streda 11. februára 2009

PC REVUE - OpenPark

„Koncepcia“ energetickej bezpečnosti pre domácnosti

Tieto riadky píšem v čase vrcholiacej nervozity ohľadom „plynovej“ krízy. Médiá prinášajú v hodinových intervaloch nové, hoci často skreslené správy o aktuálnom vývoji situácie. Analytici analyzujú, komentátori komentujú, skutočnú pravdu však nepozná nikto okrem zainteresovaných hráčov. Ich vyhlásenia a kroky mi však dosť výrazne pripomínajú partiu rozhádaných malých chlapcov na dvore, ktorí hrajú nejakú im známu hru, vzdialene pripomínajúcu šach, ale so stratégiou premyslenou na nula krokov dopredu. Takže zatiaľ nikto netuší, ako to celé dopadne. Ja len dúfam, že v čase, keď budete držať v rukách toto číslo PCR, budete sedieť pekne v teplučku a lampa nad vašou hlavou bude svietiť...

Táto skúška nás zastihla zjavne nepripravených, a hoci predstavitelia štátu sa teraz naozaj snažia vzniknutú situáciu riešiť, za čo ich musíme pochváliť, treba súčasne jasne povedať, že zodpovednosť za tento stav nesie štát, resp. niekoľko doterajších vlád. Konkrétne praktické kroky, ako zabezpečiť alternatívne zdroje a trasy na zásobovanie plynom, sa nemuseli hľadať ad hoc počas krízy, ale mali byť súčasťou toľko spomínaného projektu stratégie energetickej bezpečnosti SR. Na začiatku vzniknutej situácie ho stačilo len vytiahnuť a aplikovať a nemusela sa zbytočne traumatizovať spoločnosť odpočítavaním, na koľko dní nám ešte vystačia zásoby plynu... Ako teraz vidno, niektoré opatrenia sa dali prijať v priebehu pár hodín či dní, na iné bude treba dobudovať chýbajúce časti plynovodu či vyriešiť otázky rozdielneho tlaku v existujúcich a prepojených, ale nepoužívaných trasách. Iný paradox je napríklad ten, že na Slovensku máme nadštandardné zásoby plynu, nedokážeme ho však dostať na povrch v takom objeme, ako by sme potrebovali. Nejde mi do hlavy, že tí, ktorí riešili spomínanú stratégiu energetickej bezpečnosti, takéto veci nemali ošetrené.

V situácii, v akej sme dnes, sa občan musí spoliehať na štát, nič iné mu ani nezostáva... Nie každý má možnosť zakopať si na záhradke do zeme vlastné zásobníky plynu či postaviť si malú veternú elektráreň. V skutočne krízovej situácii (ktorá, dúfam, nenastane) zostane asi už len možnosť vrátiť sa na vidiek do chalupy po starých rodičoch a znovu naštartovať starú piecku na drevo, čo síce má svoju romantiku, ale len na chvíľku, kým nenastane čas ísť sa napríklad osprchovať... :-)

Rád by som sa dožil éry, keď vývoj materiálových technológií pokročí tak ďaleko, že umožní, aby každá domácnosť mala k dispozícii zásobu cenovo dostupných, výkonných, veľkokapacitných, dobíjateľných palivových článkov. V situácii, keď vypadne centrálny prívod elektrickej energie, by takáto „trošku“ väčšia „baterka“ podobne ako UPS-ka automaticky prebrala zásobovanie elektrickou energiou pre celý dom. Aj teraz síce existuje riešenie pre organizácie, ktoré si nemôžu dovoliť energetické výpadky, napr. nemocnice, ale používané naftové motorgenerátory sú veľké, hlučné, smrdia a najmä potrebujú dopĺňať ďalší zdroj neobnoviteľného a neekologického paliva.

Do „mojej“ :-) koncepcie energetickej bezpečnosti domácnosti takéto riešenie nepasuje. Aj palivové články síce potrebujú nejaký zdroj paliva (najčastejšie vodík), ale stále majú oproti doterajším zdrojom množstvo výhod: priama premena chemických látok na elektrinu, vyššia efektivita vďaka vynechaniu mechanického medzistupňa, vyššia účinnosť atď. Z tohto hľadiska sú oveľa ekologickejšie. Nemajú pohyblivé časti, preto nespôsobujú nijaký hluk, a nároky na údržbu a opravu sú minimálne.

Nezávislosť od elektrickej siete je však tiež len čiastočná, pretože palivo po spotrebovaní zásoby aj tu treba dopĺňať. „Koncepcia“ energetickej bezpečnosti pre domácnosť preto musí obsahovať aj ďalší úplne nezávislý a obnoviteľný zdroj energie a akumulátor na jej uskladnenie. V tejto oblasti je najperspektívnejšia asi fotovoltaika, ktorá sa však v súčasnosti trápi s pomerne malou účinnosťou (pod 20 %), hoci nové technológie by ju mohli zdvihnúť až na úctyhodných 35 % aj v nelaboratórnych podmienkach. To je viac ako sľubné, hoci iba do momentu, kým sa vonku nezotmí... V takej situácii nezostane už nič iné, len vyhnať celú rodinu na stacionárne bicykle, pripojené na dynamo. Je to prospešné zdraviu, ekologické, ako palivo sa dá využiť celé spektrum surovín – klobásy, rezne atď. Pre vegetariánov však budete musieť pripraviť alternatívne palivo, ako je tofu či obilné klíčky :-). Za odmenu im pri tom môžete pustiť telku a sami hneď zbadajú, keď poľavia v tempe... :-)

Budem musieť končiť, idem skontrolovať radiátor, zdá sa mi, že tu je nejaká zima...

PC REVUE 2/2009 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Iný kraj, iný mrav

Ako uvidíte v tomto vydaní, v januári som sa vypravil na konferenciu do Las Vegas. Odlietal som presne na Troch kráľov, Slovensko vtedy ešte pokojne spalo vo vianočných sviatkoch. Letisko vo Viedni bolo však napratané až po strechu, ľudia sa presúvali medzi kontinentmi. Poučený z minulosti, urobil som si pred odletom webovú rezerváciu a doma vytlačil palubný lístok. Tak som sa vyhol najväčšiemu radu a plynule prešiel až k lietadlu. Opäť poučený, rozhodol som sa nemať zapísanú batožinu, ale všetko som si pobalil ako príručnú batožinu. Let z Viedne do Washingtonu prebiehal štandardne, po viac ako 9 hodinách sme doleteli 10 minút pred plánovaným príletom. A potom sa to začalo. Podľa zákonov USA musíte vykonať kontrolu na imigračnom oddelení pri prvom dotyku s územím USA. Je jedno, či musíte mať víza, alebo nie, či ste cestujúci biznis triedou, alebo ste doleteli v priestore pre batožinu. Tu sa ľudia delia len na amerických občanov a tých iných. Samozrejme, pre „tých iných“ platí prísnejší režim a tomu zodpovedá aj rad. Podľa pohybu radu som odhadol dobu čakania na dve hodiny, do odletu do Vegas mi ostávala len hodina a 40 minút. Ťažká situácia, do ktorej som sa nedostal vlastným zavinením. Nuž, vyskúšal som rôzne metódy, napr. vysvetlenie situácie pracovníkom organizujúcim rad, novinársky preukaz, prosby či vyhrážky. Ostalo len pri tom, že ak nestihnem let, „prebookujú“ mi ho. Legálne predbehnutie radu neprichádzalo do úvahy, napokon mnoho z tých ľudí predo mnou malo rovnaký problém ako ja. Zmeniť let však znamenalo stráviť noc na letisku a pri troche šťastia odletieť ranným letom. Pritom som mal naplánované tlačovky od ôsmej ráno. Ako hovorí klasik, tento pôsob riešenia situácie zdal sa mi „poněkud nešťastný“. Slovák sa vždy nejako vynájde, aj ja som si povedal, že to skúsim po národnej linke. Ľudia v rade stoja tak, že v ruke majú všetky doklady pripravené na kontrolu. Rozpoznať podľa pasu, kto je Slovák, nie je problém. Ja som si vybral slečnu s oveľa lepšou pozíciou v rade, ako som mal ja, ktorá zároveň vyzerala, že moju situáciu pochopí. A pochopila, pridal som sa k nej ako starý známy a už sa mi lepšie dýchalo. Vysvitlo, že v USA žije už 10 rokov a bola na vianočných prázdninách doma, stále pritom čaká na zelenú kartu. Je v USA vydatá za Američana, denne volá cez Skype domov, ale na jej slovenčine už bolo dosť cítiť iný prízvuk. Zistil som, že manželovi varí tradičné slovenské jedlá a údajne si ich veľmi pochvaľuje (poznajúc to, čo jedia oni, ani sa nečudujem). Spýtal som sa na bryndzové halušky. Zohnať totiž mimo nášho regiónu bryndzu je nemožné, jedine keby ste mali vlastný chov oviec a sami si ju vyrábali. Zistil som, že je to úplne najobľúbenejšie manželovo jedlo a bryndzu nahradzuje syrom cottage cheese. Dovoz potravín do USA je zakázaný, takže toto riešenie je asi najjednoduchšie. Pri družnom rozhovore som aj zabudol na môj vážny problém s časom. No aby som nezdržiaval, keďže som mal len príručnú batožinu, ktorú som už nemusel druhýkrát zapisovať na nasledujúci let, lietadlo som s dvojminútovou rezervou stihol. Ale okrem vystavenia palubnej letenky cez internet z pohodlia domova teraz volám aj po možnosti garantovanej rezervácie miesta v rade na imigračnú kontrolu na vstup do USA.

Do Las Vegas som sa dostal v poriadku. Toto mesto uprostred púšte je známe ako mesto hriechu, hracích automatov, ruliet a kariet. Väčšina ľudí považuje za Las Vegas asi 6,5 km dlhý bulvár, ktorý tu každý volá Strip, v skutočnosti je to však polmiliónové mesto. Na Stripe ležia hlavné tematicky ladené hotely – egyptský Luxor, francúzsky Paríž, rímsky Caesar, talianske Benátky, ale aj Monte Carlo, Ostrov pokladov, Sahara, Excalibur či Bellagio s umelým jazerom. Každý hotel s vlastným kasínom, ktoré sa nedá minúť, aj keby ste sa snažili. Američania to vymysleli tak, aby nemuseli cestovať po svete a pritom na chvíľu vychutnali atmosféru iných kontinentov. Veď nemusia hneď cestovať tak ďaleko, stratiť batožinu... A tá čudná reč a cudzie peniaze... Načo? Oveľa jednoduchšie a lacnejšie je skočiť si na víkend do Vegas a pritom si aj príjemne zagamblovať. Pravda, je to asi také ako tie bryndzové halušky s cottage cheesom. Robí to dojem, ale ani zďaleka to nie je ono. Ako keď med lížete cez sklo :-). Veď len také Benátky alias megalomanský hotel Venetian v strede Stripu, ktorý je prepojený s jednou časťou výstavného strediska. Vnútri bezpečnostná služba oblečená do uniforiem talianskych policajtov, na strope vstupnej haly dobové fresky, vonku verná kópia veže z Námestia svätého Marka, vodný kanál s gondolami okolo hotela, jednoducho Benátky ako vymaľované. Ale všetko v americkom štýle – okolo kanála je postavený typický benátsky klenutý most a na ňom je chodiaci dopravný pás. Na prvom poschodí hotela je kanál Grande, na ktorom sa plavia gondoly, na námestí hrá talianska hudba, umelá obloha s pohybujúcimi sa oblakmi, okolo značkové obchody. Dokonalá ilúzia, ideálne miesto na predstavovanie IT noviniek :-). Najneskôr po dvoch dňoch však prídete na to, že vlastne žijete vo filmových kulisách, a ja som sa už (ako vždy) nevedel dočkať návratu domov. Síce u nás už prepukla plynová kríza, dlhodobo strašila hospodárska kríza, ale budovy a ľudia boli reálni a známi. Po návrate domov bola najčastejšia otázka od známych: Tak čo, gambloval si? Nie, priznávam, že neviem, ako sa to hrá, a ako poznám svoje šťastie v hre, asi by som nakoniec musel chvíľu umývať v kasíne riad. A na druhú otázku, čo je teraz charakteristické pre USA, som odpovedal, že je to tričko s portrétom Obamu a obrovská viera Američanov v to, že ich nový prezident zázračne vytiahne z riadnej kaše. No, držím mu palce, bude si musieť poriadne naleštiť svoj čarovný prútik. Inak som premýšľal nad tým, ako by sa u nás predávalo tričko s podobizňou prezidenta a pyšným nápisom „Ja svojmu prezidentovi verím“. Aj pri najlepšej vôli by sa to asi bralo ako provokácia, niečo ako vstupenka na psychiatriu. Nuž, iný kraj, iný mrav.

Na záver ešte malé upozornenie. Úvodník v PC REVUE je prezentácia autorových životných názorov a tak trochu spoveď :-). Dospel som k názoru, že je čas, aby sa tu spovedali aj ďalší redaktori z nášho magazínu. PC REVUE je kolektívne dielo, žiadna one-man show. Preto sa v nasledujúcom vydaní na tomto mieste stretnete s pohľadom na sociálne siete z pera Joža Orgonáša. Moje úvodníky naďalej ostanú, o zážitky z ciest neprídete, len sa budem striedať s kolegami.

Prajem príjemné a užitočné čítanie februárového vydania a opatrujte sa

21. januára 2009, Ondrej Macko

PC REVUE 2/2009 Editorial
Autor: Ondrej Macko

BCMOBIL & TECHBOX

Zbohom korunáče, prichádzajú dvoj a trojcentovky!

Prvé číslo, resp. dvojčíslo BCMOBIL & TECHBOX je iné. A to hneď z viacerých dôvodov. Tak napríklad, určite ste už zaregistrovali, že od začiatku roka 2009 platíme eurom a koruny si pripomíname už len v prepočtoch akýchkoľvek cien. O tom, že náš zárobok, ale i náklady či ceny nielen elektroniky a mobilných telefónov sa znížili až 30-násobne azda netreba viesť dlhší monológ. Na platbu eurom si musíme zvyknúť, ale zvykneme si aj na nové akciové ponuky našich mobilných operátorov, kde na tzv. „korunáče“ budeme spomínať už len s nostalgiou? Dnes totiž za najlacnejšie akciové mobilné telefóny zaplatíte dva alebo tri centy (0,60 alebo 0,90 Sk). Vyskúšajme si to -„dvojcenťák“ či „trojcenťák“, no tomuto ja na chuť asi tak rýchlo neprídem. Navyše všetko sa mi zdá lacnejšie, nemám problém nechať vyššie sprepitné v reštaurácii, aktivovať si viac mobilných služieb... veď je to tak „lacné“. Vytriezvenie väčšinou príde vtedy, keď zistím, že i na účte mám 30-násobne menej. S úpravami cien opäť na tie pekné „baťovské“ však neprichádzajú len obchodníci v hypermarketoch, ale i mobilní operátori. Nie vždy sa podarí vyčariť na cenovke magickú 9-ku, avšak napríklad s novými euro cenami u mobilného operátora O2 môžu byť zákazníci spokojní, sú totiž nižšie ako v minulom roku, nech počítate ako počítate. Ostatní operátori už tiež ukazujú, že nám môžu nejaké tie centíky ušetriť. My v redakcii sme mali dlhšie hlavu v smútku, nakoľko prepočítavať naše katalógy či vysporiadať sa s tým, ako zaokrúhlime ceny minuloročných akcií mobilných operátorov v hlavnej téme čísla, nebolo najjednoduchšie. Ale verím, že sa to podarilo a ak nájdete nejakú tú chybičku, buď nám odpustené.


Tretí ročník ankety Mobilný operátor roka 2008 má nového víťaza. Prvé dva ročníky si udržal víťazný trón náš najväčší mobilný operátor Orange, rok 2008 však hral do karát druhému najsilnejšiemu, v tomto prípade víťaznému operátorovi T-Mobile, ktorý si cestu na stupienok víťazov nášho hodnotenia budoval už od prvej polovice roka 2008 a nepustil pred seba ani jedného zo svojich konkurentov. Škoda, že dravý vstup operátora O2 do roka 2008 utíchal a predstavením O2 Fér v našom hodnotení viacmenej skončil, „našľapnuté“ mal totiž výborne. O tom, aký bol rok 2008, sa dozviete práve v najväčšej téme čísla. Tu o víťazovi rozhodla mravenčím celoročným hodnotením porota zložená z nášho BC-tímu. Naopak v druhom ročníku ankety Mobil roka 2008 môžete o víťazoch v piatich kategóriách rozhodnúť svojím hlasom aj VY. Aby ste to mali ľahšie, z viac ako stovky nových mobilných telefónov, ktoré prišli na náš trh, odborná porota zložená zo zástupcov piatich odborných médií vybrala 30 telefónov. Zapojiť do ankety sa určite oplatí, vyhrať totiž môžete jednu zo štyroch mobilných lahôdok: Nokia 5800 Xpress-Music, LG KB770, Sony Erissson XPERIA X1 či Samsung INNOV8.

Do roka 2009 vám za celú redakciu prajem čo najmenej „kríz“, kvalitné eurokalkulačky a príjemné čítanie BC-čka v novom šate. Najbližšie číslo vydáme tentokrát ako dvojčíslo 3-4/2009, preto nás v stánku hľadajte o pár dní neskôr :)



Roman Calík
šéfredaktor

BCMOBIL & TECHBOX 1-2/2009 Editorial
Autor: Roman Calík

streda 4. februára 2009

QUARK

Milí priatelia,

tá naša Európska únia ma neprestáva prekvapovať. Popri globálnych problémoch predvlani riešila aj ceny romingových poplatkov. Potešilo ma to síce, lebo boli nekresťansky vysoké, no nerozumel som, prečo sa do toho mieša. Minulý rok prišli ďalšie dve perly. Najskôr plánovaný zákaz používania lekárskych ortuťových teplomerov a potom likvidácia klasických, z Edisonových čias pochádzajúcich žiaroviek. Dúfam, že nie je prejavom mojej paranoje, ak predpokladám, že za všetkým je, ako sa tomu elegantne hovorí, lobing. Pri digitálnych teplomeroch je aj jasné, aký. Napokon, jasné je to aj pri úsporných žiarovkách, iba ma prekvapuje argumentácia. Skutočne, sú úspornejšie, no aj oveľa drahšie a je len málo aplikácií, v domácnosti možno ani jedna, kde by sa ekonómia úsporných svietidiel dostala do návratnosti. Ak ide o celospoločenské prínosy, napríklad nutnosť potreby nižšieho inštalovaného príkonu, asi by to mal platiť niekto iný než spotrebiteľ. Čakám, čo prinesú nadchádzajúce mesiace a ak by v Bruseli nevedeli, čo treba riešiť, mám zopár tipov. Napríklad ich vlastnú byrokraciu. Niekedy sa zdá, že riadiace orgány si vystačia sami, že už ani nás, ostatných, nepotrebujú. Prídu na to, že by sa mali sami ekonomizovať a racionalizovať?
Ale nechoďme do sveta, doma je toho tiež dosť. Pred rokom som sa na tomto mieste veľmi čudoval, že na Týždeň vedy a techniky neposlali štáb z STV a verejne, tiež na tomto mieste, som sa pýtal generálneho riaditeľa, prečo? Odpoveď nestačila prísť, lebo ho odvolali. Nemyslím si, že to mám na svedomí, no bojím sa teraz opýtať pani generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu, kam sa podela z rozhlasového vysielania ľudová hudba, ktorej je tam menej ako šafranu, aby to nedopadlo podobne. Koncom roka totiž náš folklórny skvost Lúčnica oslavoval šesťdesiate narodeniny. Mal som potešenie (a aké!) byť na poslednom vystúpení, kde sa po šnúre koncertov lúčil s publikom profesor Nosáľ, ktorý je vlastne synonymom tej manifestácie mladosti, radosti z pohybu a ľudového umenia. Veď viem, že nám ho svet závidí. V hľadisku bola aj veľká skupina mládencov a diev, ktoré by človek čítajúci náš masový mediálny štýl-bulvár hľadal buď na diskotéke, alebo správnom ívnte či žúrke. Tie veľké detiská tak nadšene aplaudovali po každom čísle, že otázka - prečo aspoň Slovenský rozhlas nehrá častejšie náš nádherný folklór, lebo to určite nie je mŕtvy žáner - je viac než legitímna.
Asi dosť legitímna je aj otázka, komu zišlo na um zavádzať nové autolekárničky. Odpoveď by sa iste našla. Je zaujímavé, ako spoločný záujem spája aj rozdielnych ľudí. Myslím tých, čo zákon schválili: Máme vysokú nehodovosť na cestách? Jasné! Hlavnou príčinou toho je všeobecná ignorácia zákona, predpisov, slušnosti, zvykov aj logiky
a pravidiel v smere vertikály - zhora, ale aj to, že sme najskôr zrušili dopravnú výchovu na školách, potom aj zdravotnú výchovu v autoškolách a teraz to chceme, presnejšie, niektorí to chcú, nahradiť novými lekárničkami. Veríte, že nejde o lobovanie? Milí moji, kto z vás dokáže, ale naozaj, zastaviť krvácanie z tepny? Radšej si dajte do mobilu č. 112, aby ste ho v prípadnej tragickej chvíli nezabudli. To je pri dnešnom stave našej zdravotnej výchovy najistejšie a najefektívnejšie.

Veľa šťastia a peknú zimu Vám želá
Eduard Drobný

QUARK 2/2009 Editorial
Autor: Eduard Drobný