sobota 1. apríla 2006

QUARK

Vážení priatelia,
ponúkam podnikateľský zámer – platené meranie rýchlosti. Využívanie policajtov
na meranie rýchlosti vozidiel viaže na seba operatívne zložky. Tie vykonávajú
objaviteľskú činnosť –hľadajú úseky, kde možno rýchlejšie jazdiť, skrýše na
stacionárne radary, ale je ich na to škoda. Sú dva varianty riešenia problému –
keďže štát má pokuty namontované v rozpočte, tuším 600 miliónov korún, treba
podeliť túto sumu vhodným kľúčom a zriadiť, nazvime to pokutovú daň. Nie je to
nič absurdné – nejeden tatko vytrepe neposedného syna a na záver priloží ešte
jednu na zadok – však ty už niečo vyvedieš. Druhá možnosť – zriadiť firmu, ktorá
bude merať rýchlosť 24, keď bude treba aj viac hodín denne. Zrátajú sa náklady a
primeraný zisk zostane štátu.
Tí, čo prežili rok 1968 si spomínajú na žart, že jednotka dočasnosti je jeden furt.
Takouto verziou je tzv. primeraný zisk.
Náš všemocný ceny regulujúci úrad hovorí, že pri regulovaných cenách zohľadňujú
nevyhnutné náklady a primeraný zisk. Keď sa však pozriete na ekonomické výsledky
regulovaných firiem zistíte, že majú neprimerané zisky. Ako sa transponuje
primeraný zisk na neprimerané zisky v procese výroby? Ktože ho vie?
Aj ďalší postreh je z dopravy – v Bratislave účtujú za odtiahnutie zle zaparkovaného auta
3000 korún. Vraj je to veľa, preto sa snažia znížiť sadzbu, na 2800 Sk, čo je už
vraj na hranici rentability. Rátajme. Ak by išlo o vzdialenosť – napríklad 10
km. Nákladné taxíky jazdia za 30 Sk/km, takže 300 Sk. Viem, že odťahovačka je
drahšia, ale aj tak, desaťnásobok? To by mali k odtiahnutiu podávať aj kaviár so
šampanským a živou hudbou.
Poznáte to – vandali ukradli bronzovú sochu, medené trolejové vodiče, ktoré,
nepochybne skončili v zberných surovinách. Nejde mi do hlavy, či naozaj
neexistuje mechanizmus, ako urobiť poriadok. Čo keby naše
pomazané hlavy schválili zákon, že v zberniach bude treba predkladať občiansky
preukaz a ak by vykúpili zjavne nelegálne získaný materiál, mohli by byť trestne
zodpovední?
Nechcem vyzerať ako ignorant, no lesy veterných elektrární vo mne
vzbudzujú otázku, ako posudzujú ich efektívnosť. Alternatívne zdroje ako tvrdia
energetici sú iba doplnkové a v celkovej bilancii s nimi nemožno rátať, pre
náhodilosť a nepravidelnosť produkcie. Zelení, naopak hudú: To je ono! Kto vie,
ako by vyzerala bilancia, keby sa zrátala energia potrebná na výrobu veterných
elektrární – ich celoživotný výkon. Neviem, či vidím duchov, ale mám pocit, že
ani tak veľmi nejde o elektrinu.
Je apríl, tak o vážnych témach s trochu úsmevnejším tónom.
Váš
Eduard Drobný

QUARK 4/2006 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Internet 4U

Tak, a je tu apríl. Po dlhej a tuhej zime by sa dalo povedať – konečne. Priznávam, tento úvodník bude oddychový, tak trochu v duchu nedávneho prvého apríla. Ako sa presvedčíte na ďalších stránkach v tomto vydaní, minulý mesiac sme sa zúčastnili na viacerých konferenciách a výstavách. Jedným z týchto podujatí bola aj tradičná výstava CeBIT. Hoci budúcnosť počítačových výstav na Slovensku je, jemne povedané, otázna, nemeckému CeBITu sa napočudovanie darí. A tak sme sa rozhodli absolvovať cestu na sever Nemecka.
Pravdupovediac, je celkom milé spoznať ľudí, s ktorými celý rok komunikujete cez internet, aj osobne. Možno potom zistíte, že tá slečna, ktorá má takú krásnu fotografiu na ICQ, je predsa len „štipku prezretejšia“, vysmiaty mladý muž na Skype je v skutočnosti zachmúrený biznismen, ktorý necúvne zo svojej pozície ani o milimeter. Overili sme si takisto, že za logami firiem, ktoré poznáme len zo škatúľ prichádzajúcich od slovenských distribútorov, sú fakt skutoční ľudia, často s vehementným zapálením pre svoju značku.
To, čo ma však skutočne dostalo, bolo pripojenie na internet. Celý CeBIT sa v podstate niesol v duchu internetu ako univerzálneho komunikačného média, ktoré je všeobecne dostupné. Jedna vec je však ponuka vystavovateľov a druhá reálna dostupnosť toho, čo prezentujú.
Keďže som mal so sebou notebook s pripojením na WiFi, pomyslel som si – no veď nič ľahšie. Na okraji najväčšej výstavnej haly som s víťazoslávnym úsmevom na tvári vytiahol svojho neodmysliteľného spoločníka a umožnil komunikáciu cez bezdrôtovú sieť. Notebook vyhlásil, že má k dispozícii spolu 14 bezdrôtových sietí s rôznymi pomenovaniami. V nádeji som sa začal pripájať na siete v abecednom poradí, už pri šiestej som si však bol istý, že také ľahké to zase nebude. Všetky siete totiž patrili konkrétnym vystavovateľom a boli chránené heslom. V dosahu som teda nemal žiadnu voľnú sieť, patriacu napr. organizátorovi výstavy, ktorá by skutočne umožnila komunikovať bez hesla.
Ako správny „internetoholik“ som sa však nevzdával nádeje na prečítanie si dávky očakávaných mailov, veď existuje tlačové stredisko a ja ako akreditovaný novinár sem mám vstup. To všetko bola pravda, v tlačovom stredisku bol skutočne internet – jednak po kábli, jednak bezdrôtový. Bohužiaľ, k tomuto riešeniu dospelo viacero novinárov a žiadne voľné miesto pri kábli som jednoducho nenašiel. Pripojenie na bezdrôtovú sieť fungovalo, ale intenzita signálu v tlačovom stredisku bola veľmi slabá. Vznikla tak zaujímavá situácia – po tlačovom stredisku sa pohybovali novinári, ktorí sa na prvý pohľad bezcieľne prechádzali s otvoreným notebookom. Jedným očkom v nádeji sledovali náhodne uvoľnené miesto pri kábli a druhým zase intenzitu bezdrôtového signálu. Ja som nakoniec skončil blízko pánskej toalety, kde bolo k dispozícii prakticky všetko, po čom som volal ja i môj notebook – aby som teda radšej presne vysvetlil: elektrická zásuvka (na holiaci strojček), WiFi signál a voľné miesto. Po polhodine som síce už potreboval aj nejakú stoličku, písanie jednou rukou a držanie notebooku druhou rukou nie je najpohodlnejšie, ale nie sme predsa fajnoví. Ako som tam naoko len tak postával, zdalo sa mi, že niektorí návštevníci majú nutkanie obdarovať ma nejakou mincou. Zrejme ako odmenu za pomerne čisté prostredie. A potom vraj zarábať eurá je také ťažké. Veď stačí byť len v správnom čase na správnom mieste. Nič zložité... :)
Kolega, ktorý bol na kongrese 3GSM, mi opisoval podobné skúsenosti. Kongresová bezdrôtová sieť prakticky nefungovala, jedno z mála pripojení bola SIM karta od slovenského operátora s povoleným GPRS. Tak potom verte sľubom o univerzálnom pripojení pre každého a všade... :)
Príjemné čítanie aprílového čísla praje
Ondrej Macko

PC REVUE 4/2006 Editorial
Autor: Ondrej Macko

PC REVUE - OpenPark

Tak a začíname! Od začiatku vychádzania PC REVUE bývavali naše editoriály vždy tak trochu iné ako v ostatných magazínoch, pretože sme sa snažili do nášho IT sveta dostať aj jemne filozofický rozmer (veď nie len IT je človek živý... ). To malo okrem iného za následok, že tie naše úvodníky boli aj trochu dlhšie, ako býva zvykom. Z tohto, ale aj iných dôvodov sme sa po 14 rokoch rozhodli pre zmenu, a ako sme avizovali už od predošlého čísla sú príhovory „štandardizované“ a priestor na dlhšie „nadlinkové“ úvahy presúvame do tejto novej rubriky. Okrem toho budú príspevky z nej uverejňované medzi voľnými článkami na webe itnews.sk, aby ste mohli v rámci diskusie vyjadriť váš názor na danú tému a posunúť celú tému ďalej. Takže začíname!

Hyde Open Park: Koniec civilizácie?
Niekedy si myslím, že slabšie povahy by asi nemali sledovať denné správy, pokiaľ nechcú prepadnúť hlbokej depresii a panike. Teroristické útoky, náboženské konflikty, prírodné katastrofy, hrozby globálnych pandémií atď. určite nevyvolávajú pocit svetlej budúcnosti. Silnejšie povahy si možno až tak nepripúšťajú dennú dávku „dobrých správ“, s nadhľadom sledujú vývoj našej civilizácie a v širšom kontexte si uvedomujú jednotlivé udalosti a procesy. No aj tak sa asi neubránia pochybnostiam, či to „ustojíme“. Vyčerpanie zásob fosílnych palív je vraj na dohľad ešte tej našej generácie. Ľudské zásahy do prírody spôsobujú klimatické zmeny, ktorých extrémne prejavy sledujeme už teraz. Obrovské rozdiely v hodnotovom rebríčku medzi západnou civilizáciou a napríklad islamským radikalizmom a následné možné konflikty (boj o ropu, neúspešné pokusy o implantovanie demokratických systémov v arabských krajinách), globalizácia, dlho odkladaný prepad amerického dolára nekrytého zlatom, to sú všetko nástražné míny, s ktorými si nepomôže ani naša slávna slovenská odmínovačka Božena.
Nie, nechcem sa hrať na apokalyptického proroka, iba potichu, resp. aj nahlas dúfam, že naši vedci vždy a včas nájdu vakcínu na akúkoľvek vírusovú hrozbu. Že sa včas nájdu bezpečné, ekologické a cenovo dostupné alternatívy za všetky vyčerpateľné prírodné zdroje energie. Že politici zabránia hroziacemu stretu ťažko zlučiteľných kultúr, náboženstiev a politických systémov.
Nechcem vás strašiť, naopak, nepodliehajme depresiám z negatívnych správ. Na druhej strane sa však netvárme, že sa nič nedeje, v nádeji, že žijeme v civilizovanej spoločnosti a tá sa o nás postará. Každý z nás sa musí individuálne s touto skutočnosťou vyrovnať a v rámci svojich možností na ňu zareagovať. Základným krokom je uvedomovanie si toho, čo sa deje, a triezve hodnotenie a zváženie, na čo sa dá a na čo sa nedá pripraviť.
Deliaca čiara medzi zdanlivo civilizovanou spoločnosťou a chaotickou érou barbarstva nie je totiž až taká široká, ako sa nádejame. Všimnime si, aká nesmierne citlivá je civilizovaná ľudská spoločnosť na akékoľvek jemné zásahy do jej iba zdanlivo stabilného mikrosveta. Nevhodná karikatúra proroka Mohameda, výdatnejšia snehová nádielka či útok na rafinériu niekde na opačnom konci sveta spôsobujú, že do ulíc vychádzajú rozzúrené masy urazených moslimov, že kolabuje doprava a padajú preťažené strechy, že zvýšené ceny benzínu a nafty dramaticky rozkývajú rozpočty všetkých organizácií aj domácností. A keď príde „štipku“ silnejší zásah, ako keď napríklad hurikán Katrina vtrhol do New Orleans, zrazu končí civilizácia a zbraňou treba brániť vlastný dom pred vykrádačmi. A policajti zo susedných okresov streľbou zaháňali nechcených utečencov z postihnutej oblasti.
Keď v kritickej situácii pôjde o základné životné potreby (chlieb, vodu, energie, bezpečnosť), vtedy sa nám ukáže holá a, obávam sa, krutá pravda o našej tzv. civilizácii. Keď v kritickej situácii prestanú fungovať základné systémy našej spoločnosti (polícia, zdravotníctvo, armáda, správna moc, súdy atď.), vtedy bude mať pravdu a moc ten, kto bude mať v ruke silnejšiu zbraň. Nechcem vám strhávať matrixovské ružové okuliare, ale pravda je, že od vzniku života na tejto planéte vždy išlo, ide a pôjde o prežitie. A v našom prípade o ďalšiu existenciu ľudského druhu. A ako je všeobecne známe aj z prírody, najvyššie šance na prežitie z dlhodobého hľadiska nemajú tí najsilnejší, najrýchlejší, najagresívnejší, ale tí, čo sa vedia najlepšie prispôsobiť meniacim sa podmienkam (podobne ako v biznise...).
Vďaka neutíchajúcej túžbe človeka po poznaní, hľadaní odpovedí na základné otázky života, vďaka úžasnému pokroku vo vede a technike, vďaka snahe o budovanie čo najspravodlivejšieho spoločenského systému máme, dúfam, celkom dobré šance na to, aby sme tento existenčný boj ustáli. Základnou podmienkou však je, aby sme používali sivú mozgovú hmotu na to, na čo nám bola daná, a udržali si túžbu po vyšších morálnych a etických hodnotách. A keď to nezvládneme, tak treba utekať nabrať do hypermarketu poriadne zásoby jedla, kúpiť dobrú pušku a vrátiť sa tam, odkiaľ sme prišli. Do jaskýň...

PC REVUE 4/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný