sobota 1. februára 2003

PC REVUE

„Ach, tá nešťastná informatizácia Slovenska!“ povzdychnem si vždy, keď sa dostanem do diskusie na túto tému. Celá séria IT konferencií z jesene minulého roka sa intenzívne snažila niečo v tejto oblasti podniknúť, ale ako sa dalo dopredu očakávať, bohužiaľ, bez podstatného výsledku. Treba však dodať, že najmä vzhľadom na absenciu kompetentných zástupcov zo strany štátu. Počas nekonečných panelových diskusií sa preberali do vyčerpania tie isté témy, tie isté známe fakty, tie isté východiská a zhruba aj závery. Informatizácia je potrebná, súčasný stav nie je v poriadku a treba s tým niečo robiť.
Pokúsme sa o vlastnú mikrorekapituláciu. Občania sa dožadujú dostupnosti prostriedkov a služieb IT, firmy pôsobiace v tejto oblasti sú pripravené s dodávkami a prípadnou pomocou, ale štát nemá jasno, čo sa od neho čaká, aká je jeho úloha a ako chce či môže tento proces podporiť. V oblasti vybavenosti domácností, podnikov či úradov počítačmi, softvérom a pripojením do internetu zaostávame za okolitými krajinami. Rovnako tak v úrovni počítačovej gramotnosti obyvateľstva či aspoň všeobecnom povedomí o možnostiach a výhodách využívania prostriedkov IT. Rovnako tak zaostávame v oblasti dostupnosti užitočného či zaujímavého obsahu či služieb postavených na IT. Dynamika nášho rastu v oblasti IT pritom nedáva predpoklad na dobehnutie okolitých krajín, nehovoriac o západnej Európe, Severnej Amerike či ázijských krajinách.
Občania by informatizáciou spoločnosti získali nové možnosti čerpania informácií, komunikácie, vzdelávania, zábavy, hľadania si práce, dorozumievania sa s úradmi, atď. Ako môžu informatizácii pomôcť? V dosť obmedzenej miere – najmä vyvíjaním spoločenského tlaku prostredníctvom médií a občianskych združení či dennodenným osobným kontaktom s úradmi či vo svojom blízkom okolí formou „evanjelizácie“.
Firmy pôsobiace v oblasti IT majú záujem o informatizáciu najmä z dvoch dôvodov. Prvým je ten, že poznajú potenciál možností využívania IT a vedia, kde všade a čo všetko by mohli pomôcť riešiť – od úspory nákladov cez efektívnejšie riadenie až po celkové zrýchlenie všetkých logistických procesov na úrovni štátnej či verejnej správy. A chcú svoje skúsenosti, expertízu, kontakty, možnosti ponúknuť tomu, kto by ju mohol v procese informatizácie spoločnosti potrebovať a aj využiť, teda štátu. Problém je v tom, že ponúkaná ruka sa nestretá s ohlasom. Druhým dôvodom je prirodzená vidina biznisu. Pokiaľ by sa proces informatizácie naozaj rozbehol, priniesol by so sebou nové projekty, a teda nové obchodné príležitosti. Firmy sú pripravené s dodávkami aj s pomocou, a ako na jednej konferencii vyhlásil riaditeľ istej IT firmy, „stojíme v štartovacích blokoch a čakáme na výstrel, ale nemá nás kto odštartovať“. Ako inak by IT firmy mohli procesu informatizácie pomôcť? Aj tým, že by sa združili v jedinom reprezentatívnom profesijnom združení, ktoré by zastupovalo absolútnu väčšinu firiem pôsobiacich v IT. Vytvorením príslušných akčných orgánov od odborných IT sekcií cez právne, mediálne až po lobistické by sa vytvorila sila, ktorú by si už zástupcovia štátnych inštitúcií nemohli dovoliť prehliadať. To však naráža na tradičnú neschopnosť nás Slovákov vzdať sa určitej autonómie a združiť sa v záujme spoločného cieľa.
Štát má na informatizáciu štátnej správy tie isté dôvody ako hociktorý iný komerčný podnik: zefektívnenie celkovej činnosti, úspora nákladov, zrýchlenie všetkých procesov atď. Hoci proces informatizácie štátnej správy prebieha, možno v ňom badať značnú nekoncepčnosť, nekompatibilitu IS jednotlivých úradov a netransparentnosť výberových konaní na dodávky IT. Druhý pilier informatizácie, t. j. celej spoločnosti, by v prvom momente možno nedosiahol hmatateľné výsledky, ale sekundárne by sa prostriedky mnohonásobne vrátili. A pritom podpora zo strany štátu nepredstavuje len oblasť priamych investícií, ale aj oblasť daňových úľav, úpravy odpisov, regulácie cien služieb atď. Zjednodušenie komunikácie občanov s úradmi, rozvoj teleworkingu či dištančného vzdelávania by následne priniesli efekty v rôznych ďalších oblastiach (úspora nákladov, vyššia zamestnanosť, vzdelanosť, kvalitnejšie spektrum profesií atď.), ktoré by si k volebným úspechom veľmi rada pripísala každá vládna garnitúra. To by však muselo zo strany kompetentných vládnych úradníkov existovať pochopenie pre vec IT. No doteraz ani jedna vláda neprejavila v tejto oblasti príslovečnú štátnickú múdrosť. Dá sa očakávať, že štát začne konať až na tlak EÚ alebo s vidinou získania grantových prostriedkov z fondov EÚ.
Doteraz nejestvuje vykonateľná štátna stratégia informatizácie spoločnosti, neexistuje analýza súčasného stavu, programový cieľ či aspoň rámcový projekt. Politici sa informačných technológií boja ako kôň stretnutia s konskou salámou, nerozumejú im (presnejšie ich potenciálu a možnostiam) a pri téme o informatizácii sa tvária, akoby ste sa im prihovárali esperantom (čerpám z vlastnej skúsenosti).
Všetkým zainteresovaným v procese informatizácie nezostáva nič iné ako v rámci svojich možností robiť, čo sa dá, evanjelizovať, a pokiaľ to je možné, spojiť svoje úsilie s inými na dosiahnutie spoločného cieľa. (Viem, že takýto záver vyznieva ako fráza, ale je to pravda a nič vtipnejšie ma nenapadlo... J)

Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 2/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný