piatok 10. decembra 2010

PC REVUE - OpenPark

Nová éra „komputingu“: tak na toto sa teším

Každá technologická etapa má svoje čaro. Mala ho tá „pionierska“ počítačová doba, keď internet ešte neexistoval (veru boli aj také časy J), v práci sme zakopávali o koaxiálnu kabeláž peer-to-peer LAN bežiacej pod DOS-om a dokumenty sme mimo LAN prenášali na 3,5" disketách... Svoje čaro má aj súčasnosť, keď pomaly miznú desktopy a CRT monitory, prechádzame na notebooky, netbooky, PDA a tešíme sa na cenovo dostupnejšie smartphony a tablety. Diskety nahradili kľúče USB, karty SD a externé disky. Bez problémov sa pripojíme na net v práci, doma, v škole, v kaviarni. Všetko je fajn, ale ja sa už teším na tú nasledujúcu éru.

Predstavujem si to asi takto. Budeme používať iba jedno jediné osobné prístupové zariadenie na komputing, konektivitu, ukladanie a prenos dát či už v práci, doma, alebo niekde na prechádzke. Všetko smeruje k tomu, že týmto superuniverzálnym zariadením bude smartphone. Prídem ráno do práce, vložím mobil do dokovacej stanice, ktorá ho pripojí k veľkému monitoru, klávesnici, myši, LAN, externému napájaniu, portom USB atď., a mám k dispozícii všetky potrebné aplikácie, dokumenty, dáta, prístupové kódy, nastavenia a pod. Aj tie súčasné smartphony už disponujú pozoruhodným výkonom a môžeme sa tešiť, že čoskoro prídu oveľa výkonnejšie modely disponujúce parametrami bežného počítača, ktoré zvládnu plnohodnotnú prácu v najvyššom grafickom rozlíšení. Keď príde „padla“ J, zbalím smartphone do vrecka, odfičím domov, pripojím ho do „dokiny“ (rozumej dokovacej stanice) a pokračujem na rozrobených dokumentoch presne v takom stave, v akom som ich zanechal. Ak nemám k dispozícii veľký monitor a náhodou si potrebujem pozrieť nejakú poštu, tabuľkové údaje, textový dokument, zaznamenať schôdzku atď., stále mám všetko pri sebe, hoci s menším displejom a komfortom, ale plnohodnotným obsahom a funkcionalitou. Ak potrebujem plnohodnotne pracovať aj v teréne bez možnosti pripojenia dokiny (škola, lietadlo, čakáreň...), bezdrôtovo si pripojím tenký ultraľahký prenosný displej (bez výpočtového výkonu, teda nie tablet) a mám všetko, čo potrebujem, navyše v plnom komforte. Môžem riešiť pracovné veci, počúvať hudbu, surfovať po nete, prečítať si elektronickú knihu, pozrieť si film, to všetko hoci aj poležiačky v posteli :-).

Všetky dáta a aplikácie mám k dispozícii stále a iba na jednom zariadení, nemusím riešiť prenášanie dát a ich synchronizáciu medzi počítačom v práci, doma, na ceste. Zbavím sa množstva kópií tých istých dokumentov a potreby sledovať ich zmeny, verzie, miesta uloženia atď. Prestanem používať kľúče USB a pamäťové karty, ktoré sa tak rady strácajú... Budem potrebovať menej softvérových licencií, menej zariadení, o ktoré sa treba starať. V konečnom dôsledku dosť ušetrím ja aj môj zamestnávateľ.

Keby som dočasne potreboval na pár hodín väčší výpočtový výkon superpočítača na zostrihanie HD videa z dovolenky, vyrenderovanie reklamnej animácie, prípadne by som mal chuť na zážitok z virtuálnej 3D reality, prenajmem si takýto výkon za pár dolárov z cloudu. Bude to neporovnateľne lacnejšie ako vlastniť a prevádzkovať výkonný stroj, ktorého výpočtový výkon by som využil len raz za čas.

Smartphony umožňujú už teraz fotiť a snímať video v HD rozlíšení. Všetky súbory sa budú automaticky ukladať tam, kde ich budem aj následne ďalej editovať, triediť bez potreby ich prenášania zo zariadenia na zariadenie. Môžem na ňom počúvať hudbu či pozerať filmy v HD kvalite, uložené lokálne, na vzdialenom dátovom úložisku či už v privátnom, alebo verejnom cloude, prípadne streamované z internetovej požičovne, keď sa neoplatí držať ich lokálne.

Samozrejme, mať všetky aplikácie, dokumenty, heslá atď. iba v jednom zariadení môže byť dosť zraniteľné, najmä v prípade takého malého zariadenia, ako je smartphone, ktorý nie je problém zabudnúť v práci na stole, vo vrecku kabáta visiaceho na vešiaku kaviarni či v športovej taške pohodenej na tréningu v telocvični. V takom prípade bude kriticky dôležité, aby bol jeho obsah stopercentne chránený pred nepovoleným prístupom. Už teraz je v mobiloch množstvo citlivých údajov a je čudné, že ich nemáme zabezpečené... Najschodnejším riešením sa mi zdá použitie identifikačného čipu zabudovaného do hodiniek, náramku či platobnej karty, ktorý by umožňoval prístup k obsahu v smartphone iba v prípade ich vzájomnej blízkosti, napr. do 50 cm. A k tomu by ešte bolo tlačidlo na zapnutie smartphonu kombinované s biometrickým snímačom odtlačku prsta. Plus prístupové heslo. Možností na ďalšie primerané zabezpečenie je už dosť. Dokovacia stanica by bola vybavená zabudovaným externým diskom na priebežné zálohovanie a archiváciu obsahu smartphonu, takže aj v prípade jeho straty by stačilo „len“ kúpiť si nové zariadenie, zasunúť ho do dokiny a ide sa ďalej. Vyriešilo by sa tým množstvo vecí, ktoré pravidelne zaskočia bežných používateľov, napríklad to, že prídu o údaje, keď si ich nezálohujú...

Možnosti využitia a prínosy nového konceptu komputingu sú obrovské, mohli by sme v ich výpočte pokračovať ešte dosť dlho. Veľmi príjemná je skutočnosť, že to nie je len hudba veľmi vzdialenej budúcnosti. Väčšina komponentov tejto skladačky je k dispozícii už teraz alebo bude už čoskoro: výkonné smartphony, cloud computing, ultratenké displeje, mobilné operačné systémy a internetové aplikácie... Stačí ich len poskladať a môžeme sa tešiť na novú generáciu komputingu. Ja sa už na to veľmi teším... :-)

PC REVUE 12/2010 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Tak on-line či off-line?

A sú tu opäť Vianoce. Je to krásny čas, keď vzniká príležitosť na chvíľočku sa zastaviť a obzrieť sa za sebou. Skúsime teda netradičnú rekapituláciu tohto roka. Aj teraz budem musieť načrieť do života redakcie trochu hlbšie a prezradiť niečo viac zo zákulisia. Nuž, začiatok tohto roka bol naozaj ťažký. Pokiaľ sa o kríze v roku 2009 skôr len hovorilo, január až apríl 2010 bol o faktickej kríze. Keď postihne našich partnerov kríza, prvé, z čoho sa škrtne, sú výdavky na inzerciu. Boli mesiace, keď sme sa museli všetci poriadne uskromniť, a iste viete, že viacero papierových médií napr. v ČR svoju púť definitívne ukončilo. Aj napriek tomu si PC REVUE zachovalo svoju tvár. Snažili sme sa urobiť všetko pre to, aby ste to vy, naši čitatelia, pocítili čo najmenej. Neubrali sme z kvality papiera, naopak, pridali sme na kvalite a pestrosti článkov. V skutočnosti sme si totiž mohli a stále môžeme vyberať z veľkého množstva potenciálnych článkov, pretože o prácu v tomto období prišlo mnoho aj veľmi vzdelaných ľudí, ktorí sa snažia uplatniť u nás. Áno, strán sme mali v týchto mesiacoch menej, nikdy sme však neklesli pod 112 strán, aj keď ekonomická rovnica ukazovala na nižšie číslo. Takisto sme sa nedostali na úroveň, že väčšiu polovicu magazínu bude tvoriť inzercia za polovičnú cenu a redakčný článok bude pre vás skôr za odmenu. Rovnako je podstatné, že len čo to situácia dovolila, počet strán sme zvýšili, dôkazom je aj toto rekordne „tučné“ vydanie.

Výhodné je, že napriek ťažkej situácii bolo počas roka 2010 nových produktov dosť. Firmy totiž nesedeli so skríženými rukami, čakajúc na zázrak z neba. Vyhľadal som si evidenciu a zistil, že za tento rok sme mali do ukončenia prípravy decembrového vydania požičaných dovedna 1024 produktov. Toto typické IT číslo určite veľa napovedá a my v redakcii asi najlepšie vieme, čo znamená toľko produktov zapožičať, rozbaliť, otestovať, opísať, odfotiť, zabaliť a zariadiť vrátenie. Musím poklepať na drevo, ale nič väčšie sme nestratili, čo je pri takomto množstve produktov a geografickom rozložení interných a hlavne externých autorov skôr zázrak. Samozrejme, nejaké káble, adaptéry, návody a cédečká sa zabudli, ale s tým treba u novinárov akosi počítať... :-)

Čo je podstatné, výrazne sme pridali na obsahu DVD REVUE. Jednak sme naozaj vyberali úplné verzie programov, ktoré stoja za to (Zoner Photo Studio 13 v tomto vydaní je žiariaci príklad) a po druhé sme posilnili náš vlastný obsah. Áno, sú to videorecenzie a aj tie som spočítal. V tomto roku, priatelia, sme pre vás nakrútili 175 videí s celkovou dĺžkou takmer 23,5 hodiny. Už som sa tejto témy dotkol v minulom úvodníku a musím skonštatovať, že som ešte nikdy predtým na úvodník nedostal takú spätnú väzbu ako teraz. Z došlej záplavy boli len tri maily negatívne, čo ma upokojilo, a teda s videami pokračujeme ďalej :-).

Ako som spomínal, počas roka sa objavilo množstvo úplne nových produktov, asi najviditeľnejšie trendy súčasnosti sú tabletové počítače a 3D obraz. S viacerými z vás som sa v tomto roku stretol osobne na rôznych výstavách, určených či už pre verejnosť, alebo pre predajcov IT. Z tých, ktoré sa uskutočnili na Slovensku, sme podporili drvivú väčšinu. Táto situácia bude pokračovať aj v roku 2011 a už v jeho prvej polovici uvidíte, ako sme to vymysleli. Jedna z častých otázok, ktoré od vás dostávame, znie: Ako sa prejavia tabletové počítače na vydávaní papierového PC REVUE? Je jasné, že prichádzajú zariadenia, ktoré s dobrým dátovým balíkom umožňujú prístup k informáciám úplne inak. Aj veľké zahraničné vydavateľstvá k papierovému vydaniu paralelne pripravujú aj elektronické vydanie, ktoré poskytujú práve pre zariadenia, ako je napr. iPad alebo Galaxy Tab. Áno, má to obrovskú výhodu, že nemusíte čakať napr. na distribúciu PC REVUE ani chodiť do stánku či hypermarketu. Riešenie problémov s distribúciou je kapitola sama osebe, takže aj z nášho pohľadu je to výrazne jednoduchšia cesta. A keďže sme IT magazín, je jasné, že ľudia, ktorí nás čítajú, sú predovšetkým IT nadšenci a nebudú mať problém zžiť sa s novou technológiou. Po rozhovoroch s viacerými čitateľmi si zatiaľ myslím, že toto na Slovensku ešte také horúce nie je. Je totiž trochu iný pocit otvoriť si papierové vydanie, cítiť jeho vôňu, mať možnosťou rukou doň niečo napísať či nosiť ho pár dní zastrčené v aktovke ako ho mať k dispozícii v podobe chladného PDF-ka.

Ja spolu s kolegami vidím PC REVUE v takej kompletnej šalátovo-papierovej podobe niekedy okolo 23. dňa v predchádzajúcom mesiaci, keď ho odovzdávame do tlače. Vtedy si uložím aj jeho verziu PDF do notebooku. PC REVUE k nám z distribúcie príde niekedy na začiatku mesiaca a v tom čase už mám plnú hlavu ďalšieho vydania. Napriek tomu je otvorenie papierového vydania u nás v redakcii menší sviatok a vidím to aj na ostatných kolegoch. Celé vydanie si prelistujeme a ešte raz sa ním potešíme. Ja ho mám už síce prečítané dávno predtým a viem presne, čo bude na ďalšej strane, ale predsa je to taká osobitná situácia. Vždy sa na to teším, vlastne sa neviem dočkať chvíle, keď papierové vydanie naozaj k nám dorazí.

Ale na druhej strane je pravda, že keď niečo hľadám, robím tak skôr v elektronickom vydaní. Práve preto vám aj vždy na DVD REVUE ponúkame elektronické vydanie predchádzajúceho čísla, aby ste to mohli urobiť aj vy, navyše všetky staršie vydania nájdete aj na našom Facebooku. Okrem toho čítať papierové vydanie možno v inom čase ako to elektronické. Viem, že príklad cesty lietadlom nie najčastejší pre všetkých čitateľov, ale práve tu sa to prejavuje najviac. Povedzme z hodinového letu máte na využitie elektronických zariadení približne 20 minút čistého času, zvyšok času môžete pracovať len s niečím off-line, napríklad s papierom. Tých 20 minút asi využijete na vytvorenie niečoho, čo sa viaže k vašej práci či škole. Keď sa potom dostanete k internetu, asi prvé prídu na rad maily či Facebook, čo si pozriete a začnete ihneď komunikovať. Na elektronické vydanie nie je čas. Samozrejme, nájdu sa situácie, keď práve elektronické vydanie využijete efektívnejšie, a tak ho treba brať ako doplnok. Určite ste si všimli, ako sme vyriešili multimediálnu verziu PDF nášho magazínu, v správnom čase budeme pripravení aj na najnovšie tabletové počítače.

Na záver vám všetkým prajem veľa zdravia a šťastia, prežite krásne Vianoce, želám úspešný rok 2011 a verím, že nám zachováte priazeň vo svete papiera i elektroniky.

21. novembra 2010, Ondrej Macko

PC REVUE 12/2010 Editorial
Autor: Ondrej Macko

QUARK

Milí priatelia,

prežívame zaujímavé dni. To, o čom sa dnes píše v novinách, zajtra už nemusí platiť. Nepíšem to preto, že som sa rozhodol glosovať naše politické dianie, na to by som sa v nijakom prípade nedal. Spomínam to z jednoduchého dôvodu – od napísania týchto riadkov až po ich uverejnenie uplynie určitý čas a naozaj neviem, ako to bude s cenou elektriny. O nej chcem totiž napísať niekoľko riadkov.


Ceny energií sú veľmi ostro sledované, pretože sa dotýkajú každého. Za energie platíme pri bývaní, doprave, v každej službe, každom výrobku vrátane vody, lebo aj tá by bez energie ostala v zemi a nečakala by nás v pohári. Keď sa objavili správy, že sa má zvýšiť cena elektrickej energie, vyvolalo to logicky otázku: Prečo? V tomto prípade je paradoxne na vine slnečná energia. Presnejšie povedané, elektrina vyrobená zo slnka vo fotovoltaických paneloch.

Keď sa ukázalo (po schválení Úradom pre reguláciu sieťových odvetví), že takto vyrobenú elektrinu musí veľká energetika (distribučné spoločnosti) vykúpiť, začali u nás, ako tie povestné huby po daždi, rásť plantáže fotovoltaických článkov. Dôvod? Cena takejto zelenej elektriny je niekoľkonásobne vyššia než tá, ktorú spotrebúvame. Samozrejme, k dispozícii je len vtedy, keď svieti slnko, na ktoré, ako nám ukázalo tento rok, sa nie veľmi dá spoľahnúť. Preto klasické elektrárenské bloky musia produkovať toľko energie, koľko je predpoklad, že bude na najbližšie hodiny treba, a táto slnečná je síce vraj ekologický, ale v skutočnosti formálny doplnok produkovaný na pokyn EÚ.

Celé to má predsa základný nedostatok v tom, že jej dodávky sú nepredvídateľné, a teda pre prax nemajú, podobne ako energia z veľkých vrtúľ, žiadny pozitívny význam. Len čo sa začnú zelené megawatty hrnúť do siete, treba vypnúť napríklad nejaký blok veľkej vodnej elektrárne. Tá však musí byť v pozore, pretože len čo prestane fúkať (alebo svietiť slnko), okamžite príde zasa na rad. Za vyrobenú zelenú energiu treba výrobcovi platiť, a nie málo. Investori ekologických riešení sa k svojim investovaným peniazom dostanú, my ostatní im to zaplatíme. Kým bežná kilowatthodina z veľkej elektrárne nás stojí, napríklad, 3,70 bývalej slovenskej koruny, distribučné spoločnosti musia vykupovať elektrinu vyrobenú v slnečných kolektoroch takmer za 12 korún. Je to zbytočné a je to nezmysel. Kým som písal túto úvahu, na zdraženie elektriny sa zo dňa na deň začal používať iný argument. Vraj treba nazbierať peniažky na likvidáciu jadrových elektrární a čuduj sa svete, bolo to takmer toľko, ako za vykupovanú solárnu energiu. Pikantné na tom je, že údajne o toľko zdražie elektrina pre občanov. Mal by som dodať v súlade so súčasným mediálnym slovníkom, že pre obyčajných občanov.


Nie je to dávno, čo sa u nás objavili obyčajní občania. Možno z toho vydedukovať, že máme aj neobyčajných občanov? Zrejme áno a ani by nebolo treba veľa fantázie, aby sme si povedali, kto sem patrí. Načo však? Veď každý vie, o koho ide. Pripomína to starý vtip z obdobia ZSSR, ako ide po Moskve mužík a rozhadzuje čisté papiere. Ktosi jeden z papierov zodvihne a pýta sa: A kde sú písmená? Mužík pohotovo odvetí: Načo písmená? Veď všetko je jasné. Nuž, vtipy nestarnú. Za vtip však ťažko považovať informáciu, že by malo ísť o finančné zaťaženie občanov. Tých bežných, samozrejme. Ako keby to nemali platiť aj veľkoodberatelia, od ktorých by sa dalo vybrať aj viac peňazí. Tak či onak, táto perspektíva nie je veselá...


Pred nami je nový rok. Verme, že bude radostnejší než tento končiaci sa, lebo nádej vždy pomáha udržiavať život. Musíme sa o to však pričiniť aj vlastným úsilím, veď mnoho z budúcoročných udalostí je v našich rukách. Tak nech sa nám darí robiť len dobré rozhodnutia.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 12/2010 Editorial
Autor: Eduard Drobný