streda 1. júna 2005

QUARK

Milí priatelia,
dnes toho mám viac. Kolega sa opýtal, aký fotoaparát by som
mu odporúčal. Vedel som ako to dopadne, ale išiel som na internet a našiel som
tam ponuku takmer 200 prístrojov. Podľa vlastností som ich rozdelil do štyroch
skupín, aj tak však bolo treba vybrať medzi piatimi desiatkami modelov. Poradil
som mu, nech si hodí korunu, všetky ostatné metódy výberu by boli asi rovnako
objektívne. Podobné je to aj s autami, obkladačkami, televízormi a mnohými
ďalšími výrobkami, ktoré ponúkajú v takom veľkom počte verzií, že obmedzuje
objektivizáciu výberu. Preto sa vynára logická otázka – nie je plytvanie
duševnou aj fyzickou prácou ľudí vyrábať viac, ako možno
zúžitkovať?
Policajná „dopravnobezpečnostná“ akcia Jastrab má veľmi
priliehavý názov. Policajti často až nedôstojne číhajú, aby sa mohli vrhnúť na
korisť. Represívne akcie nemajú okrem finančného efektu veľký význam. Starý
Drákon (v 621 roku pred Kristom) toho navymýšľal oveľa viac, ako len zbierať
peniaze a doklady od vodičov – odtínal ruky, rezal uši a – nepomohol si. Neskôr
prišli na to, že jediné, čo je naozaj účinné, je výchova. Kto vie, kedy na to
prídeme my. Dopravnú výchovu sme prakticky zrušili. Žneme ovocie. Policajnými
Jastrabmi vyzbierané peniaze pôsobia veľmi efektne. Škoda, že nič neriešia (v
štátnom rozpočte sa rozplynú). Keby ich aspoň dali na tú dopravnú výchovu. A
keby dozor na cestách bol sústavný a nie iba exhibične kampaňovitý. Alebo, keby
Jastrab prebiehal 24 hodín a po celý rok, policajti by mohli vyinkasovať zhruba
1,5 mld. Sk. Keby ich nasadili viac, možno by sme nemuseli predávať napríklad
elektrárne alebo prosperujúcu časť železníc...
Počul som v rozhlase primára
kliniky, ktorý sa sťažoval, že mu odišlo šesť špičkových lekárov do zahraničia.
Príslušný pán minister tvrdí, že máme nadbytok lekárov a okrem toho na novom
mieste zarobia v prepočte 4 milióny korún ročne. Je to smutné a nepríjemné.
Rozmýšľam však, ako by sa dali motivovať iní, aby odišli do sveta. Nemám na
mysli len asociálov a neprispôsobivých občanov. Nemáte tip?
Novinami prešla
správa, že máme nadbytok obilia a že ho možno aj spálime. A že máme aj veľa
cukru. Toho sa musíme ľubovoľným spôsobom zbaviť. Ktosi sa ma opýtal, či je
častý sprievodný jav, že so získaním vysokej funkcie dochádza na strate úsudku?
Neviem. Ukazuje sa, že v tom našom európskom združovaní nejde len o spoluprácu
ale aj o preteky neraz až v absurdnosti. Alebo ide len o peniaze? Od všetkých
pre niektorých? Tiež neviem.
Aj tak Vám však želám pekné leto. Váš
Eduard Drobný

QUARK 6/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Nemyslel som si, že sa budem vyjadrovať k mánii okolo reality show na Slovensku, ale nedalo mi, a tak pridávam pár postrehov, za ktoré sa všetkým zainteresovaným vopred ospravedlňujem.
Ukázalo sa, že ako národ sme pomerne ľahko zmanipulovateľní na on-line hlasovanie cez SMS, z čoho sa pre organizátorov stal „dosť“ dobrý biznis. Len v Superstar prišlo do každého zo štrnástich kôl v priemere pol milióna hlasov. Do toho finálového ich došlo viac ako milión. Každá SMS stála 12 korún. Berte do rúk kalkulačku, počítajte a už máte približnú predstavu, na akom „princípe“ funguje táto ľudová zábava. Keď sme posielali SMS na víchrom zničené Tatry, prišlo ich pár desiatok tisíc. Obdobne a horšie dopadli aj ostatné verejnoprospešné zbierky. Zdá sa, že postup našich mediálnych celebrít do ďalšieho kola je pre nás dôležitejší ako nejaký ten dobrý skutok. :( Však ich denne robíme desiatky...
Objavil sa nový fenomén: on-line zneužívanie fanúšikovskej hystérie. Poznám osobne jedného šikovného tínedžera, ktorý umiestnil do viacerých internetových diskusií svoje číslo mobilu ako to zaručene jediné a správne číslo Tomáša B. A potom už stačilo len čakať na nevinné obete. Mládežník čakal na „bezdrôte“, prijímal hovory, naťahujúc pri tom rozhovor, a z každej pretelefonovanej minúty si dobíjal vlastný kredit... Ešteže väčšina volajúcich zostala v sladkej nevedomosti, s kým volá, keďže im dal priestor vyrozprávať sa... Odhliadnuc od etickej stránky, podnikateľský plán bol viac ako úspešný, keďže mobil zvonil bez prestania... :) „I tak še da...“ Chlapec rozhodne má podnikavého ducha, hoci v budúcnosti by mu prospelo orientovať sa na čistejšie formy podnikania.
Roky propagujem myšlienky on-line demokracie a nič. A tu príde nejaká reality show a milióny divákov už zrazu cítia naliehavú potrebu rozhodovať o osude svojho idolu. Niekde je chyba, asi najskôr v imidži, veď kto by posielal SMS-ky tým „okukaným“, unaveným tváram z obrazovky. Možno by stačilo nahodiť našich politikov do trendového hiphopového oblečenia, urobiť im divoký zostrih vlasov, pridať do nich farbu, tetovačku na plece, upraviť slovník („chápeš?“) a hotovo. K tomu stačí pridať dobrý námet, súťaž v spievaní či tanci, prípadne zavrieť ich na mesiac do garáže prepchanej kamerami, nech si konečne vyventilujú vzájomné vzťahy v koalícii. A slovenský národ bude mať opäť na nejaký čas o zábavu postarané. Viem, že to je dosť brutálna predstava, ospravedlňujem sa za nevkusný žart... :)
Keď už sme pri tom, niekedy sa zamýšľam, či existujú hranice, kam až ďaleko si dovolia zájsť TV tvorcovia v snahe zaujať diváka a zvýšiť sledovanosť. A kam by až zašli, keby neexistovala Rada pre TV vysielanie, ktorá ich aspoň ako-tak brzdí? Zatiaľ si „zvykáme“ na zábery roztrhaných tiel z autohavárií a popravy rukojemníkov vo večernom spravodajstve, na krv v on-line prenosoch z plastických operácií. Je toto už tá hranica alebo pôjdeme ďalej? Po tomto túži Homo Sapiens Sapiens v 21. storočí? Uff... Som za demokraciu a právo na informácie, ale toto je na mňa „a little bit over“.
Pre nežnejšiu polovičku ľudstva je určená iná „realitka“, pri ktorej z TV obrazovky nestrieka krv, ale slzy. Naše vlastné životy sa nám asi zdajú tak priemerné a sivé, že je zaujímavejšie aspoň virtuálne prežívať vykonštruované vzťahy svojich obľúbených TV hrdinov. Po Dallase a argentínskych telenovelách nás podľa vzoru západných TV staníc čakajú ešte verejné občianske súdy a on-line pranie rodinnej špinavej bielizne. Budeme sledovať hystericky sa hádajúcich rodinných príslušníkov a témou budú peniaze, nevera, alkohol, susedské vzťahy, rozvody, úchylky atď. No, máme sa na čo tešiť... :)
Motív realitiek je jasný a priehľadný ako sklo. Šokovať diváka, zvýšiť sledovanosť a predať reklamu za vyššie ceny. Napriek tomu sa správame ako tie ovečky, sedíme pred debnou a posielame SMS-ky, naivne dúfajúc, že práve tá naša zabezpečí Tomáškovi postup do ďalšieho kola... Nechcel som sa týmto príhovorom nikoho dotknúť, ale nepáči sa mi takáto masová manipulácia ľudí. A chcem nás chrániť pred nami samými.
Už v starovekom Ríme platilo známe Panem et circenses (Chlieb a hry). Tak sa teda zabávajme! Ale nie takto...

Zaujímavé čítanie júnového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 6/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný