QUARK

Milí priatelia,

tá naša Európska únia ma neprestáva prekvapovať. Popri globálnych problémoch predvlani riešila aj ceny romingových poplatkov. Potešilo ma to síce, lebo boli nekresťansky vysoké, no nerozumel som, prečo sa do toho mieša. Minulý rok prišli ďalšie dve perly. Najskôr plánovaný zákaz používania lekárskych ortuťových teplomerov a potom likvidácia klasických, z Edisonových čias pochádzajúcich žiaroviek. Dúfam, že nie je prejavom mojej paranoje, ak predpokladám, že za všetkým je, ako sa tomu elegantne hovorí, lobing. Pri digitálnych teplomeroch je aj jasné, aký. Napokon, jasné je to aj pri úsporných žiarovkách, iba ma prekvapuje argumentácia. Skutočne, sú úspornejšie, no aj oveľa drahšie a je len málo aplikácií, v domácnosti možno ani jedna, kde by sa ekonómia úsporných svietidiel dostala do návratnosti. Ak ide o celospoločenské prínosy, napríklad nutnosť potreby nižšieho inštalovaného príkonu, asi by to mal platiť niekto iný než spotrebiteľ. Čakám, čo prinesú nadchádzajúce mesiace a ak by v Bruseli nevedeli, čo treba riešiť, mám zopár tipov. Napríklad ich vlastnú byrokraciu. Niekedy sa zdá, že riadiace orgány si vystačia sami, že už ani nás, ostatných, nepotrebujú. Prídu na to, že by sa mali sami ekonomizovať a racionalizovať?
Ale nechoďme do sveta, doma je toho tiež dosť. Pred rokom som sa na tomto mieste veľmi čudoval, že na Týždeň vedy a techniky neposlali štáb z STV a verejne, tiež na tomto mieste, som sa pýtal generálneho riaditeľa, prečo? Odpoveď nestačila prísť, lebo ho odvolali. Nemyslím si, že to mám na svedomí, no bojím sa teraz opýtať pani generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu, kam sa podela z rozhlasového vysielania ľudová hudba, ktorej je tam menej ako šafranu, aby to nedopadlo podobne. Koncom roka totiž náš folklórny skvost Lúčnica oslavoval šesťdesiate narodeniny. Mal som potešenie (a aké!) byť na poslednom vystúpení, kde sa po šnúre koncertov lúčil s publikom profesor Nosáľ, ktorý je vlastne synonymom tej manifestácie mladosti, radosti z pohybu a ľudového umenia. Veď viem, že nám ho svet závidí. V hľadisku bola aj veľká skupina mládencov a diev, ktoré by človek čítajúci náš masový mediálny štýl-bulvár hľadal buď na diskotéke, alebo správnom ívnte či žúrke. Tie veľké detiská tak nadšene aplaudovali po každom čísle, že otázka - prečo aspoň Slovenský rozhlas nehrá častejšie náš nádherný folklór, lebo to určite nie je mŕtvy žáner - je viac než legitímna.
Asi dosť legitímna je aj otázka, komu zišlo na um zavádzať nové autolekárničky. Odpoveď by sa iste našla. Je zaujímavé, ako spoločný záujem spája aj rozdielnych ľudí. Myslím tých, čo zákon schválili: Máme vysokú nehodovosť na cestách? Jasné! Hlavnou príčinou toho je všeobecná ignorácia zákona, predpisov, slušnosti, zvykov aj logiky
a pravidiel v smere vertikály - zhora, ale aj to, že sme najskôr zrušili dopravnú výchovu na školách, potom aj zdravotnú výchovu v autoškolách a teraz to chceme, presnejšie, niektorí to chcú, nahradiť novými lekárničkami. Veríte, že nejde o lobovanie? Milí moji, kto z vás dokáže, ale naozaj, zastaviť krvácanie z tepny? Radšej si dajte do mobilu č. 112, aby ste ho v prípadnej tragickej chvíli nezabudli. To je pri dnešnom stave našej zdravotnej výchovy najistejšie a najefektívnejšie.

Veľa šťastia a peknú zimu Vám želá
Eduard Drobný

QUARK 2/2009 Editorial
Autor: Eduard Drobný