sobota 1. júla 2000

PC REVUE

Kliatba

My Slováci sme asi začarovaný národ. Tisíc rokov sme trpeli v područí iných, Tatármi počínajúc a komunistami končiac, a keď sme sa už konečne zbavili nenávideného „jarma“, nevieme sa spamätať z toľkej slobody. Vládnuca elita, či už sú to politici bažiaci po moci, alebo manažéri-tunelári, bezočivo pľundruje túto krajinu, hádam ešte ničivejšie ako nájazdy Tatárov. My tu „dole“ nadávame na tých „hore“, v skutočnosti však nie sme omnoho lepší. Poznamenaní desaťročiami „budovania socializmu“ sa spoliehame, že nám niekto dá niečo zadarmo, že štát sa o nás postará. Sme ufrflaní, zatrpknutí, plní komplexov, pesimizmu a beznádeje, sťažujeme sa a fňukáme. Stále mám taký pocit, ako keby sme sa – tento národ, táto krajina – nevedeli zbaviť nejakej dávnej starej kliatby. Kliatby, ktorá spôsobuje, že sa akosi ťažko zaraďujeme medzi ostatné vyspelé, civilizované a kultúrne národy sveta.
Tak v čom je problém? Existuje východisko z tejto situácie? Musí prísť princ a pobiť sa s drakom? Musí prejsť biblických 40 rokov, aby z púšte našla cestu von až tá nová generácia, nepoznamenaná starým hriechom?
Môžeme síce čakať na zázrak, ale obávam sa, že pomôcť si musíme sami. A ako? Tajný recept nemám, poznám len síce ošúchané, ale v praxi fungujúce pravdy. Ako napríklad tú, že vzdelávaním, rozširovaním si vedomostí, získavaním skúseností si zvyšujeme svoju hodnotu, možnosť uplatnenia sa, možnosť vo väčšej miere zobrať osud do vlastných rúk.
V tej našej IT branži to platí dvojnásobne. Po odborných profesiách – vývojároch, programátoroch, informatikoch, analytikoch, konzultantoch – je stále veľký dopyt, ktorý v nadchádzajúcom úsilí budovať informačnú spoločnosť bude ešte rásť. Vyspelé krajiny už majú nedo statok vlastných odborníkov, a preto pripravujú dokonca špeciálne prisťahovalecké podmienky na pritiahnutie IT odborníkov z iných, ekonomicky menej vyspelých krajín, kde ich ohodnotenie nie je adekvátne. To predstavuje riziko, že aj tých zopár, čo ich tu ešte zostalo, si nakoniec pobalí kufre a odíde.
Je zrejmé, že v budúcnosti sa sila krajiny nebude merať podľa počtu vojakov či jadrových hlavíc. Budúce súperenie svetových mocností, či už ekonomické, ale koniec koncov aj to vojenské, bude prebiehať na bojisku, kde vzduchom budú lietať maximálne tak pakety a bity. Od schopnosti efektívne využívať možnosti IT budú závisieť ekonomické procesy, spoločensko-politický rytmus každej krajiny. Kým si tento moment dostatočne neuvedomíme, nezaradíme sa medzi vyspelé krajiny sveta. Nedocenenie významu IT môže mať vplyv na celú ekonomiku, ktorá nebude stačiť s dychom s ekonomikami IT vyspelejších krajín. V tomto súperení nepôjde len o kvantitu, ale najmä o kvalitu či invenciu. Je výborné a môžeme byť hrdí na to, že máme pár vynikajúcich vedcov, inžinierov, víťazov matematických či programátorských olympiád. Ale, bohužiaľ, to nestačí. Potrebujeme masu vzdelaných, rozhľadených a skúsených odborníkov, ktorí by dokázali pre transformovať túto krajinu prostredníctvom IT na kvalitatívne vyššiu úroveň. Na úroveň, ktorá nám umožní zefektívniť ekonomiku, sprehľadniť rozhodovacie procesy a vládnutie našich politikov, odstrániť byrokraciu, vytvoriť nové pracovné príležitosti atď.
Význam IT je síce obrovský, ale na to, aby sa naozaj uplatnil, je potrebné, aby sa vytvoril silný spoločenský tlak na ich presadenie sa. Tento tlak musí vychádzať zo všetkých strán, zo štátnych orgánov, od politikov, top manažérov, od osobností spoločenského a kultúrneho života, od občianskych iniciatív a, samozrejme, z médií. Dôležité je pritom uvedomiť si, že ide o spoločný záujem, a nie o individuálny prospech alebo aspoň zviditeľnenie sa (tak ako to býva na Slovensku dobrým zvykom...).
Našťastie už aj na Slovensku sa začíname pomaly spamätávať. V parlamente sa schválil zákon o prístupe k informáciám, pripravuje sa návrh zákona o elektronickom podpise, realizuje sa projekt masívneho sprístupnenia internetu v školách atď. Sú to však ešte len prvé lastovičky, chýbajú mechanizmy a štruktúry, ktoré by koncepčne a systémovo monitorovali a koordinovali tieto procesy. Dúfajme, že spoločenský tlak bude dostatočne silný na to, aby sa tieto transformačné procesy zrýchlili a zdôraznili, aby sme nezostali tou malou, neznámou krajinou, známou chovom oviec a výrobou bryndze, ktorú tak dobre vystihla Timrava vo svojom románe „Ťapákovci“...
Príjemné čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 7/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný