piatok 1. apríla 2005

QUARK

Milí priatelia,
minule som sa zastavil vo veľkom obchode s elektronikou.
Najväčší sortiment ponúkalo oddelenie digitálnych fotoaparátov a mobilných
telefónov. Narátal som vyše šesťdesiat mobilov a vyše sedemdesiat fotoaparátov.
Menili sa ceny, tvary, farby a rozmery aj technické parametre. Hľadal som dôvod,
prečo potrebujeme tak veľa prístrojov, z ktorých každý ponúka vlastne to isté -
fotoaparáty možnosť zhotovovania digitálnych fotografií a mobily možnosť
telefonovania. Samozrejme, boli medzi nimi rozdiely, fotoaparáty by sa dali
rozdeliť do štyroch-piatich skupín, podľa ich vlastností a nárokov používateľa,
a mobily tiež. Podobná situácia je aj pri iných výrobkoch. Nasledovala logická
otázka, či tu nedochádza k plytvaniu ľudskými tvorivými schopnosťami aj
materiálom a prácou.
Firmy vkladajú obrovské prostriedky do vývoja nových
modelov, do zlepšovania parametrov aj do vývoja vlastností, ktoré vlastne nie sú
významné. Ešte sa jeden model, napríklad fotografického aparátu, ani poriadne
neusadí na trhu a tá istá značka prinesie novinku. Viem dokonca o prípade, že po
necelých dvoch mesiacoch firma inovovala svoj nový model.
Väčšina mobilov a fotoaparátov, aby sme ostali pri týchto dvoch komoditách, po niekoľkých
mesiacoch odchádza do histórie a neraz ich nenahradí výrazne lepší model, ale
iný dizajn, nová reklamná kampaň a väčšinou aj cena, často nižšia. Fotoaparáty
aj mobily predstavujú najkomplikovanejší výrobok používaný v bežnom živote,
takže ponúkajú veľký priestor na sústavné inovácie. Logická je teda otázka, kde
sú hranice sústavných zlepšovaní? Je tento trend logickým prvkom hľadania vyššej
kvality, alebo iba odrazom konkurenčného boja, na konci ktorého stoja peniaze?
Isté je, že aj kvalitatívny rast parametrov má obmedzenia. Načo by bol
fotoaparát s takou vysokou rozlišovacou schopnosťou snímacieho čipu, aká
jednoducho nie je využiteľná, nehovoriac o technických komplikáciách s prenosom
a spracovaním obrovského množstva údajov, ktoré by boli k dispozícii. Ani mobil
nemôže prekročiť napríklad ergonomické parametre miniaturizácie, aby sa nestal
neužitočnou a nepraktickou hračkou.
Kadiaľ teda vedie cesta optimálneho vývoja nových výrobkov, telefónov,
fotoaparátov, ale aj áut, televízorov atď?
Otázka, na ktorú zatiaľ nepoznáme odpoveď. Hoci ekológovia vedia, že sme už za
tou kritickou dvanástou hodinou, nie sú zrejmé ani tendencie smerujúce k
vytvoreniu teórie optimalizácie globálneho racionálneho využívania ľudského
potenciálu, materiálových možností a skutočných, nie trhových, možností ľudstva.
Kto vie, čo sa všetko musí stať, aby sme sa začali aj takouto otázkou
zaoberať.
Napriek všetkému optimistický
Váš
Eduard Drobný

QUARK 4/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Dnes to bude trochu sci-fi. Neviem, ako na to, ale chcel by som sa stať kyborgom! Aby som vás neuvádzal do pochybností, či to mám v hlave celkom poriadku :), nemám na mysli klasického kyborga s umelým telom (hoci s pribúdajúcim vekom prečo nie? :)) à la Terminátor. Mojou chýbajúcou „strojovou“ schopnosťou je inteligentný vstupný filter na príjem informácií a riadený proces ich ukladania a sprístupňovania. O čo ide?
Z povahy môjho povolania vyplýva, že som (asi podobne ako vy) zaplavovaný stále stúpajúcim množstvom informácií, ktoré útočia na moje zmysly a pamäť. Hoci nás vedci ubezpečujú, že ľudia svoj mozog nevyužívajú na 100 %, ja mám obavu, že pokiaľ ide o túto schopnosť mozgu, v mojom prípade sa pomaly a nezadržateľne blížim k jej hraniciam. Je totiž všeobecne problém okamžite rozoznať, do akej miery je každá nová informácia pre jej príjemcu užitočná, aká je jej trvácnosť atď. Jediným riešením, ako zvládať nápor informácií, je podľa mňa naučiť sa používať špeciálnu jogínsku metódu „jedným uchom dnu a druhým von“... :) Ja túto metódu po dlhoročnom tréningu zvládam naozaj výborne, má to však svoje vedľajšie účinky. Jednak sa môže stať, že cez tento „sofistikovaný filter“ prepadne nedajbože aj niečo naozaj užitočné, jednak hrozí riziko, že z človeka sa stane asociál na okraji spoločnosti.
Stáva sa mi totiž, že keď mi niekoho predstavujú, už v momente potriasania ruky si meno dotyčného nepamätám... (ospravedlňujem sa všetkým :) ). Nepamätám si žiadne vtipy a zábavné historky, takže keď dôjde v spoločnosti na tento druh zábavy, som úplne „out“. Raz som sa už naštval a naučil som sa naspamäť tri vtipy, ale vydržalo mi to len pár týždňov... a navyše okolie sa už aj tak odmietalo zo slušnosti nasilu smiať stále na tých istých... :) Prečítal som množstvo kníh a zaujímavých článkov, ale čo z toho, keď si z historických svetových dátumov pamätám len pád Bastily? (14. júla 1789...) Pridajte si k tomu zabúdanie na výročia svojich blízkych, neschopnosť spomenúť si na spoločenských podujatiach, odkiaľ len toho človeka poznám, a keď si náhodou aj spomeniem, neviem, či si tykáme alebo vykáme. A keď ho v rozhovore oslovíte iným krstným menom, to sa naozaj ťažko vysvetľuje... Takto by som mohol pokračovať ďalej.
Jediným riešením je využiť úžasné možnosti IT. Neriešim úlohu, ako integrovať strojovú logiku a ľudské vedomie, to si môžeme nechať na inokedy. Teraz ma zaujímajú benefity takéhoto spojenia.
Čítate zaujímavý článok v novinách alebo narazíte na pozoruhodnú pasáž v knižke? V podvedomí si danú časť textu uložíte do pamäte pod vybranými kľúčovými slovami, zaindexujete ju, a keď príde správny čas, vytiahnete ju na okamžité použitie. Alebo ju spojíte s inou informáciu, čím sa vytvárajú nové relácie a často sa tak objavia naozaj zaujímavé súvislostí.
Zoznámia vás so známym vášho známeho? Spustíte program Kartotéka a odložíte si doň vizuálnu podobu, základné údaje, relácie, stav, charakteristiku, históriu stretnutí atď. A vyhnete sa trapasom. Ste na nudnej prezentácii či málo obsažnej prednáške? Spustíte program Blokovanie signálu, ktorý súčasne sleduje, či náhodou nezaznela dôležitá informácia. A vy sa za ten čas môžete hrať, vybaviť si dôležitú agendu alebo v duchu si zaspomínať na poslednú dovolenku. Ak zaznie niečo podstatné, program informáciu odloží a vy sa môžete zapojiť do záverečnej plodnej diskusie, hoci celý čas ste boli off-line.
Ste doma a vaša polovička potrebuje s vami „prebrať“ obsah najnovšej časti mexickej telenovely? Tak spustíte program Blokovanie signálu a program Generátor súvislých odpovedí, ktoré však nesmú byť úplne náhodné a mimo kontextu, ináč by rýchlo vyšlo najavo, že ste off-line... :)
Ste v obchode a manželka vám chce cez mobil nadiktovať, čo treba kúpiť domov? Tak spustíte program Záznam, ktorý si z 30 položiek zapamätá všetkých 30, a nie iba 3 posledne nadiktované, ako to zavše býva...
Potrebujete zabudnúť na niečo zvlášť nepríjemné? Nie je nič jednoduchšie ako použiť funkciu Delete. Chcete si odložiť príjemné zážitky v Hi-Fi kvalite obrazu, zvuku a vôní? (Veľmi zaujímavé je, keď sa vám po dlhých rokoch napr. vybaví zabudnutá vôňa/pach z detstva.) Niet nič jednoduchšieho. Použijete funkciu Riadená správa informácií a nie ste už odkázaní na to náhodné chaotické „vybublávanie“ útržkov spomienok.
A keby ešte k tomu pribudla možnosť hľadanú informáciu si na diaľku „vygooglovať“ aj z externých pamäťových zdrojov? To by už len bolo sveta žiť!
Toľko dnešný výlet do sci-fi a vráťme sa pekne do reality, pretože takéto vízie ešte dlho zostanú naozaj len hrubou fikciou. Ozaj, a tento poznáte...? :)

Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 4/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný