streda 1. decembra 1999

PC REVUE

Posledný príhovor tohto tisícročia by asi mal byť niečím výnimočný. Obávam sa však, že mi nebolo nadelené potrebné „básnické črevo“, a tak, prosím, nečakajte hlbokomyseľné filozofické úvahy o príchode nového milénia, vstupe ľudstva do novej historickej epochy atď. Aj tak tým budeme do silvestrovskej polnoci zaplavovaní zo všetkých strán až-až. Zostanem radšej pri klasike a zhodnotím, čo tento rok priniesol pre PCR a pre svet IT na Slovensku.
PCR vďakabohu aj tento rok pokračovalo v trende postupného zvyšovania kvality časopisu, posilňovania svojho renomé ako rešpektovaného zdroja informácií zo sveta IT. Niektorým sa možno tempo zmien zdá pomalé, ale môžem všetkých ubezpečiť, že vzhľadom na podmienky, v ktorých odborné časopisy u nás existujú (resp. prežívajú), mi to, v akej tlačovej podobe a obsahovej kvalite PCR vychádza, pripadá ako malý zázrak. Samozrejme, ako všade inde, za všetkým sú peniaze, a keďže nemáme za sebou štedrého zahraničného investora, môžeme sa aj my prikrývať len takou perinou, na akú máme. Ak k tomu navyše pridáme našu snahu zostať cenovo čo najdostupnejšími, aby sa informácie zo sveta IT mohli dostať aj k cenovo citlivejším čitateľom, myslím, že prirovnanie k zázraku až tak veľmi nepokrivkáva. Veď si stačí zobrať do ruky kalkulačku, odhadnúť a spočítať vstupy, výstupy a zistíte, že ľudia, ktorí tento časopis pripravujú, sú buď šialenci, alebo dobrodruhovia. Akoby to nestačilo, pridávajú sa k tomu ďalšie faktory. Nočnou morou sú napríklad neplatiči, či už zo strany inzerentov, resp. ich reklamných agentúr, alebo distribučných spoločností. Rovnako aj spolupráca s mnohými počítačovými firmami by mohla byť podstatne lepšia, veľa z nich si ešte neuvedomilo, že dobrá komunikácia s odborným počítačovým magazínom je výhodná najmä pre nich. Robiť časopis za takejto situácie chce naozaj značnú dávku odvahy, trpezlivosti, vytrvalosti a pevných nervov. Možno by sa dalo ísť aj inou cestou, radikálne zdvihnúť cenu časopisu, cenu inzercie, stať sa luxusným médiom „len pre profesionálnych používateľov“ alebo „len pre decision makerov“ (teda tých, ktorí za podnik podpisujú kontrakty), vydávať časopis v pártisícovom náklade a tváriť sa pri tom dôležito a správne imidžovo. Ale o to nám predsa nejde.
Takže hoci vydávať PCR nie je vôbec „prechádzkou ružovým sadom“, budeme sa snažiť pokračovať v nastúpenom trende a prinášať informácie zo sveta IT v čo najlepšom pomere výkon/cena, tak ako ste si na to pri PCR už zvykli. Ak k tomu pripočítam plánované ďalšie vylepšenia v grafike, nové typy článkov, inovované spravodajstvo na webe, archív článkov na CD atď., myslím, že sa máme/ máte na čo tešiť. Držte palce, aby nám to vyšlo.
Pre ľudí pohybujúcich sa vo svete IT priniesol tento rok veľa zmien a mnohé z nich boli dosť negatívne. Otriasali sa distribučné kanály, predajcovia IT, softvérové domy, systémoví integrátori. Niektoré firmy museli prepúšťať, niektoré vymeniť vedenie či dokonca zavrieť kancelárie. Nebol to jednoduchý rok. Iste aj tu za väčšinou problémov sú peniaze, ale neraz to nie je len otázka peňazí. Mnohé firmy ešte nepochopili, že zákazníka si treba vzdelávať, či už priamo, alebo prostredníctvom médií, že so zákazníkom treba pracovať. Mnohé firmy sa ešte nenaučili pri ponuke dodávky IT či komplexného riešenia pozerať sa očami zákazníka. Nepochopili, že sa treba naučiť riešiť jeho problémy či požiadavky v jeho podmienkach a možnostiach a nielen „vnútiť“ mu produkty a odovzdať faktúru. Mnohé firmy ešte stále buď podceňujú marketing, alebo veľmi nešťastne a neefektívne oboznamujú so svojou ponukou potenciálnych zákazníkov. Mnohé firmy sa ešte nenaučili efektívne ponúkať a predávať služby, svoje vedomosti, skúsenosti, expertízu. Najmä menšie firmy ešte stále vidia svoju budúcnosť v posúvaní škatúľ. A takto by som mohol pokračovať ďalej. Isteže, problémov bolo tento rok oveľa viac. Či už to bol pohyb kurzu koruny, pretrvávajúca absencia trhu malých a stredných firiem, neplatiči, vysoké daňové zaťaženie, všadeprítomná korupcia, nekompetentnosť úradníkov, prepojenie politických a ekonomických záujmov atď. Na podaktoré z nich majú firmy aký-taký dosah, na iné vôbec nie. V každom prípade však najhorším riešením by bolo čakať na vládu alebo na zahraničných investorov, ktorí odstránia problémy, ozdravia trh, vytvoria podmienky a prinesú peniaze. Treba zobrať rozum do hrsti, analyzovať vlastné možnosti, výhody, potenciál, podmienky na trhu, potreby a možnosti zákazníkov, poradiť sa, nechať sa poučiť a pozrieť sa, ako sa to robí inde vo svete, a vyvodiť si z toho závery, zmeniť model podnikania. Som však optimista a verím, že situácia sa už čoskoro zlepší. Dúfam, že tento rok nebude v pamäti mnohých firiem označený prívlastkom čierny, ale bude pre nich aj určitým poučením a pomôže im posunúť sa na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Do budúceho roku vám želám výkonnejšie počítače, spoľahlivejší OS, rýchlejšiu linku na internet, ale rovnako, samozrejme, aj dobré zdravie, rodinnú pohodu, bezkonfliktné medziľudské vzťahy a po koj v duši. Dúfam, že v takejto zostave sa budeme stretávať aj budúci rok a nasledujúce roky. Na tieto stretnutia a zaujímavé čítanie posledného čísla tohto tisícročia sa teší
Martin Drobný

PC REVUE 12/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

pondelok 1. novembra 1999

PC REVUE

S hrôzou som zistil, že sme sa dostali k predposlednému príhovoru tohto roku, desaťročia, storočia a obávam sa, že aj tisícročia. Keďže posledný príhovor v roku je už tradične vyhradený na rekapituláciu uplynulého roku, toho, čo sa nám s PCR za tých 12 mesiacov podarilo dosiahnuť, je toto asi posledná príležitosť aspoň trochu nazrieť do budúcnosti ešte pred magickou zmenou letopočtu.
Keď som bol malý chlapec, rok 2000 sa mi zdal strašne ďaleko a vďaka zdravej závislosti od S-F (sci-fi) literatúry som mal hlavu plnú robotov, časopriestorového cestovania vo vesmíre a superpočítačov, veď to poznáte. Už som z toho, bohužiaľ, vyrástol a získal nezdravo realistický pohľad na svet okolo nás. To, čo sa pripravuje vo vývojových laboratóriách po celom svete, však naznačuje, že vedecká fikcia a budúca realita možno nie sú až také vzdialené. Šancu opustiť laboratóriá majú väčšinou len tie projekty, ktoré zaujmú vojenský priemysel, alebo tie, ktoré budú cenovo dostupné a bude ich kupovať masa spotrebiteľov. Tým, čo na projektoch budúcnosti zaujíma vojakov, vás radšej ani nebudem strašiť. Všetci sme však náruživí konzumenti, a preto z nás spotrebiteľský hlad po digitálnej zábave, vzdelávaní, komunikácii robí vďačných zákazníkov pre vývojové projekty z oblasti informačných technológií. A napriek tomuto nevinnému úvodu budeme možno poriadne prekvapení tým, čo sa na nás v týchto vývojových laboratóriách chystá.
Mnohé z tých projektov, o ktorých snívali autori S-F literatúry či filmov a prognostici v 70. – 80. rokoch, zostali naozaj len v rovine fantázie, ale mnohé – a možno podstatne bujarejšie projekty – môžu uzrieť svetlo sveta o desať, dvadsať či päťdesiat rokov. Nechcem sa hrať na vizionára, ktorý vie viac ako ostatní a rád ohuruje vďačných poslucháčov, chcem vám len predostrieť niečo z toho, o čom sa potichu vo svete hovorí. A o čom sa hovorí? Napríklad o nanotechnológiách, ktoré prinesú hardvérové komponenty či robotické mechanizmy v molekulárnej veľkosti. Po sieti si tak budete môcť stiahnuť už nielen softvér, ale aj hardvér v podobe akéhosi receptu, molekulárneho vzorca , z ktorého „vyrastie“ v špeciálnom „inkubátore“ po pridaní „rastovej suroviny“ do normálnej veľkosti napríklad nový model domáceho mixéra. Autori S-F poviedok sa možno až tak nemýlili, keď predpovedali supervýkonné počítače, vybavené umelou inteligenciou, ktoré prekonajú IQ svojho ľudského stvoriteľa, a robotov, ktorí nahradia človeka aj v najnáročnejších profesiách. Ak si Moorov zákon uchová svoju platnosť aj v budúcom tisícročí, už okolo roku 2020 vraj bude „surová“ výpočtová sila 100 miliárd počítačových neurónov prepojených 100 biliónmi nervových spojení dostupná v osobnom počítači za 1000 USD. O 10 rokov neskôr by pri takomto vývoji mohol vraj vzniknúť počítač, ktorý bude mať „IQ výkon“ až tisíc ľudských mozgov.
Hovorí sa o prerastaní hardvérových implantátov do biologického tkaniva človeka, o mikroskopických „počítačoch“ umiestnených vo vnemových zónach mozgu, ktoré budú vedieť vytvárať virtuálnu realitu neodlíšiteľnú od skutočnosti alebo, naopak, prispôsobenú či vylepšenú realitu. To okrem potenciálneho nebezpečenstva straty vlastnej identity na jednej strane môže priniesť na druhej strane úplne nové formy učenia sa, cestovania, komunikácie, zábavy atď. Koncom budúceho storočia budú vraj už len malé spoločenstvá ľudí existovať v ich prirodzenej biologickej podstate, lebo väčšina ľudstva vraj prenesie svoju myseľ do elektronických obvodov.
Hovorí sa, že z internetu, poskladaného z čoraz väčšieho počtu počítačov, senzorov, telemetrických zariadení, videokamier, mikrofónov a akčných členov, môže vzniknúť samoučiaci sa a samoopravujúci sa umelý „organizmus“. A ak sa vyplnia kuvičie hlasy niektorých „prorokov“ šermujúcich vztýčeným ukazovákom, môže nám tu potichu a nenápadne vzniknúť neovládateľná gigantická digitálna kreatúra.
Znie to šialene? Asi áno. Ale skúste odhadnúť, čo z toho je naozaj len S-F a čo budúca vedecká realita. Zdajú sa vám niektoré z tých vízií príliš nebezpečné či pochmúrne? Áno, máte pravdu. Človek mal odjakživa problém ovládnuť zbrane a zariadenia, ktoré sám objavil či vyrobil. Treba sa asi len spoľahnúť na prirodzený inštinkt a pud sebazáchovy, ktorý by zabránil samozničeniu, ochránil ľudské spoločenstvo pred vlastnými monštruóznymi výplodmi či znemožnil transformáciu ľudskej spoločnosti do niečoho umelého, neprirodzeného, deformovaného. Zdá sa vám to priveľmi utopické a fantazmagorické? Kiežby. Rád by som vás teraz upokojil, že som si to všetko len vymyslel. Ale nie je to tak. Viete, čo by mne osobne stačilo ku šťastiu (teda pokiaľ sa bavíme o IT...) v tom budúcom tisícročí? Nie až tak veľa: jednoduchý, rýchly a bezpečný prístup k informáciám. Mať prístup k nim, kdekoľvek a kedykoľvek to budem chcieť. Môcť ich efektívne a tvorivo využívať pri svojej práci, zábave, vzdelávaní, komunikácii atď. A takto ušetrený čas venovať rodine, športu, kamarátom a trochu aj sebe. To by mi ku šťastiu celkom stačilo. A všetky tie frankensteinovské projekty radšej nech zostanú len v podobe vízií a nikdy neuskutočnených projektov. Ste zvedaví, ako to celé dopadne? Počkajte si na budúce tisícročie!

Príjemné čítanie novembrového čísla PCR vám želá Martin Drobný

PC REVUE 11/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

piatok 1. októbra 1999

PC REVUE

Môžete mi veriť, že radšej by som v príhovoroch písal o trendoch, víziách, nových technológiách, o tom, kam smeruje celý tento fascinujúci priemysel, atď. Keďže však vidím, aká je situácia doma, aké sú problémy s domácim trhom, jeho nevyspelosťou, nerozvinutosťou, finančnou suchotou, nízkym IT povedomím verejnosti, stále sa mi to zdá trochu odtrhnuté od reality, a tak musím pokračovať a opakovať sa vo svojich výchovno-osvetovo-popularizačných príhovoroch. Viem, že vám s tým už leziem na nervy, ale verte mi, že to treba. Každodenný kontakt s domácim trhom a porovnávanie s tým, ako veci fungujú u nás a inde vo svete, ma k tomu jednoducho nútia.
Začnem verejnosťou, budúcimi možnými zákazníkmi alebo aspoň možnými používateľmi. Vo všeobecnosti totiž ešte stále prevláda názor, že počítače a všetko, čo je s tým spojené, je určené buď pre profesionálnych používateľov, alebo pre „kockatých“ nadšencov. Že bežného občana sa tieto technické veci netýkajú, nemajú mu čo ponúknuť, nemôžu mu byť užitočné. Veci súvisiace s počítačmi, komunikáciami, informačnými technológiami sa nás však budú týkať čoraz viac a budú stále väčšmi zasahovať do nášho-vášho každodenného života. A kto sa chce od týchto vecí dištancovať, pripravuje sa o možnosť hrať aktívnu rolu v budúcnosti, získať či udržať si dobré zamestnanie, spríjemniť si život, objaviť nové možnosti komunikácie, zjednodušiť či zefektívniť si množstvo každodenných procedúr. Je však dôležité nájsť správnu formu ich využívania a k tomu mať primeranú mieru potrebných vedomostí. Nie každý musí byť nevyhnutne profesionálny používateľ, stačí byť bežným používateľom, ktorý má aspoň základné znalosti a má záujem si ich postupne podľa potreby rozširovať. Bolo by veľmi želateľné, keby takýchto bežných používateľov bolo čo najviac, keby aspoň tá základná úroveň vedomostí bola samozrejmosťou.
Je dobré, že po ukončení každého školského roku pribudne ďalšia generácia šikovných mladých ľudí, ktorým nerobí problém pohybovať sa na internete, komunikovať, vytvárať webové stránky, po užívať softvér na osobnú produktivitu. Časť z nich sa hrá aj s Linuxom, niektorí vedia spravovať komerčný UNIX, Novell či NT, vedia si poskladať počítač, navrhnúť projekt siete, z niektorých sa stanú profesionálni programátori, vývojári či konzultanti. Menej dobrou správou je, že ich nie je až tak veľa, väčšinou vychádzajú z technicky orientovaných univerzít. Netechnické smery vysokých škôl a stredné školy, ktoré sa nešpecializujú na informatiku, však majú nedostatočné technické zázemie a málo vyškolených pedagógov. V tejto situácii by preto bolo veľmi potrebné, keby ste vy, ktorí čítate tento časopis, pomáhali ďalej šíriť počítačovú osvetu. Pritiahnuť ľudí vo svojom okolí bližšie k IT, dať im základné vedomosti a nasmerovať ich, čo majú robiť, keď sa chcú dozvedieť viac (napr. čítať PCR...).
A čo tí, ktorí aktívne pôsobia na počítačovom trhu? Predaj je slabý a všetci čakajú na „svetlejšie zajtrajšky“. Distribútori zápasia s logistikou, hotovosťou, maržami a dorážajú ich straty na kurzových rozdieloch. Predajcovia bojujú o holú existenciu, tešia sa z každého predaného komponentu či nedajbože počítača. Relatívne dobre sa majú softvérové domy, ktoré vyvíjajú aplikácie pre zahraničie, či systémoví integrátori, ktorí majú podpísané kontrakty na niekoľko rokov dopredu.
A zákazníci? Domáci používatelia a malé firmy sú síce vďačnými zákazníkmi pre komponenty, periférie či skladačky, softvér však zásadne nekupujú a zo služieb využívajú maximálne prístup na internet. Aspoň že ich je pomerne dosť. Stredne veľkí zákazníci a rovnako stredne veľké počítačové firmy, ktoré by ich obslúžili, zatiaľ absentujú, hoci všade vo svete trh menších a stredných firiem (SMB) predstavuje jeden z najväčších potenciálov rastu. My si na ich nástup budeme musieť nejaký čas počkať, kým nám tu nevyrastú a neobjavia potrebu využívať IT. Štátna správa, finančný sektor, veľké priemyselné podniky, to je svet, ktorý síce ešte stále potrebuje budovať svoju IT infraštruktúru, ale momentálne na to nemajú dostatok finančných zdrojov.
Spoločným menovateľom všetkých skupín zákazníkov je nedostatok peňazí a nízka miera povedomia o možnostiach IT a prínose ich využívania. Nie som rád, že momentálne je málo peňazí, ale mohlo by to mať aspoň jeden priaznivý efekt, a to taký, že podniky budú podstatne pozornejšie (aspoň v to dúfam) sledovať praktický prínos prostriedkov investovaných do IT a ich efektívnejšieho využívania.
Spoločným menovateľom všetkých skupín dodávateľov IT je rovnako nedostatok peňazí, ktorý by im dovoľoval preklenúť „obdobia sucha“, eventuálne ponúknuť takéto preklenutie aj svojím zákazníkom neštandardnými formami napr. outsourcingom, prenájmom techniky či softvéru atď. Ďalším slabým miestom je proaktívny marketing. Rovnako chýba schopnosť vysvetliť zákazníkom praktický prínos využívania IT a zdôvodniť náklady na vybudovanie či rozšírenie IT infraštruktúry.
So skutočnosťou, že je nedostatok peňazí, asi nič nenarobíme, ale s tým ostatným možno áno. Základom je, aby sme pomohli zvýšiť úroveň povedomia o možnostiach IT, o praktickom prínose ich využívania atď., teda o všetkom, o čom stále donekonečna rozprávame. Je to celé o osvete, popularizácii, o vzdelávaní. Asi sú aj fascinujúcejšie témy, ale verte mi, je to potrebné!
Množstvo užitočných a zaujímavých informácií pri listovaní októbrového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 10/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

streda 1. septembra 1999

PC REVUE

Minule som sa skoro pohádal s marketingovym manažérom istej IT firmy, keď prišla na pretras otázka oslovovania veľkých zákazníkov v našej branži prostredníctvom médií. Nesúhlasil som totiž s názorom, že na dosiahnutie obchodného úspechu ich firmy je v marketingu dôležitejšie orientovať sa najmä na business decision makerov, teda podnikových vrcholových manažérov, v súčasnosti väčšinou generálnych, obchodných, výrobných či finančných riaditeľov, ktorí po úspešných "rokovaniach" robia tie dôležité rozhodnutia a podpisujú kontrakty (hovoríme o IT firme orientujúcej sa na podnikové prostredie, a teda nie na masový trh).
A prečo sa mi tento postoj nepozdával? Z dvoch dôvodov. Po prvé, samozrejme, aj preto, lebo nám, otvorene povedané, takto niekedy uniká aj taká dôležitá inzercia. PCR ani IW nie sú biznis magazíny a nie som až taký optimista, aby som si myslel, že generálni riaditelia veľkých podnikov čítajú po večeroch vo voľnom čase odborný magazín typu PCR, resp. IW (ak sa mýlim, opravte ma a pošlite mi povzbudzujúci mailík :-). Okrem toho dosť pochybujem, či dnešní generálni riaditelia veľkých podnikov vôbec majú čas niečo čítať, a ak áno, tak nie som si istý, či sa im prípadná inzercia IT firmy nestratí medzi inzerátmi na autá, životné poistenie či stavebné sporenie.
A už vôbec neverím tomu, že sa naši "kapitáni priemyslu" rozhodujú o 10 či 100-miliónových investíciách do IT na základe inzercie v biznis magazíne. Rozumnejšie sa mi zdá umiestňovať inzerciu do odborného časopisu, z ktorého čerpajú informácie IT manažéri a často im slúži ako hlavný zdroj informácií. V prípade odborného magazínu obsah inzercie priamo korešponduje so zameraním časopisu a príjmy z inzercie slúžia na to, aby odborný časopis mohol prinášať odborné články, vzdelávať čitateľov, robiť osvetu a popularizáciu IT.
Druhá vec, ktorá má privádza do úžasu, je nezmysel, aby o investíciách veľkého podniku do IT rozhodoval decision maker, ktorý v IT nemá (bez urážky) potrebné zázemie, vedomosti, skúsenosti, prehľad atď. Česť výnimkám! V lepšom prípade sa opiera o odporúčania svojho podnikového IT manažéra, správcu IS, riaditeľa či vedúceho odboru informatiky, ktorý však v podnikovej hierarchii stojí na „trochu" nižšej pozícii a nemá potrebné rozhodovacie kompetencie. O miliónových investíciách rozhoduje človek, ktorý nevie posúdiť ich opodstatnenosť. Nie je to čudné? Možno ani veľmi nie, keď sa obzrieme späť do minulosti a spomenieme si, ako sa IT postupne dostávali do podnikového prostredia, na obdobie sálových počítačov, terminálov, bielych plášťov atď. Na obdobie, keď IT hrali len podpornú úlohu pri chode podniku. Keď ľudia z IT oddelení boli považovaní za tak trochu strelených čudáckych technokratov. Teraz však je už iná doba, význam správneho nasadenia a využívania IT v podnikovom prostredí je obrovský a stále bude rásť, takže už teraz to je a čoraz viac bude existenčná otázka prežitia podniku v konkurenčnom prostredí. Pokiaľ IT dokážu sprístupniť manažmentu nové informácie pre rozhodovanie, pomôžu znížiť skladové zásoby či administratívu, skrátiť dobu dodania produktu na trh či zlešiť tok finančných prostriedkov v podniku, musí byť ich postavenie v rámci podnikových priorít trochu vyššie, ako je to v súčasnoti. A to už nehovorím o ďalších možnostiach IT, ako je zlepšenie podpory zákazníkov, vytváranie nových distribučných kanálov či pružnosť prispôsobenia sa na zmeny trhového prostredia.
Prihováram sa preto, aby vrcholový manažment podnikov venoval väčšiu pozornosť významu a postaveniu IT, prehodnotil zaradenie svojich IT manažérov a prizval ich do užšieho vedenia podniku, aby sa mohli podieľať na riadení podniku, aby mohli informovať o nových možnostiach IT, ponúkať lepšie riešenia, nové služby atď. Na druhej strane by IT manažéri, ktorí majú v prevažnej väčšine technické vzdelanie, mali rozšíriť svoje vedomosti o infomácie z oblasti ekonomiky, podnikového manažmentu, výroby atď. Tým manažérom, ktorí budú vybavení takýmto kombinovaným vzdelaním, garantujem, že záujem o ich služby bude obrovský. Tento odkaz zvlášť posielam aj čerstvým či budúcim absolventom vysokých škôl. A zvlášť by som ešte zdôraznil aj nutnosť neustáleho vzdelávania sa a sledovania diania v IT branži, ktorá sa mení a vyvíja naozaj dramaticky. Ak preto hľadáte správny zdroj, mám pre vás tip. Hádajte aký?

Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 9/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

nedeľa 1. augusta 1999

PC REVUE

Máme za sebou polovicu roka, čo je dobrá príležitosť na rekapituláciu toho, čo sme dosiahli za tento čas. Keď sme v januári zvýšili cenu časopisu, s určitými obavami sme čakali na prvé správy o predaji v stánkoch a o počte predplatiteľov, keďže sme vedeli, že vstupujeme do nie veľmi priaznivého roku... Naše obavy sa našťastie (zatiaľ!) nepotvrdili a my sme vám za doterajšiu dôveru, ktorú ste vyjadrili predplatením alebo kupovaním PCR v stánku, naozaj vďační. Nezostali sme však pri uspokojení sa a verbálnom vyjadrení vďaky. Pokračovali sme v doterajšom trende poskytovať čoraz väčšie množstvo informácií s pridanou hodnotou. Od januára sme do každého čísla pripravili komplexný porovnávací test alebo prehľadový článok. V každom čísle sme pre vás v spolupráci s partnermi pripravili jednu alebo dokonca dve súťaže o atraktívne ceny: počítače, tlačiarne, disky atď. Spustili sme nové rubriky Grafika a Siete, pribudli nové seriály atď. Urobili sme menšie zmeny v grafike, zväčšil sa sadzobný rámec a pod., so snahou, aby sme vám na rovnakej ploche mohli poskytovať väčšie množstvo informácií a v prehľadnejšej podobe. Keď už rekapitulujeme a spomenul som porovnávacie testy, rád by som sa pri nich krátko zastavil.
Chcel by som trochu poukázať na náročnosť ich výroby. Nie je totiž vôbec jednoduché dosiahnuť, aby sa príslušné modely produktov od všetkých relevantných výrobcov dostali do redakcie v danom termíne, aby boli dodané v stave podľa zadania, aby sa stihli v dohodnutom čase otestovať a porovnať. Aby sa namerané výsledky stihli spracovať, vyhodnotiť. Urobiť objektívne závery a spravodlivo prideliť body tiež nie je jednoduchá záležitosť. A navyše aj dosť nevďačná, keď vás nezriedkavo po zverejnení výsledkov obvinia dodávatelia produktov s umiestnením od tretieho miesta nižšie zo zaujatosti, z neobjektívnosti, nekompetentnosti, namerania nesprávnych výsledkov atď. Chcem preto zdôrazniť, že hoci naozaj nikto nie je neomylný, merania robíme veľmi starostlivo.
Striktne rozlišujeme kvantifikovateľné parametre od subjektívnych postrehov a podľa toho im aj prideľujeme rôznu váhu. Veľa času a diskusií venujeme celkovému vyhodnoteniu, celý proces sa však snažíme robiť naozaj poctivo a pozorne. Ak však bude niekto predsa len presvedčený, že čosi nie je v poriadku, radi si to v pokoji vydiskutujeme. V uverejňovaní porovnávacích testov budeme pokračovať aj naďalej. V tomto čísle sme pre vás pripravili veľký test procesorov a základných dosiek, v budúcom budú nasledovať počítače pre cenovo citlivého zákazníka, potom tlačiarne, monitory, notebooky atď. Na jeseň pre vás pripravujeme ďalšie prekvapenia. Budú pokračovať sponzorské súťaže o ceny a možno sa dostane rad konečne aj na cédečká. Priznám sa však, že zabezpečiť, aby sa vám do rúk dostalo každý mesiac nové číslo PCR nie je vôbec také jednoduché. Navyše v situácii, keď sa k súčasnému stavu slovenského hospodárstva a z toho vyplývajúcej slabej kúpyschopnosti, resp. „inzercieschopnosti“ a zlej platobnej disciplíny pridružia aj známe a hojne medializované problémy s distribúciou tlače. Niekedy to naozaj chce zanietenosť šialeného maniaka, výdrž hĺbkového potápača a trpezlivosť vychovávateľky v polepšovni. Nuž, aj takýto rozmer má vydávanie odborného časopisu. Preto dúfam, že nám aj naďalej zostanete verní a budete nás podporovať v úsilí vydávať kvalitný domáci počítačový magazín.
V tomto čísle som prerušil sériu „budovateľsko-výchovno-osvetových“ príhovorov našimi
vnútroredakčnými záležitosťami. Netešte sa, nabudúce pokračujeme ďalej... Už mám aj pripravenú tému: „decision makeri“ verzus IT manažéri.
Zatiaľ si užívajte leta a augustového čísla PCR, ktorého príjemné čítanie vám želá ...
Martin Drobný

PC REVUE 8/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

štvrtok 1. júla 1999

PC REVUE

Ticho visiace vo vzduchu počítačového biznisu je ubíjajúce. Všetci čakajú, kedy sa to znovu naštartuje, kedy začnú volať a chodiť zákazníci, kedy sa objavia veľké projekty, kedy bude viac peňazí medzi pospolitým ľudom. Očakáva sa, že možno v septembri či v októbri by mohlo dôjsť k zmene. Možno neskôr. Možno to bude lepšie až o rok. Ktovie. Teraz je však ešte len júl a čakať na spasenie alebo sa spoliehať na to, že treba len vydržať, a keď sa zlepší ekonomika, všetko bude ako predtým, sa mi nezdá najlepším riešením. Už to asi nebude tak, ako predtým. Finančné inštitúcie ukončili svoju expanziu, štátna správa bude dlhodobo škrtiť výdavky, veľké domáce výrobné podniky majú celkom iné problémy ako rozvíjať svoju IT infraštruktúru. Zostávajú malí a strední zákazníci (SMB), domáci spotrebitelia (SOHO) a podniky so zahraničnou účasťou. Začnime s rekapituláciou potenciálu týchto segmentov, ale radšej odzadu.
Najlepšie sú na tom asi podniky so zahraničnou účasťou. Disponujú finančnými prostriedkami a motiváciou na investovanie do IT. Manažment týchto podnikov často buduje svoju IT infraštruktúru na základe požiadavky zahraničného partnera, ktorý prináša konkrétne predstavy, skúsenosti a hlavne vedomie potreby budovania infokomunikačných systémov. Túto potrebu pritom vyvoláva jednoducho nevyhnutnosť konkurenčnej schopnosti v celosvetovej súťaži.
Trh domácich spotrebiteľov stále rastie a bolo by to ešte lepšie, len treba počkať, keď bude medzi ľuďmi trochu viac peňazí. Tento segment je hladný po informáciách, po nových produktoch. Vzdeláva sa sám z vlastnej vôle, nadšenia pre počítače, periférie, softvér, internet a všetko, čo s tým súvisí. Je však cenovo veľmi citlivý a na jednom zákazníkovi sa nedá veľa zarobiť. Na druhej strane tento segment nepotrebuje služby, lebo často si s prípadnými problémami poradí sám, ale čo je podstatné, je to masový trh a generuje veľké množstvo hoci aj malých obchodných príležitostí.
Trhu SMB som sa už viackrát venoval, a preto sa nechcem opakovať. Len by som pripomenul, že v tomto segmente sa síce skrýva veľký neobjavený potenciál. Na druhej strane tento typ zákazníka má výrazné špecifiká. Je takisto cenovo dosť citlivý, nerád platí za služby a často sa objavujú problémy s kompetenciami pri rozhodovaní o investíciách medzi vlastníkmi a manažmentom. Zásadným problémom však je, že tento typ zákazníka nie je dostatočne počítačovo gramotný (bez urážky). IT infraštruktúra tohto typu firiem sa často končí pri nezosieťovaných x86-kách s textovým editorom a účtovníctvom. Doteraz im stačilo to, čo majú, a nikto im zatiaľ jasne nevysvetlil, prečo by to mali zmeniť a čo im prípadná zmena prinesie. Takíto zákazníci chcú mať jasne zdôvodnený zmysel prípadných výdavkov a musia vedieť, že daná investícia sa im vráti v znížených prevádzkových nákladoch či skladových zásobách, vo zvýšení produktivity, efektívnosti práce, v lepšej schopnosti riadiť pobočky alebo prevádzky, v lepšej schopnosti komunikovať so zákazníkmi, obchodnými partnermi. A toto im nikto zatiaľ nezdôvodnil. Každý im ponúka len sólo produkt alebo službu, ale nikto riešenie konkrétnych potrieb s náznakom ekonomickej výhodnosti a návratnosti a so zdôvodnením nevyhnutnosti jednotlivých výdavkov. Samozrejme, že najlepší by bol zákazník, ktorý sa veľa nepýta, má štedrý rozpočet, rád investuje, nezaujíma ho návratnosť a po realizácii obchodu už o ňom viac nepočuť. Ale to sme mimo reálneho sveta. V skutočnosti to je presne naopak.
Chýba osveta, a to tak na strane zákazníkov, ako aj na strane dodávateľov, hoci sa teraz niektorí za toto tvrdenie asi urazia. Zákazník nepozná všetky možnosti infokomunikačných technológií, čo všetko by mu ich nasadenie mohlo priniesť, a preto si, samozrejme, ani nevie konkrétne predstaviť, ako by mohli pomôcť zlepšiť riadenie podniku, zvýšiť produktivitu, priniesť nové obchodné príležitosti atď. Dodávateľ síce možno perfektne ovláda technologickú podstatu infokomunikačných technológií, ale nevie sa na ne pozrieť očami zákazníka, vidieť ich praktický význam, nájsť uplatnenie v individuálnych podmienkach rôznych podnikov.
Dodávateľ by preto mal spolupracovať so zákazníkom pri analýze jeho podmienok a potrieb a predkladať mu možné riešenia. Keď sú problémy s financovaním, mal by sa snažiť nájsť cestu, ako by sa zákazník mohol k tomuto riešeniu dostať bez toho, aby finančne vykrvácal – prenájom, pôžička, outsourcing, lízing, spolufinancovanie atď. Získanie tohto typu zákazníka si určite vyžaduje trochu viac práce a času, ale je to istotne lepšie ako čakať na spasenie. Navyše ak je predpoklad, že tento zákazník bude rásť a bude musieť ďalej budovať svoju IT infraštruktúru. A bude potrebovať služby. Celý svet čoraz viac profituje zo služieb a čoraz menej na dodávkach železa. Veľmi ma napríklad prekvapilo, že sa u nás tento rok neobjavila záplava ponúk a inzerátov ponúkajúcich firmám pomoc s prechodom ich počítačov či celých informačných systémov cez rok 2000. Takáto príležitosť sa pritom už nezopakuje! Kedy si to konečne uvedomíme a prestaneme čakať na zázrak?

Zaujímavé a podnetné čítanie júlového čísla PCR vám želá
Martin Drobný


PC REVUE 7/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

sobota 1. mája 1999

PC REVUE

Nemám rád všeobecné frázy o informačnej spoločnosti, informačných superdiaľniciach a pod. Ja som človek pragmatický a vždy sa snažím dopátrať k podstate vecí a zbaviť ich mätúcich a zavádzajúcich nánosov klišé a fráz. Pod informačnou spoločnosťou si predstavujem tesné spolunažívanie ľudskej spoločnosti s informačnými technológiami (IT), ktoré prinesie jednotlivcom aj celku novú (dúfajme, že lepšiu) kvalitu ich existencie. Táto nová kvalita sa môže prejaviť v oblasti vzdelávania, komunikácie, zábavy, podnikania, nakupovania, starostlivosti o zdravie atď., ale aj v oblasti riadenia celej spoločnosti. A práve táto posledná oblasť a možnosť jej skvalitnenia predstavuje podľa mňa najväčšiu výzvu, akej by sme mohli byť v blízkej budúcnosti vystavení a ktorá bude mať rozhodujúci vplyv na to, či budúca spoločnosť bude niesť prívlastok informačná.
Elektronická komercia, dištančné vzdelávanie, prístup k obrovskému množstvu informácií na serveroch pripojených do internetu či možnosť komunikácie cez e-mail, to všetko je super, ale prináša to úžitok len jednotlivcovi či skupine ľudí, podniku atď. Možnosť skvalitnenia riadenia celej spoločnosti však prináša úžitok všetkým alebo aspoň rozhodujúcej väčšine. Ale ako môžu IT samy osebe pomôcť skvalitniť riadenie celej spoločnosti? Jednoducho tým, že umožnia ľuďom medzi sebou komunikovať vo väčšej miere a v novej kvalite. Tým, že umožnia ľuďom vo väčšej miere prístup k informáciám. A konečne tým, že im umožnia na základe získaných informácií rozhodovať sa a prípadne aj spolupodieľať sa na riadení spoločnosti. Je to príliš všeobecné? Dobre, tak sa pozrime na konkrétne situácie a problémy dneška. Sledujete politické dianie? Zbytočná otázka, veď sme doň vťahovaní dennodenne. A ako sa vám pači správanie našich volených zástupcov ľudu? Stačí vám vyjadriť svoj názor na ďalšie smerovanie krajiny raz za štyri roky pri volebnej urne? Stotožňujete sa úplne s programom či konkrétnym správaním vami volenej politickej strany a jej zástupcov? Ako sa cítite pri priamych TV prenosoch z parlamentu? Necítite potrebu spolurozhodovať o dôležitých otázkach a ďalšom smerovaní celej spoločnosti? Dúfam, že tušíte, na čo narážam.
Momentálne sú sprostredkovateľmi komunikácie medzi pospolitým ľudom a jeho volenými zástupcami len elektronické a tlačové médiá. Ich možnosti sú obmedzené, ale napriek tomu je to zatiaľ jediná dostupná možnosť, ako môžu tieto strany navzájom komunikovať. A ľudia cítia potrebu vyjadrovať sa k dianiu. Dokumentuje to popularita takých relácií, ako je napr. Sito, Čierna skrinka či ďalšie televízne a rozhlasové relácie, kde občania môžu položiť otázku politikovi či prideliť mu svoj hlas či bod. Občania sa však nemôžu azda okrem referenda podieľať na rozhodovaní, na to prepožičali svoj hlas na štyri roky voleným zástupcom ľudu. A zveriť osud krajiny na štyri roky malej skupinke politikov sa mi zdá predsa len trochu veľký hazard. Najmä v krajinách, kde bola spoločenská morálka a charakterové vlastnosti jednotlivcov tak dlho devastované. Zdá sa, že tu hovoríme o občianskej spoločnosti a o prvkoch priamej demokracie. Na politologický, filozofický rozbor tejto témy rád prenechám priestor povolanejším. Ja by som len rád poukázal na to, že práve IT budú hrať rozhodujúcu úlohu aj v takej dôležitej úlohe, ako je riadenie krajiny. Bude, samozrejme, potrebné vybudovať potrebnú infraštruktúru. Zabezpečiť lacný a rýchly prístup k internetu pre každého, kto o to požiada. Všetkým, ktorí nemajú prístup k PC, umožniť prístup k verejným komunikačným terminálom. Investovať prostriedky do vzdelávania, vyškolenia ľudí, ako prostriedky IT používať. Nič nehovorím o finančnom zabezpečení takéhoto projektu, o riešení technických problémov a organizačných detailoch. To, hoci sa vám to asi nebude pozdávať, nebude až taký veľký problém. Najväčší problém bude, ako to už v takýchto situáciách býva, v zmene ľudského myslenia, v schopnosti a sile prekonať zaužívané postupy a zvyklosti. Ale to už je o inom.

Zaujímavé čítanie májového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 5/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

štvrtok 1. apríla 1999

PC REVUE

SMB – nechcený zákazník

Zákaznícku obec možno podľa veľkosti rozdeliť zhruba do štyroch hlavných kategórií. Sú to organizácie, ktoré patria pod správu štátu, potom sú to veľké komerčné podniky, nasledujú stredné/malé podniky a nakoniec zostávajú individuálni používatelia. Pre veľké počítačové firmy, vo všeobecnosti sú to zastúpenia známych zahraničných značiek, je najatraktívnejší, samozrejme, prvý a druhý typ zákazníka, označovaný aj ako enterprise, pretože predstavujú potenciálne veľké zákazky a možnosť ďalších dodávok v budúcnosti. Tento typ zákazníka je atraktívny aj vďaka komplexnosti dodávky, ktorá väčšinou obsahuje „železo“, softvér a najmä služby, a teda aj možnosť zakalkulovania väčších príjmov. Štvrtý typ zákazníka, ktorý pochádza prevažne z prostredia domácností či malých podnikateľov, označovaného niekedy aj pojmom SOHO (Small Ofice, Home Office), je zaujímavý pre menšie domáce počítačové firmy. Tento typ zákazníkov je zvyčajne cenovo veľmi citlivý, vyhľadáva lacnejší tovar, väčšinou len „železo“, ostatné komponenty, ako softvér či služby, si zabezpečuje svojpomocne. Obchodná marža, s ktorou pracujú menšie počítačové firmy obsluhujúce tento typ zákazníka, je síce katastrofálne malá, ale vzhľadom na nízke prevádzkové náklady (často ide o „párčlovekové“ firmy) to na uživenie stačí. Aspoň zatiaľ...
Úmyselne som si nechal na koniec tretí typ zákazníka. Tento typ zákazníka je trochu ťažšie definovateľný, pretože je rozdiel medzi malou/strednou firmou na Slovensku a v USA. Ale dohodnime sa, že my budeme považovať za malú/strednú firmu takú, ktorá má 10-100 zamestnancov, z nich prevažná časť potrebuje mať pri svojej práci informácie o dianí vo firme, elektronický kontakt so zákazníkmi, s partnermi, s okolitým svetom. V celom svete sa tento segment označuje ako Small and Medium Bussiness – SMB a považuje sa za jeden z najperspektívnejších. Ide o segment, ktorý sa bude čoraz väčšou mierou podieľať na tvorbe HDP, segment, ktorý je podstatne pružnejší ako veľké korporácie, vďaka čomu sa vie rýchlejšie prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Ak má byť takýto podnik dostatočne operatívny, potrebuje mať k dispozícii aktuálne informácie o stave podniku, čo predpokladá efektívny informačný systém (IS). Výborne, tak nech sa obráti na vhodnú počítačovú firmu, objedná si dodávku IS na kľúč a je to vybavené. Zďaleka to nie je také ľahké, pretože chýba vhodný dodávateľ. SMB je totiž zmesou predchádzajúcich typov zákazníkov. A je to trochu nešťastná zmes, na jednej strane totiž veľmi pozorne kontroluje nákladovú stránku projektu IS a na druhej strane potrebuje okrem „železa“ aj softvér a najmä služby. Teda na jednej strane sa správa ako veľký zákazník, dožaduje sa rovnakej starostlivosti a na druhej chce platiť ako zákazník SOHO. Hoci je to trochu prehnané, myslím, že to vystihuje podstatu. Kto teda obslúži takého zákazníka? Chudák, má smolu, nikto ho nechce. Veľké počítačové firmy sú „rozmaznané“ dodávkami do veľkých podnikov a sú, samozrejme, zvyknuté na veľké marže a určitú veľkorysosť zo strany objednávateľov. A tu sa od nich vyžaduje rovnaká, ak nie väčšia robota za menej peňazí. Menšia počítačová firma by síce asi splnila cenové očakávania zákazníka pri dodávke „železa“, ale zrejme by nebola schopná uspokojiť ostatné požiadavky, teda softvér a služby. Na to nemá vhodné kompetencie, znalosti, skúsenosti, vyškolených expertov atď. Jednou z bolestí slovenského počítačového trhu je, že tu chýba silná skupina stredných počítačových firiem, ktoré by sa špecializovali práve na tento segment zákazníkov. Všimnite si, že na Slovensku napríklad na rozdiel od okolitých trhov chýbajú v oblasti PC silné lokálne značky. Máme tu zastúpenia silných zahraničných značiek a 4-5 silných distribútorov počítačových komponentov, z ktorých skladá svoje značky celá armáda malých počítačových firiem. To, či sa segment stredných počítačových firiem vytvorí z tých malých, ktoré sa vyšvihnú a začnú konečne ponúkať aj služby, alebo či tento segment pokryjú veľké počítačové firmy, ktoré budú nútené hľadať nové odbytiská, neviem. Ale viem, že by sa nad tým mali všetci, ktorých sa to týka, trochu zamyslieť.
Jedným z mála činiteľov, ktoré by mohli povzniesť úroveň slovenského (a nielen počítačového) trhu sú práve firmy SMB. Ak im nová slovenská vláda poskytne nielen deklaratívnu verbálnu, ale aj faktickú legislatívnu podporu a vytvorí im vhodné podmienky na ich rozvoj, budú to spoločne s príchodom zahraničných investícií tie pravé hybné sily, ktoré pomôžu rozhýbať pomyslené kolesá ekonomiky.
Firmy SMB sú ako tá známa stredná trieda, vrstva obyvateľstva, podľa ktorej sa posudzuje životná úroveň celej krajiny. Nie je dobré, keď sú v krajine aj veľmi bohatí, aj veľmi chudobní ľudia a stredná vrstva je slabá. Ak sa má dobre a je silná široká stredná vrstva, znamená to, že v krajine je prosperita. A strojcom toho môžu byť práve firmy SMB.

Zaujímavé čítanie aprílového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 4/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

pondelok 1. marca 1999

PC REVUE

Známi z počítačovej branže sa ma pýtajú, čo si myslím o tom, aký bude biznis tento rok. Hoci zo všetkých strán zaznievajú skôr pochmúrno-pesimistické nálady a predpovede, snažím sa im dodať trochu nadšenia, optimizmu, rád, ako na to, a presviedčam ich, že to možno nebude až také zlé. Nie som si však istý, či nepresviedčam len ich, ale tak trochu aj seba.
Hoci naozaj neočakávam zásadné zlomy, v niektorých oblastiach a dokonca konkrétnych firmách sa obávam výrazných prepadov, veľkých prekvapení a sklamania na konci finančného roku. Pravdepodobne dôjde k spomaleniu rastu, možno aj k poklesu a je dosť možné, že prvá polovica roku nebude veľmi slávna. Môžeme očakávať pokles predaja „železa“. Situáciu, naopak, môže vylepšiť nárast predaja softvéru a služieb. Celkovú bilanciu môže, ale nemusí zachrániť koniec roka. Veľkou neznámou zostáva postoj slovenských firiem v otázke príprav ich informačných systémov na rok 2000 (ak už nie je neskoro). Nejasný je aj časový horizont príchodu očakávaných zahraničných investorov, ktorí by do slovenských podnikov mohli priniesť okrem osvedčených systémov riadenia aj prostriedky na nákup technológií a infraštruktúry. Domáce zdroje v súčasnej situácii veľa vody nenamútia. Štátna správa bude tento rok škrtiť výdavky do IT, množstvo veľkých podnikov má problémy so zabezpečením základnej prevádzky a na investície do IT ani nepomýšľa. Máme tu ešte domácich používateľov, ktorí sami osebe negenerujú veľký zisk, kupujú lacné počítače, softvér si „zháňajú“ pod rukou a zo služieb sú ochotní platiť maximálne tak pripojenie do internetu. Zostávajú malé a stredné podniky, ktoré síce predstavujú najväčší potenciál rastu, ale vyžadujú si veľkú starostlivosť, osvetu a celkovo iný prístup (na ktorý naše veľké počítačové firmy nie sú zvyknuté, pripravené a do tohto segmentu sa im veľmi nechce).
Rozmýšľal som preto, ako by sa dalo z uvedenej situácie dostať. Hľadal som nejaké prekvapujúco jednoduché riešenie, skratku, ktorá by nás zdvihla na úroveň vyspelejších krajín. Premýšľal som, ale nič prevratné ma nenapadlo. Nijaká skratka neexistuje. Nezostáva nám teda nič iné ako sa vybrať tou istou cestou ako ostatní a radšej ešte pridať do kroku, lebo zaostávame. Cestou, ktorá vôbec nie je atraktívna, no je jediná možná. (Ako by povedal básnik: „Naspäť cesta nemožná, napred ísť sa musí.“) Obávam sa, že keď začnem na nasledujúcich riadkoch vymenúvať „budovateľské“ heslá, ktoré by nás mali sprevádzať na tejto pomyselnej ceste, vystavujem sa riziku vypískania. Rád to však znesiem, dúfajúc, že aspoň pár percentám z nás tým trochu vstúpim do duše.
Najväčšou prekážkou, ktorú musíme prekonať, je zmena nášho individuálneho myslenia. Ak sa to nezmení, nečakajme ani zmenu celej spoločnosti. Takže: prestaňme konečne plakať a sťažovať sa. Prestaňme sa neustále „rýpať“ v komplexoch a problémoch. Prestaňme podvádzať sami seba a svoje okolie. Buďme pracovitejší a zodpovednejší. Buďme trpezlivejší a vytrvalejší. Buďme praktickejší. Buďme vnímavejší. Buďme, buďme, buďme…
Tento odsek som začal potrebou morálno-charakterovej zmeny myslenia, ukončím ho druhou, takisto nesmierne dôležitou potrebou, a to potrebou odborného rastu. Jednou z vecí, ktorú treba v tejto krajine zmeniť (a to sa už týka našej branže), je úroveň počítačovej vzdelanosti, povedomia, IT kultúry. A preto pokračujem v budovateľskom tóne:
Investujme do svojho vzdelania, zvyšujme si odbornú kvalifikáciu, študujme odbornú literatúru, učme sa používať nové technológie, experimentujme. Ale nebuďme len zahľadení do seba a do svojej odbornosti. Rozprávajme sa o odborných problémoch, vymieňajme si názory, využívajme svoje vedomosti v praxi. Sledujme udalosti okolo seba, dianie vo svete počítačov na Slovensku, v okolitých krajinách, v západnej Európe, v USA (je to veľmi poučné). Pozorujme, ako sa úspešne (hoci vôbec nie ľahko) robí biznis vo vyspelejších okolitých krajinách. Prestaňme už rozprávať a poďme konečne robiť.

Zaujímavé čítanie vám praje
Martin Drobný

PC REVUE 3/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

pondelok 1. februára 1999

PC REVUE

Okno do redakčnej kuchyne
Jednou z dôležitých obsahových zmien, ktorú ste si v minulom ročníku mohli všimnúť, bolo znovuobjavenie sa porovnávacích testov, ktoré sme začali do PCR zaraďovať v druhej polovici roka. Dôvodov na „prestávku“ bolo viacero, ale všetky mali jedného spoločného menovateľa, a to ich mimoriadne vysokú náročnosť. Urobiť kvalitné porovnanie vybranej skupiny produktov nie je jednoduchá záležitosť. Vyžaduje si to získanie reprezentatívnej vzorky zariadení od predajcov, ich testovanie, meranie, zhromaždenie výsledkov, ich objektívne porovnanie a zhodnotenie. Keď už je všetko skompletované a z tlačiarne prídu hotové výtlačky nového čísla, vyzerá to všetko veľmi jednoducho. V skutočnosti je za tým hŕba skrytej práce: od množstva mailov, telefonátov až po výbušné diskusie, vysvetľovanie názorov, a to všetko spojené s množstvom nervozity z blížiaceho sa termínu uzávierky.
A dôvod, prečo sme sa k testom znovu vrátili, je len jeden, ale dôležitý: ich vysoká čitateľská atraktívnosť. Hoci aj my v redakcii sme vždy veľmi zvedaví, ako sa jednotlivé produkty „predvedú“, ako testy dopadnú, už dopredu sa „tešíme“ na „ohlas“ firiem. Hoci niektoré časti hodnotenia budú vždy subjektívne (dizajn, kvalita tlače atď.), konkrétne merania sú veľmi presne kvantifikovateľné a my sa snažíme postupovať maximálne objektívne, vyvážene a spravodlivo. Pri tejto príležitosti by som preto rád verejne deklaroval, že nie je naším úmyslom nijaký produkt, resp. firmu, ktorá nám ho dodala, naším hodnotením poškodiť a, naopak, iný produkt/firmu neodôvodnene vyzdvihnúť do popredia. A ak by niekto v budúcnosti predsa len mal pocit, že niečo také sa stalo, nech sa so mnou alebo s kolegom, ktorý mal test na starosti, spojí a celú vec prešetríme. Ak dokázateľne urobíme chybu my, ospravedlníme sa a vyvodíme z toho dôsledky. Ak nie, aspoň si vysvetlíme celú záležitosť, vyhneme sa zbytočným nedorozumeniam a predídeme prípadnému konfliktu. Stáva sa totiž, že vedúci zástupcovia firiem sú na nás niekedy zbytočne namrzení, hoci chyba sa nestala na „našej strane prijímača“, len preto, že nie sú o celej záležitosti dostatočne informovaní. Už viackrát sme napríklad boli obvinení, že sme testovali starší model produktu sťažujúcej sa firmy, hoci konkurencia dodala do testov najnovší model. Neskôr sa však ukázalo, že v čase testovania (len pre úplnosť dodávam, že všetky produkty sa testujú naraz, súčasne) daný model ešte nebol uvedený na trh alebo ho vo firme v tom čase ešte nemali k dispozícii. Netreba zabúdať ani na to, že medzi termínom uverejnenia výsledkov v časopise a samotným testovaním je zhruba dvojmesačný rozdiel. Venoval som sa tejto téme tak trochu podrobnejšie preto, aby sa zabránilo zbytočnému napätiu. Celý proces testovania už máme systémovo dobre podchytený, a ako som sa už zmienil, snažíme sa byť maximálne spravodliví a objektívni. Hoci nejakému „šumu“ sa asi nikdy nevyhneme, veľmi by som si želal, aby sme si navykli na takéto druhy súťaženia a porovnávania.
V redakčnej pošte sa objavilo pár ohlasov, že recenzie na produkty sú priveľmi opisné, povrchné, sú málo zaujímavé a že sme príliš komerční, venujeme sa len drahým produktom, ktoré si len málokto môže dovoliť kúpiť, a nepredstavujeme aj lacné zariadenia pre bežných „smrteľníkov“. Chcel by som na tieto ohlasy reagovať. Napísať zaujímavú recenziu aj na štandardný, bežný produkt nie je až také ľahké, ako sa zdá na prvý pohľad. Nedá sa ani pri každom produkte ísť úplne do hĺbky, testovať ho niekoľko týždňov či mesiacov. Jednak ich od firiem bežne dostávame na jeden-dva týždne, a keby nám ich aj nechávali dlhšie, aj tak by sme asi nestihli všetky naozaj „hĺbkovo“ zrecenzovať. Takže musíme robiť kompromis. No môžeme a aj plánujeme urobiť zmenu – na vybrané produkty pripravíme hlbšiu recenziu a ostatné produkty predstavíme „len“ formou technického opisu. Obidva typy materiálov budú graficky, ale aj rozsahom ľahko odlíšiteľné, aby náhodou nedošlo k zámene. Uvidíme, či sa takáto zmena ujme.
K otázke preferovania drahých zariadení azda len toľko: Po prvé si myslím, že to nie je celkom pravda. Spektrum predstavovaných zariadení je naozaj veľmi široké, od párstokorunových až po párstotisíckorunové. Okrem toho PCR má aj široké spektrum čitateľov: od individuálnych používateľov, ktorí kupujú z vlastných prostriedkov a sú cenovo citlivejší, až po ľudí z prostredia podnikov, ktorí majú pri investovaní do techniky náročnejšie požiadavky a trochu veľkorysejší rozpočet. Usilujeme sa vyberať nové produkty, technologicky alebo inak zaujímavé, a tie sú zvyčajne v čase uvádzania na trh naozaj o niečo drahšie, hoci ich cena môže po krátkom čase aj výrazne klesnúť. A predstavovať zariadenia typu second hand by bolo v časopise ako PCR predsa len zásahom trochu mimo. Ale ak so mnou nesúhlasíte, rád si vypočujem iný názor. V redakcii sa už tešíme na ohlasy na naše inovácie, nezabudnite preto vyplniť anketový lístok s vašimi názormi na PCR – môžete vyhrať Psion!
Dúfam, že veľa z vás „skalných“ si nezabudlo predplatiť PCR aj na tento rok! Odporúčajte nás aj vašim známym a kolegom, veľmi radi privítame „novú krv“! Pre všetkých predplatiteľov sme na tento rok pripravili rôzne výhody a jednou z nich hneď teraz je súťaž o atraktívne ceny (pozri stranu...).

Zaujímavé čítanie nového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 2/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný

piatok 1. januára 1999

PC REVUE

BEŽNÝ POUŽÍVATEĽ?

Zisťujem, že vlastne ani neviem, kto je bežný používateľ. Som to ja, ste to vy alebo je to niekto, o kom už síce každý počul, ale nikto ho ešte podobne ako Yetiho nevidel? Hoci aj my často „operujeme“ v PCR v recenziách slovami „inštaláciu tejto karty by zvládol aj bežný používateľ“, neviem, či naozaj presne vieme, akú mieru vedomostí, nadania, zručnosti či nadšenia podvedome tomuto „bežnému používateľovi“ všeobecne prisudzujeme. Je to každý používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom, často aj nie celkom dobrovoľne, napríklad v práci? Alebo to je používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom z vlastného záujmu, nadšenia. Ktorý si bez problémov nainštaluje a naswitchuje novú základnú dosku, len tak pre potešenie sa „vŕta“ v komprimačných algoritmoch, pokúša sa programovať v Jave, či so susedmi v paneláku hrá po sieti hlboko do noci počítačové hry? Neviem, asi to bude niečo medzi tým. Kto je to profesionálny používateľ, to je asi všetkým jasné, ale aký je ten súčasný „bežný“ používateľ, si veru netrúfam odpovedať. Ale možno to ani nie je až také dôležité. Tej rôznorodosti, úrovní vedomosti, stupňov zručnosti, šikovnosti atď. je toľko, že sa len ťažko dá určiť interval, od akej úrovne po akú možno hovoriť o bežnom používateľovi. Preto bude asi zmysluplnejšie pokúsiť sa určiť tú spodnú úroveň, hranicu vedomostí, šikovnosti atď., ktorú by budúci „bežný“ používateľ mal mať. Naschvál hovorím budúci, pretože mám na mysli hlavne budúcu generáciu používateľov. Tú generáciu, pre ktorú už bude práca s počítačom, internetom, elektronickými informáciami naozaj proklamovanou druhou gramotnosťou.
Požiadavky technickej zdatnosti kladené na dnešného „bežného“ používateľa sú podstatne vyššie ako tie, ktorým asi budú vystavení tí budúci používatelia. Súčasná generácia používateľov má naozaj často nadpriemerné technické vedomosti, zručnosť a skúsenosti. Schopnosti, ktoré sa vypracovali nutnosťou obchádzať nespočetné obmedzenia hardvéru, nekompatibilitu či nespoľahlivosť softvéru. Tá súčasná generácia skladala zápočty z informatiky ešte s balíkom diernych štítkov v ruke a s PC sa oboznamovala v čase ich zrodu. Zažila éru ZX Spectrum, x86 a prvých slušovických 286-tiek. Zažila príchod jednotlivých generácií procesorov, verzií operačných systémov, aplikácií, počítačových technológií a prekonávanie z toho vyplývajúcich prekážok ich dostatočne vycvičilo a „zocelilo“. Táto éra sa už nezopakuje, a hoci prídu iné technológie a iné problémy, len ťažko by sme mohli od „bežných“ používateľov vyžadovať takú vysokú mieru technickej zdatnosti.
Predpokladám a súčasne dúfam, že používateľ sa v budúcnosti bude čoraz menej stretávať s chybovými hláseniami, s „modrou obrazovkou“, padaním systému atď. a bude sa môcť viac venovať podstate svojej práce. Tá bude najčastejšie tkvieť vo vyhľadávaní, tvorbe, upravovaní informačného obsahu a jeho ďalšom používaní a zhodnocovaní, pridávaní ďalšej hodnoty. Často spomínaná informačná spoločnosť totiž nespočíva v technológiách a ich používaní, ako sa mnohí možno mylne domnievajú, ale v práci s informáciami, v ich dostupnosti, v ich ďalšom využívaní. Informačné technológie sú len nástroj. A úlohou budúceho používateľa by nemalo byť vedieť si tieto nástroje opravovať, riešiť technické problémy, ale ich vedieť dobre používať, poznať ich možnosti, prednosti, obmedzenia.
A teda aké schopnosti by mal mať bežný používateľ „budúcnosti“? Hoci sa to mnohým bude zdať samozrejmé, budúci bežný používateľ by sa mal bez problémov orientovať v grafickom používateľskom rozhraní (nesmejte sa a skúste napríklad staršiu nepočítačovú generáciu naučiť pracovať s myšou…). Mal by zvládnuť akýkoľvek bežný kancelársky softvér. Mal by zvládnuť jednoduchú administráciu a údržbu počítača, a to až do času, kým aj tá nebude spoľahlivo zautomatizovaná. Mal by si vedieť pripojiť jednoduché periférie (tlačiareň, skener…), vedieť ich rozchodiť a, samozrejme, aj používať. Mal by sa vedieť orientovať v internete, používať elektronickú poštu a možno by mal zvládať aj základy publikovania na webe. Toto by asi mohol byť ten základný stupeň vedomostí, ktoré by „bežný“ používateľ budúcnosti mal zvládať. Toto by mala byť základná úroveň, ktorá by sa mala vyučovať v školách a ktorá sa bude automaticky u neho predpokladať a vyžadovať napríklad pri nástupe do prvého zamestnania.
Nechcem „púšťať hrôzu“, ale bežným používateľom by v budúcnosti mala byť vo väčšej či menšej miere, v rôznej forme a intenzite asi prevažná väčšina aktívnej populácie. Neviem, či to je pozitívne konštatovanie, ale je dobré o tom vedieť a možno sa na to aj pripraviť. Mám na mysli napríklad zostavovanie učebných plánov, v ktorých ešte často vidno snahu „vygenerovávať“ každý rok zástupy algoritmicky mysliacich programátorov, čo často vyvoláva odpor časti študentov k počítačom. Budúci bežný používateľ by možno mal byť trochu aj zvedavý, túžiaci dozvedieť sa viac, ako je to nevyhnutné minimum. A v tom radi pomôžeme aj my s naším spoločným PCR, ktoré mu bude, dúfam, slúžiť ako dobrý spoločník a sprievodca „tajomným“ svetom počítačov.

Príjemné čítanie prvého tohtoročného čísla vám želá Martin Drobný

PC REVUE 1/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný