PC REVUE - OpenPark

Tak a začíname! Od začiatku vychádzania PC REVUE bývavali naše editoriály vždy tak trochu iné ako v ostatných magazínoch, pretože sme sa snažili do nášho IT sveta dostať aj jemne filozofický rozmer (veď nie len IT je človek živý... ). To malo okrem iného za následok, že tie naše úvodníky boli aj trochu dlhšie, ako býva zvykom. Z tohto, ale aj iných dôvodov sme sa po 14 rokoch rozhodli pre zmenu, a ako sme avizovali už od predošlého čísla sú príhovory „štandardizované“ a priestor na dlhšie „nadlinkové“ úvahy presúvame do tejto novej rubriky. Okrem toho budú príspevky z nej uverejňované medzi voľnými článkami na webe itnews.sk, aby ste mohli v rámci diskusie vyjadriť váš názor na danú tému a posunúť celú tému ďalej. Takže začíname!

Hyde Open Park: Koniec civilizácie?
Niekedy si myslím, že slabšie povahy by asi nemali sledovať denné správy, pokiaľ nechcú prepadnúť hlbokej depresii a panike. Teroristické útoky, náboženské konflikty, prírodné katastrofy, hrozby globálnych pandémií atď. určite nevyvolávajú pocit svetlej budúcnosti. Silnejšie povahy si možno až tak nepripúšťajú dennú dávku „dobrých správ“, s nadhľadom sledujú vývoj našej civilizácie a v širšom kontexte si uvedomujú jednotlivé udalosti a procesy. No aj tak sa asi neubránia pochybnostiam, či to „ustojíme“. Vyčerpanie zásob fosílnych palív je vraj na dohľad ešte tej našej generácie. Ľudské zásahy do prírody spôsobujú klimatické zmeny, ktorých extrémne prejavy sledujeme už teraz. Obrovské rozdiely v hodnotovom rebríčku medzi západnou civilizáciou a napríklad islamským radikalizmom a následné možné konflikty (boj o ropu, neúspešné pokusy o implantovanie demokratických systémov v arabských krajinách), globalizácia, dlho odkladaný prepad amerického dolára nekrytého zlatom, to sú všetko nástražné míny, s ktorými si nepomôže ani naša slávna slovenská odmínovačka Božena.
Nie, nechcem sa hrať na apokalyptického proroka, iba potichu, resp. aj nahlas dúfam, že naši vedci vždy a včas nájdu vakcínu na akúkoľvek vírusovú hrozbu. Že sa včas nájdu bezpečné, ekologické a cenovo dostupné alternatívy za všetky vyčerpateľné prírodné zdroje energie. Že politici zabránia hroziacemu stretu ťažko zlučiteľných kultúr, náboženstiev a politických systémov.
Nechcem vás strašiť, naopak, nepodliehajme depresiám z negatívnych správ. Na druhej strane sa však netvárme, že sa nič nedeje, v nádeji, že žijeme v civilizovanej spoločnosti a tá sa o nás postará. Každý z nás sa musí individuálne s touto skutočnosťou vyrovnať a v rámci svojich možností na ňu zareagovať. Základným krokom je uvedomovanie si toho, čo sa deje, a triezve hodnotenie a zváženie, na čo sa dá a na čo sa nedá pripraviť.
Deliaca čiara medzi zdanlivo civilizovanou spoločnosťou a chaotickou érou barbarstva nie je totiž až taká široká, ako sa nádejame. Všimnime si, aká nesmierne citlivá je civilizovaná ľudská spoločnosť na akékoľvek jemné zásahy do jej iba zdanlivo stabilného mikrosveta. Nevhodná karikatúra proroka Mohameda, výdatnejšia snehová nádielka či útok na rafinériu niekde na opačnom konci sveta spôsobujú, že do ulíc vychádzajú rozzúrené masy urazených moslimov, že kolabuje doprava a padajú preťažené strechy, že zvýšené ceny benzínu a nafty dramaticky rozkývajú rozpočty všetkých organizácií aj domácností. A keď príde „štipku“ silnejší zásah, ako keď napríklad hurikán Katrina vtrhol do New Orleans, zrazu končí civilizácia a zbraňou treba brániť vlastný dom pred vykrádačmi. A policajti zo susedných okresov streľbou zaháňali nechcených utečencov z postihnutej oblasti.
Keď v kritickej situácii pôjde o základné životné potreby (chlieb, vodu, energie, bezpečnosť), vtedy sa nám ukáže holá a, obávam sa, krutá pravda o našej tzv. civilizácii. Keď v kritickej situácii prestanú fungovať základné systémy našej spoločnosti (polícia, zdravotníctvo, armáda, správna moc, súdy atď.), vtedy bude mať pravdu a moc ten, kto bude mať v ruke silnejšiu zbraň. Nechcem vám strhávať matrixovské ružové okuliare, ale pravda je, že od vzniku života na tejto planéte vždy išlo, ide a pôjde o prežitie. A v našom prípade o ďalšiu existenciu ľudského druhu. A ako je všeobecne známe aj z prírody, najvyššie šance na prežitie z dlhodobého hľadiska nemajú tí najsilnejší, najrýchlejší, najagresívnejší, ale tí, čo sa vedia najlepšie prispôsobiť meniacim sa podmienkam (podobne ako v biznise...).
Vďaka neutíchajúcej túžbe človeka po poznaní, hľadaní odpovedí na základné otázky života, vďaka úžasnému pokroku vo vede a technike, vďaka snahe o budovanie čo najspravodlivejšieho spoločenského systému máme, dúfam, celkom dobré šance na to, aby sme tento existenčný boj ustáli. Základnou podmienkou však je, aby sme používali sivú mozgovú hmotu na to, na čo nám bola daná, a udržali si túžbu po vyšších morálnych a etických hodnotách. A keď to nezvládneme, tak treba utekať nabrať do hypermarketu poriadne zásoby jedla, kúpiť dobrú pušku a vrátiť sa tam, odkiaľ sme prišli. Do jaskýň...

PC REVUE 4/2006 OpenPark
Autor: Martin Drobný