piatok 8. októbra 2010

QUARK

Milí priatelia,

dostali sa mi do rúk výsledky ankety, v ktorej bolo treba v prvom kole určiť tri najužitočnejšie vynálezy v dejinách ľudstva a v druhom kole z nich vybrať jeden. Ponúkam desať vynálezov z druhého kola, ktoré sa najviac opakovali. Je jasné, že na výbere sa podpísal vek účastníkov, ale aj tak: internet, žiarovka, penicilín, mobil, samopal, lietadlo, kokakola, žuvačka, auto, cukor. Takéto ankety nemajú veľkú výpovednú hodnotu, pretože nemajú logiku. Určiť jeden víťazný vynález nemožno, pretože civilizácia je dnes závislá od množstva vecí.


Napriek tomu ma výsledky zaujali, lebo si myslím, že aj keď vlastne nič nemôžu dokumentovať, naznačujú všeličo. O nás, o spoločnosti, v ktorej žijeme, ktorú tvoríme a, pochopiteľne, podľa svojich možností aj ovplyvňujeme a, samozrejme, ktorá ovplyvňuje aj nás. Hoci som s tým rátal, prekvapilo ma, že sa tam ani raz neobjavila kniha, kníhtlač, písmo, škola, invalidný vozík, CT-čko, nič z toho, čo vytvára nadstavbu nad materiálnymi potrebami – veci, na budovanie duchovného či humánneho sveta, bez ktorého by vlastne ani jeden veľký vynález nemohol vzniknúť.


Poďme však ďalej – keď budete mať trochu času, podumajte nad tým, čo by ste vy zaradili do kategórie najdôležitejších vynálezov potrebných pre ľudstvo. Takých, bez ktorých by sme sa naozaj ťažko zaobišli. Ako pomôcku dodávam, že egyptské pyramídy postavili bez počítačov, dokonca ani pán Eiffel ich nemal k dispozícii. Gagarin obletel svet, ktorý nepoznal internet ani facebook, a Američania pristáli na Mesiaci tiež s rovnakým hendikepom. Samozrejme, že sa budú názory na dôležitosť toho či onoho vynálezu rôzniť. Učiteľ tam zaradí školskú tabuľu, lekár skalpel a murár kelňu.

Čo tam teda dáte Vy? Možno sa necháte inšpirovať aj nápadmi, ktoré predchádzajúce mesiace zaujali návštevníkov blogovej súťaže na našom portáli www.eQuark.sk. Aby sme sa to mohli dozvedieť a porovnať, čo kto z nás považuje za dôležité, mám návrh – napíšte to a pošlite nám to – mejlom alebo poštou. Môžete aj anonymne, to však neodporúčam, pretože bez adresy prídete o prémiu – spomedzi všetkých odpovedí vyžrebujeme troch z vás: prvý dostane päť, druhý tri a tretí jednu knihu z nášho vydavateľstva. A – POZOR – podľa vlastného výberu.

Vaše odpovede čakáme do konca októbra, potom vyžrebujeme troch výhercov, skontaktujeme sa s nimi, aby nám povedali, o ktoré knihy majú záujem (ich zoznam je na našej firemnej webovej stránke www.perfekt.sk). Mená výhercov a pre zaujímavosť aj zoznam kníh, ktoré si vybrali, ale aj ktorých 20 vynálezov sa najčastejšie opakovalo, uverejníme v decembrovom čísle Quarku.

Na vaše názory sa teší
Eduard Drobný

QUARK 10/2010 Editorial
Autor: Eduard Drobný

utorok 5. októbra 2010

PC REVUE- OpenPark

O pocitoch a emóciách

Nerád sa dohadujem o cene. Vyjednávanie s predavačmi mi nie je veľmi príjemné, obchodom a trhoviskám v krajinách, kde sa to považuje za národný šport, sa radšej oblúkom vyhýbam. Viem, že sú jedinci, ktorí si takéto emotívne handrkovanie vychutnávajú, ale to nie je môj prípad. Nepáči sa mi, ak si predavač pýta za nejakú rárohu bezočivo závratnú sumu a čaká odo mňa, že budem hrať jeho hru. Vždy od každého čakám slušnú a férovú ponuku a takýto prístup vo mne vyvoláva nepríjemné pocity. Viem, že to je súčasť ich kultúry, mentality, ale mne to jednoducho nevyhovuje.

Podobne to je aj v biznise. Nemám rád robenie obchodov s partnermi, ktorí pri rokovaní na mňa tlačia, aj keď vedia, že ďalší ústupok už ide na úkor druhej strany. Nemám rád dohadovanie spolupráce, kde obchodný partner chce získať všetky výhody pre seba a to, čo získa navyše, považuje za svoju šikovnosť a moju slabosť. Keď treba, viem povedať nie, obhájiť si vlastné záujmy a dotiahnuť otvorené veci do finále. Ale už z toho potom nemám taký dobrý pocit. Preferujem riešenia win-win, kde obaja uzatvárame biznis v stave, kde sú obe strany spokojné s dosiahnutým výsledkom. Vychádzam z rešpektovania možností, záujmov a potrieb partnera a to isté očakávam od neho voči mne. Mám radosť, keď takých partnerov nachádzam a naša spolupráca je potom úspešná, dlhodobá a máme z nej obaja radosť. A opäť ma k takémuto prístupu podmieňuje môj vnútorný pocit.

Takto by som mohol pokračovať ďalej, čo všetko mám či nemám rád, podľa toho, aké to vo mne vyvoláva pocity. Tie nás sprevádzajú vo všetkých sférach života, v rodine, v práci, medzi priateľmi. Všetko sa točí okolo partnerov, vzťahov a našich pocitov z nich. Keď vidíte, že jeden z členov rodiny stále necháva po celom byte rozhádzané ponožky alebo v kuse prepína diaľkovým ovládačom telku, vyrušuje vás to a neskôr už vytáča. Keď vaša priateľka zásadne chodí neskoro na rande alebo flirtuje s inými, cítite sa mizerne. Keď vidíte, že šéf väčšinu pracovného času trávi na golfe a „pracovných“ výletoch, zatiaľ čo vy makáte od rána do večera, dráždi vás to. A keď ste v pozícii šéfa, tak vás zase príšerne štve, že jeden z kolegov sa v práci zašíva, ohovára, kazí morálku atď. Príkladov by sme našli ešte milión, stačí len zaloviť v spomienkach alebo večer si zapnúť ľubovoľný televízny seriál. Všetko v nich je postavené na ľudských charakteroch a vzťahoch medzi nimi, pravidlách a ich porušovaní, zápletkách a reakcii hlavných hrdinov. A najmä na ich pocitoch a následne vyvolaných emóciách, ktoré nás tak priťahujú.

Život je jedna veľká hra a málokedy si uvedomujeme, akú kľúčovú úlohu v nich hrajú emócie a pocity. Sú veľmi dôležité a treba sa naučiť pozorne ich vnímať, rozpoznávať a následne konať. Najmä ak vás trápia tie nedobré. Sú to pre nás signály, že niečo treba podniknúť. Na druhej strane je rovnako dôležité neprepadať následne vyvolaným negatívnym emóciám, ako sú hnev, závisť, pasivita, žiarlivosť a pod. Takže treba urobiť zmenu, ale s chladnou hlavou, čo, samozrejme, nie je celkom jednoduché. Ak sa vám situáciu, vzťah, pravidlá či partnerstvo ani napriek viacerým pokusom nedarí zmeniť, ukončite to. Motivujte sa, pozbierajte silu, odvahu a energiu a choďte na to! Prerušte daný vzťah, ukončite partnerstvo, odíďte z prostredia, ktoré pre vás nie je priaznivé. Keby vás takéto disharmonické pocity dlhodobo vyrušovali, dá sa z nich reálne ochorieť. Je dokázané, že prvotnou príčinou mnohých, aj vážnych chorôb boli práve neriešené situácie, nezdravé vzťahy, nevhodní partneri. Vyhľadajte si nových priateľov, nových spolupracovníkov, nových partnerov. A dobrá správa je, že ich hľadať ani veľmi nemusíte, oni prídu aj sami! Podľa univerzálneho zákona príťažlivosti totiž každý priťahuje to, čo sám vyžaruje. Ja som preto veľmi vďačný za to, že mám šťastie na partnerov. V rodine, medzi kamarátmi aj v práci. Rešpektujeme sa, vážime si jeden druhého, sme k sebe féroví, ohľaduplní a slušní. Vzájomne sa podporujeme v prípade problémov, pomáhame si prekonávať prekážky, tešíme sa z úspechov toho druhého atď. Poviem, že s nimi je veru fakt radosť žiť aj pracovať. A prajem to aj vám... :-)

PC REVUE 10/2010 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Slasti a strasti novinárskeho života

Ako uvidíte v tomto vydaní, aj tento rok sme sa zúčastnili na výstave IFA v Berlíne. Možno si niektorí z vás ešte spomenú, že som sa tam pred rokom dostavil autom sám, bojoval s premrštenými cenami hotelov a jednu noc prespal radšej v aute. Pred rokom pre firmy z oblasti spotrebnej elektroniky vrcholila kríza, pozvánok na výstavu bolo ako šafranu. Tento rok je všetko inak, najmä v západnej Európe je atmosféra už pokrízová a do PC REVUE došlo až šesť rôznych pozvánok na túto výstavu. Rozmýšľal som, ako sa s tým vyrovnať, nakoniec som sa rozhodol zasa trochu inak ako ostatní. Nevyužil som žiadnu ponuku na leteckú dopravu, keďže to by znamenalo, že sa musím niečomu prispôsobiť. Opäť to teda bolo obľúbené auto, čo má celý rad výhod. Sám sa rozhodnem, kedy vyrazím a kedy z výstavy odídem. Rovnako sa dá auto použiť ako prechodný sklad rôznych materiálov z výstavy. Do tretice stále je to tá posledná možnosť, kde prespať. Ale hlavný dôvod bol ten, že som tentoraz už nechcel ísť sám. Technicky jednej osobe nie je dosť možné urobiť kvalitné video, nafotiť kopu fotografií, súčasne dávať pozor na prezentáciách, to všetko od rána do večera. Najviac to vidno na videu, ktoré musím často nakrútiť sám len so statívom. Najmä drôtové prepojenie mikrofónu s kamerou bolo v minulosti medzi stádom návštevníkov, pohybujúcich sa akoby s klapkami na očiach, častý dôvod na otestovanie odolnosti kamery a všetkých dovtedy nakrútených záberov proti pádu. Keď je za kamerou živý človek, je to úplne iné. Vidí, čo točí, a má možnosť ovplyvniť to. Na výstavu sme teda vyrazili dvaja – ja a môj syn. Možno ste si jeho meno všimli v tiráži, vlastne prispieva článkami do PC REVUE už tri roky. Tak som sa rozhodol, že čas už dozrel, aspoň uvidí, aké sú naozaj výhody, ale aj nevýhody novinárskeho spôsobu života. Okrem toho na výstavu letel aj Peter Hucík, teda sme tam boli nakoniec traja. Ja som využil pozvánky dvoch firiem, ktoré na seba krásne časovo nadväzovali, navyše ubytovanie zaistili v rovnakom hoteli. Cesta autom prebehla bez problémov, dokonca aj Prahou sme prešli ako nôž maslom. Párkrát som synovi pripomenul, že síce Nemci prehrali vojnu, ale napriek tomu majú super diaľnice, za ktoré vôbec neplatia. Žiadne narýchlo postavené tri pruhy bez odstavného pruhu, krásny hladký betón a presné dopravné správy do navigátora GPS k tomu. To my sme boli po vojne na strane víťazov...

Pozývajúce firmy sa vždy rozhodujú podľa princípu všetko alebo nič, a ak nás pozvú, je to drahý hotel so zvučným menom. Aj teraz to tak bolo – hotel v srdci Berlína, izba väčšia ako bežný dvojizbový činžiak a v jej strede veľkorysá kúpeľňa. V takejto izbe nebol problém s ubytovaním dvoch ľudí namiesto jedného. Technicky sme tak boli dobre pripravení na zvládnutie výstavy. Uznávam, bývať v dobrom hoteli je oveľa komfortnejšie ako prespávať za dažďa v aute – a veru viem, o čom hovorím. Tak to by boli tie príjemné veci... :-)

Ak chceme mať kvalitný článok, musíme byť na všetkých tlačovkách, ktoré firmy organizujú. Hoci ide o firmy inak do krvi konkurenčné, na výstavách sa vždy dohodnú a tlačovky nasledujú pekne jedna za druhou. Ak chcete mať dobré miesto na fotografovanie a nakrúcanie, musíte byť dvaja a vzájomne si obsadzovať výhodné miesta vpredu. Musíte mať aj dobrý prehľad o obrovskom výstavisku, aby ste boli vždy na správnom mieste. Na výstave IFA sú vždy „tlačovkové“ dni len pre novinárov a tento dvojdňový maratón je fyzicky niečo ako výstup na Gerlachovský štít, a to s plnou poľnou – dvoma fotoaparátmi so štyrmi objektívmi, dvoma kamerami, monopodom a statívom, tromi mikrofónmi, kilom náhradných batérií + adaptérov a dvoma notebookmi. To všetko nosíte na chrbte celý deň. Čas na obed nie je nijaký, ale už patrí k tradícii, že na posledných tlačovkách býva aj pohostenie, a skúsení novinári to dobre vedia. Lenže pohostenie sa realizuje štýlom nazývaným „canapes“. U nás tento pojem nie je príliš známy, je to niečo ako „jednohubka“. Canapes je však jedlo, na ktorom sa kuchári poriadne nadreli, lebo obsahuje viacero precízne usporiadaných ingrediencií. Je to teda niečo také, čo zjete vtedy, keď ani nie ste veľmi hladní, skôr preto, aby ste neurazili hostiteľa. To však určite nie je prípad stovky hladných novinárov na pokraji smrti :-). Už pár rokov sledujem túto situáciu a zaujímavé je, že ľudia zo Slovenska a ČR šikovne vytvoria na najvhodnejšom mieste pri východe čašníka roznášajúceho misy akýsi virtuálny špalier. Čašník sa potom ani poriadne nerozbehne a po prejdení menej ako 5 metrov má misu prázdnu, pokojne sa môže otočiť po druhú. Koľkokrát sa to zopakuje, to závisí od počtu ľudí v špalieri, pretože postupne sa podľa vzoru úspešnejších pridávajú aj ďalší, menej prešpekulovaní, a preto stále hladní. Neznáma v tejto rovnici je, koľko mís je dovedna pripravených. No, pravdupovediac, firma by oveľa lepšie urobila, keby objednala párky s horčicou a chrenom. Bolo by to lacnejšie, jednoduchšie a dá sa z toho aj oveľa viac najesť. Ale zase to nemá taký štýl.

Ďalšia z novinárskych „radostí“ je prístup na internet. V tlačovom stredisku býva internet, ale počet drôtových prípojok je značne obmedzený a musíte striehnuť na voľné miesto. Bezdrôtová sieť je taká preťažená, že sa nedá k nej pripojiť. Pritom všetci novinári chcú posielať horúce správy čo najskôr. Majitelia notebookov Apple Air, ktoré sa dnes spoliehajú len na bezdrôtové pripojenie, si v tejto situácii musia trhať vlasy, lebo striehnutie im nepomôže. Opäť je to krásne štýlové, ale v skutočnosti nepoužiteľné riešenie.

IFA je však jasný dôkaz, že keď sa naozaj chce, tak to ide. My sme ostali na výstave aj v sobotu, keď už iní novinári boli dávno doma, a musím povedať, že bežní Nemci majú o ňu neuveriteľný záujem. Bolo tu toľko ľudí, že sa nedalo chodiť medzi stánkami, najväčším lákadlom boli 3D televízie, ktoré sa tu aj predávajú. Na druhom mieste je všetko, čo súvisí so zábavou. Veľa stánkov využíva taktiku, že pomocou postáv z legendárnych filmov láka ľudí k sebe. Keď sme pri putovaní po IFA našli negatívneho hrdinu zo Star Wars, neodolal som ani ja. Darth Vader v tradičnom úbore skrížil meč s mojím monopodom s kamerou a to bola úplne posledná fotka, ktorú sme na IFA 2010 urobili. Takto o rok sme tam znova, pre dobrú reportáž a video pre našich čitateľov prežijeme všetky nástrahy.

Príjemné čítanie októbrového vydania PC REVUE vám praje
18. septembra 2010, Ondrej Macko

PC REVUE 10/2010 Editorial
Autor: Ondrej Macko