sobota 1. januára 2000

PC REVUE

Tak čo, ako to dopadlo? Ako ste prežili magickú polnoc a prehupnutie do roku 2000? Zavretí v pivnici so zásobou sviečok, kompótov a liehovým varičom alebo vo víre bujarej zábavy, obklopení bublinkami, girlandami a zábavnou pyrotechnikou? Alebo nedajbože v plnej pohotovosti vo firme, pripravení riešiť prípadné problémy prechodu systémov vašich zákazníkov na nový letopočet? No a ako to prežili vaše počítače, peniaze v banke či banálny programovateľný regulátor domáceho kúrenia? Bolo všetko O.K? Dúfam, že áno a že vo vašom prípade všetky hororové predpovede boli len zbytočným kuvikaním.
Oficiálne novoročné príhovory už asi máte za sebou a určite v nich vzhľadom na výnimočnosť tohto roku zazneli frázy aj na tému Slovensko a informačná spoločnosť, informačné superdiaľnice atď. Neviem, ako vy, ale ja sa už stávam alergickým, keď sa k téme počítače, internet a informačná spoločnosť vyjadrujú naši politici – a je úplne jedno, či sú z vládnej koalície alebo opozície. To, že frázami zastierajú svoju nekompetentnosť, ma niekedy pobaví, niekedy podráždi, ale čo ma naozaj hnevá, je ich neschopnosť uvedomiť si ozajstný význam a potenciál informačných technológií a zaujať k ich podpore naozaj pragmatický, ale radikálny postoj. Ten môže byť vyjadrený nielen formou priamych finančných investícií do vybraných oblastí, vytvorením proaktívneho prostredia či legislatívnymi opatreniami, ale aj odstránením niektorých pretrvávajúcich deformácií. To, že mi predseda parlamentu sľúbi, že sa porozpráva s predstaviteľmi Slovenských telekomunikácií o možnosti poskytovať prístup na internet pre školy zadarmo, je síce fajn, ale veľmi dobre tuším, kde sa to asi skončí.
Hoci niečo sa predsa len deje – pripravujú sa návrhy zákonov o informáciách, o reklame na internete, o digitálnom podpise –, je to primálo, má to priveľmi úradnícky charakter, a čo je hlavné, chýba tu jednotná, zmysluplná a pragmatická koncepcia.
Samozrejme, budovanie informačnej spoločnosti nie je len otázka vlády a jej podpory týmto procesom. Závisí to našťastie aj od potenciálu samotných informačných technológií, ktoré vďaka svojej podstate vyvíjajú obrovský tlak na spoločnosť a vynútia si pozornosť, ako aj od iniciatívy samotných občanov.
Informačné technológie sa neustále dostávajú bližšie k ľuďom, ich používanie bude čoraz jednoduchšie, už to nebudú len nudné, komplikované a „padavé” sivé pécečká, ktorými budeme vstupovať do verejných či podnikových informačných systémov, pripájať sa na internet či komunikovať s okolitým svetom. Budú to čoraz častejšie netradičné exotické nonPC zariadenia, „komputerizované” bežné domáce spotrebiče, mobilné telefóny s prístupom na internet či verejné informačné kiosky, ktoré budú aj pre „nekomputerových” používateľov predstavovať vstupnú bránu k elektronickým informáciám, službám a komunikácii.
Príchod týchto zariadení a s nimi spojených služieb by konečne mohol osloviť širšiu nepočítačovú verejnosť, ľudí, pre ktorých je akýkoľvek počítačový GUI príliš komplikovaný a zvládnu v najlepšom prípade obsluhu bankomatu. Hoci to vyznelo možno trochu pejoratívne, nemusí byť každý, kto ne ovláda obsluhu počítača, prácu s aplikáciami či navigáciu v internete, nevyhnutne out. V tejto súvislosti ma prekvapuje fakt, že ani ministerstvo školstva nemá celkom jasno, či chce na hodinách informatiky urobiť zo študentov budúcich programátorov, vývojárov alebo bežných používateľov.
Mali by sme sa asi zbaviť predstavy, že ak smerujeme do informačnej spoločnosti, musí každý občan mať aspoň určitú úroveň počítačovej gramotnosti. To, ako je teraz spoločnosť čierno-bielo rozdelená na tábor tých, ktorí počítače ovládajú, bavia ich či sa nimi živia, a na tábor tých, ktorí s nimi nechcú a ani nemôžu mať nič spoločné, už možno onedlho nebude pravda. Vďaka novým technológiám, produktom a službám, o ktorých sme už písali a ešte písať budeme, vznikne množstvo medziúrovní medzi týmito dvoma krajnými stavmi, ako aj nová a veľká masa používateľov, ktorá bude k elektronickým informáciám pristupovať bez toho, aby ovládala podstatu IP protokolu či konfigurovanie smerovača. To však neznamená, že „kasta” expertov či vyspelejších používateľov príde o svoj džob a nevyhnutne musí „degenerovať” na úroveň spotrebiteľov. Práve naopak, nástup nových technológií pre „masy” vyvolá obrovský dopyt po ich službách.
Niečo o tom, čo sa v tejto oblasti chystá a na čo sa môžeme tešiť v blízkej či trochu vzdialenejšej budúcnosti, vám prezradí cover story tohto čísla s názvom Vízie 2000. Príjemné čítanie novoročného čísla, pevné zdravie, rodinnú pohodu, dobré medziľudské vzťahy a menej frustrácie a depresií zo sveta okolo nás vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 1/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný