piatok 1. júna 2012

PC REVUE - OpenPark


Keď sa sci-fi mení na realitu

Všetci si dobre pamätáme kultové sci-fi snímky a zábery z blízkej budúcnosti, kde sa autá preháňajú nielen po zemi, ale aj vo vzduchu (Piaty element), ľudí obsluhujú androidi a kyborgovia, prípadne proti nim bojujú (Terminátor a spol.) a vôbec budúcnosť sa hmýri elektronickou háveďou rôzneho druhu.
Keď som tie filmy videl, vždy som tak potichu odhadoval, čo z toho sa neskôr v budúcnosti naozaj zmení na realitu a čo zostane len fikciou. Aj keď sa pokrok v niektorých technologických oblastiach dá približne odhadnúť, napriek tomu ma prekvapuje jeho rýchlosť, alternatívne smery vývoja a netradičné možnosti využitia. Niektoré novinky nasvedčujú tomu, že sci-fi sa mení na realitu skôr, ako by sme si mysleli.
Možno ste zaregistrovali, že americký štát Nevada udelil Googlu licenciu na testovanie áut autonómne jazdiacich na verejných cestách. Takéto autá budú mať poznávacie značky s červeným pozadím, pričom v ľavej časti značky sa bude nachádzať symbol nekonečna, ktorý má reprezentovať autá budúcnosti, písmená AU a na dolnej strane nápis Autonomous Vehicle. Ak sa autá časom dostanú do sériovej výroby, červené pozadie sa zmení na zelené.

PC REVUE


Aké to je, byť atrakciou

Priznávam, že napísať šťavnatý úvodník mi dá niekedy dosť zabrať. Hlavne vtedy, keď sa cez mesiac nič také zaujímavé nestane. To však určite nie je prípad tohto úvodníka. Počas minulých týždňov som sa nacestoval až-až. Začalo sa to niekedy okolo voľných májových dní, keď spoločnosť Samsung predstavovala Galaxy SIII v Londýne. Keďže sme na toto predstavenie smerovali až päťdesiati zo Slovenska, zohnať letenky na pravidelné lety bolo nemožné. Rozhodnutie tak padlo na súkromné lietadlo. To znie síce dobre, ale v skutočnosti je to skôr záruka netušených zážitkov. Predvídavo sme vyštartovali s dobrým časovým náskokom a leteli vrtuľovým ATR-kom smerom na Londýn. „Vrtuliak“ je niečo iné ako dnešné prúdové lietadlá. Strašne hučí a v porovnaní s „tryskáčmi“ sa vlastne vlečie ako slimák. Keď sme sa po hodinovom lete dostali nad Nemecko, ozval sa po prvýkrát kapitán lietadla. A začal skromne, tie slová si asi zapamätám do smrti. „Dobrý deň, mám pre vás mierne nepríjemnú správu.“ Priznávam, že v tejto chvíli som čakal niečo také, že v Londýne prší, prípadne nás čaká turbulencia, ale toto bolo iné.