streda 1. júna 2005

PC REVUE

Nemyslel som si, že sa budem vyjadrovať k mánii okolo reality show na Slovensku, ale nedalo mi, a tak pridávam pár postrehov, za ktoré sa všetkým zainteresovaným vopred ospravedlňujem.
Ukázalo sa, že ako národ sme pomerne ľahko zmanipulovateľní na on-line hlasovanie cez SMS, z čoho sa pre organizátorov stal „dosť“ dobrý biznis. Len v Superstar prišlo do každého zo štrnástich kôl v priemere pol milióna hlasov. Do toho finálového ich došlo viac ako milión. Každá SMS stála 12 korún. Berte do rúk kalkulačku, počítajte a už máte približnú predstavu, na akom „princípe“ funguje táto ľudová zábava. Keď sme posielali SMS na víchrom zničené Tatry, prišlo ich pár desiatok tisíc. Obdobne a horšie dopadli aj ostatné verejnoprospešné zbierky. Zdá sa, že postup našich mediálnych celebrít do ďalšieho kola je pre nás dôležitejší ako nejaký ten dobrý skutok. :( Však ich denne robíme desiatky...
Objavil sa nový fenomén: on-line zneužívanie fanúšikovskej hystérie. Poznám osobne jedného šikovného tínedžera, ktorý umiestnil do viacerých internetových diskusií svoje číslo mobilu ako to zaručene jediné a správne číslo Tomáša B. A potom už stačilo len čakať na nevinné obete. Mládežník čakal na „bezdrôte“, prijímal hovory, naťahujúc pri tom rozhovor, a z každej pretelefonovanej minúty si dobíjal vlastný kredit... Ešteže väčšina volajúcich zostala v sladkej nevedomosti, s kým volá, keďže im dal priestor vyrozprávať sa... Odhliadnuc od etickej stránky, podnikateľský plán bol viac ako úspešný, keďže mobil zvonil bez prestania... :) „I tak še da...“ Chlapec rozhodne má podnikavého ducha, hoci v budúcnosti by mu prospelo orientovať sa na čistejšie formy podnikania.
Roky propagujem myšlienky on-line demokracie a nič. A tu príde nejaká reality show a milióny divákov už zrazu cítia naliehavú potrebu rozhodovať o osude svojho idolu. Niekde je chyba, asi najskôr v imidži, veď kto by posielal SMS-ky tým „okukaným“, unaveným tváram z obrazovky. Možno by stačilo nahodiť našich politikov do trendového hiphopového oblečenia, urobiť im divoký zostrih vlasov, pridať do nich farbu, tetovačku na plece, upraviť slovník („chápeš?“) a hotovo. K tomu stačí pridať dobrý námet, súťaž v spievaní či tanci, prípadne zavrieť ich na mesiac do garáže prepchanej kamerami, nech si konečne vyventilujú vzájomné vzťahy v koalícii. A slovenský národ bude mať opäť na nejaký čas o zábavu postarané. Viem, že to je dosť brutálna predstava, ospravedlňujem sa za nevkusný žart... :)
Keď už sme pri tom, niekedy sa zamýšľam, či existujú hranice, kam až ďaleko si dovolia zájsť TV tvorcovia v snahe zaujať diváka a zvýšiť sledovanosť. A kam by až zašli, keby neexistovala Rada pre TV vysielanie, ktorá ich aspoň ako-tak brzdí? Zatiaľ si „zvykáme“ na zábery roztrhaných tiel z autohavárií a popravy rukojemníkov vo večernom spravodajstve, na krv v on-line prenosoch z plastických operácií. Je toto už tá hranica alebo pôjdeme ďalej? Po tomto túži Homo Sapiens Sapiens v 21. storočí? Uff... Som za demokraciu a právo na informácie, ale toto je na mňa „a little bit over“.
Pre nežnejšiu polovičku ľudstva je určená iná „realitka“, pri ktorej z TV obrazovky nestrieka krv, ale slzy. Naše vlastné životy sa nám asi zdajú tak priemerné a sivé, že je zaujímavejšie aspoň virtuálne prežívať vykonštruované vzťahy svojich obľúbených TV hrdinov. Po Dallase a argentínskych telenovelách nás podľa vzoru západných TV staníc čakajú ešte verejné občianske súdy a on-line pranie rodinnej špinavej bielizne. Budeme sledovať hystericky sa hádajúcich rodinných príslušníkov a témou budú peniaze, nevera, alkohol, susedské vzťahy, rozvody, úchylky atď. No, máme sa na čo tešiť... :)
Motív realitiek je jasný a priehľadný ako sklo. Šokovať diváka, zvýšiť sledovanosť a predať reklamu za vyššie ceny. Napriek tomu sa správame ako tie ovečky, sedíme pred debnou a posielame SMS-ky, naivne dúfajúc, že práve tá naša zabezpečí Tomáškovi postup do ďalšieho kola... Nechcel som sa týmto príhovorom nikoho dotknúť, ale nepáči sa mi takáto masová manipulácia ľudí. A chcem nás chrániť pred nami samými.
Už v starovekom Ríme platilo známe Panem et circenses (Chlieb a hry). Tak sa teda zabávajme! Ale nie takto...

Zaujímavé čítanie júnového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 6/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára