sobota 1. decembra 2001

PC REVUE

Na konci každého roku sa na tomto mieste už pravidelne snažím urobiť bilanciu „strát a nálezov“ – toho, čo sa nám podarilo v PCR dosiahnuť, a toho, o čo sa budeme usilovať v roku ďalšom. Nie sme majstri veľkých gest a slov ani imidžové superhviezdy. Všetko to, čo sa s PCR nielen tento rok, ale počas jeho existencie udialo, je výsledkom len a len poctivej práce a našej úprimnej snahy po neustálom zlepšovaní časopisu, ktorému venujeme všetky svoje sily, čas a energiu a niekedy aj zdravie (kam počítam aj vytečené nervy, žalúdočné vredy a pribúdajúce šediny...).
Tento rok sme si na mušku vzali z obsahu najmä spravodajstvo a testy. Na adrese itnews.sk sme ešte koncom minulého roka spustili vlastný spravodajský web zo sveta IT, ktorý má za cieľ suplovať hendikep papierového mesačníka jednak z hľadiska možnosti aktualizácie, ale aj rozsahu. Denne nám tak na webe pribúda 15 – 20 správ, ktoré by sa na papier aj tak nepodarilo vpratať. To nám umožňuje do papierového PCR pridať vlastne ďalšiu elektronickú rubriku, ktorá si pomaly, ale isto nachádza svojich pravidelných čitateľov. Rovnako aj ďalšie rubriky portálu pcrevue.sk majú za cieľ priniesť svojmu papierovému vzoru pridanú hodnotu v podobe informácií, ktoré buď nemá zmysel dávať na papier, alebo sa tam nezmestia, prípadne elektronická verzia umožní ich vyššie zhodnotenie v podobe triedenia, vyhľadávania či interaktivity, ktorú papierové médium nikdy nemôže poskytnúť. Realita ešte značne zaostáva za našimi plánmi a predstavami, čo je asi dané tým, že sa v takom malom redakčnom kolektíve púšťame do aktivít, ktoré by za daných okolností zabezpečovala samostatná redakcia. Tá by si však na seba musela vedieť zarobiť, čo sa mi v podmienkach slovenského internetu zatiaľ nezdá celkom reálne. Ale pokiaľ viete o nadšencoch, ktorí by nám s tým chceli pomôcť :-), radi ich medzi sebou privítame... No je dosť možné, že situácia sa už čoskoro radikálne zmení k lepšiemu a o. i. začneme napríklad dávať na web úplné znenia všetkých článkov z PCR v rámci elektronického archívu.
Pri plánovaní porovnávacích testov pred rokom sme si určili cieľ priniesť každý mesiac v PCR minimálne dva porovnávacie testy či prehľady. To sa nám viac-menej aj podarilo, ibaže s odstupom času sme v priebehu roka získali pocit, že vás číslami, tabuľkami, grafmi a celkovým rozsahom testov príliš zahlcujeme. Snaha urobiť čo najkomplexnejšie porovnanie čo najväčšej ponuky produktov na slovenskom trhu vyústila do megatestov, v ktorých bolo porovnaných niekedy až 40 produktov a ku každému z nich bolo zmeraných obrovské množstvo parametrov. V konečnom dôsledku to malo za následok neprehľadnosť, ťažkopádnosť a niekedy aj neaktuálnosť, pretože pokiaľ sme sa niektorej dynamicky sa meniacej produktovej skupine venovali len raz za rok, hoci komplexne, v čase uverejnenia testu boli niektoré údaje už staré a o pár mesiacov neskôr už vlastne neaktuálne, lebo dané produkty z cenníkov niekedy vypadli, nahradené novými modelmi. Preto sme sa rozhodli na budúci rok robiť viacero menších porovnávacích testov, v ktorých budú uverejňované už len extrahované výsledky s čo najväčšou pridanou hodnotou, umožňujúcou ľahšiu a prehľadnejšiu orientáciu, a teda aj flexibilnejšiu pomoc pri výbere vhodného zariadenia pred kúpou. Sólo recenzie, samozrejme, zostanú, ale vo väčšom rozsahu pribudne aj žáner jednoduchých, stručných technických predstavení.
Trochu sme „prekopali“ rozmiestnenie niektorých rubrík, pohrali sme sa s grafikou, niektoré rubriky sme na základe vašich požiadaviek výrazne posilnili (shareware, gamesy, internet atď.). V budúcom roku chceme posilniť žánre, na ktoré nám tento rok nevyšiel priestor či čas. Pôjde najmä o cover story, teda nosné tematické články, rozhovory, prieskumy a prehľady. Dobrou správou je, že pridržiavajúc sa našej sociálnej politiky, pokúsime sa podržať stánkovú cenu časopisu (dúfam, že na tom „nevykrvácame“...). Napriek tomu, že budúci rok sa zaväzujeme vydať min. 6 CD príloh, predplatitelia ušetria na celoročnom predplatnom min. 150 korún a v lepšom prípade až 192 korún.
Takže toto sme (popri iných záležitostiach) riešili tento rok a takéto máme plány na budúci rok. Ak máte návrhy, nápady, pripomienky, sem s nimi – váš názor je pre nás životne dôležitý. Nerobíme časopis pre seba, ale pre vás – našich čitateľov. Ak máte pocit, že by ste vedeli prispieť nielen poznámkou či kritikou (alebo pochvalou :-) ), a chcete sa zapojiť do tvorby časopisu, či už pravidelne, alebo len občasne, ohláste sa a niečo spolu vymyslíme.
Tento rok bol mimoriadne bohatý na udalosti, bohužiaľ, nielen na tie príjemné. Mení sa svet, menia sa podmienky a príležitosti, menia sa ľudia. Koniec koncov som za, zmeňme sa. Pokiaľ sa má totiž niečo v tejto spoločnosti zmeniť, treba začať od seba. Vyššiu životnú úroveň, materiálnu, ale aj duchovnú, kvalitnejšie medziľudské vzťahy, ale aj znovuobjavenie tradičných hodnôt a vzorov správania sa nám neprinesie ani nová politická strana, ani nová vláda, ani vstup do NATO či EU. Musíme si pomôcť sami! Nebude to ani jednoduché, ani rýchle, ani bezbolestné... Ale ak má niekto lepší recept, ako tu niečo konečne zmeniť, nech nám ho pošle. Radi ho zverejníme.
Želám vám príjemné prežitie vianočných sviatkov a bezproblémový vstup do nového roku. Pozor, to nie je len tradičná koncoročná fráza! Minulý rok sme totiž hneď po Vianociach začínali „namokro“, keďže práve cez sviatky praskla vodovodná hadička na umývadle a celé prízemie redakcie bolo po kolená pod vodou...

Takže ešte raz, všetko dobré osobne aj v práci vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 12/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný

štvrtok 1. novembra 2001

PC REVUE

Tragédia v USA sa dotkla množstva aspektov nášho života, nevynímajúc ani sektor IT. Okrem množstva osobných tragédií ľudí z IT, ktorí sa nachádzali v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, samozrejme, ovplyvnila aj životný rytmus biznisu, ktorý sa na pár dní takmer úplne zastavil a potom sa len pomaly začal rozbiehať. Niektoré zdroje uvádzajú škody v astronomických výškach stoviek miliárd dolárov, čo sa mi však zdá prehnané. Navyše keď si uvedomíme, že tragédia odhalila mnohé slabiny informačnej a komunikačnej infraštruktúry podnikov a, naopak, poukázala na nevyhnutnosť decentralizácie, zálohovania, redundancie zdrojov, ale aj ochrany proti kybernetickým útokom a neželaným infiltráciám, vygeneruje táto udalosť pre IT sektor množstvo biznisu, pretože spanikárčení zákazníci sa budú dožadovať okamžitého upgrade svojich IT infraštruktúr. Tragédia jasne poukázala, že ak konzervatívna spoločnosť nevymení papierový dokument za elektronický so všetkou starostlivosťou, ktorá mu prináleží, v prípade aj podstatne menšej nehody, ako bola tá v New Yorku, to môže pre podnik znamenať okamžitý exitus. Udalosti v USA priniesli aj efekt lesného požiaru, keď pre neduživejšie spoločnosti na vratkých nohách znamenali posledný klinec do rakvy.
V nijakom prípade nechcem znižovať hrôzu tragédie v USA, ale je neuveriteľné, akým zásadným spôsobom sa dotkla celého sveta, aké citlivé sú všetky globálne spoločenské, politické, ale aj biznis procesy. Neuveriteľná bola aj mediálna hystéria, ktorá sa spustila po konflikte. Áno, je to hrozné, zomrelo veľa ľudí, vznikli veľké škody, ale z vecného hľadiska to bolo lokálne nešťastie, také ako zemetrasenie v Arménsku alebo záplavy či tajfúny v Bangladéši. To, prečo sú médiá ešte mesiace po udalostiach stále plné tej istej témy, je okrem vojenského zásahu najmä fakt, že sa to dotklo práve USA, že bol otrasený pocit bezpečnosti a nedotknuteľnosti, čo pre USA, ktoré vojnový konflikt na vlastnom území nikdy nezažili, je úplne nepredstaviteľné. Pozitívnym prínosom tragédie by bolo, keby sa svetové mocnosti naozaj spojili, prekonali pocit potreby ochraňovať vlastné mocenské záujmy a naozaj by ak už nie zlikvidovali, tak aspoň výrazne potlačili svetový terorizmus. A dobre by bolo, keby im vydržalo nasadenie a pocit spolupatričnosti pri liečení ďalších svetových „vredov“, ako sú organizovaná kriminalita, diktátorské režimy, ochrana životného prostredia atď. Jednoducho by sa pokúsili zaviesť globálnu „diktatúru“ demokracie a svetový poriadok. Ale to som asi priveľký optimista (ak nie priam naivka).
Vráťme sa však späť k IT. Treba uznať, že to tie firmy naozaj nemajú ľahké. Najprv spľasla bublina dot-com, potom prišla recesia, teraz udalosti v USA. Každú chvíľu príde informácia o ďalšej akvizícii či bankrote. Spred očí nám miznú firmy, s ktorými sme sa stretávali uplynulých 10 – 20 rokov. Svet sa mení, mení sa trh, mení sa správanie zákazníkov, menia sa ich potreby. Je možné, že v každom segmente zostane nakoniec dvojica-trojica veľkých hráčov a menšie ryby budú jednoducho pohltené. Prekvapuje ma však, že väčšina firiem odovzdane čaká, ako to s nimi dopadne, hoci mnohé náznaky meniaceho sa prostredia tu sú keď už nie roky, tak určite mesiace. Nerozumiem ambíciám mnohých veľkých firiem robiť všetko: vyrábať a predávať železo, softvér, mať vlastný vývoj, robiť integráciu, mať celosvetové zastúpenie. Teraz sa následne búchajú do hrude: „My sme tí správni chlapci, ktorí vám budú robiť servis,“ vidiac v službách poslednú profitabilnú aktivitu. Bohužiaľ, zabúdajú, že na toto tajomstvo prišli už aj iní. Nerozumiem, prečo si už dávno mnohé veľké firmy nepovedali: Nejdem robiť vlastnú výrobu, lebo v tom je lepší XY a je pre mňa lacnejšie kupovať to od nich a predávať pod vlastnou nálepkou. Nejdem robiť koncový predaj, lebo XY má takú efektívnu logistiku, s ktorou sa nedá súperiť. Nejdem robiť vlastný výskum, lebo je príšerne drahý a je výhodnejšie platiť licenčné poplatky. Nebudem udržiavať pri živote také široké produktové portfólio, keď väčšina z neho je udržiavaná pri živote umelo, len z dôvodu prestíže či imidžu. Nebudem za každú cenu držať trhový podiel, keď pri tom vykrvácam. Robme len to, v čom sme dobrí, robme to však poriadne a s nasadením všetkých zdrojov. Dávno je preč éra, keď všetci robili všetko: dajte nám tú zákazku a my vám dáme desktopy, servery, sieťovú infraštruktúru, systémovú integráciu, služby. Excelentným príkladom je PC trh, na ktorom krvácajú skoro všetci, podobným syndrómom sú postihnutí výrobcovia mobilných telefónov, ktorí sa v záujme prežitia buď vzdávajú výroby, alebo dokonca spájajú s pôvodnou konkurenciou.
Pravdu povediac, nezávidím riaditeľom veľkých firiem ich stotisícové platy a bonusy, hoci sú v dolároch. Nie je jednoduché uspokojiť naraz akcionárov, zákazníkov aj vlastných zamestnancov. Ak do toho navyše príde zmenená situácia na trhu, nedajbože katastrofa ako tá v USA, umanažovať taký kolos je mimoriadne náročné, ak nie nemožné. Niekedy však treba nájsť odvahu urobiť rázny chirurgický rez, presvedčiť všetkých zúčastnených o jeho nevyhnutnosti a uskutočniť ich. „Bohužiaľ“, všetci sme len ľudia, a preto v súčasnosti vidíme toľko chybných rozhodnutí a následných pádov okolo seba. Zákon džungle je však neúprosný...
BTW: ako vidíte z obálky, v rukách držíte práve sté vydanie PCR. Keďže táto udalosť presahuje rozsah vyhradený na príhovor, venujem sa jej v samostatnom článku. Dúfam, že sa vám bude páčiť.


Zaujímavé čítanie jubilejného čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 11/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný

pondelok 1. októbra 2001

PC REVUE

Kto sleduje domáce dianie, musí časom nadobudnúť dojem, že žijeme v Kocúrkove. Príkladov je mnoho, mňa v TV správach minule pobavil jeden. Istý človek objavil na konci Petržalky na okraji poľa porast konope siateho (nie indického...), ktoré sa tiež považuje za drogu, hoci s menšou účinnosťou ako marihuana. Ako správny občan to nahlásil na polícii a nejako sa o tom dozvedel aj redaktor jednej TV. Ten to zverejnil a od policajtov získal na kameru prísľub, že porast bude okamžite zlikvidovaný. Redaktor si počkal, či policajti dodržia slovo a konope zlikvidujú – už aj preto, že v konopnom políčku boli vraj vyšliapané chodníčky svedčiace o jeho navštevovaní. Policajti však neprišli ani ďalší deň, ani deň potom, hoci každý večer ich redaktor vo večerných správach vyzýval, aby už konečne prišli. Klasická ukážka „akčnosti“ našich orgánov. Policajný dôstojník si neuvedomil, že novinári majú „hlúpu“ snahu kontrolovať a naj radšej si berú na mušku verejných činiteľov. Stačilo pritom zobrať troch príslušníkov (napr. tých, čo nám tak radi rozdávajú „papuče“ na autá či strašia nás na cestách radarmi) a kúpiť im tri kosy. Za pár hodín to mohli mať hotové a policajný dôstojník si mohol ušetriť verejnú hanbu. Po troch dňoch „nebezpečné“ konope nakoniec pokosili družstevníci z Rusoviec...
Ďalší príklad je takisto z TV spravodajstva, ale má už trochu bližšie k IT. Všetci dobre vieme, ako je to u nás s vymožiteľnosťou práva, ako dlho sa naťahujú súdne spory. V rámci zlepšenia tejto situácie sa na okresný súd – tuším v Banskej Bystrici – v rámci nového projektu zaviedol nový švajčiarsko-slovenský počítačový projekt Súdny manažment a Podateľňa, ktorý o. i. umožňuje manažovať prideľovanie súdnych prípadov. Vďaka nemu sa už teraz v skúšobnej dobe skrátilo vybavovanie súdnych prípadov z niekoľkých rokov na niekoľko mesiacov! Systém skrátil čas od podania žaloby do vytýčenia prvého pojednávania zo 73 na 49 dní. Takisto čas od pridelenia spisu sudcovi do prvého rozhodnutia vo veci sa z vyše 300 dní skrátil na 48. Výhody nového vybavovania súdnej agendy spočívajú aj v tom, že zákonného sudcu prideľuje počítač a klient sa to dozvie do troch minút. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský bol vraj prvými výsledkami projektu pozitívne šokovaný... Dokonca sa už kuriózne objavili námietky istej dotknutej strany, že celý spor bol vybavený prirýchlo, čo sa im nepozdávalo...
No a čo je na tomto príklade kocúrkovské? To, že počítačový systém medziiným „odhalil“, že sudcovia vraj až 80 % času trávia administratívnou agendou, ktorú by bez problémov zvládli vyškolení asistenti. No na takýto „objav“ hádam netreba nasadiť supersofistikovaný softvér a pomoc zo zahraničia. Na to stačí trochu sedliackeho rozumu a snaha zefektívniť si svoju prácu. No a prideľovanie súdnych prípadov? Neviem o danom počítačovom systéme dokopy nič, a preto nechcem ani znižovať jeho význam, ale nechce sa mi veriť, že by niečo podobné nezvládla partia programátorov s kvalitným zadaním za pár mesiacov už pred mnohými rokmi. Ak sa celý problém preťaženosti súdov (alebo aspoň jeho značná časť) dá vyriešiť efektívnejším riadením činnosti sudcov či už s pomocou nejakého programu, alebo bez neho, tak skríknime Hurá. A prečo sa nad tým pozastavujem? Lebo sa mi zdá, že u nás sme už akosi zabudli všímať si veci okolo seba, rozmýšľať, zlepšovať, jednoducho používať obyčajný zdravý rozum. A domýšľam sa ešte, či by podobné „objavenie Ameriky“ nepomohlo aj v iných úradoch...
No a teraz príjemná správa (aspoň pre nás...). Presťahovali sme sa! Po dlhých rokoch prenájmov, a teda zakopávania o počítačové káble a predlžovačky, škatule, papiere a čo ja viem čo všetko, po rokoch trápenia sa s nedostatkom priestorov na testovanie, fotografovanie, archív, dokumentačné oddelenie, sklad, rokovania atď. sme konečne v priestoroch, ktoré nám vyhovujú. Hovorí sa, že je lepšie dvakrát vyhorieť ako sa raz sťahovať, a hoci si viem predstaviť aj príjemnejšie trávenie horúcich augustových dní (...), také sťahovanie má aj svoje výhody. Napríklad si konečne urobíte tak dlho odkladaný poriadok a vyhodíte všetky zbytočnosti, o ktorých ste si celé roky mysleli, že sa bez nich v žiadnom prípade nezaobídete. Na druhej strane pri ich triedení zoberiete po dlhých rokoch rôzne staré dokumenty, fotografie, vizitky a s nostalgiou si spomeniete na udalosti s nimi spojené. A s hrôzou zistíte, koľko tlačoviek, výstav, služobných ciest, stretnutí, rozhovorov, projektov atď. ste za tých pár rokov absolvovali. Koľko z nich sa vydarilo, koľko skončilo v prachu zabudnutia, koľko ľudí ste stretli, koľko času ubehlo, koľko vydaní PCR medzitým vyšlo...
No už to máme za sebou a tešíme sa, že nám nové priestory umožnia zbaviť sa niektorých provizórií a zaviesť systém do niektorých činností, ktoré sa okrajovo dotýkajú aj vydávania PCR. Takže sa vlastne môžeme tešiť spoločne.

Príjemné čítanie októbrového vydania PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 10/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný

sobota 1. septembra 2001

PC REVUE

Škoda, že celosvetová recesia prišla práve teraz a že tak vážne zasiahla práve IT priemysel. Je síce pravda, že prišla už pred rokom, ale zatiaľ sa, bohužiaľ, nemá na odchod. Mnohí výrobcovia počítačov síce s veľkým očakávaním pozerajú na koniec roka, ktorý by mohol aspoň čiastočne zlepšiť ich celo ročné trápenie v predaji, veľa očakávajú aj od októbrového uvedenia Windows XP, ale analytici sú vo svojich predikciách skôr opatrní. Rovnako Itanium sa ešte len rozbieha a už teraz sa čaká na jeho následníka, pretože vinou veľkého oneskorenia nepredstavuje nijakú výkonovú bombu. Softvérový priemysel, dodávatelia sieťovej infraštruktúry, mobilní operátori, telekomunikačné firmy atď. prežívajú v súčasnosti veľmi ťažké obdobie. Nemožno sa preto čudovať, že ich investície do ďalšieho vývoja produktov či veľkorysých projektov sú veľmi opatrné.
Dobre sa pamätám na zlatú éru PC, keď sme sa tešili na každú novú generáciu procesora, väčšiu RAM-ku či rozlíšenie grafickej karty, viac kapacity na diskoch a pod. Na to, akým raketovým tempom vznikol celý PC priemysel, ako huby po daždi vyrástlo množstvo firiem, produktov, nápadov, projektov. Tešili sa používatelia, tešili sa predajcovia, všetci boli happy. Ozaj, viete, že v auguste slávilo PC svoje 20. narodeniny? Hoci táto éra je už preč a samotný koncept PC čaká na svoje znovuobjavenie, veľmi by ma ako používateľa potešilo, keby sa znovu naštartovala nová inovačná vlna, lebo, pravdu povediac, zdá sa mi, akoby to tu všetko tak trochu zaspalo. Je ešte veľa oblastí, ktoré sú akoby generačne pozadu, bohužiaľ, je tu tá nešťastná recesia. Keď už sa nemôžeme tešiť z nových produktov, podelím sa s vami aspoň o pár postrehov. Ak budete mať chuť podeliť sa s vašimi, tak len do toho, moja mailová schránka ich rada prijme.
O mojej predstave konceptu PC novej generácie som písal prednedávnom, takže túto oblasť zatiaľ vynechám.
Softvérové aplikácie a operačné systémy ma hnevajú preto, že v posledných rokoch prinášajú len akýsi facelifting, drobné zlepšenia, úpravu rozhrania, pridanie pár funkcií, aby mali na čo nalákať zákazníkov, ale popritom sa stále nedokážu zbaviť choroby generovania nových chýb, potreby neustáleho plátania dier, zháňania nových ovládačov, filtrov atď. To by už konenčne malo prestať, keď si predstavím tie hordy ich vývojárov a rozpočty, s ktorými pracujú... Myslím, že by možno bolo dobré zmeniť celú koncepciu, napríklad vybrať sa cestou predávania len akéhosi spoľahlivo fungujúceho softvérového jadra za prijateľnú cenu s možnosťou dopĺnania ďalších funkcií prostredníctvom zasuvných modulov, ktoré by sa dokupovali podľa potreby a finančných možností.
Veľké očakávania vkladám do mobilných telefónov. Doteraz som, žiaľ, nemal v ruke mobil, ktorý by ma uspokojil. Malý displej, slabá výdrž batérií, malá klávesnica, nešikovné ovládanie, obmedzené rozširovanie a nastavovanie vlastností. O WAP-e radšej pomlčím. Teším sa na GPRS a potom možno aj na siete naozaj tretej generácie, hoci na ich nástup (aspoň u nás) si určite ešte počkáme. Pri zmienke o GPRS sa naši mobilní operátori záhadne usmievajú, hovorí sa o jeseni tohto roku, ale, pravdu povediac, neviem-neviem... (Najmä po sklamaní s WAP-om...) A aký mobil by som chcel? No taký, ktorý by nemal tie neduhy, čo som spomínal. Je mi jedno, či to bude mobil s funkciami PDA – mobilného asistenta – alebo PDA rozšírený o komunikačný modul. Určite viem, že nechcem vláčiť dve zariadenia, aj tak mám problém vláčiť už to jedno a nestratiť ho... Možno by bolo atraktívne mať takéto zariadenie v podobe veľkých plochých hodiniek s bezdrôtovým pripojením na náhlavovú komunikačnú súpravu. Niečo podobné kedysi bolo spojené s konceptom Bluetooth. Keď už sme pri tom, neodpustím si jednu poznámku. Bluetooth je exemplárnym príkladom výbornej technológie, ktorá stále nie a nie presadiť sa. Problémom je slabá podpora výrobcov, strach o presadenie sa na trhu a pomerne vysoká cena zariadenia. Hoci pôvodne sa očakávalo, že čip Bluetooth by mal stáť okolo 5 dolárov, uvedenie mobilov alebo PC kariet s podporou pre Bluetooth by znamenalo v súčasnosti nárast ceny približne o 150 dolárov. Chcelo by to masovú výrobu, ale tá sa nemôže spustiť, pretože sú obavy, že zariadenia Bluetooth budú pridrahé a nebudú sa kupovať. Klasický bludný kruh. Svoj klinec do rakvy pridal aj Microsoft, kedysi veľký podporovateľ Bluetooth, ktorý však do novej verzie Windows XP podporu tejto technológie nezahrnul (Wi-Fi však áno) z obavy, že by o ňu nebol záujem... A pritom ďalšia vec, ktorá by nepotešila len mňa, ale určite aj milióny ďalších používateľov, je synchronizácia vybraných údajov (kontakty, schôdzky, poznámky, maily, MP3 atď.) medzi stolným PC v kancelárii a mobilom, PDA či notebookom.
Ďalšou oblasťou, ktorá čaká na svoju éru, je rýchle širokopásmové pripojenie na inet. Odtrhnem svoju predstavu od reality a jednoducho len vyslovím svoje želanie: chcel by som rýchle a lacné pripojenie na inet, či už v práci, alebo doma, prípadne kdekoľvek ho budem potrebovať. Mne je jedno, či to bude ADSL, satelit, káblové pripojenie, bezdrôtové pripojenie či niečo nové alebo kombinácia už uvedených možností. Nechcem platiť jednej spoločnosti za linku a druhej za pripojenie na inet, chcem čo najjednoduchšiu administráciu. Nechcem absolvovať žiadne komplikované technické ani úradnícke procedúry na to, aby som získal dobrú linku, kdekoľvek ju budem potrebovať. Nie som vo svojich predstavách asi najskromnejší, ale som zákazník, a preto by mňa/nás mali poskytovatelia pripojenia počúvať. Firmy síce rady vyhlasujú, že počúvajú želania svojich zákazníkov, ale mne sa zdá, že ich poznajú len veľmi málo, nepoznajú ich zvyklosti, potreby, možnosti, preferencie. Keby to nebola pravda, možno by nebola ani recesia a možno aj inovačné cykly by boli kratšie. A potom by takýto príhovor vôbec nemusel vzniknúť.

Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 9/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný

streda 1. augusta 2001

PC REVUE

Filozofovať o internete ako o „fenoméne modernej doby“ sa mi zdá opakovaním toho, čo už bolo tisíckrát povedané. To, že čoraz viac zasahuje do nášho pracovného aj súkromného života, to, že prináša obrovské výhody a nové možnosti, ako aj nové nebezpečenstvá, je témou už nielen odborných, ale čoraz viac aj „mimobranžových“ médií. Nad tým, ako využiť internet pri svojom podnikaní, špekulujú veľké koncerny, ale aj „jednočlovekové“ firmy. O tom, ako zmení naše myslenie a sociálne správanie, sa zamýšľajú filozofi, demografi a sociológovia. Všade vidieť obrovskú snahu niekam ho zaškatuľkovať, zaradiť, opísať, jednoducho spoznať. Zdá sa to jednoduché, veď väčšina z nás si dennodenne vybavuje elektronickú poštu, prezerá vybrané stránky, vieme, čo kde máme hľadať, sem-tam si cez web niečo objednáme, stiahneme hudbu či nový ovládač, „preklepneme“ obchodného partnera atď. Pravdou však je, že to, čo vidíme, je len vonkajšia stránka internetu, ktorá navyše odráža iba jeho súčasný stav. Málokto si trúfne odhadnúť, čo sa bude diať s internetom o desať a viac rokov. Ak sa niekedy s obľubou spomína rozhlas a TV ako médiá, ktoré boli akýmisi predchodcami internetu, ako potom bude vyzerať jeho následník? Isteže, nebol by problém popustiť uzdu fantázii a „vliezť do kapusty“ autorom sci-fi. Prekvapujúce však je, že my nielenže nevieme reálne odhadnúť budúcu podobu internetu, my celkom nepoznáme ani mechanizmy a súvislosti, na ktorých funguje ten súčasný. Keby to bola pravda, nestalo by sa to, čo minulý rok, keď s veľkým rámusom spľasla bublina okolo .com spoločností. Vtedy stačilo mať dobrú ideu, spojenú s webom, pár investorov, dať si na začiatok názvu firmy „e“, pridať trochu toho marketingového „dresingu“ – a šup s tým na burzu! Bolo neuveriteľné sledovať, koľko investorov podľahlo presvedčeniu, že internet bude druhý Klondike. Veď koniec koncov aj bol, ale iba dovtedy, kým rástli akcie nových e-spoločností. Potom bolo treba už len vystihnúť správny moment na vyskočenie z vlaku. Bohužiaľ, nie všetci to stihli a padajúca lavína potom stiahla so sebou aj ostatné „kamenné“ IT spoločnosti, nielen tie virtuálne. Nechcem sa hrať na múdreho generála po bitke, ale nepochopím, ako si mohli všetky tie veľké „ikony“ svetového IT priemyslu myslieť, že rekordné predaje potrvajú donekonečna, že či už masoví spotrebitelia, alebo veľké podniky budú donekonečna kupovať a spotrebúvať, resp. investovať a upgradovať. Zdá sa mi, že málo poznajú svojich zákazníkov, ich zvyklosti, potreby, možnosti, preferencie, ale to nie je v tejto branži napriek častým opačným proklamáciám nič nové. Okrem toho sa v niektorých momentoch príliš preceňovali možnosti a potenciál internetu, priveľa sa očakávalo od internetovej reklamy, od obchodovania cez internet – či už smerom na koncového zákazníka, alebo medzi spoločnosťami. Teraz sledujeme, ako prví provideri free pripojenia na internet či mailserverov končia s poskytovaním týchto služieb zadarmo, lebo im to jednoducho finančne nevychádza. Sledujeme, ako niektoré portály rušia voľné SMS brány, svetové on line médiá začínajú spoplatňovať spravodajstvo, komentáre atď. Jednoducho za všetko treba platiť. Spomeňme si na geniálny nápad Napstera, ktorý sa doteraz naťahuje s hudobnými vydavateľstvami. Jednoducho nie každý pokus o pridanie „e“ do svojho podnikania je úspešné. Nie každý obchodný model sa na internete presadí. Veľakrát som debatoval s kamarátmi, kolegami či obchodnými partnermi z našej branže o tom, ako zarobiť na internete peniaze, ako úspešne presadiť nejaký projekt, ako to celé vlastne funguje, a výsledkom nekonečných debát bolo skonštatovanie, že jednoduché a všeobecne platné riešenia neexistujú. Dá sa azda zhrnúť a podčiarknuť len pár postrehov či zákonitostí. Platí napríklad, že v niektorých oblastiach je priestor len pre jedného veľkého hráča (Amazon, eBay, Yahoo, AOL atď.), ostatní síce tiež majú právo na existenciu, ale budú v jeho tieni len živoriť. Konsolidácia trhu medzi poskytovateľmi pripojenia, služieb a obsahu, ktorá prebieha vo svete, príde čoskoro aj k nám. Príjmy z reklamy na webe sú obmedzené a získajú ich väčšinou len veľkí hráči, ktorí dokážu natočiť dostatočné množstvo videní bannerov. Hoci možnosti internetu sú možno, aspoň obrazne, nekonečné, finančné možnosti jeho používateľov, peňaženky spotrebiteľov či rozpočty podnikov sú obmedzené. Bezmedzná je aj ľudská invencia, obmedzené sú však možnosti na jej úspešnú realizáciu. Neobmedzené sú pokusy o prekonanie všetkých bezpečnostných opatrení a bariér, obmedzené sú prostriedky na ich potlačenie. Neobmedzené sú snahy, aby všetko, čo je na internete, bolo zadarmo, voľne prístupné pre každého, obmedzené sú prostriedky, ako tomu zabrániť. Neobmedzená je potreba dať všetko zmysluplné – obsah, služby, možnosti – na web, obmedzené sú možnosti urobiť to cenovo dostupným pre každého. Neobmedzené sú požiadavky na vyššie prenosové rýchlosti, väčšiu priepustnosť, obmedzené sú finančné možnosti, kto to všetko zaplatí. Takto by som mohol pokračovať ďalej, jedno však zostáva zrejmé: internet predstavuje veľmi dynamické prostredie, ktoré ešte zďaleka nemáme zmapované a nevieme ho zatiaľ celkom zmysluplne využiť. Je len na nás objaviť a využiť tie dobré vlastnosti, ubrániť sa pred tými negatívnymi a to, čo zostane, môžete nechať konkurencii...


Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 8/2001 Editorial
Autor. Martin Drobný

nedeľa 1. júla 2001

PC REVUE

Je všeobecne známe, že vo svete je nedostatok IT odborníkov. Zdalo by sa, že tento problém sa týka len tých vyspelejších krajín, ktoré si jednak uvedomujú význam IT, ale majú aj dostatok prostriedkov na investície do nich. V skutočnosti sa však tento problém začína čoraz výraznejšie prejavovať aj u nás. Je samozrejmé, že domáca softvérová firma nemôže preplatiť programátora, ktorému v Nemecku ponúknu 200 000 mariek ročne. Keby sa o to len teoreticky pokúsila, jej produkty by sa stali doma nepredajnými. Preto väčšina tých, ktorí niečo naozaj vedia, nemajú záväzky, ovládajú jazyk a sú ochotní vycestovať, bohužiaľ, odchádza z republiky. Prirodzene, sumy, ktoré sa ponúkajú v zahraničí, treba očistiť od nákladov na bývanie, stravu, dopravu atď., ktoré sú rovnako ako ohodnotenie, pochopiteľne, vyššie. Všetci, ktorým leží osud tejto krajiny aspoň trochu na srdci, môžu len dúfať, že po roku či dvoch sa títo profesionáli, už finančne zabezpečení, vrátia domov a buď sa zamestnajú, alebo rozbehnú si vlastný biznis a použijú svoje znalosti na domácej pôde. Množstvo z nich si však v danej krajine vytvorí také zázemie, ktoré sa už len veľmi ťažko opúšťa, a na rodnú hrudu sa vracajú len sporadicky – navštíviť príbuzných či priateľov. Tu je každá rada ťažká... Apelovať na národné cítenie či záujmy je síce pekné, ale asi už málo účinné. Existujú síce riešenia, ako IT odborníkov udržať doma, ale masívny „únik mozgov“ aj tak nie celkom dokážu eliminovať. Pokiaľ totiž lokálny softwarehouse robí projekty pre svoju zahraničnú materskú firmu, alebo ak nemá takúto záštitu, má aspoň zahraničné zákazky, môže sa priblížiť k ohodnoteniu, ktoré by IT odborník dostal v zahraničí. Rovnako je možný outsourcing domácich IT expertov na zahraničné projekty, ktorí ostávajú zamestnancami domácej firmy a do zahraničia vycestujú len na obmedzený čas a do zabezpečeného zázemia. Veľa si sľubujeme aj od priemyselných parkov, ten na Záhorí má ambície stať sa stredoeurópskym Silicon Valley. Každé z riešení má pritom svoje výhody aj nevýhody. Menšie lokálne počítačové firmy orientujúce sa na domáci trh však budú mať aj tak čoraz ťažšiu pozíciu – IT odborníkov je stále menej, stačí sa pozrieť na ponuky na voľné miesta v IT. A situácia sa pritom komplikuje ešte viac.
Viacero známych, ktorí sa v tejto branži pohybujú, sa mi totiž v poslednom čase sťažovalo, že odborná kvalita čerstvých absolventov VŠ už nie je taká ako v minulosti. Vraj sú príliš úzko špecializovaní, ich vedomosti sú zastarané, a keď sa dostávajú do praxe, nie sú hneď „použiteľní“, ale treba ich dať preškoliť. Ak sú postavení pred problém, nevedia zareagovať, dokonca ani pokúsiť sa o riešenie, nevedia sa zorientovať v problematike, naštudovať si literatúru, sú málo tvoriví, jednoducho im chýba inžiniersky prístup. Ale pri prijímacích pohovoroch do nového zamestnania si často zapýtajú prehnané sumy, využívajúc/zneužívajúc momentálny veľký dopyt po IT profesiách. Neplatí to, samozrejme, paušálne, mnohí zdatnejší študenti už počas školy majú rezervovanú „stoličku“ a naplánovaný kariérny postup na dlhé roky dopredu. A dokonca neodsudzujem ani ich spolužiakov patriacich do tej prvej skupiny, lebo oni sú len produktom existujúceho systému. Môže za to prebraný systém kreditov, umožňujúci napríklad výber viacerých, ale jednoduchších predmetov. Študenti si potom volia ľahšiu cestu, ktorá však spôsobuje, že nedostanú komplexný balík vedomostí a znalostí z danej oblasti. Môže za to naše „choré“ myslenie, ktoré „dovoľuje“ – toleruje – používanie ťahákov, podvádzanie pri skúškach atď. Jednoducho metódy, za ktoré by v inej škole v zahraničí prichytený študent okamžite letel nielen zo skúšky, ale aj zo školy. Navyše to degeneruje morálku, pretože mladý človek si skúsenosť, že sa mu podarilo presadiť vďaka podvodu, ľahko prenáša do ďalšieho života. Môže za to starý školský vedomostný princíp, ktorý študentov núti bifľovať sa množstvo zbytočných informácií a, naopak, nenúti ich riešiť problémy, vyhľadávať si informácie, získavať praktické skúsenosti, skrátka, neučí ich samostatne myslieť. Pravdaže, môže za to aj ekonomická situácia v krajine, ktorá nedáva dostatočné množstvo prostriedkov do školstva, hoci investície do vzdelania sa pokladajú za najefektívnejšie, najlepšie vložené. Potom chýbajú kvalifikovaní pedagógovia, odborné pomôcky atď. Keď však nie sú peniaze, ťažko sa dá „svietiť“. Všeobecne prevláda trend, aby čím väčšia časť populácie získala vysokoškolské vzdelanie. U nás sa podiel ľudí s vyšším ako stredoškolským vzdelaním pohybuje na úrovni 26 percent populačného ročníka. Vo vyspelých krajinách je to 55 až 60 percent. Vláda sa síce snaží každý rok zvyšovať počty študentov o desať percent, ale školy na to nemajú kapacity. Absolventi vysokých škôl majú pritom podstatne menšie problémy uplatniť sa na trhu práce – k 31. decembru 2000 bolo napríklad nezamestnaných len 2,7 percenta ich absolventov.
Môže za to aj výber ľahšej cesty. Elektrotechnika a informatika sú pomerne ťažké študijné odbory, mladí sa preto radšej hlásia na ekonómiu a právo. Z počutia viem, že ich školský týždeň sa dá vtesnať do 2 (slovom dvoch) dní! a zvyšné tri praxujú, sú normálne zamestnaní (poznám dievča, čo takto dokonca dochádza každý týždeň do Prahy!) alebo si len tak užívajú (prepáčte za úprimnosť...) Absolventi VŠ so zameraním na infotechnológie pritom majú oveľa vyššie finančné ohodnotenie.
Ako ďalej? Ako dosiahnuť, aby tu bolo viac „mozgov“? Keďže nemám možnosť čarovným prútikom zmeniť ekonomickú situáciu v krajine, školský systém, myslenie ľudí atď., môžem použiť iba mne dostupné prostriedky. Využívam preto tento priestor a apelujem na mladých, nádejných odborníkov, aby sa vyhýbali všetkým uvedeným neduhom a investovali do seba, do svojho vzdelania. Škola dáva človeku obrovské možnosti a je len na ňom, ako a ktoré využije vo svoj prospech. Apelujem na pedagógov, aby prispeli v rámci svojich možností k zmene starého systému a žiadali od nadriadených orgánov podporu v tomto ich úsilí. Apelujem na vládu a ostatné nadriadené orgány, aby im túto podporu poskytli a vytvorili ekonomické aj spoločenské prostredie, ktoré umožní, aby táto krajina bola známa aj množstvom kvalitne vzdelaných ľudí. Nie je to vec len jednej zo zúčastnených strán, ale všetkých a len spoločným úsilím možno dosiahnuť pokrok.
Hoci školský rok sa práve skončil, prázdniny by mohli poskytnúť dostatočný časový priestor na to, aby sme nový školský rok začali už po novom. Ich užitočné a tvorivé strávenie, ako aj zaujímavé čítanie júlového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 7/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný

piatok 1. júna 2001

PC REVUE

Často premýšľam nad tým, prečo sú „pécečkové“ spoločnosti tak veľmi konzervatívne a s prepáčením zaspaté. Zoberte si napríklad takú koncepciu osobných počítačov, ktorá sa za uplynulých
20 rokov zmenila len minimálne. Stále máme na stoloch tie isté veľké neforemné škatule a milión káblov okolo. Ak chcete pridať nové zariadenie či kartu, treba počítač rozobrať, zasunúť kartu do slotu či mechaniku do šachty, prepojiť káble, nainštalovať ovládače atď. Ak chcete pokračovať vpráci aj doma alebo na služobnej ceste, musíte si dokumenty prekopírovať na cédečko, prenosný disk alebo notebook, no ak chcete pokračovať vo vybavovaní pošty, ktorá vám na disku napuchla na stovky MB, lepšie je zobrať si pod pazuchu celý počítač... Väčšinu času sa využíva len mizivé percento možností zdrojov počítača, kupujeme si však čoraz výkonnejšie počítače pre prípad, že by sme ich výkon pre niektorú náročnú aplikáciu mohli potrebovať. O zdieľaní výkonu, možnosti jeho flexibilného pridávania či uberania a P2P (peer to peer) computingu môžeme zatiaľ len snívať. Hoci osobné počítače za ten čas prešli veľkým vývojom, veď si len zoberme ten ohromný nárast výkonu, pamäťovej kapacity, funkčnosti, jednoduchosti ovládania atď., všetky zmeny sú len postupným zlepšovaním toho istého. Klobúk dole pred všetkými vývojármi atechnikmi, ktorí sa na tom podieľali, veď dnešné počítače triedy PC dosahujú výkon, ktorým sa hrdili superpočítače Cray z 80. rokov. Chcelo by to však zmenu. Niečo, čo by rozšírilo možnosti tejto platformy, urobilo ju flexibilnejšou, modulárnejšou a zjednodušilo život nám používateľom.
Počítačové spoločnosti plačú, že im nejde biznis, a pokračujú v pretekoch za výkonom, ktorý už používateľov prestáva vzrušovať. Pritom by stačilo len dovoliť návrhárom a vývojárom realizovať svoje možno niekedy aj divoké predstavy, nebáť sa experimentovania a trochu investovať do alternatívneho vývoja. Firmy v snahe držať sa priemyselných štandardov a v obave z prípadného neúspechu sa nepúšťajú do veľkého experimentovania. Ak k tomu pridáme súčasné úsporné opatrenia, spôsobené recesiou, a silnú dávku konzervativizmu, máme jasný výsledok. A pritom uvedenie niečoho naozaj inovatívneho by mohlo znovu naštartovať celý biznis.
Mnohí „proroci“ vyhlasujú, že nad platformou PC sa zbiehajú mraky, budú vraj nahradené vreckovými počítačmi, hybridmi mobilov a digitálnych asistentov, webpadmi, sieťovými počítačmi, neviditeľnými počítačmi zabudovanými do šiat či budov atď. Pred mnohými rokmi som aj ja mal pár nápadov a chcel som ich ponúknuť niektorému veľkému výrobcovi počítačov, ale viete, ako to chodí... Koniec koncov niečo z toho sa už zrealizovalo. Skúsim vám však predhodiť zopár nápadov, ktoré by mňa ako používateľa osobne veľmi potešili. Azda sa ich chytí niekto odvážnejší apokúsi sa prelomiť skostnatený svet PC.
Páčil by sa mi napríklad notebook s odnímateľným displejom, ktorý by sa dal používať aj nezávisle a samostatne, napríklad ako elektronická kniha, touchpad, kde by som mohol mať uložené články stiahnuté z webu, pracovné poznámky, rozrobené dokumenty alebo aj celé elektronické noviny či knižky. Ovládal by sa prstom, perom, softvérovou klávesnicou alebo prídavnými tlačidlami na okraji alebo hoci aj úplne novými možnosťami, napríklad natáčaním do strán, trasením, krútením atď. Na jednoduché editovanie by to stačilo, na získanie úplnej funkcionality by sa dal pripojiť naspäť k hlavnému telu notebooku s úplnou klávesnicou, CD mechanikou, LAN kartou atď. – a hotovo. Koncept webpadu chystajú viaceré spoločnosti ako sólo produkt, ale ako odnímateľnú súčasť notebooku ho zatiaľ – pokiaľ viem – nemá nikto. V plnej zostave by som ho mohol používať v kancelárii ako normálny stolný počítač. Odnímateľný touchpad by sa mi zase ľahšie prenášal na cestách, dali by sa na ňom písať poznámky alebo čítať texty pri rôznych „domácich“ polohách, pri ležaní na gauči pred TV alebo v posteli (či vo vani!). Je skladnejší, takže by sa dal nosiť pod pazuchou ako bežný poznámkový blok, mal by mať menšiu spotrebu a pod.
Páčilo by sa mi takisto mať na stole „písidlo“, ktoré by nebolo väčšie ako napr. CD mechanika. Také PC už dokonca existuje, pozri www.atos.com.tw. Vedel by som sa však uspokojiť aj s PC vo veľkosti dajme tomu bežnej murárskej tehly. Počítače tejto triedy by pritom nemuseli byť ani oveľa drahšie ako súčasné klasické stolové PC. Veď si len predstavte to množstvo hanebne voľného a nevyužitého miesta v klasickej počítačovej skrinke... Väčšina súčasných počítačov má už na základnej doske integrovanú grafickú aj zvukovú kartu, výnimkou nie je ani sieťové rozhranie či modem. Hoci vlastnosti týchto zabudovaných „kariet“ určite nepredstavujú špičku, na väčšinu potrieb to celkom postačuje. Ak by bola potreba doinštalovať ďalšiu výkonnejšiu kartu alebo pridať disk či inú mechaniku, na ich pripojenie by mohla byť napríklad hore vyvedená systémová zbernica, schovaná za nejakou umelohmotnou posuvnou krytkou. Všetky prídavné zariadenia a karty by boli zapuzdrené do vlastného umelohmotného obalu, tak by sa dali pridávať na „tehlu“ napríklad zhora systémom klasického Lega kedykoľvek podľa potreby či finančných možností. Ľudia by si kúpili len základ, niečo ako Basic Lego PC, a ostatné prídavné PC moduly by si dokupovali priebežne. Alebo by si ich mohli medzi sebou vymieňať apožičiavať, tak ako si bežne požičiavajú knižky či cédečká. Takéto riešenie by nebolo len flexibilnejšie, ale aj lacnejšie. Keby ste potrebovali operatívne a krátkodobo pridať nejaké drahšie zariadenie, napríklad ďalší procesor alebo supervýkonnú 3D kartu, jednoducho si ich požičiate na tú chvíľu od kolegu z vedľajšej kancelárie a svoj „bežný“ kancelársky počítač si na počkanie premeníte na výkonnú grafickú pracovnú stanicu. Alebo si ich požičiate zo špecializovanej požičovne za mierny poplatok. Takto by vznikli ďalšie obchodné možnosti, alternatívne využitia a nové výhody inovovanej architektúry PC. Spolu s atraktívnym dizajnom by takýto koncept mohol znovu rozhýbať celý PC biznis a dodať mu nový náboj. Samozrejme, nie je to len vec vonkajšieho dizajnu, ale aj operačného systému, systémovej architektúry atď. To všetko sú však technicky realizovateľné detaily, a preto zpohľadu koncepcie nie až natoľko významné. Zdá sa vám to príliš „uletené“? Pokiaľ by však výrobcovia dokázali trochu povoliť uzdu fantázii a odvahe či dať voľnú ruku dizajnérom a vývojárom, mohli by sme sa už čoskoro dočkať celkom nových konceptov PC, ktoré by priniesli nielen oživenie biznisu, ale aj väčšiu radosť či zábavu z používania PC. Hľadá sa už len odvážny výrobca.

Príjemné čítanie júnového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 6/2001 Editorial
Autor. Martin Drobný

utorok 1. mája 2001

PC

Určite ste zaregistrovali správy o spomalení prehriatej americkej ekonomiky, o spľasnutí „dot com“ bubliny, zabrzdení nástupu novej ekonomiky. Mnohé tradičné ikony počítačového, telekomunikačného či internetového biznisu krvácajú, ich vedúci predstavitelia sa snažia zachraňovať dramatickú situáciu radikálnym znižovaním výdavkov, prepúšťaním, zatváraním fabrík atď. Hodnota kurzu ich akcií však stále padá, investori sú nervózni a dobré správy o náraste predaja v nedohľadne. Skoro polovica amerických domácností vlastní nejaké akcie, takže pád ich kurzu má dosah nielen na korporácie, ale aj na peňaženky bežných spotrebiteľov. Donedávna oslavovaný hlavný kormidelník americkej ekonomiky Alan Greenspan je zrazu zatracovaný za nezvládnutie nástupu novej ekonomiky. Všetci sú náhle prekvapení, čo sa deje. Hightech spoločnosti, opité boomom posledných rokov, sa zrazu s očami podliatymi krvou prebúdzajú do reality. Tak ako sa s mediálnym bubnovaním šírila po svete nákaza slintačky či BSE, sa aj
ekonomická recesia USA pomaly blíži k európskemu kontinentu. Hoci Slovensko nie je zďaleka tak napojené na európsku či americkú ekonomiku a spotrebiteľský sektor je v úplne inom štádiu vývoja, budú mať – a už aj majú – tieto procesy vplyv aj na IT trh u nás. Netrúfam si predostrieť hĺbkovú analýzu príčin a dôsledkov, ale pokúsim sa aspoň naznačiť svoj pohľad na vec.
V prvom rade som prekvapený, že sa pozabudlo na zákonitý a celkom prirodzený „cyklizmus“, opakovanie sa období ekonomického rastu a recesie, o ktorom nás učili už na strednej škole. Ekonomický svet podľahol predstave, že nástup novej internetovej ekonomiky odstráni toto kolísanie a bude donekonečna generovať rastúcu spotrebu. Výsledkom sú predimenzované výrobné kapacity a sklady plné tovaru, ktorý nikto nechce. Rovnako ma dosť prekvapuje, že sa tento stav v súčasnej dobe informačných systémov nedal trochu predvídať.
Hoci sa necítim oprávnený vyjadrovať sa k ekonomickým otázkam, už pred rokom sa mi zdalo nereálne to obrovské nadhodnotenie kurzu akcií „dot com“ spoločností. Nie je predsa možné, aby nové, začínajúce spoločnosti, za ktorými stála len skupinka investorov, dobrý nápad a nejaké to prepojenie s internetovým biznisom, mali čerstvo po zakótovaní na burze vyššiu trhovú kapitalizáciu ako tradičné firmy, ktoré majú fabriky, armádu zamestnancov, vlastný výskum, predajné kanály a môžu ponúknuť zákazníkovi reálne produkty a reálne služby. V Amerike to však možné je, azda aj preto, že väčšia pozornosť sa tu venuje momentálnemu kurzu akcií ako reálnej, skutočnej hodnote danej firmy.
Veľká časť viny za súčasný stav podľa analytikov padá na internetovú ekonomiku, ktorá akoby sklamala, nepreukázala svoj potenciál. Pravdou však podľa mňa je, že ešte ani poriadne nemala príležitosť na to, aby tak mohla urobiť, musela by byť podstatne viac a hlbšie implementovaná do ekonomickéj podstaty firiem, do rytmu ich života. A nestačí, aby tak urobilo len pár progresívnejších korporácií, ale musia tak urobiť všetky – alebo aspoň prevažná väčšina. Zmena modelu fungovania spoločnosti však musí byť opatrná, musí sa vytýčiť jasný cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Často sa internet glorifikuje ako akýsi samogenerátor biznisu, obchodných príležitostí a peňazí. Pravdu povediac, ja skôr vidím, že väčšina spoločností má stále veľký problém nájsť spôsob, ako na internete zarobiť.
Momentálna recesia postihla, samozrejme, aj výrobcov počítačov, všetky svetové značky oznamujú znižovanie cien, ale predaj sa napriek tomu nerozbieha, len ako-tak sa darí vyprázdňovať preplnené sklady. Nedovolím si označovať sa za vizionára, ale už párkrát som na tomto mieste uvádzal, že už sa skončilo naháňanie používateľov za čoraz vyšším výkonom. Súčasné počítače totiž dostatočne uspokojujú ich výkonové potreby, a preto nemajú dôvod investovať peniaze do stroja rýchlejšieho o pár sto megahertzov, pretože všetky bežné aplikácie na tých súčasných bežia dostatočne rýchlo. Nové Windows XP sa na trhu objavia až niekedy na jeseň, takže neočakávam, že v priebehu roka sa v tomto smere niečo zásadne zmení. Na Slovensku, samozrejme, ešte stále máme rezervy, pretože aj podnikový sektor, priemysel, aj štátna správa, o domácnostiach ani nehovoriac, majú do nasýtenia dosť ďaleko. Na tento rok sa odhaduje nárast výdavkov do IT na Slovensku na úrovni 10 – 15 %, takže nás americká recesia aspoň zatiaľ neohrozuje.
Hoci momentálna situácia je pomerne dramatická (aspoň v USA určite), verím, že trh sa čoskoro spamätá a ekonomické systémy sa zotavia. Otázkou len je, či to potrvá mesiace alebo roky... Istotne na to niektoré spoločnosti zaplačú (už teraz niektoré známe IT korporácie stoja tesne pred bankrotom, mená radšej neprezradím...), na druhej strane sa po vyčistení trhu určite objaví množstvo nových spoločností, ktoré prinesú nové nápady, technológie či produkty. V tejto súvislosti ma napadla jedna paralela. Raz mi vysvetľoval strážca sekvojového parku, ako najnovšie začali úmyselne zakladať v parku požiare, hoci dovtedy sa ich vždy snažili čím skôr potlačiť a bojovali proti nim zo všetkých síl. Prišli totiž na to, že oheň, voči ktorému je kôra sekvoje do značnej miery odolná, ponechá veľké, zdravé jedince nedotknuté a spáli len menej hodnotné dreviny a kry a prírodný živel tak vytvorí priestor na rast nových mladých sekvojí. Správa parku sa snaží oheň len udržať pod kontrolou, aby sa nezačal nekontrolovane šíriť. A niečo podobné asi nastane aj v IT branži. Len mi akosi nie je jasné, kto by mohol byť tým správcom parku...

Zaujímavé čítanie májového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 5/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný

nedeľa 1. apríla 2001

PC REVUE

Jeden známy mi nedávno porozprával story o tom, ako „dobehli“ dodávateľa ich informačného systému. Dlhé roky používajú program na účtovníctvo, sklad, personalistiku atď. od firmy (resp. majiteľa a autora programu v jednej osobe), s ktorou si nie celkom šťastne dohodli zmluvné podmienky na dodatočnú údržbu a aktualizáciu. Tak ako sa rokmi menila legislatíva, dane a vznikala potreba menších či väčších úprav programu, dodávateľ vždy síce promptne urobil update, ale zakaždým si to nechal dobre zaplatiť. Lepšie povedané, viac ako dobre... Keďže vedel, že jeho zákazník nie je technicky dostatočne zdatný, a preto nevie odhadnúť náročnosť jednotlivých zásahov, navyše stále je v časovej tiesni, zapýtal si vždy značne premrštenú sumu. Aj za drobné úpravy, ktoré mu nemohli zabrať viac ako pár minút, si neváhal zapýtať sumy presahujúce desaťtisíc korún. Za ten čas, čo firma program používala, zaň vo forme „doplatkov“ zaplatila už viac ako 5-násobok jeho pôvodnej ceny. Keby dopredu vedeli, čo ich bude stáť fungujúca verzia programu, asi by sa buď rozhodli pre škatuľové riešenie, významnejšieho dodávateľa, alebo by si lepšie ošetrili zmluvu. Dopredu je totiž veľmi ťažké odhadnúť, či nenarazia na vydierača, tak ako sa to stalo im.
Minule, a to je vlastne začiatok tej story, mali zase problém s preberaním mesačného dávkového súboru o malých platbách došlých na špeciálny podúčet z banky. Banka zrejme čiastočne zmenila dohodnutý formát dát, a preto sa údaje nenačítali do ich programu. Takže ako zvyčajne požiadali autora programu o pomoc a ten ako vždy, dobre si vedomý núdzového stavu firmy, ktorá urýchlene potrebuje vyriešiť problém, poslal kalkuláciu na úpravu načítacieho filtra vo výške 15-tisíc korún. Keďže môjmu známemu to nedalo a nemal chuť znovu zaplatiť, kontaktoval banku so svojím problémom. Tá ihneď poslala vlastných technikov kzákazníkovi, ktorí za pár minút upravili formát, a vec bola vybavená. A navyše zadarmo.
Aké z toho plynie ponaučenie? Určite nie jedno, ale hneď viacero. To hlavné je, že je veľmi dôležité hneď na začiatku sa správne rozhodnúť, aký informačný systém bude vaša firma používať a za akých podmienok sa budú robiť jeho aktualizácie. Nesprávny výber totiž môže znamenať nielen to, že ho rokmi možno budete zbytočne preplácať, ale jeho neskoršia výmena za iný bude veľmi náročná. Meniť produkčný systém za chodu firmy je niekedy skoro nemožné, v lepšom prípade bude na istý čas chod firmy umŕtvený, v horšom prípade to firma neprežije...
Ďalšie ponaučenie znie: pokiaľ chcete vo firme používať prostriedky a technológie „informačnej doby“, mali by ste mať aspoň aký-taký prehľad o možnostiach, rizikách, výhodách, nevýhodách jednotlivých riešení. Mali by ste byť schopní správne sa rozhodnúť, či si vybe riete riešenie šité na mieru od domáceho programátora alebo študenta, univerzálne škatuľové riešenie alebo „veľké“, na mieru šité riešenie od niektorej renomovanej domácej či dokonca zahraničnej firmy. Alebo nechcete o IT vedieť absolútne nič a celú starostlivosť osvoj informačný systém prenesiete na tretiu firmu, od ktorej si túto službu prenajmete. Alebo použijete zdravý sedliacky rozum ako ten môj známy a aspoň raz vybabrete so svojím dodávateľom...
Tretie ponaučenie: keď už ste aspoň trochu väčšia firma, nezverujte osud vášho informačného systému do rúk jedného jediného človeka, či už vlastného zamestnanca alebo externistu, ktorému budete slepo – a musím dodať, že aj naivne – dôverovať. Ak si nedajbože zlomí ruku alebo ho to tu už prestane baviť aodíde programovať do zahraničia, môžete sa dovolávať aktualizácie programu na lampárni, ale tam asi nikoho nebude zaujímať, že potrebujete urobiť uzávierku alebo vygenerovať zoznam neplatičov. Už nikdy nikto ďalší (cháp programátor) nebude ochotný prehrabávať sa v cudzích listingoch (hoci pochybujem, že by ich autor poskytol). Ak odmietnete náhodou zaplatiť a narazíte pritom na ozaj pokrivený charakter, môžu sa vaše dáta
z pomsty objaviť u konkurencie alebo rovno na internete. A dokazujte potom na polícii, kto vám to urobil. Alebo vám tam nasadí časovanú bombu, ktorá po nejakom čase sformátuje disky alebo tak rozhádže tabuľky, že svoj systém nedáte dokopy ani zo záložných médií. Alebo vám do účtovania zavedie malú systémovú chybu, o ktorej existencii sa dozviete až pri zostavovaní celoročnej uzávierky, keď vám nebude nič sedieť... Nie, nechcem strašiť, sú to, bohužiaľ, celkom reálne situácie.
Posledné ponaučenie, ktoré platí všeobecne: Treba si strážiť svoje záujmy, nečakajte, že to za vás urobí niekto iný.
Na záver niečo z úplne iného súdka. Dočítal som sa, že pre tých, ktorí ešte nepodľahli mánii vlastniť kybernetického psa AIBO a zatiaľ dávajú prednosť živým štvornožcom, ale chcú ísť s dobou, vymysleli niekoľko zlepšovákov na zjednodušenie starostlivosti o svojich miláčikov.
Jedným z nich je automatický dávkovač potravy, ktorý vždy najprv spustí zvonček apotom vysype do misky príslušné množstvo granúl. To by nebolo až také zvláštne, druhým vynálezom však bol obojok, ktorý do svojho nositeľa púšťa elektrické impulzy vždy, keď prekročí presne stanovené hranice určeného výbehu. FUJ!!! Už som videl sci-fi film, kde väzňom nasadzovali na krk obojky, ktoré, ak ich držiteľ prekročil istú vzdialenosť, jednoducho vybuchli. Aj to bol podobne humánny nápad (...), ešteže to bolo len sci-fi. Ale aj tak sa stavím s hocikým, že keby sa okolo potulovala hárajúca sučka, tak by psa neudržal ani elektrický obojok, ani nijaká iná elektronická somarina. Aspoň na toho nášho chlpáča vtedy nič neplatí...


Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 4/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný

štvrtok 1. marca 2001

PC REVUE

Spoza oceánu sa začínajú čoraz viac ozývať kuvičie hlasy veštiace, že sa končí éra PC, že zlaté časy, keď PC firmy kvartál za kvartálom dosahovali rekordné tržby, sú preč. Analytické firmy predpovedajú na tento rok nižší, iba polovičný rast predaja v porovnaní s obdobím pred dvoma-tromi rokmi. Varujú, že vyspelé trhy sú už dosť saturované a niet ich kam ďalej rozširovať. Radikalisti odporúčajú veľkým hráčom, aby sa pospájali, skonsolidovali. Jeden z najrešpektovanejších analytikov počítačového trhu Andrew Neff dokonca odporúča, aby Dell prevzal PC biznis IBM (!), HP zase prevzalo PC divíziu Compaqu (!), Apple by mal opustiť architektúru PowerPC a Mac OS X v prospech Intelu a Microsoftu (!) atď.
Je to naozaj až také čierne? Pravdou je, že PC biznis už dávno nie je taký výrazný ako kedysi. No pravdou je aj to, že technické parametre súčasných počítačov už dávno prekonali reálne potreby väčšiny používateľov, ktorí sa už nemusia naháňať za megahertzami a gigabajtami. Na trhu – aspoň zatiaľ – nie je softvérová aplikácia, ktorá by znovu naštartovala kolotoč neustáleho vzájomného dobiehania sa softvéru ahardvéru, tak ako sme to zažívali v nedávnej minulosti. Samozrejme, nikto sa nebude brániť, ak za rovnaké peniaze ako dnes dostane o rok zostavu s 2,5 GHz procesorom, 512 MB RAM a 100 GB diskom. Pravdou rovnako je, že pre istú skupinu používateľov je PC aj v súčasnosti príliš zložité zariadenie, pre iných je možno ešte stále pridrahé, ďalší by potrebovali využiť možnosti PC len čiastočne, navyše len z času na čas.
Taký je krátky súhrn príčin a dôsledkov. Ale ani prítomnosť a najmä budúcnosť sveta PC nie je až taká čierna, ako sa na prvý pohľad zdá. Na adresu prítomnosti treba uviesť, že predaj stále rastie, hoci už po malšie ako v minulosti. Spomalil sa najmä predaj desktopov, naopak, predaj notebookov rastie, servery si udržiavajú stabilnú krivku. Rovnako treba uviesť, že spomaľovacie tendencie, ktoré uvádzajú agentúry, sa týkajú najmä amerického trhu, ktorý je najvyspelejší, ale aj najviac saturovaný. Západná Európa, ovýchodnej už ani nehovoriac, má do dobehnutia USA ešte ďaleko, veď viac ako polovica amerických domácností má minimálne jeden počítač. V západnej Európe zostáva ešte mnoho prvopoužívateľov PC, ale hlavným ťahúňom by mali byť najmä existujúci vlastníci, ktorí si budú kupovať ďalší, novší, výkonnejší počítač a ten starší posunú ďalej v rámci rodinnej či podnikovej hierarchie. Zvyšok Európy, kam rátam aj nás, by sa rád „nechal saturovať“, len nemá zatiaľ takú ekonomickú silu, aby si to mohol dovoliť. Takže hoci to nie je až také zlé, niečo sa naozaj zmenilo: trh, používatelia, prostredie atď. A je na PC firmách, ako sa s novou skutočnosťou vyrovnajú.
Určite nesúhlasím s názorom, že koncepcia PC sa končí, že už vyložila všetky karty a stratila svoj potenciál, že ju vytlačia sieťové počítače, mobilné informačné spotrebiče, hybridy mobilov a vreckových počítačov atď., ktoré určite uspokoja mnohé potreby používateľov, ale nemôžu a nikdy nebudú môcť plnohodnotne nahradiť komfort práce a možnosti desktopu.
Súčasná koncepcia PC má svoje nedostatky, výrobcovia HW aj SW by sa preto mali okrem zlepšovania technických parametrov zamerať najmä na jej celkovú modernizáciu. Veľké rezervy klasického PC desktopu vidím v ešte stále zložitom ovládaní, používateľskom komforte, zdĺhavom zapínaní a vypínaní, nízkej spoľahlivosti a bezpečnosti atď. PC firmy by preto mali znovu objaviť význam PC ako informačného spotrebiča na intenzívne prezeranie a spracovanie dát, komunikáciu či zábavu.
„Neorané“ pole pôsobnosti vidím v možnosti vzájomného využívania a zdieľania zdrojov počítačov zapojených v sieti, či už lokálnej, ale aj MAN či WAN. Pri individuálnom používaní počítačov sú ich výpočtové, pamäťové či prenosové zdroje využívané len zlomok času, keď sú zapnuté. Je preto veľká škoda, že si počítače v sieti nemôžu okrem adresárov a tlačiarní zdieľať napríklad aj procesorový výkon či priepustnosť kanálov I/O.
Ďalšou rezervou je mobilita a portabilita. Ťažko hovoriť pri desktope o mobilite, ale aké príjemné by bolo mať možnosť prenášať so sebou dáta, nastavenia, obľúbené miesta na sieti, poštu atď. z pracovného do domáceho počítača alebo medzi pracovnými počítačmi na viacerých pracoviskách. Iste existujú čiastkové riešenia (prenosné hard disky, IrDA, Bluetooth, prístup k nastaveniam a adresárom podľa prihlasovacieho hesla atď.), ale sú to riešenia buď nemotorné, majú svoje obmedzenia, alebo vyžadujú určité parametre (OS, rozhranie, pripojenie na server atď.), takže by to chcelo nejaké inteligentné riešenie.
Určitým hendikepom súčasných PC ešte stále zostáva nie celkom dostatočná modularita. Ak chcete vymeniť kartu, procesor, doplniť ďalší disk, nie je to triviálna úloha pre každého, treba otvoriť počítač, nájsť voľnú pozíciu, vedieť, ako pripojiť káble, nastaviť jumpery, nainštalovať ovládače, riešiť prípadné HW konflikty atď.
Povzbudzujúcim impulzom pre príchod novej éry PC by mohol byť nástup komerčných spotrebiteľských aplikácií na rozpoznávanie hlasu a diktovanie, ktoré sú veľmi „hladné“ po výkone.
Aby som to teda uzavrel, myslím si, že éra PC sa ešte zďaleka nekončí. Zopár firiem na súčasnú situáciu na trhu asi „zaplače“, ale inovatívne „inžinierske“, nie „marketingové“ firmy, ktoré vyriešia nedostatky architektúry PC a znovu objavia jej potenciál, budú sa môcť znovu tešiť na medzikvartálne „žatvy“. A my používatelia sa budeme môcť opäť tešiť z príchodu nielen výkonnejších, ale najmä „múdrejších“ počítačov, skomfortnejším ovládaním, spoľahlivejších, jednoducho sofistikovanejších (to slovo sa mi veľmi páči...).


Zaujímavé čítanie marcového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 3/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný

štvrtok 1. februára 2001

PC REVUE

Tento príhovor som písal sko vždy s mesačným predstihom, tentokrát počas sviatkov, keď sa „lámal letopočet“, v čase, keď sme si všet ci vinšovali zdravie, šťastie, lásku atď., keď sme hodnotili, čo nám uplynulý rok dal a čo by sme si želali, aby nám priniesol ten nový. Samozrejme, každý rok je táto procedúra tak trochu ošúchano rovnaká, tentoraz to bolo výnimočnejšie len vďaka tomu „bombastickému“ prechodu do nového tisícročia. Neubránil som sa pri tejto príležitosti vnútornému hodnoteniu ani ja a rozmýšľal som v rámci úvah o svetových problémoch ľudstva medziiným o tom, ako by sa mohla zlepšiť situácia u nás, v našej krajine. Či musí prejsť oných biblických 40 rokov, kým sa vymenia generácie, či neexistuje nejaký katalyzátor, zázračný urýchľovač, ktorý by mohol tento proces skrátiť a zaradiť nás do vyspelého sveta o niečo skôr.
Krajina je rozdelená politicky aj ekonomicky, problémov v zdravotníctve, školstve, zamestnanosti atď. je veľa, peňazí na výplaty pre väčšinu národa zase málo. Sme naštvaní na našich politikov, že namiesto správy krajiny strácajú čas a energiu v straníckych šarvátkach, otravujú nám život svojím pachtením sa po moci a peniazoch. Čakáme od vlády, že sa o nás postará, že nám dá prácu, chlieb a hry (tak ako už od čias starovekého Ríma). Keďže skutočnosť je iná, fúkame si boľačky, ako sa dá. Alkoholizmus je stále (najmä na vidieku) rozšírený ako jednoduché východisko z bezútešnej reality. Pesimizmus, lajdáckosť, rozkrádanie, závisť, nadávanie na všetkých, najmä na tých hore, a celkový životný nihilizmus sú našimi najcharakteristickejšími povahovými črtami na začiatku 3. tisícročia. Údesné, že?
Nechcem sa púšťať do rozoberania filozofickej kategórie „šťastia“, ktoré si tak radi na konci roka prajeme. Nie som si však úplne istý, či by sme naozaj boli šťastnejší, keby sme mali 2×, 3× alebo 5× väčšiu výplatu, vlastnili luxusné auto, veľký byt a raz do roka si dopriali super dovolenku. Je to naozaj to jediné, čo nám chýba ku šťastiu? Budeme už potom lepšími ľuďmi – slušnejšími, poctivejšími, spravodlivejšími?
Problémy ľudí tejto krajiny sú oveľa hlbšie ako krátka výplatná páska či zle fungujúci ekonomický a sociálny systém, charakteristický pre transformujúce sa krajiny v prechodnom období. Z hĺbky nášho vnútra nás straší celková devastácia hodnotového rebríčka, opustenie tradičných princípov a strata ideálov, ktoré sú nahradené preberaním konzumného spôsobu života, orientáciou na materiálne hodnoty a otrockým preberaním životného štýlu západnej civilizácie so všetkými jej negatívami. Typickým prejavom choroby pacienta – spoločnosti – je nedodržiavanie pravidiel hry na všetkých úrovniach života: od populárneho neplatenia daní cez pirátstvo šoférov na našich cestách až po „zašívanie sa“ v práci. Nechcem už ďalej moralizovať a púšťať na vás hrôzu. Nepoznám recept na šťastie a ani návod na efektívne riadenie krajiny v prechodnom období. Verím len v tradičné overené pravdy, v dobro, poctivú prácu, rodinu, slušnosť atď. A v to, že ak sa chceme niekam pohnúť, musíme sa k týmto princípom čím skôr vrátiť. Pretože koniec koncov všetko je v ľuďoch, nielen v tých hore, ktorí riadia túto krajinu, ale aj v nás ostatných tu dole.
Aby tento príhovor nevyznel veľmi depresívne, musím uviesť, že k jeho napísaniu ma prekvapujúco inšpirovali aj pozitívne informácie a skúsenosti z posledného obdobia. Viacero kamarátov a známych z IT branže sa totiž po dlhých rokoch konečne v poslednom čase presadilo v biznise, a to vďaka svojej vlastnej tvorivej práci, vďaka svojim nápadom, technológiám, odbornosti. Získavajú lukratívne objednávky od veľkých zákazníkov doma i vonku, začínajú zakladať vlastné pobočky v zahraničí (!), dostávajú ponuky na odkúpenie či kapitálový vstup zahraničných investorov do svojich firiem (!!), špekulujú o vstupe na burzu (!!!).
Nie všetci, samozrejme, môžu byť takíto „majstri sveta“. Potešili ma preto skúsenosti z poslednej doby, že aj v niektorých „bežných“ firmách vedia naši ľudia odviesť profesionálnu prácu, sú slušní, milí, korektní a je radosť s nimi spolupracovať. Hoci to sú len lastovičky, poteší, že začínajú prilietať. Sú to skvelé príklady toho, že aj u nás to ide, že aj naši ľudia to dokážu. Bolo by úžasné, keby sa štandard profesionálnej a poctivej práce rozšíril do tej miery, aby to nebola výnimka a príjemné prekvapenie, ale bežná norma. A prelom tisícročia je úžasná príležitosť na zmenu. Škoda by bola nevyužiť ju, nemám pravdu?

Zaujímavé čítanie februárového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 2/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný

pondelok 1. januára 2001

PC REVUE

Príhovor 1/2001

Konečne! Tentoraz sme už nepochybne, hoci na „druhý pokus...“, prekročili prah nového tisícročia. Možno aj vy máte taký zvláštny, ťažko definovateľný pocit, že žijeme vo výnimočnej dobe, že môžeme byť svedkami takéhoto historického momentu. Podobne sa však asi cítili aj predchádzajúce „vyvolené“ generácie, ak mohli zažiť (a napriek proroctvám aj prežiť...) zmenu storočia či nebodaj tisícročia. Napriek tomu je táto naša doba výnimočná – ani nie tak pre symbolický okamih zmeny letopočtu, ako pre významné procesy, ktoré sa v týchto rokoch odohrávajú v spoločnosti, v ekonomike, politike, vede, technike a špeciálne v informačných technológiách.
Najmä tá posledná oblasť sa čoraz viac stáva centrom záujmu, nádeje, ale aj obáv. Nám blízka oblasť IT bola v posledných rokoch tým najvýraznejším fenoménom, ktorý dramaticky ovplyvnil ľudskú spoločnosť. V nasledujúcich rokoch bude tento vývoj pokračovať a my sa môžeme len dohadovať, či sa máme tešiť alebo báť. Pokúsme sa zatiaľ nemyslieť na znervózňujúce témy, ako sú inteligentné samovyvíjajúce sa roboty, nekontrolované génové manipulácie, kybernetický terorizmus, strata súkromia či zmena digitálnej identity, zraniteľná závislosť spoločnosti od IT atď. Tešme sa radšej spoločne na „bezpečné“ technológie, produkty a služby, ktoré môžeme očakávať počas pár nasledujúcich rokov a ktoré zásadne neohrozia chod tejto spoločnosti a jej členom môžu priniesť prospech. Určite sa veľkého ohlasu dočkajú technológie, ktoré nám donesú do kancelárie či domácností rýchly a lacný internet, technológie, ktoré poskytnú rýchly prístup k internetu mobilným informačným spotrebičom, či už to budú nasledovníci dnešných PC, alebo hybridy mobilov a vreckových počítačov. Nasledujúce roky budeme viac počuť o technológiách ako xDSL, GPRS, Bluetooth, UMTS a množstve iných. (Podrobnejšie sa technológiám budúcnosti venujeme aj v cover story tohto čísla v materiáli Vízie 2001). Budeme pozorovať, ako sa cez internet začnú posielať elektronické faktúry, podávať daňové priznania, rôznorodé úradné žiadosti, ako sa začnú po svete organizovať on line voľby, presadzovať sa prvky priamej demokracie. Popritom však budeme pozorovať, ako sa spoločnosť bude rozdeľovať aj podľa informačnej gramotnosti jednotlivých sociálnych skupín, podľa ich prístupu k informačným spotrebičom. Budeme pozorovať, ako sa budú krajiny rozdeľovať nie podľa HDP, inflácie či percenta nezamestnanosti, ale podľa informačnej vyspelosti, podľa schopnosti pracovať s informáciami, používať ich v prospech jednotlivcov či všetkých. Alebo v neprospech iných, či už to budú nepohodlní jednotlivci, konkurenčné obchodné spoločnosti, alebo celé krajiny... Možno sa budeme čudovať, čo sa dá urobiť s pomocou výkonného počítača, rýchleho pripojenia, správneho soft vérového vybavenia, vedomostí a štipky pokriveného charakteru.
Netreba nevyhnutne trpieť stihomamom, aby sme sa dopracovali aj k takýmto záverom. Je to, bohužiaľ, len otázka peňazí alebo inej „správnej“ motivácie. Nechcem si predstaviť situáciu o pár rokov, ak by naša krajina už bola informačne vyspelejšia a stala sa predmetom záujmu nejakej svetovej mocnosti... Ešteže sme takí malí a nezaujímaví, nemáme na našom území zdroje strategickej suroviny či niečo iné, za čo by sa nejakej výbojnejšej krajine alebo záujmovej skupine oplatilo podniknúť menšie dobrodružstvo. To však neznamená, že sa také niečo nemôže stať.
Naši politici, a je jedno, akého vierovyznania sú, sa v rámci svojich žabomyších vojen, bohužiaľ, nestíhajú venovať takým podružnostiam, ako je podpora využívania informačných technológií. Doteraz neexistuje koncepcia v oblasti IT, starostlivosť o IT sa prehadzuje z ministerstva na ministerstvo a špičkoví štátni úradníci pri otváraní IT podujatí dokážu leda tak prečítať niekým iným napísané prejavy. Aspoň rámcovú víziu by pritom menšia expertná skupinka IT manažérov, akademikov a novinárov dala dokopy možno na pár posedení. To by však ten druhý partner musel byť ochotný takúto pomoc prijať a podujať sa na jej realizáciu. Pekný príklad som zažil nedávno na podujatí organizovanom pod záštitou predsedu parlamentu. Konferencia, na ktorej sa „do hlavy“ zúčastnili všetci generálni riaditelia veľkých IT firiem, si dala za cieľ rozvinúť dialóg medzi štátnou mocou a IT branžou s cieľom nájsť „kľúč k rozvoju spoločnosti“... Po úvodných príhovoroch predsedu parlamentu, ministra školstva a vedúcej úradu pre informatiku nastala zvláštna situácia, pretože všetci po svojich vystúpeniach postupne odišli, nechali predsednícky stôl prázdny a v príhovoroch ďalších pár hodín pokračovali už len zástupcovia IT, ktorí sa navzájom „presviedčali“ o dôležitosti rozvoja IT. Možno to bola len zhoda okolností, že zástupcovia vlády mali iné povinnosti, ale nebol to prvý prípad, keď pri dialógu dvoch strán bola jedna z nich hluchá (a IT branža to nebola). Napriek tomu treba v tomto úsilí pokračovať, presviedčať tých „hore“ – či už túto, alebo budúcu vládnu garnitúru – o dôležitosti IT, lebo ide o našu spoločnú budúcnosť. Buď začnú počúvať, nechajú si poradiť a pomôcť, alebo sa IT časom postarajú o ich odchod. A viem si celkom dobre predstaviť ako...

Zaujímavé čítanie prvého čísla tretieho tisícročia vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 1/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný