piatok 1. januára 1999

PC REVUE

BEŽNÝ POUŽÍVATEĽ?

Zisťujem, že vlastne ani neviem, kto je bežný používateľ. Som to ja, ste to vy alebo je to niekto, o kom už síce každý počul, ale nikto ho ešte podobne ako Yetiho nevidel? Hoci aj my často „operujeme“ v PCR v recenziách slovami „inštaláciu tejto karty by zvládol aj bežný používateľ“, neviem, či naozaj presne vieme, akú mieru vedomostí, nadania, zručnosti či nadšenia podvedome tomuto „bežnému používateľovi“ všeobecne prisudzujeme. Je to každý používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom, často aj nie celkom dobrovoľne, napríklad v práci? Alebo to je používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom z vlastného záujmu, nadšenia. Ktorý si bez problémov nainštaluje a naswitchuje novú základnú dosku, len tak pre potešenie sa „vŕta“ v komprimačných algoritmoch, pokúša sa programovať v Jave, či so susedmi v paneláku hrá po sieti hlboko do noci počítačové hry? Neviem, asi to bude niečo medzi tým. Kto je to profesionálny používateľ, to je asi všetkým jasné, ale aký je ten súčasný „bežný“ používateľ, si veru netrúfam odpovedať. Ale možno to ani nie je až také dôležité. Tej rôznorodosti, úrovní vedomosti, stupňov zručnosti, šikovnosti atď. je toľko, že sa len ťažko dá určiť interval, od akej úrovne po akú možno hovoriť o bežnom používateľovi. Preto bude asi zmysluplnejšie pokúsiť sa určiť tú spodnú úroveň, hranicu vedomostí, šikovnosti atď., ktorú by budúci „bežný“ používateľ mal mať. Naschvál hovorím budúci, pretože mám na mysli hlavne budúcu generáciu používateľov. Tú generáciu, pre ktorú už bude práca s počítačom, internetom, elektronickými informáciami naozaj proklamovanou druhou gramotnosťou.
Požiadavky technickej zdatnosti kladené na dnešného „bežného“ používateľa sú podstatne vyššie ako tie, ktorým asi budú vystavení tí budúci používatelia. Súčasná generácia používateľov má naozaj často nadpriemerné technické vedomosti, zručnosť a skúsenosti. Schopnosti, ktoré sa vypracovali nutnosťou obchádzať nespočetné obmedzenia hardvéru, nekompatibilitu či nespoľahlivosť softvéru. Tá súčasná generácia skladala zápočty z informatiky ešte s balíkom diernych štítkov v ruke a s PC sa oboznamovala v čase ich zrodu. Zažila éru ZX Spectrum, x86 a prvých slušovických 286-tiek. Zažila príchod jednotlivých generácií procesorov, verzií operačných systémov, aplikácií, počítačových technológií a prekonávanie z toho vyplývajúcich prekážok ich dostatočne vycvičilo a „zocelilo“. Táto éra sa už nezopakuje, a hoci prídu iné technológie a iné problémy, len ťažko by sme mohli od „bežných“ používateľov vyžadovať takú vysokú mieru technickej zdatnosti.
Predpokladám a súčasne dúfam, že používateľ sa v budúcnosti bude čoraz menej stretávať s chybovými hláseniami, s „modrou obrazovkou“, padaním systému atď. a bude sa môcť viac venovať podstate svojej práce. Tá bude najčastejšie tkvieť vo vyhľadávaní, tvorbe, upravovaní informačného obsahu a jeho ďalšom používaní a zhodnocovaní, pridávaní ďalšej hodnoty. Často spomínaná informačná spoločnosť totiž nespočíva v technológiách a ich používaní, ako sa mnohí možno mylne domnievajú, ale v práci s informáciami, v ich dostupnosti, v ich ďalšom využívaní. Informačné technológie sú len nástroj. A úlohou budúceho používateľa by nemalo byť vedieť si tieto nástroje opravovať, riešiť technické problémy, ale ich vedieť dobre používať, poznať ich možnosti, prednosti, obmedzenia.
A teda aké schopnosti by mal mať bežný používateľ „budúcnosti“? Hoci sa to mnohým bude zdať samozrejmé, budúci bežný používateľ by sa mal bez problémov orientovať v grafickom používateľskom rozhraní (nesmejte sa a skúste napríklad staršiu nepočítačovú generáciu naučiť pracovať s myšou…). Mal by zvládnuť akýkoľvek bežný kancelársky softvér. Mal by zvládnuť jednoduchú administráciu a údržbu počítača, a to až do času, kým aj tá nebude spoľahlivo zautomatizovaná. Mal by si vedieť pripojiť jednoduché periférie (tlačiareň, skener…), vedieť ich rozchodiť a, samozrejme, aj používať. Mal by sa vedieť orientovať v internete, používať elektronickú poštu a možno by mal zvládať aj základy publikovania na webe. Toto by asi mohol byť ten základný stupeň vedomostí, ktoré by „bežný“ používateľ budúcnosti mal zvládať. Toto by mala byť základná úroveň, ktorá by sa mala vyučovať v školách a ktorá sa bude automaticky u neho predpokladať a vyžadovať napríklad pri nástupe do prvého zamestnania.
Nechcem „púšťať hrôzu“, ale bežným používateľom by v budúcnosti mala byť vo väčšej či menšej miere, v rôznej forme a intenzite asi prevažná väčšina aktívnej populácie. Neviem, či to je pozitívne konštatovanie, ale je dobré o tom vedieť a možno sa na to aj pripraviť. Mám na mysli napríklad zostavovanie učebných plánov, v ktorých ešte často vidno snahu „vygenerovávať“ každý rok zástupy algoritmicky mysliacich programátorov, čo často vyvoláva odpor časti študentov k počítačom. Budúci bežný používateľ by možno mal byť trochu aj zvedavý, túžiaci dozvedieť sa viac, ako je to nevyhnutné minimum. A v tom radi pomôžeme aj my s naším spoločným PCR, ktoré mu bude, dúfam, slúžiť ako dobrý spoločník a sprievodca „tajomným“ svetom počítačov.

Príjemné čítanie prvého tohtoročného čísla vám želá Martin Drobný

PC REVUE 1/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný