nedeľa 1. mája 2005

QUARK

Milí priatelia,
v deň, keď odovzdávame toto číslo Quarku tlačiarni, sa konal
pohreb pápeža Jána Pavla II.

Od okamihu, keď sa zhoršil jeho zdravotný stav až po dnes sa mi stále
nástojčivejšie vynárala otázka, aký mechanizmus
priviedlo do Vatikánu tie odhadované štyri milióny ľudí nielen z Talianska, ale
aj spoza hraníc. Nebola to plánovaná cesta so zabezpečením dopravy či,
ubytovania. Ľudia pocítili potrebu a išli. Vedeli, že to nebude jednoduché.
Naozaj nebolo. Čakali aj 20(!) hodín na osobnú rozlúčku so zosnulým Jánom Pavlom
II. Spravodajkyňa Slovenského rozhlasu rozprávala, ako ich videla spať na zemi,
na chodníkoch, kde sa dalo. Civilizáciou rozmaznaní súčasníci vedeli, čo ich
môže čakať. Prišli aj za cenu nepohodlia a osobných obetí. Sociológovia,
psychológovia a vlastne celý ostatný civilizovaný svet sa pýta – prečo? Nájsť
odpoveď nebude jednoduché, alebo – predsa?
Všetkých hnala túžba byť pri človeku, ktorý stelesňoval nedostatkový
fenomén dneška –dobro. Ján Pavol II.
nemal mocenské ambície ani mocenské nástroje, ekonomické, politické či
geopolitické ciele. Napriek tomu sa stal globálnym fenoménom prekračujúcim
čas.
Nevelil žiadnej armáde. Jeho jediným “marketingovým“ nástrojom bol jeho
osobný príklad, pokora, láska a neúnavný boj za dôstojnosť každého človeka,
vrátane dôstojnej smrti. To, čo iní neraz považujú za slabosť, mu dávalo
obrovskú silu.
Preto prišli milióny ľudí do Ríma. V obrovskom deficite dobra
potrebovali byť pri tom, kto ho rozdával. Kto šíril pokoj a lásku. Prišli sa
rozlúčiť a poďakovať sa. Vyjadriť existenčnú potrebu dobra pre život. A povedať
svojskou neverbálnou komunikáciou mocným tohto sveta -prestaňte produkovať a
šíriť zlo. Odsúdi vás život aj dejiny. Civilizácia môže byť zachovaná iba
procesom zmierenia.
So želaním čím viac dobra pre nás všetkých Váš
Eduard Drobný

QUARK 5/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný