piatok 1. marca 2002

PC REVUE

Počas posledných pár rokov som zaregistroval snahu veľkých výrobcov zmeniť koncept typického kancelárskeho počítača. Väčšinou sa totiž na naše pracovné stoly dostávali univerzálne konfigurácie, ktoré sa rovnako ako na spracovanie excelovských tabuliek, wordovských dokumentov a elektronickej pošty hodia na domáci počítač, hernú zostavu či DTP pracovisko. Nie je žiadnym tajomstvom, že dnešné zostavy s výnimkou náročných grafických aplikácií, ako je napr. renderovanie a vizualizácie komplexných 3D scén, využívajú svoj výkon len na pár desiatok percent. Okrem toho sú aj vybavené rozhraniami, zbernicami, slotmi a veľkým vnútorým priestorom, akoby mali byť pripravené na hociktorú z možností nasadenia. Niektorí výrobcovia síce prišli s konceptom zredukovania možností rozširovania, počtu slotov, resp. vyhodenia všetkých starých rozhraní a zberníc a zmenšenia celej skrinky a jej zabalenia do vzhľadného dizajnu, ale koncepcia zostáva principiálne rovnaká.
Doteraz som neprišiel na to, prečo pre veľké podniky, ktoré kupujú a manažujú stovky a tisíce kancelárskych počítačov, výrobcovia nevymysleli už dávno efektívnejší systém ich nasadenia a využívania. Napríklad distribuovaný komputing, t. j. zdieľanie výkonu viacerých od seba vzdialených supervýkonných počítačov pri jednej spoločnej výpočtovo náročnej úlohe, rozdelenej na menšie čiastky, využívajú akademické centrá a výskumné ústavy už roky. Neviem, prečo by podobný princíp nemohli využívať podstatne menej výkonné kancelárske počítače, hoci vo väčšom počte. Stačí „len“ prepísať operačný systém, aplikácie a prispôsobiť vnútornú architektúru počítačov a odpadá problém pravidelného upgrade starých zostáv vždy, keď na trh príde nový operačný systém alebo náročnejšia aplikácia. Treba však vyriešiť to „len“...
Druhá možnosť je presunúť spracovanie výkonu z pracovnej dosky kancelárskeho stola do jedného centralizovaného miesta. Niežeby to bola originálna myšlienka, veď architektúry typu klient/server či mainframe/terminál tu boli dlhé roky, len neboli dotiahnuté celkom do dôsledkov... Prečo by na pracovnom stole nemohol zostať len monitor, klávesnica a myš? Zabudovať CD mechaniku, „flopinu“ či sieťovku a ďalší potrebný HW do klávesnice či monitora nie je predsa až taký problém. Stačí prenášať údaje zo vstupných zariadení a na monitor prenášať len zmeny obrazovky. Rovnako ani teraz nejde o originálny nápad. Grafické terminálové stanice a terminálové servery už takisto poznáme roky. Opäť však táto myšlienka nebola dotiahnutá úplne do dokonalosti tak, aby bola dostatočne univerzálna, podporovaná zo strany výrobcov HW, operačného systému či tvorcov aplikácií. Ak narastie počet používateľov v podniku a výkon či disková kapacita už nestačí, pridá sa ďalší procesor alebo diskový priestor do centrálneho servera a ide sa ďalej. Takýto model komputingu sa jednoduchšie spravuje, manažuje, zálohuje, lepšie sa strážia veci okolo bezpečnosti, úniku dát atď. Keby sa ho chytili veľkí výrobcovia počítačov, v rámci konkurenčného boja by cena grafických terminálov klesla pod hranicu univerzálnych PC a takýto model by bol aj cenovo efektívnejší. Stačí „len“ dohodnúť sa na rozhraniach, štandardoch, podpore atď.
Ak zájdem vo svojich úvahách ďalej, celkom si viem predstaviť aj tretí model, keby sa spracovaním počítačových úloh zaoberali špecializované metropolitné výpočtové centrá, ktoré by svoju kapacitu poskytovali a prenajímali za poplatok podnikom, školám či domácnostiam na rovnakom princípe ako elektrárne či vodárne. Potrebujete väčší výkon na hranie hier, vizualizáciu 3D projektu či hĺbkový datamining? Žiadny problém, stiahnite si ho zo zásuvky v stene. Stačí „len“, aby sa dohodli zainteresované strany: výrobcovia, vývojári, aby existovala zákazková podstata, aby sa vybudovala príslušná komunikačná infraštruktúra a aby sa prekonala istá konzervatívnosť a predsudky. Ale mohlo by to fungovať, hoci je to skôr vízia dosť ďalekej budúcnosti. Opäť tu však zostáva to nešťastné „len“.
Je preto skôr pravdepodobné, že celé to dopadne úplne inak. Že naďalej bude vývoj pokračovať rovnakým smerom ako doteraz, t. j. neustálym zmenšovaním rozmerov a zvyšovaním výpočtového výkonu a pa mäťovej kapacity na úrovni obyčajného desktopu pri čoraz nižších nákladoch na jednotku výkonu či kapacity, a tak nebude mať zmysel starať sa o efektívnejšie využívanie „strojového času“. Takže staré známe béžové skrinky budú s najväčšou pravdepodobnosťou aj naďalej „zdobiť“ naše pracovné stoly.
Tak čo? Tipnete si, ako to dopadne? Ak si netrúfate, čítajte pravidelne PCR a kontúry budúceho desktopového „písidla“ sa vám pokúsime poodhaliť. Zaujímavé čítanie marcového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 3/2002 Editorial
Autor: Martin Drobný