štvrtok 1. mája 2003

PC REVUE

Tento mesiac by sa mal náš pospolitý ľud vyjadriť v referende k vstupu SR do EÚ. O tom, ako to dopadne, rozhodnú hviezdy, lebo predbežné optimistické prieskumy pracujú s odchýlkou ±20 % J, čo v kombinácií s „úspešnosťou“ našich doterajších referend znamená značnú mieru neistoty. Významným argumentom v prospech vstupu do EÚ zo strany bežných občanov je očakávané zvýšenie ich životnej úrovne (automaticky...), pripojenie sa k vyspelejšej západnej Európe a s tým spojená možnosť voľného pohybu po jednotlivých krajinách EÚ. V nedávnom prieskume – už neviem, od ktorej „renomovanej agentúry“ – zaznelo, že až 50 % respondentov má záujem vybrať sa za lepšie platenou prácou do niektorej z krajín EÚ. Priznám sa, že ma toto číslo dosť vydesilo a následne prinútilo vyjadriť sa k tejto téme.
Trend globalizácie ekonomiky je všeobecne známy. Keďže v súčasnosti sú firmy vďaka ekonomickej recesii nútené okresávať náklady, kde sa len dá, nie je prekvapujúce, že mnohé známe svetové firmy prepúšťajú tisíce zamestnancov a následne tú istú prácu zadávajú x-násobne menej platenému pracovníkovi niekde na opačnom konci zemegule. Americké a európske spoločnosti presúvajú svoje call centrá na Kostariku a do Južnej Afriky, výrobcovia aut a spotrebnej elektroniky presúvajú závody do Mexika a Číny. V Indii, Rusku a Číne vznikajú obrovské softvérové domy a vývojové centrá pre firmy ako Intel, Nortel, Motorola či Microsoft. Firmy si v týchto krajinách nechávajú robiť kompletné účtovníctvo, regrutujú z nich IT konzultantov, programátorov, architektov, grafikov. Matematika je jednoduchá: kým návrhárovi integrovaných obvodov v Silicon Valley treba platiť mesačne 7000 USD, rovnako kvalifikovaný inžinier (a možno ešte usilovnejší) v Indii sa uspokojí aj s 1000 USD mesačne. Kým architekt v USA čaká na výplatnej páske sumu aspoň okolo 3000 USD, jeho kolega v Bukurešti bude veľmi rád, keď mu na účet za rovnaký mesačný výkon príde aspoň 200 USD. Načo platiť jedného drahého programátora, keď za rovnaké peniaze firma získa piatich rovnako výkonných?
Fenomén globalizácie, samozrejme, nie je nový. Počas jej prvej vlny v priebehu uplynulých dvoch desaťročí sme boli svedkami odlivu jednoduchších služieb, ako výroba topánok, hračiek či lacnej spotrebnej elektroniky, do krajín Ďalekého východu. To, čo sa však deje v súčasnosti, je nový a kvalitatívne vyšší posun. Všetky profesie, ktoré sú postavené na znalostiach a spracovaní informácií, môžu byť zabezpečované z ľubovoľného miesta na zemeguli. Stačí, aby tam bola odborne vzdelaná a po anglicky hovoriaca populácia a dostatočne rýchly prístup na internet. Podľa odhadu Forrester Research by do roku 2015 malo z USA týmto spôsobom „odísť“ viac ako 3,3 milióna „bielogolierových“ pracovných pozícií a 136 miliárd USD vo výplatách! A čo to bude znamenať pre krajiny, ktoré zachytia túto druhú vlnu? Do roku 2008 by len sektor IT služieb mal pre Indiu vygenerovať export v hodnote 57 miliárd USD, zamestnávať 4 milióny ľudí a pomôcť hrubému domácemu produktu príspevkom 7 %.
Ak máte vyštudovaný niektorý zo žiadaných odborov a viete po anglicky, bude o vás záujem. Ale nemusíte si hneď baliť kufre a objednávať letenku. Pre vášho budúceho zamestnávateľa je výhodnejšie, aby ste zostali tam, kde ste, a namiesto seba posielali výsledky svojej práce. Necestujte do Silicon Valley, od roku 2001 tu klesla zamestnanosť o viac ako 20 %! Nebudú sa z vášho príchodu tešiť ani zamestnávatelia, ani zamestnanci, pre ktorých predstavujete potenciálnu hrozbu. Už teraz ich znervózňuje pokles platov. Kým starší softvérový inžinier v roku 2000 zarábal ročne okolo 130 000 USD, dnes dostane na výplatu „len“ 100 000. Kým bežný počítačový technik pred dvoma rokmi zarobil ročne 55 000 USD, dnes môže čakať o 20 000 USD menej. A to už je dôvod na nervozitu. Hovoríte si, že vy by ste pracovali aj za menej? OK, tak počítajte ďalej, ale berte do úvahy aj životné náklady, ktoré sú vonku podstatne vyššie ako u nás. A nezabúdajte na fakt, že keby sa prepúšťalo, budú prisťahovalci prví na rade, ktorí pôjdu z kola von.
Hovoríte, že nepotrebujete pracovať v odbore, ktorý ste vyštudovali? Ak vám stačí umývanie riadu alebo šoférovanie taxíkov, tak sorry, vám môj príhovor asi nepomôže. Len sa desím predstavy, ako sa budete pred úradom v práce tlačiť o lepší „flek“ s konkurenciou z Poľska či Rumunska a zaradíte sa tak popri Iraku, Iráne, Sírii, Libanone do západoeurópskej kategórie low-level „gastarbajtrov“...
Nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, myšlienka využitia druhej vlny globalizácie ekonomiky by mohla byť dobrým riešením pre značnú časť našej populácie aj z pohľadu jednotlivcov, aj celej krajiny. Budete pracovať doma v oblasti, ktorú ste vyštudovali, za väčšie peniaze, ako je v kraji zvykom, a pri nižších životných nákladoch ako v zahraničí. Keď sa tohto trendu nechytíme, využijú ho iné konkurenčné krajiny. A to by bola škoda.
Tak čo, ešte sa vám chce odchádzať za prácou do zahraničia?

Zaujímavé čítanie májového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 5/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný