sobota 3. septembra 2011

PC REVUE

Niekedy treba počúvať ženy


A je po prázdninách, väčšina ľudí má už letné dovolenky za sebou. Ja vždy chodím k moru, ale neznášam vylihovanie na ležadle. Preto celý deň chodím peši, čo sa mi po ostatné časti roka príliš nedarí. To je fajn, ale po štyroch dňoch poznám všetko tak v 10 km vzdialenosti okolo hotela a už nie je čo preskúmavať. Tento rok sme boli s manželkou na gréckom ostrove Korfu a bolo to fakt pekné. Je to večne zelený ostrov a hlavne nie je tu problém s internetom J. Už pri výbere hotela som venoval pozornosť tomu, aby tam bol internet, ale viete, ako je to. Dovolenkové katalógy uvádzajú rôzne vybavenie a nakoniec zistíte, že internet tam síce je, ale nemôžete sa pripojiť vlastným notebookom alebo je nepoužiteľne pomalý. Tento rok bolo všetko v poriadku, Wi-Fi som mal priamo v izbe, a hoci rýchlosť nebola na prenos videa, stačilo to na základnú komunikáciu. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody. Vedel som totiž o všetkom, čo sa odohráva na Slovensku, ale niektoré udalosti sa z ostrova v ďalekom Iónskom mori nedali ovplyvniť. Asi je naozaj lepšie úplne vypnúť a nechať problémy sami prebublať, len potom sa po návrate domov budete spamätávať dosť dlho.


Dovolenka prebiehala až nečakane hladko, teda na moje pomery. Mali sme normálnu izbu, v ktorej tak 90 % vecí fungovalo podľa predpokladu, dobré jedlo i pitie, slnečné počasie, čistú morskú vodu, akceptovateľne hlučných susedov, dokonca sme leteli načas, až mi to všetko bolo podozrivé. Z mojich zážitkov z ciest viete, že na mňa sa rôzne cestovateľské strasti lepia ako muchy na lep. Tak som čakal, čo to bude tentoraz, a keď som si myslel, že asi nebude nič, znenazdania som mal poučenie do konca života.


Keďže som mal už všetko dookola prechodené a delegátka našej cestovnej kancelárie veci zariadila tak, že z plánovaného výletu okolo ostrova nič nebolo, rozhodol som sa požičať si auto a prejsť ostrov kompletne po vlastnej osi. Korfu je maličký ostrov, vlastne len s jednou poriadnou cestou. Inak sú cesty uzučké, kľukaté, a keď sa stretnete s autobusom, musíte sa pomestiť, hoci je to na prvý pohľad nemožné. Ostrov sme prešli kompletne celý, späť v hoteli sme boli okolo šiestej večer. Navečerali sme sa a vymyslel som, že ešte pôjdeme pozrieť jedno veľké jazero, ktoré som videl na mape. A to už bolo akosi navyše.


Išli sme tam z hotela opustenou cestou až k poslednej odbočke, ktorá smerovala k jazeru. Na smerovej tabuli to bolo uvedené tak, ako keby tam premávalo množstvo áut, nuž som odbočil. Bola to taká poľná cesta, ktorá sa v istej chvíli zmenila na pieskovú a to už bolo zle. Manželka mi jasne vravela – nechoď tam, je to nebezpečné, ale ja som nereagoval. Neviem, čo som si chcel dokázať, možno je to návyk z domu, kde používam SUV a to sa vyhrabe vždy. Ale toto ekonomické vozidlo (najlacnejšie v požičovni) ležalo po dvoch zahrabaniach motorom pevne na piesku a odvtedy sa už ani nepohlo.


Predstavte si tú situáciu – máte zaplatenú izbu v dobrom hoteli s kompletným all-inclusive, kde môžete konzumovať, koľko vám hrdlo ráči. Namiesto toho ste však so zapadnutým autom kdesi v pustatine na pieskovej ceste, kde asi nikto nechodí, a o pol hodiny bude úplná tma. Navyše ráno treba vrátiť auto, ktoré má navyše takmer prázdnu nádrž. A o 36 hodín odlietame domov, lietadlo nás určite nepočká. Áno, tomu hovorím situácia, ktorá sa na mňa chystala po celý čas. Aby som poľavil v pozornosti, bola doteraz ticho a trpezlivo čakala na svoju chvíľu. Nadával som si v duchu poriadne, ale jasne som cítil, že aj toto nakoniec dobre dopadne, len som si zatiaľ nevedel predstaviť, ako to bude možné... :-)
  
Autom sa nedalo pohnúť, dával som pod kolesá rôzne dreviny a kamene, ale nič nepomohlo. Vybrali sme sa teda pekne peši k tej odbočke, ktorá sa tak milo tvárila a vôbec nenaznačovala, že ak touto cestou chcete ísť, mali by ste mať traktor. Asfaltová cesta bola síce opustená, ale po štvrťhodinke išlo po nej prvé auto. No, bolo už riadne prítmie, dvaja ľudia, viditeľne cudzinci, to aspoň u nás doma nedáva priveľa šancí na zastavenie. Zodvihol som k prichádzajúcemu autu prosebne ruku a ono v momente stálo. Bola to typická ostrovanka (azda sa to píše Korfanka :-)) a po pár mojich anglických slovách jej bolo jasné, o čo ide. Zrejme nie som prvý ani posledný, čo tu skončil a uveril tej smerovej tabuli. Povedala, že ona na túto cestu autom určite nepôjde, ale ak chcem, na nejakej pumpe v okolí majú vyťahovacie auto, zavezie ma tam. V tej chvíli sa mi to veľmi nezdalo – chcel som skôr niekoho, kto mi pomôže auto vytiahnuť, a nie ho tam na opustenom mieste nechať. Určite by som to neurobil na Slovensku, ráno by som tam auto vôbec nemusel nájsť alebo by minimálne nemalo kolesá. Takže túto pomoc som odmietol, ako sa ukázalo, predčasne. Prišli sme do najbližšej dediny a tam som sa pýtal v miestnej krčme, ako mi môžu pomôcť. Odpoveď bola jasná – známy prípad, tu pomôže len vyťahovacie auto z pumpy, ale už ma tam nemal kto odviezť. Tak sme pokračovali smerom k hotelu a azda aj k tej pumpe a vtedy sa objavilo auto s francúzskou značkou. Aj teraz som skôr opatrne zodvihol ruku a auto stálo ihneď. Vnútri 3 deti, muž a žena vpredu. Vysvetlil som situáciu a požiadal vodiča, či by mi pomohol vytiahnuť auto. Bez váhania povedal áno, nakoniec sme sa do jeho už aj tak preplneného auta vopchali ešte dvaja a po pár minútach sme stáli pri zapadnutom aute. Francúz i ja sme tlačili ho zo všetkých síl, ale nepomohlo to. Dohodli sme sa preto, že ma zoberie do nášho hotela a ja zavolám požičovni na tiesňovú linku. Tak sa aj stalo, ešte pred desiatou sme boli v našej izbe, ja som zavolal. Dohodli sme sa, že ráno je múdrejšie večera, auto tam nechám cez noc a na druhý deň ukážem, kde presne je, a oni niečo vymyslia. Bol som šťastný, že sme zase v bezpečí a pohodlí hotela, ale celú noc som myslel na to, či auto ešte ráno uvidím. A veru uvidel, stálo tam presne tak, ako som ho večer nechal. A naozaj sa k nemu muselo dostať to vyťahovacie auto, ako mi to hneď poradila ostrovanka... :-) Stálo ma to 50 EUR a mám ponaučenie do konca života – netreba si zakaždým dokazovať, že som chlap, občas treba počúvať ženy. Sú opatrnejšie a možno vidia veci aj reálnejšie ako my muži.


Všetko sa teda šťastne skončilo a ja som sa v poriadku vrátil k práci na septembrovom vydaní. Iste ste si všimli, že sme ho pripravili v úplne novom dizajne. Verím, že sa vám páči tak ako nám a že čítanie PC REVUE bude pre vás ešte väčší zážitok ako doteraz. Budeme radi, ak nám dáte vedieť svoj názor na túto zmenu, veď PC REVUE robíme len pre vás. Prajem vám príjemné čítanie.
Ondrej Macko


PC REVUE 9/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko

1 komentár:

  1. Aké sú vaše finančné potreby? Poskytujeme pôžičky od minimálne 7 000 USD do maximálne 900 000 000,00 USD s pohodlným trvaním, ktoré sa pohybuje od 1 do 25 rokov pri veľmi zníženej úrokovej sadzbe 3%. Kontaktujte nás e-mailom: mrfrankpoterloanoffer@gmail.com
    Ďakujeme a tešíme sa na vašu rýchlu odpoveď.
    S pozdravom,

    OdpovedaťOdstrániť