pondelok 22. júla 2013

QUARK

Milí čitatelia,

v júnovom čísle Quarku ma zaujal názor doktora Witthöfta o vzťahu vedy a médií. Parafrázovaním tohto výroku by sa dalo povedať, že veda a médiá by mali užšie spolupracovať, menej šíriť senzácie a predkladať verejnosti len tie správy, ktoré dokážu podložiť najnovšími vedeckými poznatkami.

štvrtok 11. júla 2013

PC REVUE - OpenPark

Všetci máme čo skrývať, len o tom nevieme. Zatiaľ...

Médiami sa prevalila aféra okolo projektu PRISM, v rámci ktorého majú bezpečnostné agentúry vlády USA prístup k obsahu e-mailov, histórii vyhľadávania, obsahu četovej komunikácie, k fotkám, videám a videokonferenciám na Facebooku a serveroch Googlu, Microsoftu, Applu a ďalších spoločností. Hoci predstavitelia týchto firiem striktne odmietajú priamy prístup na svoje servery, pravda je, že pre ne platí zákonná povinnosť vyhovieť podľa FISA (Foreign Intelligence Surveillance Act) legitímnym žiadostiam o poskytnutie tohto typu údajov. Technologické spoločnosti môžu poprieť znalosť spolupráce s národnými bezpečnostnými zložkami, pretože zamestnanci, ktorí majú za úlohu prácu s požiadavkami podľa FISA, nesmú diskutovať o podrobnostiach s ostatnými ľuďmi vo firme.


PC REVUE

Letné novinárske turné

Tento mesiac si môžem úvodník naozaj vychutnať. Jún bol obdobím letného novinárskeho turné, zúčastnil som sa na tlačovkách po celom svete a tu vznikajú šťavnaté zážitky. Všetko sa začalo predstavením nových žiaroviek na Pražskom hrade. Panasonic mal dlhodobo naplánovaný termín svojej akcie a riadením osudu sa stretol s kulmináciou Vltavy a aj Labe. Akciu nebolo možné presunúť, odvážne sme teda vyrazili na cestu do jedného z najkrajších miest na svete. Zvolený spôsob dopravy bol medzinárodný rýchlik. Ale aby sme všetko stihli, Panasonic sa deň pred akciou rozhodol zmeniť vlak na skorší, ktorý odchádzal niečo po 8. hodine ráno. To mi nijako nehralo do karát, mal som už totiž naplánované vystúpenie v Teleráne na Markíze o spustení hlásenia dopravnej situácie na Slovensku (verím, že ste si všimli naše pravidelné príspevky v Teleráne každý utorok po 6. a 7. hodine ráno). Teoreticky sa by trasa Záhorská Bystrica – Hlavná stanica mala dať stihnúť za chvíľku, ale rozkopaný most Lafranconi spôsobil poriadnu rannú zápchu. Navyše pršalo, a keď som pred Markízou zapol ten úžasný navigátor s hlásením aktuálnej situácie, vedel som, že to zhruba o 15 minút nestíham. Vlak z Budapešti síce meškal 10 minút, ale to mi nepomohlo. Ostával len pôvodný rýchlik Hungária okolo obeda. Našťastie lístky aj miestenky pre celú skupinu sa ku mne dostali, a tak som mohol vyraziť. Mali sme spolu s ďalšími dvoma oneskorencami dokopy 11 pôvodne zakúpených miesteniek, čo bolo sprievodcovi trochu podozrivé. Do Prahy sme prišli s minimálnym meškaním a celú akciu sme s prehľadom stihli. Horšie to však bolo na druhý deň pri ceste domov – náš vlak z Berlína mal ohlásené meškanie 120 minút, ale v čase pravidelného odchodu z Prahy ešte vôbec nebol na českom území. Čakal na to, ako sa na hraničnom priechode (kde sa vyliala rieka Labe) dostane cez úplne zatopenú trať. Nikto z personálu v Prahe nedokázal povedať, kedy a hlavne či vôbec pôjde.