pristáli by niekde na námestí v Moskve, Paríži či Washingtone, zvítali by sa s oficiálnou vládnou delegáciou, odovzdali by jej lesklý kufríček a odleteli preč? To asi ťažko. Keby boli vyspelejší ako my, určite by vedeli, že zverovať niečo politikom a navyše iba jednej krajiny by bola riadna hlúposť hraničiaca s ohrozením celého ľudstva...

Tak či onak je veľmi príjemné užívať si rôzne technické vymoženosti, či už to je smartfón, navigácia GPS, alebo domáci robotický vysávač (jeden by sa nám zišiel do práce a po jednom veľmi túžim aj na doma :-) ).

Keď si pozrieme na časovej osi, za akú krátku dobu iba pár tisíc rokov sme sa prepracovali z jaskýň k súčasnej modernej technologickej civilizácii, je to takisto neuveriteľné. Osobne som veľmi rád, že žijem práve v súčasnosti, a som za to vďačný. Určite mala každá doba svoje čaro, ale mne sa zdá, že teraz je to najzaujímavejšie, a verím, že nás to najlepšie ešte len čaká . Viem si živo predstaviť, v ktorých oblastiach by mohlo dôjsť k významným zmenám, aké vynálezy, hračky, pomocníci do práce či domácnosti by to mohli byť. Teším sa na to veľmi, už aby to tu bolo... :-)

No asi nie je iba moje zdanie, že technologický pokrok predbehol iné oblasti, ktoré by si zaslúžili rovnakú, ak nie ešte väčšiu pozornosť. Je to určite oblasť výchovy, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, prosperujúcej ekonomiky či efektívneho riadenia štátu. Ale najmä pokrok v oblasti osobného rozvoja a zdravých vzťahov s inými okolo nás. Ak sa podarí dosiahnuť nepretržité napredovanie každého z nás vo sfére mentálnej, fyzickej, psychickej, duchovnej, duševnej či emocionálnej, po čase zistíme, že mnohé problémy sú preč a zrazu je život veselší a šťastnejší. Ak to dosiahne každý z nás, aj naše okolie a následne celá spoločnosť budú zdravšie a šťastnejšie. Verte tomu, zázraky existujú a nemusia to byť len tie technické. Veľmi si prajem aby sa už začali diať, táto spoločnosť to veľmi potrebuje...

PC REVUE 3/2011 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Niet nad univerzálnosť

Ako zistíte v tom vydaní, vo februári sme sa poriadne rozcestovali. Zdá sa, že minimálne v západnej Európe je definitívne po kríze a firmy sa snažia dohoniť všetko to, čo utlmili za posledný rok. Radšej som sa preto na našom Facebooku viacerých z vás pýtal, či vás reportáže zaujímajú. A odpoveď bola jasná – reportáže sú žiadané, hlavne v našom spracovaní s poriadnymi fotografiami. V redakcii tak boli dni, keď sme boli preč úplne všetci. Cestovanie je lákavá vec, ale má svoje negatívne stránky. Jedna z mojich ciest viedla tentoraz do Londýna. Ako ste si určite všimli, zo všetkých našich reportáží máme aj vlastné video, a to dôsledne spracované. Vždy teda stojíme pred problémom, ako dostať celú tú elektroniku do lietadla. Ja už mám špeciálnu tašku, do ktorej sa zmestí zrkadlovka, dve kamery, mikrofóny, rôzne napájacie zdroje, káble a pod. Ibaže už mi sotva ostane miesto na nejaké ošatenie. Ako vždy aj teraz som sa dôkladne pripravil na cestu a deň vopred som si zbalil všetko vrátane konverzného adaptéra na britskú elektrickú sieť. Bol to ranný let, vstával som pred piatou hodinou, na raňajky, samozrejme, nebol čas. Cestovali sme zo Slovenska štyria novinári, na letisku som však vynikajúcu horúcu gulášovú polievku s ešte lepšou žemľou raňajkoval sám. Ja viem, že je to nekresťansky drahé a za túto sumu by som sa v Bratislave prestravoval celý deň, ale mám už svoje skúsenosti. S jedlom je na služobných cestách vždy problém, počíta sa s tým, že všetci novinári žijú nezdravo a jedia len raz za deň, ale vtedy fakt poriadne. Nie každý je však na to zvyknutý a videl som to neskôr aj na mojich kolegoch s poblednutými tvárami. Let s dominantnou britskou leteckou spoločnosťou bol úplne v pohode. Ponúknutá žemľa bola síce na zjedenie jedine v prípade hrozby smrti hladom, zato výber nealko nápojov bol pestrý. Vyznávam teóriu, že paradajkový džús je skoro ako paradajková polievka, lenže studená ako španielske gazpacho. V kombinácii s worcesterskou omáčkou a plátkom citróna som bol nad Londýnom kompletne pripravený na celodenné prezentácie.

Prezentácia sa začala, ako sa patrí, obedom. No stáva, že keď si chcete uctiť hostí a objednáte pre nich niečo skutočne špeciálne, nemusí to dopadnúť dobre. Kombinácia Londýna a pravej indickej kuchyne je vždy risk a tentoraz to nevyšlo. To jedlo som cítil v sebe ešte na druhý deň a detaily sa neopovažujem opisovať. Už dávnejšie som sa zamýšľal nad tým, či ja nie som na takéto jedlo precitlivený, a tak som sledoval nielen slovenskú, ale aj oveľa početnejšiu skupinu českých novinárov. Nie, nie som precitlivený, som jednoducho zvyknutý na slovenskú stravu. Tak ostávalo čakať na večeru v dobrej reštaurácii a hlad zaháňať tentoraz jablkovým džúsom. Nakoniec som sa najedol, ale bolo to tesne pred polnocou, a to ešte anglického času.

Konferencia však prebiehala štandardne, prednášku striedala prednáška, nasledovala celá reťaz ukážok produktov a ich všakovakých možností. Veď to uvidíte aj na našom videu. Počas prvej prestávky som prišiel na to, že síce som vybavený všetkým možným príslušenstvom aj na prežitie v púšti, ale ústrednú časť, teda môj skvelý univerzálny napájací adaptér, som nechal pri poslednom nabíjaní notebooku na pracovnom stole v Bratislave. To kompletne menilo moju situáciu, tento napájací zdroj totiž používam na notebook, mobil a dobíjanie základnej časti bezdrôtových mikrofónov. Chýbalo mi však hlavne napájanie notebooku. Dvojhodinovú cestu v lietadle som prežil dopisovaním rôznych článkov a mal som ešte asi tretinu batérie. Lenže na konferencii bola bezdrôtová sieť k dispozícii a ja som mal možnosť komunikovať cez maily. Poznáte to – keď je batéria v notebooku nová, vydrží vám aj na 4 hodiny, po pol roku však už len na polovicu. Prešiel som teda na energeticky úsporný plán a maily som začal riešiť cez môj plne vybavený smartfón. Áno, to funguje, ale ak máte smartfón pripojený na Wi-Fi a naozaj píšete na dotykovom displeji, zrazu zistíte, že reálna výdrž tohto stroja je menej ako dve hodiny. Prešiel som teda na totálne krízový plán, lebo minimálne SMS som určite potreboval. Zo smartfónu som vypnutím všetkých inteligentných funkcií urobil obyčajný telefón a výdrž batérie zázračne poskočila na 18 hodín. To mi už umožňovalo prežitie, a tak som sa upokojil. Len bolo jasné, že táto situácia je dlhodobo neudržateľná – mám použiteľné Wi-Fi a nekomunikujem cez maily? Nie, toto sa na mňa nepodobá.
Obrátil som sa teda na svojich kolegov, aké majú notebooky, aby som sa nejako podelil o energiu. A našiel som notebook inej značky, ako mám ja, ale pasovalo úplne všetko – výstupné napätie, polarita i rozmery konektora. Lenže ten môj notebook je „superinteligentný“ a dokáže spoznať zdroj zo svojej stajne. Napájací adaptér konkurenčnej značky teda zdvorilo odmietol, hoci môj univerzálny, teda menej konkurenčný, mu chutil. Ostávalo ďalšie riešenie – hotel, kde sme bývali, bol naozaj špičkový. Nablýskaná recepcia, rolls-royce ako vozidlo pre VIP hostí, poloha v historickom srdci Londýna. Nuž, vyskúšam, či by mi nepomohli, veď v takejto situácii sa môže ocitnúť hocikto. Na recepcii ma vypočuli, ale dostali sme sa len k elektrickým adaptérom pre rôzne svetové systémy a stojanu na nabíjanie rôznych mobilov. Ja som potreboval práve taký stojan, ale určený pre notebooky.

Po zrelej úvahe som sa večer v hoteli rozhodol, že ostávajúcu elektrickú energiu notebooku venujem na úplné nabitie mobilu cez port USB. Ráno som teda stál pripravený na pokračovanie konferencie a v mobile som mal všetky maily, ktoré som potreboval. Notebook bol úplne vybitý. Vyznávam však stratégiu, že ak výstava za niečo stála, potom napíšem aspoň 90 % reportáže na spiatočnej ceste v lietadle. Aby som to mohol technicky uskutočniť, spomenul som si, že jeden z českých novinárov mi raz hovoril, že dlhodobo používa notebook rovnakej značky ako ja. A veru, on vysnívaný napájací adaptér mal a ja som si v poslednej chvíli naplno nabil notebook. No nebudem to predlžovať – kým sa kolesá podvozka lietadla dotkli pristávacej plochy viedenského letiska, mal som svoju reportáž napísanú tak na 98 %.

Ako iste viete, EÚ zaviedla pravidlo, že mobily a iné mobilné zariadenia sa majú vyrábať s univerzálnym adaptérom. Hoci podľa mňa vybrali iný konektor, aký je aktuálne najbežnejší, aj tak je to dobrá myšlienka. A prajem si, aby niečo také platilo aj pre notebooky. Tých napájacích adaptérov mám už doma odložených viac ako dosť. A keby bol univerzálny, iste by ho mali aj v tom hoteli s pozlátenou recepciou.

Príjemné čítanie marcového vydania praje
Ondrej Macko, 22. februára 2011

PC REVUE 3/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko

štvrtok 10. februára 2011

BC MOBIL & TECHBOX

BCMOBIL MÁ 5 ROKOV!

Koncom novembra minulého roka som sa rozhodol zostať u operátora, ktorého využívam niekoľko rokov. Vybral som si vhodný dátový a volací program a tešil som sa z nových úspor v nasledujúcom období. Zároveň som však požiadal aj o zrušenie telefónneho čísla, ktoré sme využívali v redakcii na testovanie, no už bolo nepotrebné. Predajca bol príjemný, trvalo mu síce všetko dlhšie, avšak neponáhľal som sa. Poprosil som ho, nech si dá pozor, co mi aktivuje a deaktivuje, lebo som akýsi magnet na chyby, ktoré musím dodatočne riešiť. Všetky formality sme vybavili a spokojný som odišiel z predajne domov. V jedno pekné sobotné dopoludnie pozriem na telefón a ten je bez signálu. Rozmýšľam, co sa deje. Som v lokalite, kde nie je žiadny problém, navyše všetci naokolo telefonujú. Spomenul som si však na obmedzenú životnosť SIM kariet a bol som presvedčený, že práve tá moja si práve vyžiadala výmenu. Pri mojej intenzite telefonovania by ma to ani neprekvapilo. Pri návšteve predajného miesta operátora som priamo žiadal o výmenu SIM karty. Tu ma však prekvapila odpoveď: „Ved vaše telefónne číslo bolo deaktivované, nejde o chybu SIM karty“. Prosím? Nechápavo som sa pozrel na usmiateho pracovníka. Neexistuje! Prečo by som si deaktivoval moje telefónne číslo, ktoré majú všetci, navyše keď som si na nom aktivoval nové služby.

Práve táto sobota však bola mojím fakturačným dnom a vraj na moju žiadosť bolo číslo zrušené. Nechápavo som sa snažil zistiť, kde mohol nastať problém. Zrazu som si spomenul na nedávny telefonát jednej zamestnankyne môjho operátora, ktorá sa mi snažila ponúknuť výhodnejšie podmienky a možnosť naďalej používať telefónne číslo. Nepustil som ju však k slovu, keďže som bol v tom, že ide práve o to telefónne číslo (využívané k testovaniu telefónov), ktoré som zrušil a nemal ho záujem využívať ani za akýchkoľvek výhodných podmienok. Je už nepotrebné. Teraz som pochopil, že sa snažila o to, aby som si ponechal moje dlhoročne používané telefónne číslo Pracovník totiž vtedy v predajni urobil chybu a nechal mi deaktivovať nesprávne telefónne číslo Dokonca som mu to podpísal. OK, tak mi číslo prosím aktivujte naspäť a bude všetko v poriadku. Na reakciu „...to nejde, je víkend a bude to možné až v pondelok“ som v prvých sekundách nenachádzal odpoveď. Toto je moje hlavné číslo, co keď sa niečo stane, co keď práve tento víkend ma bude potrebovať niekto blízky? Nemohol som túto situáciu nechať tak. Prvýkrát v živote som teda využil kontakty novinára, ktorého chlebíčkom sú najmä mobilné telefóny a telekomunikačné služby.

Nemusel som čakať do pondelka, asi o hodinu bolo moje číslo opäť aktívne. Ďakujem. Potešil som sa, no zároveň ma mrzelo, že ak to nebolo také zložité, prečo to nemohli urobiť na požiadanie bežného zákazníka? Dobre teda, všetko vyriešené, dokonca v nasledujúcom týždni prišla potešujúca správa, že získam špeciálnu zľavu na najbližšie fakturačné obdobie ako satisfakciu za spôsobené nepríjemnosti. Tá zľava je však asi ešte niekde na ceste, pretože v najbližšom fakturačnom období som zaplatil plnú sumu. Zľava totiž vo faktúre nebola. Nie že by som bol od zľavy závislý, ale ako ospravedlnenie za chybu som ju uvítal. Myslel som si, že krátkym telefonátom so zodpovednými za vystavenie mojej faktúry uvediem veci na správnu mieru. Súhlasil som, že zľava bude v ďalšom fakturačnom období. Prišla ďalšia faktúra. Opäť bez zľavy. Opäť som sa ozval a opýtal sa na dôvod. Vraj za to môže dlhodobá PN pracovníčky, ktorá mi ju mala aktivovať. Je 2. februára 2011 a ja som bol oboznámený s tým, že zľavu už určite dostanem v ďalšom fakturačnom období. Mám chuť s niekým uzavrieť stávku, že Orange škriatok opäť zaúraduje.

Plný signál, bezchybné faktúry, šťastný výber operátora a príjemné čítanie vám želá

Roman Calík
šéfredaktor.

BCMOBIL & TECHBOX 1-2/2011 Editorial
Autor: Roman Calík

QUARK

Milí priatelia,

pred niekoľkými týždňami vyšla v našom vydavateľstve veľmi zaujímavá kniha – Ako začať zbierať známky, príručka mladého filatelistu. Je určená pre mladších čitateľov. Kniha, mimochodom, výborne napísaná a kvalitne graficky upravená, má aj osobité tajomstvo. Slovenská pošta do nej vložila viacero platných známok, ktorých hodnota sa blíži cene knihy. Táto nevšedná príručka je v našej knižnej kultúre unikát. Doteraz nič podobné pre potenciálnych a začínajúcich filatelistov nebolo k dispozícii. Napriek určitým obavám sa v kníhkupectvách stretla s veľkým ohlasom. Skeptickí boli najmä starší, lebo si uvedomujú mediálne útoky na dušu mladého človeka, a najmä často problematický obsah tohto pôsobenia. Neraz vidia, že médiá ponúkajú deťom a mládeži veľa zdanlivo atraktívnych lákadiel. A tak sa báli, že táto zaujímavá, vzdelávacia záľuba s romantizujúcimi prvkami ťažko obstojí v konkurencii až brutálnych počítačových hier, počúvania zvukov, medzi ktorými sa občas nájde aj hudba, či plytkej filmovej produkcie. Veď to poznáte...

Filatelia je naozaj zaujímavá vášeň a kto jej prepadol, starne s ňou. Známka je aj umelecké dielo, ktoré cestuje po svete a nesie so sebou nielen to, čo je v liste, ale rozpráva aj o svojich tvorcoch. Podobne je to s mnohým inými záľubami, či sú zberateľské alebo aktívne: hudba, šport, cudzie jazyky, entomológia, rádioamatérstvo, letecké a lodné modelárstvo a podobne. Všetky obvykle fungujú ako infekčné choroby. Prenášajú sa z nadšeného človeka, ktorý pozná čaro svojej záľuby, na ďalšieho potenciálneho prijímateľa. A ak aj ten ochorie takouto ušľachtilou nákazou, ďalší tvor unikol verejne šírenému nešťastiu.

Práve toto infekčné šírenie ľuďom pozitívne mení životy. Poznám pilota, ktorý bol rádioamatérom. Aj významného chemika, ktorého do sveta skúmaviek priviedol chemikár na strednej škole. Ba aj vychýreného muzikanta na ťahacej harmonike. Za mladi ho tatko síce nie celkom bezprobémovo pripútal k nástroju, no neskôr sa práve pre túto záľubu mnohokrát v živote presadil a mal v spoločenskom živote rodiny i obce dominantné postavenie. Keď sa uchádzačov o štúdium histórie pýtali, prečo chcú ísť študovať tento predmet, veľmi často odpovedali, že ich motivovali knihy ďalšieho nadšenca – Vojtecha Zamarovského. Zo záľuby sa môže stať aj povolanie.

Toto rozprávanie bolo zatiaľ bez problémov, hovorilo sa o iných, pohoda, klídek a tabáček – aby som naznačil uvoľnenú atmosféru, v ktorej sa to nieslo. No treba hovoriť aj o druhej strane, a to už takéto príjemné nebude. Rodičia, učitelia, dospelí, mladší aj starší: Ak ovládate čokoľvek pozitívne, čo by vo vašom potomkovi, susedových deťoch, priateľoch a iných potenciálnych osobách mohlo vzbudiť záujem, okamžite ho/ich začnite zapájať do svojho koníčka. Ak vyrezávate, naučte ho to, ak chodíte na ryby, berte ho so sebou, ak zbierate známky, zbierajte ich spolu. Lebo toto všetko je ideálna ochrana najmä mladých pred duchovným a duševným rozvratom, ktorý ich ohrozuje. Formujte svoje deti vy, a nie anonymní manipulátori. A hlavne, nevyhovárajte sa, že nemáte čas. Na čo si človek chce nájsť čas, na to si ho nájde. Zanedbávanie dobrého je v tomto prípade bumerang, ktorý vám môže rozbiť o pár rokov hlavu tak, že budete po nociach kvíliť.

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, záver je veľmi optimistický. Ponúka aktívny a univerzálny návod. Stačí ho realizovať.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 2/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE - OpenPark

O realite životného komfortu

Priznám sa, že nemám dobrý pocit, keď počúvam o štrajkových vlnách prebiehajúcich Európou, ak niektorá z vlád naberie odvahu a ohlási reformné reštrikčné opatrenia. Na jednej strane viem pochopiť nechuť a odpor proti zmenám životného komfortu. Na druhej strane nerozumiem, čo vyriešia štrajky a pouličné demonštrácie. Ak sa vláda zľakne, ustúpi a reformu prehodnotí či odloží, tým sa problém neodstráni, iba sa jeho riešenie odloží na neskôr, pričom problémy sa ešte viac prehĺbia. Úvahy typu „ja sa chcem mať dobre teraz, a čo bude zajtra, ma nezaujíma“ sú blízke skôr rozmýšľaniu malého dieťaťa. Pripomína mi to situáciu v obchode, keď potomok pýta od rodiča nejakú drahšiu hračku, ale ten má iba pár eur vo vrecku a vie, že si to nemôžu dovoliť tento ani ďalší mesiac. Čo má urobiť? Zadlžiť sa, zobrať si pôžičku a ukončiť naliehanie svojej ratolesti alebo vysvetliť mu situáciu a hľadať riešenie, ako ušetriť na inom mieste domáceho rozpočtu a súčasne nájsť spôsob, ako si privyrobiť viac?

To isté platí aj v prípade občanov a štátu, takisto disponujeme spoločným „rodinným“ rozpočtom, ktorý je iba taký veľký, aký ho vygenerujeme svojou prácou. Nič viac a nič menej. Buď niekde ušetríme a začneme robiť viac a efektívnejšie, alebo sa musíme vzdať niektorých vymožeností. To isté platí aj v prípade firiem, ktorá môžu dvíhať platy, dávať odmeny, príspevky či rôzne bonusy zamestnancom len vtedy, keď na to majú. A budú mať na to vtedy, keď zamestnanci budú k svojej práci pristupovať zodpovedne a kreatívne. Budú efektívne využívať pracovný čas a aktívne hľadať nové príležitosti, prinášať nové nápady. Budú hľadať cesty, ako rozumne využívať firemné zdroje, a spôsoby, ako znížiť náklady a zvýšiť výnosy. Ak vedenie neriadi firmu dobre, treba ho na to upozorniť. Ak to nepomáha, treba ho vymeniť, napr. v prípade zamestnaneckých a. s. Alebo zmeniť zamestnávateľa. V prípade parlamentnej demokracie existujú aj nástroje, ako vymeniť zlú vládu, hoci občania si rôzne vysvetľujú otázku, ktorá vláda je „zlá“. Či tá, ktorá chce byť u občanov obľúbená, všetko porozdáva a neúmerne zadlží štát (teda nás), alebo tá, ktorá je rozvážnejšia a aj s rizikom neobľúbenosti u občanov sa pustí do reformy a racionalizačných opatrení. Všetko sa však začína a končí u jednotlivca, firma aj štát sú také zdravé, rozumné a silné, aký je zdravý, rozumný a silný každý jednotlivec. A výsledok je len ich sumárny obraz. Takže začať treba od seba.
Všetky tri príklady (rodina, firma, štát) sú spoločné v tom, že ide o relatívne uzavreté sústavy, ktoré majú svoje vstupy a výstupy (materiál, informácie, náklady, práca, produkt, služba, odmeny...), a treba nájsť optimálny spôsob ich využívania, zhodnocovania a prerozdeľovania. Ak sa to darí, je to fajn, ak nie, treba niečo zmeniť, ale začať treba naozaj od seba. Ak sa to nepodarí, prichádzajú neobľúbené ultimatívne riešenia...

Vynárajú sa mi iba dva odľahčené rozdiely medzi príkladom rodiny, firmy a štátu. V prípade rodiny existuje jediná možnosť získania bezprácneho životného komfortu, a to cestou neočakávaného dedičstva po vzdialenom strýkovi z Ameriky . No toto v prípade firmy alebo štátu asi nehrozí ... Na druhej strane však môžete zmeniť firmu a dokonca aj štátne občianstvo, čo zase v prípade rodiny nie je možné, ledaže by ste presvedčili Billa Gatesa o celospoločenskej dôležitosti vašej osobnej adopcie :-).

Všetci sme účastníci prebiehajúcej krízy, ktorá je len vrcholom ľadovca neriešených problémov. Už sa chvalabohu objavujú prvé príznaky oživenia, ale príčiny krízy sú oveľa hlbšie a ich odstránenie potrvá dlhšie. Ako neekonóm by som pripomenul tri hlavné príčiny, ako to vidím ja: Náš životný komfort je postavený nad reálne pomery toho, čo si môžeme dovoliť. Súčasná spoločnosť je založená na prílišnej spotrebe, podporovanej jej nerozumným úverovaním. A takisto to, že zvirtualizovaný finančný sektor je odtrhnutý od reálnej ekonomiky.

Súčasný životný komfort Európanov je pri rovnakej produktivite práce dlhodobo neudržateľný. Buď sa uskromníme, alebo začneme efektívnejšia a viac produkovať. Pravdepodobnejšie sa však oba scenáre budú musieť uskutočniť súčasne. Konkurencia z Ázie (Čína, India) a Južnej Ameriky je príliš veľká. Globalizácia priniesla aj tento moment priamej konkurencie, veľké rozdiely v životnom komforte a produktivite práce sa budú musieť vyrovnať. Demonštrácie proti neskoršiemu odchodu do dôchodku mi v tomto pohľade pripadajú ako odtrhnuté od reality.
Nedá sa donekonečna spoliehať na pôžičky a raz ich niekto bude musieť zaplatiť. A to platí v rámci rodiny, firmy či štátu, jediný rozdiel je vo veľkosti. Nepožičiavajme si, ak vieme, že budeme mať problém to neskôr splatiť.

Téma virtualizácie finančného sektora je trochu zložitejšia, ale je blízka v tom, že odtrhnutie od reálnej ekonomiky spôsobilo jeho nekontrolovaný vývoj a následné dramatické problémy.
Summa summarum: Návrat do reality asi nebude celkom príjemný a bezbolestný, ale vždy to je lepšie ako nečakaný pád z veľkej výšky. Je preto lepšie držať sa zdravého sedliackeho rozumu a pozerať sa na svet triezvo a realisticky. To nám však nebráni dávať si veľké ciele a pracovať na sebe! A sem-tam si „na tajniaka“ môžeme z nostalgie aspoň na chvíľu nasadiť ružové okuliare... :-)

PC REVUE 2/2011 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Takto to v Amerike chodí

Ako zistíte v tomto vydaní, boli sme hneď na začiatku roka v Las Vegas. Je to mesto, ktoré som už navštívil veľakrát a nemá ma čím prekvapiť. Je to jedna ulica, na ktorej stretnete celý svet. Po čase zistíte, že úplne všetko sú filmové kulisy. Tentoraz sme leteli z Viedne cez New York, dovedna sme strávili na ceste viac ako 24 hodín. Aj teraz som so sebou bral poriadne veľa výbavy foto-video, veď dobré fotky a video je podľa mňa základ dobrej reportáže a my vám chceme poskytnúť tú najlepšiu reportáž. Všetko som umiestnil do príručnej batožiny, veď zveriť to ľuďom, ktorých vidíte z okna lietadla, ako batožinu hádžu na zem, by znamenal crash-test, ktorý by som nemal ako zdokumentovať. Ako to už býva pri mojich cestách zvykom, nejaký „problémik“ sa vyskytne. Z New Yorku som letel inou spoločnosťou a po dolete na americkú pôvodu sa staršia pani v leteckej spoločnosti dobrú polhodinu tvárila, že ma v systéme nemá, hoci som vedel aj číslo sedadla. Lety sú v USA „overbookované“ o 20 % oproti kapacite lietadla, lebo sa počíta s tým, že časť ľudí to nestihne. Lenže niekedy stihne a potom je to tu – kto príde medzi poslednými, neletí, ale dostane kompenzáciu v podobe voľnej letenky. Lenže to nemohol byť môj prípad, ja som musel byť ráno pripravený na prvú tlačovku. Neskôr pani vyriekla tajomné zaklínadlo, šomrala, že asi mám dvojitú rezerváciu, a palubná letenka bola na svete.

Lietadlo je v USA niečo ako u nás autobus a tomu zodpovedajú aj služby. Šesťhodinový let som tak prežil s ľadovou vodou a kávou, keďže som nemal odvahu zveriť letuške čísla z kreditnej karty a peniaze vôbec nebrali. Lenže na to si treba v tejto krajine zvyknúť, žiť bez medzinárodnej platobnej karty je tu nemožné.

Na výstave CES sa zúčastnilo 140 000 ľudí a tí všetci sem prileteli a niekde bývali. Las Vegas je na to pripravené, niekoľko tunajších hotelov patrí medzi 10 najväčších na svete. Problém bol však s dopravou. Našťastie som zvolil síce lacnejší hotel, ale v blízkosti oboch miest, kde sa CES koná, a tak som chodil všade radšej peši a na nič nečakal.

Výstava prebehla tradične pompézne, o tom sa podrobne dozviete v našej reportáži. Tentoraz som bol aj s kolegom Jožom, čo je jednak veselšie, jednak je to vo dvojici oveľa praktickejšie na to, aby sme stihli všetky tlačovky. Posledný deň pobytu sme si chceli aj niečo užiť, a tak voľba padla na Grand Canyon. Toto miesto som už dávnejšie chcel vidieť. No cesta autom by znamenala dobré štyri hodiny trmácania tam, možno dve hodiny pobytu a zase štyri hodiny späť. Vybrali sme teda na cestu helikoptéru za nekresťanských 300 USD na osobu (v akcii). Odviezli a doviedli nás priamo z/do hotela, postarali sa aj o nápoje. Neverili by ste, ale mali dokonca európske pivo. Pravda, aj tu sa prejavilo to, že táto krajina je postavená na prepitnom, ktoré sa tu volá jednoducho tip. Počíta sa s tým, že pokiaľ bola práca vykonaná dobre, musíte dať tip. Ak ho nedáte, znamená to, že ste boli nespokojní. Máte to napísané napr. aj na tabuľke v autobuse – v preklade: cena vášho lístka neobsahuje prepitné. Keďže všetci účastníci nášho letu boli zo zahraničia, pilot nám to rýchlo vysvetlil ešte na zemi. Pokiaľ bude tip len dobrý, poletíme nezáživnou trasou. Ak to bude „great“ tip, bude to unikátna cesta. Osobne si myslím, že žiadna nezáživná trasa ani neexistovala a jednoducho si to vedel vypýtať, ale všetci sme sa rozhodli pre tú cestu s great tipom.

Grand Canyon je nádherný, naozaj jedinečné prírodné divadlo. A z okna helikoptéry to bolo ešte pôsobivejšie. Vytvorila ho rieka Colorado a je to úplný protiklad Las Vegas. Nijaké umelé stavby, žiadne blikajúce reklamy, len trpezlivá práca rieky počas dvoch miliónov rokov, keď dokázala v dĺžke vyše 400 km vyzerať uprostred planiny zárez hlboký 1600 metrov. Priznávam, že som mal prvých pár minút otvorené ústa a to sa už dávno nestalo. V tej chvíli som zabudol na to, že sa už veľmi teším na Slovensko, a predstavoval som si, ako by som tu mohol prežiť trochu pokojného života. Neviem, či by ma to dlho bavilo, ale raz, keď už pôjdem na novinársky dôchodok, rád by som to vyskúšal.

Musím uznať, že náš pilot popri otvorenom spôsobe pýtania prepitného vedel aj excelentne lietať. Lepšie povedané, skôr som dúfal, že vedel, čo robí, lebo boli chvíle, keď bola vrtuľa helikoptéry tak na 5 metrov od červenkastých skál. Ale bolo to úžasné, cesta späť kľučkovaním medzi skalnými vrcholmi pripomínala scény z Hviezdnych vojen. Pilot neskôr v nádeji na naozaj great tip pristál uprostred púšte a z nádrže v strede ničoho natankoval niekoľko litrov benzínu. Na púšti som bol zatiaľ len v Izraeli a to bolo podstatne miernejšie ako teraz. Navštíviť púšť helikoptérou na 10 minút a hneď potom odletieť preč je fajn, ale ocitnúť sa tu sám, to by bolo asi strašné. Všetko mi pripadalo rovnaké a pusté, ale pritom krásne. Obdivujem beduínov, ktorí sa v izraelskej púšti perfektne vyznajú a nepotrebujú nijaký navigátor.

Pri pristávaní na základni nám pilot pripomenul, že keď budeme vystupovať, je ten správny čas, aby sme mu dali tip. Nič teda nenechal na náhodu, len sme stále nevedeli, akú výšku prepitného predstavuje slovo „great“. S Jožom sme sa dohodli, že mu každý dáme po 10 USD, ale ako som neskôr zistil na internete, bolo to výrazne málo. Great tip je – aspoň v americkej reštaurácii – 20 % z platnej sumy, teda 60 bubákov, a nie 10. To sa mi však zdá poriadne veľký nezdanený príjem, veď sa nás v 4-miestnej helikoptére tlačilo 6, a keď dá každý povedzme 20 USD a pilot to otočí 4 razy do dňa, je to takmer 500 dolárov na deň a z toho u nás niektorí ľudia žijú celý mesiac. Tak čo onak, Grand Canyon bola pre mňa najkrajšia časť tohto pobytu v USA. Cestou späť som v lietadle počítal, koľkokrát som už bol v Amerike, a došiel som k číslu 35. To je už veľmi veľa, toľkokrát som nebol ani v Slovenskom raji a ten je možno ešte krajší ako Grand Canyon. No akosi cítim v kostiach, že o rok asi predsa len pôjdem do Vegas, lebo off-line reportáž sa síce dá urobiť z ľubovoľnej výstavy z tlačových správ a obrázkových databáz, ale to nikdy nemá takú „šťavičku“, ako keď sa naozaj zúčastníte. A PC REVUE je magazín so šťavou, o tom azda nikto nepochybuje.
Prajem vám príjemné čítanie februárového vydania.

11. januára 2011, Ondrej Macko, letisko Schwechat, Viedeň



PC REVUE 2/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko

piatok 28. januára 2011

QUARK

Milí priatelia,

pred časom ma život zavial na malý ostrov uprostred Indického oceánu. Zažil som tam školenie, o akom sa mi ani nesnívalo. Mal som čo robiť, aby som nestratil sebaúctu, ktorú si v tomto komplikovanom svete len horko-ťažko pestujem. Bombardovaný denne správami o významných udalostiach, akými je napríklad stavba usadlosti, čo sa dá odfotografovať len z lietadla alebo o jazde nášho podnikateľa vo svojom automobile Maybach so sprchou na ceste do Prahy, zavítal som do celkom iného sveta.


Bol to neveľký ostrovček, široký vari kilometer. Vstúpil som naň s prežitými, ale predsa len niekde tlejúcimi predstavami, že idem medzi divochov. Keď som odchádzal, uvedomil som si, že je všetko inak. Na ostrove žijú menší, no veľmi pekní ľudia tmavej pleti, ktorí sa tradične obliekajú. Mladí aj starí. Ako všade, aj tu zasiahla móda, a tak niektorí muži i chlapci nenosia sukne, ale moderné oblečenie – košeľu a nohavice. Dievčatá a ženy majú oblečené pestré a zaujímavé dlhé šaty. Ako sa patrí v moslimskom svete, krásne dlhé čierne vlasy majú zakryté, ale nie všetky. Sú upravené a pôvabné. Cudzinca vítajú s úsmevom a pozdravom. Nepamätám sa, či som niekedy každú hodinu, možno päťdesiatkrát za deň zdravil okoloidúcich. Verte, bolo to naozaj príjemné. Ďalej ma prekvapili elektrické motocykle, na ktorých jazdila mladšia generácia. Prečo elektrické? Odpoveď som síce predpokladal, no netušil som, že to tu nájdem. Ekológia! A potom nasledovali lekcie z ochrany prírody, efektívneho využívania energetických zdrojov, bezodpadového hospodárstva. Množstvo krokov, ktorými zveľaďovali po predkoch zdedenú prírodu, viedli k jej minimálnemu poškodzovaniu civilizáciou a predstavovali dokonalú symbiózu človeka a prírody. A to tu mali káblovú televíziu, mobilný signál a ďalšie vymoženosti modernej spoločnosti.


Keď som opúšťal ostrov a z loďky som videl krásne tmavé detváky, ako sa naháňajú na brehu neuveriteľne čistého a ľuďmi nezdevastovaného mora, uvedomil som si, že niečo na tých divochoch bola predsa len pravda. Tu žijú milí a múdri ľudia, čo dobre vedia, že sa musia o svoj domov starať. A tí divosi sme my ostatní! V New Yorku, v Moskve aj v Bratislave či v Bonne a inde na svete, kde more brutálne zaplavujeme ropou, spaľujeme obrovské množstvo fosílnych palív, vymýšľame nezmysly, ako je predaj priemyselných emisií a radostne aplikujeme mnohé ďalšie likvidačné technológie. A myslíme si, že sme tí múdri!


Našťastie, existuje dosť vzorov pre nás a kto bude chcieť, alebo sa bude musieť vrátiť po rozum, má kam ísť.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 1/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný

utorok 11. januára 2011

PC REVUE - OpenPark

Aby bol každý deň sviatok

Koniec roka sa už tradične nesie v znamení upratovania, zháňania darčekov, rekapitulácie toho, čo sa udialo, a predsavzatí do nového roka. Je to všetko fajn, len mi na týchto každoročných rituáloch chýbajú dve veci. Prvá z nich je to, že by sme takéto sviatky v prenesenom význame slova nemali prežívať len raz za rok, ale vlastne každý deň. A druhá je povrchnosť, s akou ich prežívame.

Každý deň je sviatok a je známa múdrosť, že by sme ho mali prežiť tak, ako keby bol náš posledný. Láskyplným vnímaním prítomnosti, užívaním si blízkosti svojich blízkych, vďačným prežívaním darov, ktoré sú všade okolo nás: slnko, vzduch, voda, príroda. Ťažko skúšaní pacienti alebo starí ľudia pred svojím koncom to poznajú a vedia veľmi dobre. Je len škoda, že túto múdrosť pochopíme často iba vtedy, keď sme sami vystavení nejakej zložitej životnej situácii. O čo by to užívanie si života bolo krajšie, keby sme to dokázali pri plnej sile, zdraví a vedomí.

Upratujeme svoje domácnosti, ale už pomenej si upratujeme naše vnútro. Ako môžeme prežívať sviatočný pocit vnútorného šťastia, lásky, pokoja, keď v nás doznievajú pocity hnevu na „neznesiteľného“ suseda či závisti voči lepšie platenému kolegovi z práce. Na jednom mieste predsa nemôže byť naraz aj svetlo, aj tma. Treba si vybrať, čo si do svojho vnútra pustíme, čo si v ňom budeme udržiavať a pestovať. Ak sa nám ťažko bráni pred negatívnymi pocitmi, ako sú hnev, zlosť, závisť, agresivita, nespokojnosť, strach, pocit viny, hanby či nedokonalosti, dajme si ako novoročné predsavzatie záväzok, že budeme hľadať spôsoby, ako sa naučiť pracovať s týmito pocitmi. Čo sa stane, keď sa takáto emócia dostane von a premení sa na myšlienku, slovo a následne skutok, nie je ťažké uhádnuť. Stačí si večer zapnúť TV správy...

Ak hľadáme vnútorný pokoj a harmóniu, existuje zopár výborných kníh, ktoré fungujú doslova ako liek na nespracované emócie. Stačí si ich prečítať, najlepšie aj viackrát po sebe. Sila múdrych slov je obrovská a s ich pomocou sa negatívne emócie rozpustia ako ľad v horúcej vode.
Ďalší liek, ktorý nám pomôže uvoľniť negatívne emócie, je naučiť sa odpúšťať. Kto nedokáže odpustiť, ťažko môže nájsť vlastný vnútorný pokoj. Skúsme nájsť v sebe silu odpustiť každému, o kom si myslíme, že nám úmyselne alebo aj neúmyselne čo i len trochu ublížil. A poprosme o odpustenie každého, voči komu máme takýto dlh zase my. Aj keď vás možno budú pokladať za čudáka, urobte to a časom uvidíte, akú lavínu pozitívnych zmien vo svojom okolí tým spustíte.
Dôležitá pomôcka, ktorá nám pomôže predchádzať negatívnym emóciám, je nevnímať arogantných susedov, neprajných príbuzných či rýpavých kolegov ako svojich nepriateľov, ale ako „sparring partnerov“, ktorí nám (hoci nevedomky) majú nastaviť zrkadlo a naučiť nás niečo o sebe. Ak s nimi budeme aj naďalej bojovať a reagovať na ich malé podrazy, provokácie či nevhodné poznámky alebo sa necháme vtiahnuť do nezmyselnej hádky, práve v tom momente sme sa nechali nachytať a dané kolo sme prehrali. No nič to, stačí, keď si to uvedomíme, a v niektorom ďalšom si už budeme počínať oveľa lepšie. A vyhráme vtedy, keď pochopíme, že v týchto zápasoch nemá zmysel bojovať.
Ak si dokážeme upratať svoje vnútro, pocity, myšlienky, slová a skutky, potom dosiahneme vnútorný pokoj, začneme vnímať každý deň života ako sviatok a staneme sa majstrom v jeho prežívaní.
Asi som nebol veľmi originálny a nedozvedeli ste sa nič nové, je však fajn pripomenúť si niektoré veci, zamyslieť sa nad nimi a skúsiť svoj život zmeniť k lepšiemu. Tak nám v tom držím palce... :-)

PC REVUE 1/2011 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Závislí od technológií?

Vitajte v novom roku. Prajem všetkým našim čitateľom a priaznivcom šťastný nový rok 2011, želám veľa zdravia, šťastia a radosti aj s naším magazínom. Na úvod malá technická poznámka. Toto vydanie prišlo na trh o niečo neskôr, ako je naším zvykom. Dôvod je jednoduchý. Jedna z hlavných tém januárového vydania je najnovšia generácia procesorov od Intelu, a aby sme dodržali zmluvu o nezverejňovaní nameraných výsledkov, museli sme vydanie januárového čísla posunúť až za 9. január 2011. Ostatné vydania v tomto roku však budú vychádzať v bežnom termíne, teda pár dní po začiatku mesiaca.

V tomto úvodníku sa vrátim ešte do minulého roka, keď som si uvedomil, ako veľmi sme závislí od nových technológií. Vlastne ako som od nich závislý ja. Začalo sa to návštevou v nemeckom Ingolstadte na pozvanie firmy Audi. Dostal som sa do skupiny automobilových novinárov, ale ako uvidíte aj v článku, téma bola veľmi blízka IT. Napokon dnes je každé auto plné riadiacej elektroniky a na trh sa derú elektromobily. Priznávam, starostlivosť o automobilových novinárov na zahraničnej služobke je neporovnateľne vyššia, ako sme zvyknutí my IT novinári. Ja som si už celkom zvykol na to, že o náklady sa s pozývateľom delíme, bežne platíme stravu, niekedy aj ubytovanie. Sú výstavy, ktoré hradíme kompletne, ale urobíme to pre vás, lebo vtedy vznikajú tie najzaujímavejšie reportáže. Ale pri automobiloch je to stále tak ako dakedy v dávno zabudnutej zlatej ére IT. Ale zase sú tu iné skutočnosti, na ktoré som si zvykal so škrípajúcimi zubami. Počas návštevy sme sa napr. dostali aj priamo do vývojového centra a bolo by skvelé, keby sme vám mohli obrazom sprostredkovať to, čo sme videli. Ako sa hovorí, dobrý obrázok nahradí tisíc slov, o videu nehovoriac. Lenže konkurencia nespí a sleduje všetko. Preto sme pred štvorhodinovou návštevou najchránenejšej časti tejto automobilky museli odovzdať všetko, s čím možno zachytiť obraz. Sprvoti som tento fakt bral tak, že je to síce škoda, ale keď už musím, nechám na recepcii fotoaparát, kameru i notebook. Lenže toto šlo ešte ďalej – odovzdať bolo treba aj mobil. Je jedno, či má alebo nemá fotoaparát.

Bolo to už v predvianočnom čase, čo je vrchol sezóny vo vydávaní PC REVUE, preto som mal veľa rozrobených vecí s redakciou. Navyše som mal v tom čase v servise svoj notebook a chcel som si ho po telefonickej výzve čo najskôr nechať vyzdvihnúť. Vedel som, že určite mi niekto zavolá. Problém bol v tom, že na odovzdanie mobilu som vôbec nebol pripravený a nemal som ako dať vedieť, že budem nezastihnuteľný. A tu sa ukázala moja závislosť od mobilnej technológie naplno. Program bol zaujímavý a cítil som, že vidím niečo, čo príde na trh tak o tri roky. Len v kútiku duše som stále myslel na to, koľko je už v mojom mobile neprijatých hovorov. Navyše ja obyčajne vždy vezmem hovor alebo pošlem SMS, a keďže som tak teraz nerobil, znamenalo to, že som sa asi dostal do poriadnych problémov. Postupom času sa kútik duše začal rozširovať a po troch hodinách odlúčenia od mobilu už tento stiesnený pocit vyplňoval celú dušu. Keď sme sa konečne dostali na recepciu a bol som na meter od mobilu, cítil som sa ako cestovateľ na púšti, ktorý sa dostal na okraj oázy a v jej strede vidí blankytné jazero plné sladkej vody. Skončil som pri 6 neprijatých hovoroch a 13 SMS. Za pol hodiny som všetko vybavil, neskôr na letisku ešte pozrel maily na náhradnom notebooku a už som sa celkom upokojil. Toto je asi závislosť. Veď je jasné, že keď pol dňa nie som dostupný, nemôže sa nič vážne stať.

Toto však bolo iba varovanie, silnejšia skúsenosť prišla až tesne pred Vianocami. Ako si iste spomínate, snehu a mrazu bolo v tom čase dosť. Auto som mal pripravené, ale zabudol som na poriadne stierače. Zamieril som teda do špecializovanej predajne, staré stierače som mal v rukách. Ak ste už kupovali neoriginálne stierače, iste viete, že váš pôvodný rozmer nikdy nemajú, a tak sa prehŕňate a zvažujete možné náhrady. Aj ja som to robil v hlúčiku nakupujúcich a popri rozmýšľaní som na puzdre s mobilom na opasku pocítil úplne nepatrný pohyb. Nevenoval som tomu pozornosť, ale keď som o tom neskôr premýšľal, tento pohyb tam nemal prečo byť. Ako iste tušíte, viac som svoj starý mobil nevidel. Prišiel som na to asi o 10 minút, keď už bolo neskoro na nejaké riešenie. Existovala ešte šanca, že som ho napr. stratil, preto som aj navštívil policajnú stanicu a kanceláriu strát a nálezov na mestskom úrade. Podľa toho, ako sa tvárili ľudia v týchto inštitúciách, mi bolo jasné, že vrátiť nájdený mobil je niečo také výnimočné ako vrátiť peňaženku s peniazmi. Bolo teda treba zablokovať kartu a podať žiadosť o vystavenie novej. Bol však piatok poobede a do pondelka sa tohto veľa nedalo urobiť. Prežil som tak šťastný víkend bez mobilu a opäť sa vôbec nič nestalo. V pondelok ma čakal prechod na nový mobil. Môj predchádzajúci telefón bol už veru poriadne starý, prežil pri mne viacero fakt tvrdých crash testov a už som ho aj plánoval vymeniť. Batéria vydržala na necelý deň. Neviem, načo niekomu bude poobíjaný mobil so zablokovanou kartou a zlou batériou. Obrovské šťastie však bolo, že kontakty si zálohujem (a to isté odporúčam aj vám). Priatelia, mať nezálohované dáta z počítača a kontakty z mobilu je jednoducho vec, ktorá sa vám raz vypomstí, aj keď si myslíte, že vám sa to určite nestane. Môže sa stať – a čím neskôr to bude, tým to bude tvrdšie.

Na záver sa ešte vrátime k automobilom. Dnes sa vyrábajú autá, v ktorých si sami nevymeníte ani žiarovku do svetlometu. Niečo také ako nastavenie karburátora vôbec neprichádza do úvahy. V Ingolstadte sme testovali auto so štyrmi elektromotormi pre každé koleso. Čo sa asi stane, ak sa pokazí jeden z nich a ste kdesi na východ od Slovenska? Keď som mal 18 rokov, mal som prvú motorku a so sebou som nosil dva vidlicové kľúče, skrutkovač a nôž. S touto „high-tech“ výbavou som dokázal v jarku pri ceste rozobrať motor a vymeniť piestne krúžky. Doba sa však zmenila, dnes treba na všetko špecialistov. Technológie sú dobrý sluha, ale zlý pán. Užívajte ich s rozumom.
Prajem vám príjemné čítanie januárového vydania a úspešný štart v roku 2011.
19. decembra 2011, Ondrej Macko

PC REVUE 1/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko