pondelok 1. decembra 2003

PC REVUE

Tak čo, milí IT spolupútnici, mali ste úspešný rok? My v PCR hádam aj áno, hoci musím priznať, že bol aj dosť ťažký. Jeho výsledky sa nedajú merať len ekonomickými ukazovateľmi alebo nárastom čítanosti PCR, ale aj množstvom porád, hektolitrov vypitej kávy a minerálok, dní a nocí strávených za monitorom či kilometrov precestovaných počas služobných ciest po celom svete.
Tento rok sme dosť veľa síl venovali dobudovaniu nášho autorského zázemia a zefektívneniu niektorých vnútorných procesov pri produkcii PCR. Takisto sa nám zase zväčšil počet strán, rozšírila sa najmä časť prehľadových a technologických článkov v rubrike Revue. Veľa času sme venovali nášmu spravodajskému serveru itnews.sk, ktorý sa už konečne blíži k našim predstavám, ako by mal takýto server vyzerať tak, aby bol primerane odborný a súčasne aj zaujímavý (ale určite nie bulvárny). Novému dizajnu sa prispôsobili aj moduly pcrevue.sk a itregister.sk a pribudli aj ďalšie nové. Koniec koncov „mrknite“ sa na internet, ako sa vám pozdáva podoba nášho IT portálu, a dajte nám feedback. Pripravujeme aj nové vlastnosti, a tak budú vaše postrehy veľmi cenné.
Každý mesiac sme sa vám snažili namiešať vyvážený koktail obsahu pre CD prílohu. Tá pravidelne obsahovala mix užitočných nástrojov, skúšobných či ostrých verzií aktuálneho softvéru, ovládačov, záplat, elektronických kníh či článkov, ktoré sa už do PCR nezmestili. Ale aj filmových trailerov, pesničiek či hier, veď treba aj trochu tej zábavy, aby si každý mohol vybrať. V budúcom roku by mali pribudnúť plnohodnotné encyklopédie, kompletné filmy, hry, úplné verzie komerčného softvéru, ale nechcem všetko dopredu prezrádzať. Myslím, že tí, ktorí si PCR predplatia aj s CD prílohou, nebudú ľutovať a na vyše ušetria aj nejakú korunu. Veď už len maloobchodná cena jednotlivých encyklopédií sa pohybuje okolo 700 – 1300 Sk. A my ich počas roka plánujeme dať na CD niekoľko.
V budúcom roku plánujeme pridať do PCR aj vydávanie špecializovaných príloh, kompletne pokrývajúcich niektoré z oblastí, ktoré sa v súčasnosti tešia najväčšiemu záujmu a kde to najviac vrie: vreckové počítače, domáce kino, digitálna fotografia, mobilné riešenia atď.
Možno sa vám zdá, že trpíme masochizmom, ak už teraz toho máme dosť a napriek tomu si pridávame ďalšie úlohy. V skutočnosti je to však iba úsilie robiť svoju prácu čo najlepšie, preto sa snažíme neustále náš/váš magazín zlepšovať. A keď sem-tam dostaneme nápad, čo iné by sme ešte mohli robiť, berieme to ako výzvu, ktorej nedokážeme odolať. Ale nebojte sa, nejako to už zvládneme... J
Ale život nie je len o IT a vydávaní magazínu. Sme všetci aj občania, ktorí žijeme v tomto štáte a chceme, aby niektoré veci (informatizáciu slovenskej spoločnosti nevynímajúc) fungovali lepšie. Každý môže urobiť to, čo je v jeho silách: či už efektívnejším využívaním pracovného času, alebo všímaním si vecí zo svojho okolia a rozmýšľaním nad tým, čo by sa mohlo zmeniť k lepšiemu. Takisto nám nič nebráni v tom, aby sme dodržiavali nielen zákony, za ktorých prestúpenie hrozí postih, ale aj bežné zvyklosti slušného medziľudského súžitia, za ktorých dodržiavanie si vyslúžite priateľský úsmev svojho okolia. Choďte von do civilizovaných krajín, kde to funguje, a uvidíte, že to nie je len teória.
Ale iste nie je všetko iba v rukách nás bežných občanov. Preto by som si za nás všetkých želal do budúceho roku niečo, čo je na počutie veľmi páčivé, na vysvetlenie veľmi jednoduché, no na realizáciu veeeľmi ťažké. Ide jednoducho o to, aby sa naši najvyšší štátni predstavitelia správali čoraz menej ako politici presadzujúci svoje stranícko-mocenské ambície, ale ako vrcholoví manažéri akejsi obrovskej verejnej akciovej spoločnosti alias štátu, v ktorej sme my všetci nielen akcionári, ale súčasne aj zákazníci. Akcionári preto, lebo štát spravuje náš spoločný majetok, a zákazníci preto, lebo súčasne nám za naše dane a poplatky poskytuje služby. A ako to už býva v reálnych akciových spoločnostiach, kde je množstvo maličkých akcionárov, aj v prípade štátu jeho vrcholový manažment trpí hluchotou na pripomienky občanov. A je pritom jedno, o ktorej novodobej slovenskej vláde či strane hovoríme. Výhodou reálnych komerčných akcioviek však je, že pokiaľ vedenie nemá dôveru akcionárov, resp. dozorných orgánov, existuje reálna šanca vedenie odvolať. V prípade štátu dávajú občania svojmu predstavenstvu voľnú ruku na štyri roky. A to priam nabáda politikov podľahnúť lákadlám nekontrolovanej moci. Pri súčasnom aj predpokladanom budúcom rozdelení politického spektra nie je veľká šanca na zmenu týchto postojov zvnútra alebo zhora vedenia „samouvedomením si“. Jediným možným riešením by však mohlo byť presadenie myšlienok on-line demokracie, ktorá prináša väčšiu transparentnosť, kontrolu a mož nosť spoluúčasti občanov na veciach verejných. Na jej aplikovanie je však nevyhnutným predpokladom dôsledná informatizácia spoločnosti. Takže sme opäť pri IT...

Úspešný rok 2004 vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 12/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

sobota 1. novembra 2003

PC REVUE

Opäť dozrela doba na pomenovanie zopár možných zlepšení našich „informačných spotrebičov“, ako sa v poslednom čase začalo hovoriť počítačom všetkých veľkosti, vôní a farieb.
Ako prvé navrhujem zobrať si na mušku bežný kancelársky desktop. Akokoľvek ultramoderne totiž vyzerá nová predná maska vašej miniveže, stále vidím, že vnútri sa skrýva pôvodná 25-ročná koncepcia modulárneho PC, pripraveného na rozširovanie či výmenu komponentov. To znamená zbytočne veľkú škatuľu a množstvo povaľujúcich sa káblov. Navrhujem preto prevziať z notebookov myšlienku skladného, ale výkonného PC bez možností veľkého rozširovania či upgrade, ktoré úplne nahradia kancelársky desktop. Pozdávala by sa mi predstava širokouhlého 19" LCD displeja formátu 16:9 s „trošku“ hrubším telom, v ktorom by bol zabudovaný samotný „desktop“ v štýle all-in-one (prvé lastovičky s takýmto dizajnom už predstavil Umax či ECS). Keby takáto koncepcia bola na stole príliš nestabilná, mohol by byť desktop zabudovaný aj do podstavca, tak ako to má Apple vo svojej „lampovej“ koncepcii iMacu. K tomu, pochopiteľne, patrí bezdrôtová klávesnica a myš. Na videokonferencie by sa hodil zabudovaný mikrofón na klávesnici a kamera zabudovaná v monitore. A stačia mi aj zabudované, ale prípadne odnímateľné reproduktory. Jediným káblom povaľujúcim sa na stole by potom bolo len elektrické napájanie, na ktoré sa zatiaľ nenašla bezdrôtová alternatíva... Dostupnosť konektorov pre všetky externé zariadenia spredu je už aj teraz pomaly samozrejmosťou. Rovnako takou by mohlo byť aj zabudovanie čítačiek pamäťových kariet či bezpečnostných ID kariet.
Zo sveta notebookov by sa mohla prevziať aj koncepcia znižovania výkonu procesora a vlastne uspávania celého počítača počas nečinnosti na spotrebu pár wattov (prísľubom by mohol byť Athlon XP 64 či Pentium M v desktopoch). Časť kreditu získanej úspory energie by som si následne rád vyčerpal komfortom stále zapnutého počítača. Tým odpadne čakanie na štart a vypnutie počítača, pribudne možnosť byť naozaj on-line 24/7 so svojimi kolegami či priateľmi cez mail, instant messaging či IP telefón. Pripadá vám to ako utópia? Nebojte sa, nemusíme čakať ďalších 10 rokov, všetko to je realizovateľné technológiami dostupnými už dnes. Výrobcom stačí možno trochu lepšie sledovať správanie sa zákazníkov, myslieť trochu dopredu a nebáť sa experimentovať. Ale niečo sa naozaj deje už teraz (pozri prototypy firiem MSI, Shuttle či Saintsong, hoci v tomto prípade ide skôr o integráciu PC s oblasťou spotrebnej elektroniky). Náznakom by mohli byť skôr modely vychádzajúce myšlienkovo napr. z rodiny Sony Vaio PCV W series. Samozrejme, s načrtnutými úpravami. Verím, že koncepcia LCD desktop v koncepcii all-in-one má sľubnú perspektívu, a teším sa na deň, keď sa ocitne na mojom pracovnom stole :).
Druhá kategória informačných spotrebičov je z trochu inej hmotnostnej kategórie. Už pred časom som si v príhovore kládol otázku, prečo ešte nikto neodhalil potenciál náramkových hodiniek. Využitie výhod bezstarostného nosenia, rýchleho prístupu k údajom či malých rozmerov iba na zobrazovanie času je trochu málo. Iste existujú pokusy aj staršieho dáta (Microsoft a Timex) či aktuálne „experimentálne“ modely od firiem ako Fossil či Casio so zabudovaným fotoaparátom, GPS prijímačom či veľmi jednoduchou databankou, ale ani tieto produkty nie sú na úrovni doby.
Svojím charakterom sú hodinky skôr vhodné na pasívne zobrazovanie informácií ako na manipuláciu s údajmi či ovládanie iných zariadení. Súčasná ponuka hodiniek na trhu výrazne technologicky zaostáva za pokrokom v oblasti mobilov, PDA či PC techniky. Budúca generácia hodiniek by mala mať oveľa kvalitnejší displej s väčším rozlíšením, prípadne aj farebný (možnosť personalizácie), mala by mať zvukový a/alebo vibračný výstup. Mali by byť prepojiteľné cez Bluetooth s mobilom, PDA a kancelárskym PC. Z nich by bolo možné do hodiniek „naládovať“ užitočné dáta, ako termíny stretnutí, sviatkov svojich blízkych, kontakty, tajné údaje, ako prihlasovacie heslá, PIN a PID čísla kariet atď., ktoré stále zabúdam... Na prezeranie dát a ovládanie menu by mohlo slúžiť rolovacie koliesko alebo iný typ osvedčeného ovládacieho prvku z mobilov.
Prepojením s mobilom cez Bluetooth alebo priamo zabudovaním len prijímacej komunikačnej časti mobilu do hodiniek by bol možný príjem informácií o počasí, dopravných zápchach či dopravných radaroch na cestách. Výber prijímaných správ by si pritom používateľ mohol nastaviť cez web. Bol by teda možný aj príjem SMS či hlavičiek mailov aspoň na pasívne prezeranie. Ak je potrebná odpoveď, použije sa plnohodnotné PDA, mobil či PC.
Zdá sa vám, že takéto zariadenie je ako vystrihnuté z bondoviek? Možno áno, ale nemuselo by byť, pretože ide o bežnú funkcionalitu dnešných mobilov, ktoré vedia dokonca ako bonusovú funkciu popritom zobrazovať aj čas :). Stačí mierne upraviť dizajn a doplniť náramok. Kto sa rozhodne pre ich výrobu? Mal by som vážny záujem...

Inšpiratívne čítanie novembrového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 11/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

streda 1. októbra 2003

PC REVUE

Jeseň sa u nás už asi tradične stáva obdobím organizovania konferencií snažiacich sa riešiť otázku informatizácie slovenskej spoločnosti. Uvidíme, čo prinesú tie tohtoročné, no obávam sa, že opäť to budú stretnutia už presvedčených a že opätovne na nich budú chýbať zástupcovia kľúčového partnera, a to vlády. Rád by som sa však mýlil. Takto sa opäť stretneme, zástupcovia IT priemyslu, profesijných združení a médií, urobíme si analýzu aktuálneho stavu, nájdeme možné východiská a porozprávame o tom, čo by bolo dobré a vhodné urobiť. Nebude tam však kompetentný zástupca štátu, bez ktorého je takáto „štvorpartita“ len akademickým klubovým posedením. Darmo budeme mať na papieri vládnu stratégiu informatizácie, keď chýba jej akčný plán realizácie, ale najmä inštitucionálne zabezpečenie na jeho vykonanie. To je alfa a omega celej tejto témy. Prečo stále takýto subjekt neexistuje, je pre mňa záhadou. Buď to je podceňovanie jeho významu, alebo podceňovanie možností IT, a teda aj samotnej informatizácie. Môžu v tom byť aj obavy o kompetenčné spory v rámci vládnej koalície či strata mocenských pozícií. Neviem, tak vysoko nedovidím. Ale význam samostatného akčného orgánu s nadrezortnými kompetenciami, ktorý by mal na starosti výhradne informatiku a informatizáciu, ďaleko prevyšuje prípadné riziká koaličného sporu. Náklady na jeho vybudovanie pritom vôbec nemusia byť vysoké. Formálna stránka, či to bude nové ministerstvo, štátny tajomník alebo medzirezortná komisia, je skoro úplne vedľajšia. To by vedel povedať skôr niekto, kto sa lepšie vyzná vo vládnych štruktúrach, hoci by nebolo od veci ani vytvoriť úplne nový typ subjektu, nezaťaženého starými vzťahmi, väzbami či zabehanými postupmi. Najdôležitejšie sú kompetencie a schopnosť akcie. A pre istotu by sa hodila aj politická či stranícka nezávislosť. A nezávislosť od dodávateľov IT, ktorí však na druhej strane môžu tvoriť poradný orgán takéhoto subjektu. Pokiaľ budú rozhodovacie procesy dostatočné transparentné, nemusia mať možno len poradnú funkciu. Ale to už zachádzame do detailov. Hlavný problém je totiž inde. Ešte by som vedel pochopiť, že vládni úradníci popri riešení problémov v školstve, zdravotníctve, ekonomike atď. nepovažujú informatizáciu spoločnosti za top prioritu. Asi preto, že najčastejšie si s tým spájajú iba najviac medializované témy: možnosť podávať daňové priznania cez internet, uvoľnenie miestnych vedení zo strany ST či zákon o elektronickom podpise. A to v konečnom dôsledku z ich pohľadu asi naozaj nie je horúca téma. Čudujem sa však, že im ešte nikto nevysvetlil, ako im IT a informatizácia môže naozaj pomôcť pri riešení ich top problémov. Tak sa o to pokúsme.
Vláda chce šetriť na investíciách. Urobila si však už analýzu, čo všetko a za aké ceny sa kupuje na jednotlivé ministerstvá a orgány štátnej správy a miestnej samosprávy? Má prehľad o tom, aké sú výhody jednotlivých technologických riešení, aké sú ich reálne ceny na trhu, aké sú technologické alternatívy? Vie o tom, aké cenové úspory dokáže podnik dosiahnuť spojením investičných zámerov? Ťažko, ináč by si už takýto informatický subjekt dávno zriadila.
Vie vláda o tom, že konsolidáciou a centralizáciou informačných systémov jednotlivých orgánov štátnej správy by mohla dosiahnuť obrovské úspory? Príkladov z IT branže je kopec a objem úspor len na jeden podnik sa pohybuje v stovkách miliónov až miliárd. Dolárov...
Vláda chce zvýšiť zamestnanosť. Úrady práce evidujú len také voľné pracovné miesta, ktoré im podniky nahlásia. Hoci tým to vyplýva zo zákona, pravda je, že máloktoré tak robia. Keď sa však pozriete na internet, zistíte, že pracovných ponúk je oveľa viac. Na druhej strane nie všetky firmy poznajú nové finančné výhody zamestnania človeka z úradu práce a nie všetci nezamestnaní, ktorí sa chcú zamestnať, majú prístup na internet a ani s ním nevedia robiť tak, aby si sami mohli nájsť voľné pracovné miesto. Čo tak rozšíriť funkčnosť a akčnosť úradov práce tak, aby sa stali reálnym sprostredkovateľom práce medzi oboma stranami?
Vláda chce zlepšiť informovanosť, zrýchliť vybavovanie žiadostí a súčasne znížiť počet úradníkov. Čo iné by tomu mohlo pomôcť ako skvalitniť informačné toky vnútri štátnej správy a medzi ňou a obyvateľstvom? Je to problém, lebo máte rozdielne HW platformy, operačné systémy, databázy či aplikácie na jednotlivých in štitúciách a jednotlivé registre si nevedia vzájomne poskytovať informácie? Tak na nenasaďte platformovo nezávislé webové služby na výmenu informácií a vytvorte z nich portálové riešenie! Chcete odstrániť rady na úradoch a zrýchliť vybavovanie stránok? Dajte ľudom prístup na internet vo verejných informačných kioskoch. Dajte na úrady, do škôl, do nemocníc atď. viac počítačov. Nemáte na to prostriedky? Tak stimulujte komerčnú sféru, aby zadarmo poskytla svoje už morálne a účtovne odpísané počítače, ktoré však technicky bezproblémovo utiahnu webový prehliadač či textový editor.
Chcete vedieť ďalšie možnosti? Nijaký problém, ale najprv nech vláda aspoň prejaví dobrú vôľu a zá ujem niečo v tejto veci reálne a konkrétne podniknúť. Ináč to bude opäť iba presviedčanie presvedčených o tom, aké úžasné možnosti IT ponúkajú. My to vieme a radi sa o svoje informácie, skúsenosti, nápady a kontakty podelíme. Na Slovensku je aj v IT komunite ešte stále dosť ľudí, ktorí nosia v sebe značnú dávku patriotizmu a chcú nezištne pomôcť tejto krajine.
Informatizácia nie je o tom, aby všetci obyvatelia mali prístup na internet, a to pokiaľ možno zadarmo. Je to o tom, ako využiť možnosti IT na skvalitnenie každodenného života nás všetkých vrátane ľudí, ktorí si k počítačom zatiaľ nenašli cestu. Preto je nesmierne dôležitá aj osveta a popularizácia IT, ktorej by sme chceli trochu pomôcť aj my prostredníctvom PCR.

Inšpiratívne čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 10/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

pondelok 1. septembra 2003

PC REVUE

Veľmi ma hnevá, keď nejaká malá, ale silná záujmová skupina dokáže vďaka „mocenským nástrojom“ presadiť svoje záujmy, aj keď tie môžu potláčať práva demokratickej väčšiny. Malý príklad: poľovníci majú „právo“ počas lovnej sezóny zastreliť vášho psa, s ktorým si vyjdete na prechádzku mimo obce, ak ten nie je na vôdzke. Je im jedno, či sa vám pes motá pod nohami alebo pobehuje od vás pár desiatok metrov na dohľad a prechádzate sa na vozovke, poľnej ceste alebo na hrádzi. Niektorí poľovníci doslova striehnu, aby vám mohli „podľa zákona“ vášho psa odstreliť. Je to moja opakovaná osobná skúsenosť. Ich nezaujíma, že „hodnota“ psa je neporovnateľne vyššia ako hodnota nejakého bažanta, ktorého by pes náhodou vyplašil. Alebo že k tomu psovi máte nejaký citový vzťah. Chcú si streliť a hotovo. A niektorí poľovníci sú naozaj veľmi agresívni, až sa človek bojí nielen o psa, ale aj o vlastný kožuch. Nie je výnimočné stretnúť jedincov, ktorí už na pohľad rozumu príliš nepobrali alebo na ktorých vidieť, že majú vypité. Ale majú pušku. A vy nie. V takejto situácii nadobúda sila argumentov trochu iný charakter...
Podobný príklad môžeme nájsť v IT, keď so znepokojením sledujeme aktuálne dianie okolo záujmových organizácií, ako RIAA, IFPI, MPAA či GEMA, ktoré vyhlasujú, že zastupujú záujmy autorov a interpretov. Samozrejme, rešpektujem legitímnu snahu zabrániť nelegálnemu šíreniu hudby a filmov. Ale rozhodne neschvaľujem prostriedky a predstavu, ako ďaleko v potláčaní súkromia či občianskych práv všetkých obyvateľov tejto planéty chcú zájsť.
Na ich nátlak prijal napríklad nemecký parlament nový autorský zákon, ktorý zakazuje vytváranie záložných kópií z médií obsahujúcich softvér, CD nosičov či DVD médií, ktoré sú chránené proti kopírovaniu. A rovnako zakazuje používať programy na kopírovanie a vypaľovanie (CloneCD, DVD Shrink, DVDDecrypter atď.), ktoré túto ochranu dokážu prekonať! Závažným problémom je, že zákon takto ruší právo na vytvorenie záložnej kópie legálne kúpeného CD (DVD). Ak si používatelia doteraz robili kópie do auta (ktoré zlodeji tak radi navštevujú...) či na privátnu zábavu (kde sa tak často poškodia či stratia...) a chceli si tak uchrániť často vzácne originály (či už finančne, alebo archívne), majú odteraz smolu. Takisto sa mi zdá „uletené“ zakázať používanie nejakého napaľovacieho softvéru... Rovnaký návrh zákona sa aktuálne prerokúva vo Veľkej Británii, Francúzsku, Rakúsku a Taliansku. Ak ho prijme väčšina krajín EÚ, môžeme sa tešiť aj my...
Osobitne RIAA s obľubou zneužíva svoje monopolné postavenie v USA a po tom, čo nebola príliš úspešná na amerických súdoch s prevádzkovateľmi sietí P2P, sa rozhodla žalovať samotných užívateľov týchto služieb. V súčasnosti sa sústreďuje na zbieranie dát o užívateľoch, ktorí na výmenných sieťach vystupujú najaktívnejšie. RIAA na nich podá žalobu a obvinení môžu počítať s pokutou vo výške 150-tisíc USD. A to niektorí americkí kongresmani „spriaznení“ s RIAA idú ešte ďalej a presadzujú, aby používatelia, ktorí sťahujú nelegálne skladby, automaticky putovali do väzenia! Ak si chcete skontrolovať, či ste už na „zozname“ RIAA, mrknite sa na http://www.eff.org/IP/P2P/riaasubpoenas/.
RIAA, držiac sa hesla „účel svätí prostriedky“, bojuje proti sieťam P2P, ako len môže. Po prevádzkovateľoch a užívateľoch sietí P2P zaútočila aj na ISP – poskytovateľov prístupu na internet, cez ktorých beží premávka sietí P2P – a začala od nich požadovať osobné údaje o klientoch, ktorí sú zapojení do sietí P2P. Dotknutí ISP označili ich výklad kontroverzného zákona DMCA za porušovanie základných ústavných práv o ochrane súkromia. Následne sa RIAA rozhodla od ISP vymáhať určité poplatky ako „odškodné“ za to, že cez nich beží sťahovanie nelegálneho obsahu. Iným krokom bol pokus presadiť v Kongrese zákon, ktorým by RIAA získala právo hacknúť každé PC a na diaľku vymazať všetky ukradnuté MP3! V predstavách, ako ďaleko to chcú dotiahnuť títo „svätí bojovníci“, asi ani neexistujú hranice. Ich kroky na ochranu práv autorov a vydavateľstiev v tomto prípade jednoznačne potláčajú právo na súkromie a ochranu identity jednotlivcov. Podobne ako tí poľovníci používajú hrubú silu tam, kde existuje riešenie. Či už technické, alebo obchodné. Ale to by si vydavatelia a distribútori asi neprišli na svoje, keďže ich príjmy z predaja CD predstavujú až 80 % z koncovej ceny titulu! A to sme ani nespomenuli náš domáci príklad – vynútený kontroverzný povinný poplatok („Kňažkovu daň“) z prázdnych médií, ktorý putuje na účty „autorských organizácií“ a podľa ktorého sme vlastne všetci potenciálni zlodeji.
Riešením je aj posilniť možnosti organizácií zastupujúcich spotrebiteľov alebo zaistiť väčšiu spoluúčasť občanov v zákonodarnom procese. Iba tak je možné ustrážiť proces, keď sa silné záujmové skupiny pokúšajú presadiť (a často úspešne) zákon, ktorý ide proti právam väčšiny. Ibaže tá nemá také finančné prostriedky, profesionálnych lobistov či iné politicko-mocenské nástroje na našich poslancov, senátorov či kongresmanov. Takže v priamom strete ide zatiaľ o veľmi nevyrovnaný boj. A po príklady, kde to funguje obdobne, si môžeme odskočiť aj inde (farmaceutická, zbrojárska, tabaková loby atď.). A o deformáciách, ktoré tento nevyrovnaný boj prináša, sa môžeme presviedčať dennodenne. Hoci aj na prechádzke s naším štvornohým miláčikom...


Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný


PC REVUE 9/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

piatok 1. augusta 2003

PC REVUE

Bez mučenia sa priznávam, že nemám veľmi v obľube oslavy, najmä ak sa na nich musím osobne aktívne zúčastniť... :( Ale obísť 10 rokov vydávania časopisu bez povšimnutia by bolo aj na mňa priveľa. Tak sa teda zatnem a poďme si ich spolu v skratke pripomenúť.
Ako to býva pri všetkých podobných projektoch, kde „o niečo ide“, aj v našom prípade to boli roky naplnené drinou, stresom, prekonávaním prekážok, ale aj pár svetlými okamihmi satisfakcie z povzbudivých reakcií čitateľov či rastúceho rešpektu zo strany IT firiem. Boli to roky zbierania skúseností, výhier aj prehier, rastu a úspechu, ale aj zopár nevyhnutných „pádov“. Ale najmä to boli roky naplnené neustálou snahou o zlepšovanie sa, v našom prípade s cieľom vytvoriť počítačový magazín, ktorý by bol bez ostychu porovnateľný s akýmkoľvek iným obdobným časopisom na svete. Nebolo to však také „easy“, ako sa nám na začiatku zdalo. Neexistoval vzor alebo tradícia, na ktorú by sme mohli v tom čase nadviazať, nemali sme potrebné skúsenosti, kontakty, finančné prostriedky ani technické zázemie. To všetko sme získavali len veľmi pomaly, krok za krokom. Keď si to teraz spätne premietam, uvedomujem si, že to bola vlastne pomerne veľká drzosť. Nuž ale veď nás v detstve učili, že odvážnym šťastie praje... Začiatky boli niekedy naozaj dosť dramatické, ale mali sme okrem odhodlania asi aj onú potrebnú dávku šťastia... (Podrobnejšiu predstavu o tom, aké to bolo, keď sme začínali, nájdete v čísle, v ktorom sme si pripomenuli 100. vydanie PCR – v novembrovom čísle v roku 2001.)
Za tých 10 rokov sa toho veľa zmenilo. Stačí zobrať si do rúk prvé čísla, prelistovať ich a porovnať s tými súčasnými. Skoro 10-násobne vzrástol počet strán, časopis je plnofarebný, zatiaľ čo na začiatku bola taká len obálka, keďže na farebné vnútro sme prvé roky nemali peniaze... Rubriky majú svoje stabilné miesto, grafika je vyvážená, snaží sa neobťažovať, ale dopĺňať textový obsah. Naši redaktori – interní, aj externí spolupracovníci – majú výborný prehľad o oblastiach, ktoré pokrývajú, na ktoré sa špecializujú. Snažíme sa obsiahnuť všetky relevantné témy, ktoré by záujemcovi o IT nemali ujsť. Témy pre bežných spotrebiteľov sa snažíme podať jednoduchšou formou, aby sa čitatelia nestratili v množstve odborných termínov a parametrov. Témy pre IT profesionálov sú zase spracované pre nich blízkym jazykom. Našou snahou je v oboch prípadoch poskytovať čo najväčšiu mieru pridanej hodnoty v období, keď paradoxne sme na jednej strane zaplavovaní množstvom zbytočných informácií a na druhej strane je stále problém dostať sa k tým užitočným, podstatným a objektívnym. Mapujeme slovenský IT trh, robíme vlastné prieskumy predaja počítačov, tlačiarní, mobilov, atď. a výsledky našich zistení uverejňujeme v úplnom znení a zadarmo, čo je nezvyčajné aj v celosvetovom rozsahu. Uverejňujeme veľké prehľady a porovnávacie testy, ktoré čitateľom umožňujú zorientovať sa v aktuálnej ponuke na slovenskom trhu.
V každom čísle je CD príloha, zaplnená aktuálnym softvérom, doplnkovými informáciami, ktoré sa už do PCR nezmestili, archívnymi číslami a seriálmi z PCR, ukážkami z demotvorby našich čitateľov atď. Digitálnym doplnkom k papierovému časopisu je aj jeho webová nadstavba. Na stránke www.pcrevue.sk si čitatelia môžu stiahnuť listingy k seriálom o programovaní, ktoré sa do papierového vydania nezmestili, môžu využiť služby interaktívnej burzy či poradne atď. Vybudovali sme vlastný spravodajský webový server (www.itnews.sk), ktorý denne napĺňame desiatkami noviniek zo sveta IT. Takisto spravujeme databázu IT firiem (www.itregister.sk), v ktorej sa dajú nájsť naozaj užitočné informácie. A pripravujeme ďalšie projekty na webe. Samozrejme, že za tie roky vzrástla aj cena časopisu z pôvodných 18 Sk na súčasných 49 Sk bez CD (čo je približne 3× viac ako na začiatku), resp. 119 Sk s CD.
Začínali sme v čase, keď na Slovensku neexistoval iný klasický počítačový magazín ani špecializované prílohy či rubriky v ekonomicky zameraných denníkoch či týždenníkoch, tak ako je to dnes. Zato sa tu distribuovali už v tom čase kvalitné české počítačové magazíny. Z počiatočných pártisícových nákladov sme dnes v situácii, keď podľa nedávneho prieskumu agentúry Median nás mesačne prečíta skoro stotisíc čitateľov. Tým sa umiestňujeme ako odborný magazín aj pred mnohými masovými médiami či ekonomickými denníkmi a týždenníkmi. To neberte, prosím, ako vystatovanie sa, ale ako súčasť rekapitulácie výsledkov za uplynulých 10 rokov. Na Nový čas si, samozrejme, netrúfame... :)
Je pochopiteľné, keď uvediem, že za týmito výsledkami stojí obrovská práca ľudí z redakcie, externých prispievateľov, množstva ľudí, ktorých mená sa v tiráži PCR nikdy neobjavili, ale ktorí prispeli svojou radou, cennou informáciou či konkrétnou pomocou. Pre mnohých bolo stretnutie s PCR len krátkou zástavkou, pre iných spojením, ktoré zmenilo ich život. Všetkým však posielam veľké ĎAKUJEME a vyzývam ich aj vás, aby ste nám aj naďalej zachovali priazeň. Aby aj naďalej mohlo byť PCR vaším sprievodcom svetom digitálnych technológií.

Zaujímavé čítanie letného augustového čísla vám želá
Martin Drobný


PS: No a ešte na záver jedna drobnosť. Ako ste si mohli všimnúť, prvýkrát v rámci príhovoru je tu aj moja fotografia. Na vysvetlenie – 10 rokov som odolával publikovaniu osobnej fotografie najmä z dôvodu antiexhibicionizmu. Sľúbil som však, že po desiatke fotografia bude. Tak, aj keď nie s veľkým nadšením, sľub plním...


PC REVUE 8/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

utorok 1. júla 2003

PC REVUE

Hneď na začiatku musím na spresnenie vyhlásiť, že netrpím paranojou, strachom zo straty súkromia, nemám prehnané obavy z potenciálnych digitálnych útokov, sledovania či zbierania informácií o mojej osobe. Takisto sa neobávam príchodu „temného digitálneho veku“ v štýle Matrixu, ktorý našťastie naozaj patrí len do sféry sci-fi.
Na druhej strane so vzrastajúcim znepokojením sledujem snahu vládnych úradníkov niektorých štátov či veľkých svetových komerčných spoločností o prevzatie kontroly nad naším životom, nad tým, aké informácie vlastníme, s kým sa stretávame, čo nakupujeme, ako trávime voľný čas atď. Ak neviete, o čom hovorím, dávam vám do pozornosti film Enemy of the State (Nepriateľ štátu), ktorý však už nie je tak celkom sci-fi. Z čoho pramení moje znepokojenie?
Viaceré krajiny sveta, ku ktorým sa pridalo aj Slovensko, deklarovali úsilie zbierať biometrické údaje svojich občanov. K doterajším osobným údajom, ako napríklad zdravotný stav, vierovyznanie, členstvo v politickej strane, sa novým zákonom priradili aj takzvané biometrické údaje, ako odtlačok prsta, dlane, očné pozadie či vzorka DNA. Od 1. mája 2004 sa budú Slovákom vydávať cestovné doklady vo formáte EÚ, pričom v druhej etape projektu, ktorá odštartuje začiatkom roka 2006, sa legislatívne ustanoví povinnosť žiadateľa poskytnúť biometrické údaje, teda aj odtlačok prsta. Rozumiem snahe uľahčiť styk medzi občanom a štátom prostredníctvom elektronického podpisu, chápem zavedie kontroly biometrických údajov na štátnej hranici v súvislosti s obavami z terorizmu. A rovnako mi je jasné, že riziko ich zneužitia je zatiaľ nízke, pretože napr. pri snímaní odtlačkov prsta sa neukladajú kompletné vzorky, t. j. fotografie odtlačku prsta, ale iba jeho charakteristické body, z ktorých sa spätne odtlačok prsta nedá nakresliť. Okrem toho pravdepodobnosť chybného zamietnutia, resp. chybnej akceptácie danej osoby podľa biovzorky je veľmi nízka, v prípade dúhovky dosahuje len 0,00066 %, resp. 0,00078 %.
Z čoho mám však obavy, to je možnosť úniku týchto informácií alebo ich zmeny v informačných systémoch (IS) štátnych orgánov. Kedysi dávno nám totiž na jednej zahraničnej konferencii expert z oblasti bezpečnosti ukázal mierne deprimujúcu tabuľku, ktorá poznačila moje vnímanie bezpečnosti IS na celý život. V tabuľke boli v jednotlivých riadkoch vymenované rôzne úrovne zabezpečenia IS spolu s predpokladanou dĺžkou času a objemom finančných prostriedkov potrebných na ich prekonanie... To ma utvrdilo v presvedčení, že neexistuje stopercentne zabezpečený informačný systém a jeho prekonanie je naozaj len otázkou dostatočne silnej motivácie a peňazí, za ktoré sa dajú kúpiť potrebné technické a ľudské kapacity. Motiváciou môžu byť politické či mocenské ambície alebo jednoducho veľký biznis. A ak je motivácia dostatočne silná, prostriedky sa už nájdu...
Druhá obava plynie z toho, že tieto údaje môžu zbierať a uchovávať nielen štátne orgány, ale aj súkromné spoločnosti (či už legálne, alebo nelegálne), ktoré nie sú tak ľahko kontrolovateľné. Snímače biometrických údajov môžu byť zabudované s vaším vedomím (ale aj bez neho) naozaj kdekoľvek, nielen v počítačovej myši, ale aj kľučke na dverách, zábradlí (odtlačky prstov, dlane), počítačovom monitore, zrkadle na toalete (očné pozadie) atď. Príklady zbierania biologických vzoriek na analýzu DNA taktne preskočme...:)
A čo všetko by súkromná spoločnosť mohla s týmito informáciami robiť (keby chcela), to je už skôr námet na nejaký dobrý triler, po ktorom nebudete môcť tak ľahko zaspať... Otázkou zostáva, ako sa môžeme s touto predstavou vyrovnať či neskôr v blízkej budúcnosti proti tomu reálne brániť?
Jedna možnosť je nemyslieť na to a spoľahnúť sa na účinnosť kontrolných mechanizmov štátu, absenciu zlých úmyslov súkromných spoločností a nepriestrelnosť bezpečnosti IS :) (čo sú všetko značne teoretické a idealistické predpoklady)...
Druhá možnosť je byť natoľko „priemerný“, že o vás jednoducho nebude záujem, prostriedky vynaložené na zbieranie údajov o vašej osobe sa totiž jednoducho nevrátia, lebo pre záujmové skupiny nepredstavujete nijakú hrozbu ani osoh. To síce k zvýšeniu sebavedomia príliš neprispeje, ale aj to je riešenie...:)
Ďalšie možnosti vám ponúkajú na výber rolu „disidenta – sabotéra“, ktorý bude ničiť všetky technické zariadenia na zber údajov, „občianskeho aktivistu“, beznádejne bojujúceho s veternými mlynmi štátneho aparátu, či „utečenca bez digitálnej identity“, skrývajúceho sa na opustenom ostrove. (Priznávam, že tá posledná možnosť ma láka najviac...)
Trochu sofistikovanejším odstránením rizika úniku a zneužitia údajov o digitálnej identite by bola zmena technického riešenia – zrušenie ich centrálneho zbierania, ukladania a vyhodnocovania. Lepšie by totiž podľa mňa bolo preniesť celú logiku analýzy, vyhodnocovania a rozhodovania priamo do zariadenia, ktoré by dané údaje snímalo v teréne. Zariadenie by z centra len dostávalo údaje napr. o tom, ktoré osoby sú oprávnené vstúpiť do daného priestoru, a späť by už posielalo len výsledok analýzy, ale nie samotnú vzorku. Podľa toho by daná osoba do priestoru bola alebo nebola vpustená.
A pokiaľ chce štát zvýšiť bezpečnosť osobných dokladov, radšej nech sa pozrie po modernejších technológiách, akou by mohla byť napr. implementácia čipu RFID. Ten si vystačí bez napájania, je dostatočne kompaktný (uhlopriečka len 0,3 mm) a dokáže v sebe uložiť ID kód s dĺžkou 128 bitov, ktorý je možné vložiť len pri výrobe, potom už je akákoľvek zmena nemožná.
To, že po rôznych databázach možno koluje moje rodné číslo (hoci by nemalo), ma netrápi až tak ako predstava, že by v nich mali byť uložené aj moje biometrické údaje. Fakt netrpím paranojou, ale jednoducho sa mi to nepáči. Mám preto z našej digitálnej budúcnosti taký čudný pocit...

Zaujímavé čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 7/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

nedeľa 1. júna 2003

PC REVUE

Doteraz obdivujem nápad géniov, ktorí svojho času stáli za zrodom hnutia open source. Úplné otvorenie zdrojového kódu, umožnenie kolaborácie na spoločnom vývoji komukoľvek na svete, kto môže prispieť k zlepšeniu spoločného produktu, a následne jeho bezplatné používanie boli úžasným počinom. No súčasne treba dodať, že doteraz nedostatočne ohodnoteným, pochopeným a nevyužitým naplno. Nemám na mys li len presadenie sa Linuxu v podnikovej sfére či štátnej správe, debaty okolo Microsoftu a jeho prístupu k otváraniu svojho kódu atď. Idea zdieľania vedomostí, skúseností a ich zhodnocovanie podieľaním sa na spoločnom projekte môže mať totiž oveľa širší dosah a význam. Nemusí to byť „len“ napísanie nového jadra operačného systému, ovládačov pre novú perifériu či záplaty na čerstvú bezpečnostnú dieru. Myšlienka využitia ľudského potenciálu v on-line prostredí, individuálnych jedincov s vlastným vnútorným svetom, prepojených cez internet, je krásne využiteľná aj v iných, nepočítačových oblastiach: politike, literatúre, grafike či hudbe. Pripadá vám to ako utópia? Dobre, tak si zoberme napríklad aktuálne spoločenské témy a on-line diskusie. Keď sa preklikávate po webových diskusiách, v ktorých sa ľudia vyjadrujú k rôznym témam, ako vojna v Iraku, náš vstup do NATO či správnosť sobášenia homosexuálov alebo účinnosti trestu smrti atď., môžete naďabiť aj na veľmi zaujímavé, originálne a obohacujúce postrehy, názory či komentáre. Áno, je pravda, že ich treba hľadať s lupou medzi bezduchými osočovaniami a prázdnou vatou. Ale sú tam. Keby sa vytvoril lepší systém prispievania do diskusií, mohol by vzniknúť nesmierne cenný zdroj vedomostí a inšpirácie pre rôzne aspekty spoločenského života. Ľudia sú totiž pri formovaní svojich názorov na témy politiky, náboženstva, filozofie, ale hoci aj rodinného života či susedských vzťahov doteraz odkázaní na školu, rodinu, priateľov a masmédiá. To, čo im tieto zdroje môžu poskytnúť, však býva často skreslené, neobjektívne, poznačené predsudkami, nedostatočnými informáciami atď. Jednou z vecí, ktorá tomuto národu pritom chýba, je schopnosť viesť zmysluplný dialóg, nekonfrontačnú, ale obohacujúcu diskusiu, vedieť si vypočuť názor inej strany, zvážiť ho či obhájiť svoj vlastný názor v konfrontácii s inými. (Nebolo by zlé, keby tvorcovia školských osnov zvážili zaradenie predmetu rétorika...) Prostredie internetu je vynikajúcou príležitosťou, ako tento hendikep dobehnúť. Treba však vytvoriť lepšie pravidlá na vedenie webových diskusií. Nestačí len odstraňovanie vulgarizmov a odoberanie možností prispievať. Diskusie musia byť naozaj moderované, aby sa príspevky držali zvolenej témy, obsahovo a vizuálne štruktúrované, aby sa v nich dalo ľahko orientovať. Na ich konci by mali byť zhrnuté podstatné závery, zistenia z danej témy. Takisto by sa mali štruktúrovať na diskusné „miestnosti“ pre začínajúcich nevybúrených účastníkov a tých, ktorí dokážu prispieť zmysluplným obohacujúcim príspevkom. Všetko pod otvorenou kontrolou verejnosti a riadené demokratickými princípmi. Hovoríme o diskusiách predovšetkým na závažnejšie spoločenské otázky, nie komentáre k článkom na spravodajských weboch. Takéto diskusné fóra by sa mohli stať reálnou protiváhou masmédií vo vytváraní spoločenského vedomia bez hrozby ovplyvňovania záujmovými skupinami či komerciou. Mohli by sa stať zdrojom informácií a inšpirácie pre vládnu moc, ktorý odráža názory „prostého ľudu“ na jednotlivé aktuálne témy. Mohli by sa stať liekom na odstraňovanie rôznych nezdravých extrémistických názorov atď.
A podobným spôsobom môže prebiehať on-line kolaborácia aj v oblasti literatúry faktu alebo beletrie. Vyberiete si napr. tému moderná výchova detí, navrhnete štruktúru knihy a prizvete k spolupráci armádu on-line spoluautorov – rodičov s vlastnými skúsenosťami, informáciami a názormi. Na jednotlivé výchovné postupy nasadíte váhovú funkciu a dostanete odporúčanie s percentuálnou pravdepodobnosťou ich úspešnosti. A zhrniete do jednej knižky skúsenosti naozaj maximálne širokej vzorky „testerov“ :).
Ak ste priaznivcom napr. špionážnych románov v štýle Roberta Ludluma, čo tak vytvoriť si virtuálne pokračovanie niektorého z jeho bestsellerov s tým, že rozvíjanie zápletky budú ovplyvňovať jeho on-line fanúšikovia. O smerovaní ďalšieho deja môžu účastníci on-line románu rozhodovať elektronickým hlasovaním. Mimochodom, prednedávnom sme na itnews.sk uverejnili správu o novom textovom editore, ktorý umožňuje prispievanie viacerých spoluautorov dokumentu naraz v reálnom čase.
On-line spolupráca v oblasti grafiky vlastne už viac-menej prebieha, keďže existujú rôzne nekomerčné tímy, ktoré spolupracujú na projektoch modelovania 3D scén, vytvárania textúr, rozpohybovania postáv, pričom každý účastník pracuje na čiastkovej úlohe podľa svojich schopností a možností. Poskladaním a vyrenderovaním po sieti môže vzniknúť vizuálny výstup, ktorý sa blíži možnostiam komerčných grafických štúdií z Hollywoodu. Chcete si vytvoriť vlastný film, vlastnú TV show, v ktorej budú vystupovať aj digitálni dvojníci vás a vašich kamarátov na sieti? Nijaký problém, to všetko je viacmenej možné už dnes!
Možností a nápadov, ako využiť tvorivý a vedomostný potenciál ľudí z celého sveta, pripojených na internet, by bolo na x ďalších príhovorov. Stačí sa len oslobodiť od zaužívaných predstáv a postupov, technológia je dostupná už dnes, stačí ju použiť. A uvidíte, čo dokáže synergický efekt spolupráce v on-line prostredí!

Zaujímavé čítanie júnového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 6/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

štvrtok 1. mája 2003

PC REVUE

Tento mesiac by sa mal náš pospolitý ľud vyjadriť v referende k vstupu SR do EÚ. O tom, ako to dopadne, rozhodnú hviezdy, lebo predbežné optimistické prieskumy pracujú s odchýlkou ±20 % J, čo v kombinácií s „úspešnosťou“ našich doterajších referend znamená značnú mieru neistoty. Významným argumentom v prospech vstupu do EÚ zo strany bežných občanov je očakávané zvýšenie ich životnej úrovne (automaticky...), pripojenie sa k vyspelejšej západnej Európe a s tým spojená možnosť voľného pohybu po jednotlivých krajinách EÚ. V nedávnom prieskume – už neviem, od ktorej „renomovanej agentúry“ – zaznelo, že až 50 % respondentov má záujem vybrať sa za lepšie platenou prácou do niektorej z krajín EÚ. Priznám sa, že ma toto číslo dosť vydesilo a následne prinútilo vyjadriť sa k tejto téme.
Trend globalizácie ekonomiky je všeobecne známy. Keďže v súčasnosti sú firmy vďaka ekonomickej recesii nútené okresávať náklady, kde sa len dá, nie je prekvapujúce, že mnohé známe svetové firmy prepúšťajú tisíce zamestnancov a následne tú istú prácu zadávajú x-násobne menej platenému pracovníkovi niekde na opačnom konci zemegule. Americké a európske spoločnosti presúvajú svoje call centrá na Kostariku a do Južnej Afriky, výrobcovia aut a spotrebnej elektroniky presúvajú závody do Mexika a Číny. V Indii, Rusku a Číne vznikajú obrovské softvérové domy a vývojové centrá pre firmy ako Intel, Nortel, Motorola či Microsoft. Firmy si v týchto krajinách nechávajú robiť kompletné účtovníctvo, regrutujú z nich IT konzultantov, programátorov, architektov, grafikov. Matematika je jednoduchá: kým návrhárovi integrovaných obvodov v Silicon Valley treba platiť mesačne 7000 USD, rovnako kvalifikovaný inžinier (a možno ešte usilovnejší) v Indii sa uspokojí aj s 1000 USD mesačne. Kým architekt v USA čaká na výplatnej páske sumu aspoň okolo 3000 USD, jeho kolega v Bukurešti bude veľmi rád, keď mu na účet za rovnaký mesačný výkon príde aspoň 200 USD. Načo platiť jedného drahého programátora, keď za rovnaké peniaze firma získa piatich rovnako výkonných?
Fenomén globalizácie, samozrejme, nie je nový. Počas jej prvej vlny v priebehu uplynulých dvoch desaťročí sme boli svedkami odlivu jednoduchších služieb, ako výroba topánok, hračiek či lacnej spotrebnej elektroniky, do krajín Ďalekého východu. To, čo sa však deje v súčasnosti, je nový a kvalitatívne vyšší posun. Všetky profesie, ktoré sú postavené na znalostiach a spracovaní informácií, môžu byť zabezpečované z ľubovoľného miesta na zemeguli. Stačí, aby tam bola odborne vzdelaná a po anglicky hovoriaca populácia a dostatočne rýchly prístup na internet. Podľa odhadu Forrester Research by do roku 2015 malo z USA týmto spôsobom „odísť“ viac ako 3,3 milióna „bielogolierových“ pracovných pozícií a 136 miliárd USD vo výplatách! A čo to bude znamenať pre krajiny, ktoré zachytia túto druhú vlnu? Do roku 2008 by len sektor IT služieb mal pre Indiu vygenerovať export v hodnote 57 miliárd USD, zamestnávať 4 milióny ľudí a pomôcť hrubému domácemu produktu príspevkom 7 %.
Ak máte vyštudovaný niektorý zo žiadaných odborov a viete po anglicky, bude o vás záujem. Ale nemusíte si hneď baliť kufre a objednávať letenku. Pre vášho budúceho zamestnávateľa je výhodnejšie, aby ste zostali tam, kde ste, a namiesto seba posielali výsledky svojej práce. Necestujte do Silicon Valley, od roku 2001 tu klesla zamestnanosť o viac ako 20 %! Nebudú sa z vášho príchodu tešiť ani zamestnávatelia, ani zamestnanci, pre ktorých predstavujete potenciálnu hrozbu. Už teraz ich znervózňuje pokles platov. Kým starší softvérový inžinier v roku 2000 zarábal ročne okolo 130 000 USD, dnes dostane na výplatu „len“ 100 000. Kým bežný počítačový technik pred dvoma rokmi zarobil ročne 55 000 USD, dnes môže čakať o 20 000 USD menej. A to už je dôvod na nervozitu. Hovoríte si, že vy by ste pracovali aj za menej? OK, tak počítajte ďalej, ale berte do úvahy aj životné náklady, ktoré sú vonku podstatne vyššie ako u nás. A nezabúdajte na fakt, že keby sa prepúšťalo, budú prisťahovalci prví na rade, ktorí pôjdu z kola von.
Hovoríte, že nepotrebujete pracovať v odbore, ktorý ste vyštudovali? Ak vám stačí umývanie riadu alebo šoférovanie taxíkov, tak sorry, vám môj príhovor asi nepomôže. Len sa desím predstavy, ako sa budete pred úradom v práce tlačiť o lepší „flek“ s konkurenciou z Poľska či Rumunska a zaradíte sa tak popri Iraku, Iráne, Sírii, Libanone do západoeurópskej kategórie low-level „gastarbajtrov“...
Nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, myšlienka využitia druhej vlny globalizácie ekonomiky by mohla byť dobrým riešením pre značnú časť našej populácie aj z pohľadu jednotlivcov, aj celej krajiny. Budete pracovať doma v oblasti, ktorú ste vyštudovali, za väčšie peniaze, ako je v kraji zvykom, a pri nižších životných nákladoch ako v zahraničí. Keď sa tohto trendu nechytíme, využijú ho iné konkurenčné krajiny. A to by bola škoda.
Tak čo, ešte sa vám chce odchádzať za prácou do zahraničia?

Zaujímavé čítanie májového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 5/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

utorok 1. apríla 2003

PC REVUE

Viete, čo je veľkým problémom našej spoločnosti? To, že sme po skončení „zlatej éry“ socializmu neboli pripravení na nový spoločenský systém, na dravý kapitalistický trhový mechanizmus. Na to, že štát sa bude čoraz menej starať o osud jednotlivca, a ten, ak sa chce mať lepšie, bude musieť byť podnikavejší, schopný zobrať svoj osud do vlastných rúk. A samozrejme, na vznik triednej spoločnosti. Na to, že budú existovať vrstvy majetnejších ľudí, ale aj tých chudobnejších. Bohužiaľ, spoločenské vedomie, zdatne masírované médiami, nám predkladá iba jediný vzor správania sa, resp. jeho výsledok: jedinca, ktorý je úspešný, bohatý a najlepšie ešte aj slávny (o spôsobe, ako sa k tomuto stavu dopracoval, sa však hovorí už pomenej...). Médiá predkladajú ľuďom prototyp úspešných jedincov v podobe politikov, podnikateľov a mediálne známych „osobností“. A keďže nie každý môže byť bohatý ako Jozef M., politicky angažovaný ako Robert F. či fyzicky vybavený ako Zuzana B., tak vznikajú frustrácie, depresie a rozčarovanie. Samozrejme, že trochu preháňam, ale len s cieľom upozorniť na tento negatívny jav.
Pravda je, že ľudia prirodzene túžia po lepšom materiálnom zabezpečení, sociálnom zázemí a – nebojím sa povedať – až blahobyte J. Nie každý má však reálne možnosti svoj stav zmeniť, z čoho následne vzniká stres, nervozita a hľadanie nepriateľa, kto za to môže (najčastejšie si to, samozrejme, odnesie vláda). A nie všetci sa dokážu zmieriť s myšlienkou, že byť menej majetný vôbec nie je hanba, ale často je to otázka výberu životných hodnôt či preferencií. Vzorec úspešnosti a blahobytu, ktorý nám vnucujú médiá, je však pre nás, bohužiaľ, dôležitejší ako iné hodnoty, napr. zdravý rodinný život, správna výchova detí, čas na priateľov, prírodu, koníčky alebo osobný duchovný rast.
Uznávam, že staršia generácia na svojom osude už toho naozaj veľa nedokáže zmeniť a môže hrať len s tými kartami, ktoré jej boli rozdané. Tí mladší, ktorí majú „život ešte len pred sebou“, si môžu nalinkovať takú životnú dráhu, ktorá najviac vyhovuje ich predstavám. A pokojne nech sa v tých predstavách nachádza aj miesto pre úspech, uznanie či materiálne ohodnotenie. Často sa však stretávam
s ideológiou, „ako nerobiť, ale zarobiť“, v rámci ktorej nie sú až také dôležité prostriedky (pokiaľ sú aspoň ako-tak legálne) ako ciele: mať do troch rokov po skončení školy prvý bavorák, dom s bazénom či zlatú kreditku. Ja osobne i mnoho ľudí v mojom okolí sme však boli vychovaní v prostredí, ktoré nás viedlo k tomu, aby sme všetko robili tak dobre, ako len najlepšie vieme, a všetko ostatné už príde viac-menej samo. Treba získať vzdelanie, všímať si svet okolo seba, rozmýšľať, ako by sa to či ono dalo urobiť lepšie, a výsledok sa dostaví. Keď si pozriete success story naozaj úspešných jedincov, zistíte, že použili obdobný recept. Ľahké víťaz stvá jednoducho neexistujú.
A teraz sa dostávam k podstate tohto príhovoru. Je mi jasné, že PCR nemá takú mediálnu silu ako celoplošné televízie, ale rád by som vytvoril protiváhu príkladom tzv. úspešných jedincov. A ako? Pravidelným publikovaním success story osobností či firiem z IT branže v rámci PCR, ktoré sa svojou prácou, umom, šikovnosťou presadili nielen doma, ale prípadne aj v zahraničí. Uverejňovaním životných príbehov osobností či firiem, ktoré vytvárajú hodnoty. Ktoré predávajú vlastné SW či HW produkty, úspešne konkurujúce zahraničným riešeniam. Ktoré poskytujú moderné IT služby, participujú na medzinárodných výskumných či vývojových projektoch, reprezentujú Slovensko v zahraničných IT firmách či inštitúciách. A ktoré okrem profesijného ohodnotenia získali, pochopiteľne, aj určité materiálne výhody. Ale som presvedčený, že absolútna väčšina z nich (ak nie všetci) by potvrdila takú prioritu cieľov, akú som vám tu naznačil, t. j. že osobný úspech a materiálne ohodnotenie neboli cieľom ich úsilia, ale len dôsledkom niečoho iného.
Ak teda viete o niekom vo svojom okolí alebo vy sami môžete prezradiť svoj recept na úspech, kontaktujte ma na mojom maile. Radi poskytneme v PCR priestor aj v rámci pravidelnejšej rubriky. Možno tým pomôžete desiatkam či stovkám iných, ktorí hľadajú inšpiráciu či správne nasmerovanie do života. A to za menšiu námahu predsa určite stojí...

Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 4/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

sobota 1. marca 2003

PC REVUE

High-tech hračky sú hitom sezóny, to je heslo dňa. PC mánia pomaly opadáva, už nás nevzrušujú vyššie frekvencie procesora, väčšie kapacity disku či RAM. Našu pozornosť v súčasnosti priťahujú nové modely mobilov, digitálnych fotoaparátov, MP3 prehrávačov. Manažéri sa radi „predvádzajú“ pred kolegami s novými modelmi vreckových počítačov s pripojením na internet, teenageri fotia svoje priateľky fotoaparátom zabudovaným v mobile a posielajú ich kamarátom na „zhodnotenie“ (priateľky, nie mobily J) atď. Rozhoduje kvalita obrazu a zvuku, cool dizajn, pamäťová kapacita, možnosti prepojenia s inými „hračkami“ cez Bluetooth a ešte nejaký bonbónik navyše: zabudovaný GPS, merač tlaku a pulzovej frekvencie alebo iná „užitočná funkcia“... Hlavne nech to upúta pozornosť zákazníkov a informácie o prednostiach horúcej novinky sa už potom šíria ústnym podaním ako lavína. Ale veď tak to má byť, zákazníci majú svoje hračky, výrobcovia odbyt a opäť sa niečo deje. A navyše to má ešte iný pozitívny efekt: potichu sa tak pritiahne pozornosť širšej verejnosti k IT. A tá sa (nič netušiac) pomaly dostáva k počítačom, internetu, ku ktorému donedávna ešte pociťovala odpor či aspoň rešpekt.
Majú fotografie v digitálnom fotoaparáte a chcú si ich vytlačiť alebo poslať mailom príbuzným v Ame rike. Hmm, veď to možno nie je až také ťažké. Stačí pár kliknutí a – hurá! – viem tlačiť fotku. Pár klikov a mám vlastné mailové konto. Viem poslať poštu, môžem komunikovať s príbuznými a kamarátmi relatívne zadarmo. Dopočuli sa o možnosti získať zadarmo z internetu akúkoľvek hudbu, zistia si informácie, ako na to, a už veselo sťahujú. Či už evergreeny svojej mladosti, pretože nemôžu nikde zohnať verziu na CD (kto by už dnes chcel vinyl?), alebo aktuálne hity, pretože pre jednu pesničku sa im nechce kupovať drahé cédečko. No ale hádam to nebudem počúvať iba na PC reprákoch? Veď existujú napaľovačky, tak šup s tým na prázdne CDR, čo stojí len „dvacku“, veď je to také lákavé! A môžem to počúvať v domácej hi-fi zostave alebo v aute. Alebo si prehodím vybrané skladby do MP3 volkmena, mobilu či PDA, aby som mal svoju obľúbenú hudbu, aj keď idem na korčule alebo bicykel.
A to sa ich donedávna chytala náhla nevoľnosť, ak sa niekto v ich blízkosti začal baviť o bitoch a bajtoch. Dnes sa im IT dostávajú do rúk v podobe zaujímavých hi-tech hračiek alebo užitočných pomocníkov, bez ktorých si už často ani nevedia predstaviť každodenný život. Samozrejme, nie je reálne očakávať, že väčšina z nich takto naštartuje svoj hlbší záujem o IT, začnú si ešte viac rozširovať vedomosti a skúsenosti a stanú sa z nich minimálne pokročilejší používatelia PC. Ich záujem o počítače sa skončí na úrovni znalosti automatického odstránenia efektu „červených očí“ z digitálnych fotografií. Alebo napálením prvého cédečka s hud bou či filmom, bojujúc so zmiešanými pocitmi hrdosti z osobného víťazstva nad technikou a mo rálnou dilemou, či je to predsa len správne a či o päť minút nezazvonia pri dverách policajti či prepadovka z BSA či RIAA (keď nás už tie médiá tak strašia J)... Koniec koncov je to celkom prirodzené a je super, že sa práve takouto zábavnou formou podarilo aj u netechnikov vyvolať záujem o IT (hoci tí ani netušia, že tie IT sú vlastne stále v pozadí všetkých týchto hračiek). Máme nové hračky, tentoraz s označením high-tech (BTW: Američania ich označujú ako „gadgets“), tešíme sa na ďalšie modely, ešte farebnejšie, s ešte efektnejším dizajnom, výkonnejšie, s väčšou kapacitou a niečím cool navyše a život je opäť o niečo zaujímavejší J. A ešte je tu jeden efekt. Časť „niekdajšej“ laickej verejnosti bude predsa len chcieť ísť ďalej vo svojich vedomostiach, skúsenostiach z IT a práve toto bude cesta, vstupná brána, ako odstrániť pôvodné psychologické bariéry, odpor a nezá ujem. Nemusia to byť hneď lámači kódov či budúci adminovia, ale postačí, keď sa naučia, ako si pekne zalomiť text diplomovky či výročnej správy, v grafickom programe navrhnúť reklamný leták, vytvoriť vlastnú webovú stránku, brániť sa proti vírusom či zálohovať si dáta. A to je výborné. IT komunita sa nám takto bude neustále rozrastať. Hoci sa z nej takto stáva ešte členitejšia „triedna“ spoločnosť aj s malými náznakmi kastovníctva (kto ešte je a kto už nie je lamer?), dôležitý je výsledok. A tým je skutočnosť, že čoraz širšia časť populácie bude môcť využívať možnosti a výhody IT doma, v práci, škole, pri podnikaní, vzdelávaní čí zábave. Neznie to lákavo?


Zaujímavé čítanie marcového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 3/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

sobota 1. februára 2003

PC REVUE

„Ach, tá nešťastná informatizácia Slovenska!“ povzdychnem si vždy, keď sa dostanem do diskusie na túto tému. Celá séria IT konferencií z jesene minulého roka sa intenzívne snažila niečo v tejto oblasti podniknúť, ale ako sa dalo dopredu očakávať, bohužiaľ, bez podstatného výsledku. Treba však dodať, že najmä vzhľadom na absenciu kompetentných zástupcov zo strany štátu. Počas nekonečných panelových diskusií sa preberali do vyčerpania tie isté témy, tie isté známe fakty, tie isté východiská a zhruba aj závery. Informatizácia je potrebná, súčasný stav nie je v poriadku a treba s tým niečo robiť.
Pokúsme sa o vlastnú mikrorekapituláciu. Občania sa dožadujú dostupnosti prostriedkov a služieb IT, firmy pôsobiace v tejto oblasti sú pripravené s dodávkami a prípadnou pomocou, ale štát nemá jasno, čo sa od neho čaká, aká je jeho úloha a ako chce či môže tento proces podporiť. V oblasti vybavenosti domácností, podnikov či úradov počítačmi, softvérom a pripojením do internetu zaostávame za okolitými krajinami. Rovnako tak v úrovni počítačovej gramotnosti obyvateľstva či aspoň všeobecnom povedomí o možnostiach a výhodách využívania prostriedkov IT. Rovnako tak zaostávame v oblasti dostupnosti užitočného či zaujímavého obsahu či služieb postavených na IT. Dynamika nášho rastu v oblasti IT pritom nedáva predpoklad na dobehnutie okolitých krajín, nehovoriac o západnej Európe, Severnej Amerike či ázijských krajinách.
Občania by informatizáciou spoločnosti získali nové možnosti čerpania informácií, komunikácie, vzdelávania, zábavy, hľadania si práce, dorozumievania sa s úradmi, atď. Ako môžu informatizácii pomôcť? V dosť obmedzenej miere – najmä vyvíjaním spoločenského tlaku prostredníctvom médií a občianskych združení či dennodenným osobným kontaktom s úradmi či vo svojom blízkom okolí formou „evanjelizácie“.
Firmy pôsobiace v oblasti IT majú záujem o informatizáciu najmä z dvoch dôvodov. Prvým je ten, že poznajú potenciál možností využívania IT a vedia, kde všade a čo všetko by mohli pomôcť riešiť – od úspory nákladov cez efektívnejšie riadenie až po celkové zrýchlenie všetkých logistických procesov na úrovni štátnej či verejnej správy. A chcú svoje skúsenosti, expertízu, kontakty, možnosti ponúknuť tomu, kto by ju mohol v procese informatizácie spoločnosti potrebovať a aj využiť, teda štátu. Problém je v tom, že ponúkaná ruka sa nestretá s ohlasom. Druhým dôvodom je prirodzená vidina biznisu. Pokiaľ by sa proces informatizácie naozaj rozbehol, priniesol by so sebou nové projekty, a teda nové obchodné príležitosti. Firmy sú pripravené s dodávkami aj s pomocou, a ako na jednej konferencii vyhlásil riaditeľ istej IT firmy, „stojíme v štartovacích blokoch a čakáme na výstrel, ale nemá nás kto odštartovať“. Ako inak by IT firmy mohli procesu informatizácie pomôcť? Aj tým, že by sa združili v jedinom reprezentatívnom profesijnom združení, ktoré by zastupovalo absolútnu väčšinu firiem pôsobiacich v IT. Vytvorením príslušných akčných orgánov od odborných IT sekcií cez právne, mediálne až po lobistické by sa vytvorila sila, ktorú by si už zástupcovia štátnych inštitúcií nemohli dovoliť prehliadať. To však naráža na tradičnú neschopnosť nás Slovákov vzdať sa určitej autonómie a združiť sa v záujme spoločného cieľa.
Štát má na informatizáciu štátnej správy tie isté dôvody ako hociktorý iný komerčný podnik: zefektívnenie celkovej činnosti, úspora nákladov, zrýchlenie všetkých procesov atď. Hoci proces informatizácie štátnej správy prebieha, možno v ňom badať značnú nekoncepčnosť, nekompatibilitu IS jednotlivých úradov a netransparentnosť výberových konaní na dodávky IT. Druhý pilier informatizácie, t. j. celej spoločnosti, by v prvom momente možno nedosiahol hmatateľné výsledky, ale sekundárne by sa prostriedky mnohonásobne vrátili. A pritom podpora zo strany štátu nepredstavuje len oblasť priamych investícií, ale aj oblasť daňových úľav, úpravy odpisov, regulácie cien služieb atď. Zjednodušenie komunikácie občanov s úradmi, rozvoj teleworkingu či dištančného vzdelávania by následne priniesli efekty v rôznych ďalších oblastiach (úspora nákladov, vyššia zamestnanosť, vzdelanosť, kvalitnejšie spektrum profesií atď.), ktoré by si k volebným úspechom veľmi rada pripísala každá vládna garnitúra. To by však muselo zo strany kompetentných vládnych úradníkov existovať pochopenie pre vec IT. No doteraz ani jedna vláda neprejavila v tejto oblasti príslovečnú štátnickú múdrosť. Dá sa očakávať, že štát začne konať až na tlak EÚ alebo s vidinou získania grantových prostriedkov z fondov EÚ.
Doteraz nejestvuje vykonateľná štátna stratégia informatizácie spoločnosti, neexistuje analýza súčasného stavu, programový cieľ či aspoň rámcový projekt. Politici sa informačných technológií boja ako kôň stretnutia s konskou salámou, nerozumejú im (presnejšie ich potenciálu a možnostiam) a pri téme o informatizácii sa tvária, akoby ste sa im prihovárali esperantom (čerpám z vlastnej skúsenosti).
Všetkým zainteresovaným v procese informatizácie nezostáva nič iné ako v rámci svojich možností robiť, čo sa dá, evanjelizovať, a pokiaľ to je možné, spojiť svoje úsilie s inými na dosiahnutie spoločného cieľa. (Viem, že takýto záver vyznieva ako fráza, ale je to pravda a nič vtipnejšie ma nenapadlo... J)

Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 2/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný

streda 1. januára 2003

PC REVUE

Od prvého čísla v novom roku sa očakáva bilancia toho minulého a predikcia toho, čo sa bude diať v tom nasledujúcom. Neušetrím vás toho ani tento rok J, tak sa do toho pustime.
Podľa analyticko-prognostických agentúr by si svetové IT firmy po dvoch ťažkých rokoch stagnácie konečne mohli vydýchnuť a dočkať zlepšenia. Rok 2002 pritom viaceré z nich označujú ako najhorší v histórii IT, keď celkový obrat klesol o 3 %, čo v porovnaní s dvojcifernými nárastmi, ktoré IT priemysel bežne dosahoval počas predchádzajúcich 20 rokov, predstavuje pre firmy značný otras. Najväčšiu „zásluhu“ na tom má stagnácia predaja PC a sieťových produktov, konsolidácia telekomunikačného sektora a ani trh so službami, ktorý v súčasnosti generuje jednu tretinu príjmov v IT priemysle, sa minulý rok nemal čím chváliť. Prepad v obrate sa pohyboval v rozpätí 7 – 9 %. Okrem poklesu hodnoty akcií high-tech sektora sme to mohli registrovať aj lavínou bankrotov, akvizícií a dramatických škrtení výdavkov.
Na tento rok „prorokujú“ analytici nárast vo výške 4 – 6 %. Súčasne však varujú pred prehnanými očakávaniami v súvislosti s celosvetovou politickou a hospodárskou situáciou (napr. vojna v Iraku). Aj v takom prípade by však IT trh mal rásť, hoci iba o neduživé 2 %. Generátorom rozmachu IT sektora by mali byť zvyšujúca sa popularita bezdrôtových technológií, konvergencia PC techniky a domácej spotrebnej elektroniky. Vo svete podnikových IT by to mohlo byť výraznejšie využívanie outsourcingu, úsilie firiem o lepšiu ochranu podnikových dát pred katastrofickými udalosťami typu povodne, teroristického útoku či požiaru, tesnejšie previazanie vnútropodnikových procesov s IT, schopnosť vydolovať z podnikových údajov čoraz viac súvislostí a predikovať budúce stavy. Vzhľadom na čoraz starostlivejšie sledovanie vnútorných nákladov sa začnú podniky zaujímať aj o flexibilnejšie využívanie vlastných informačných infraštruktúr či technológie sprístupnenia výpočtových zdrojov od tretích strán na po žiadanie, čím sa výpočtové zdroje stanú rovnakým spotrebným tovarom ako elektrina či pitná voda.
Poďme však späť na Slovensko. Miernou zmenou by mohlo byť uplatňovanie zníženej 20 % DPH na tovar a niektoré služby. Niektorí predajcovia však už dopredu signalizovali, že zachovajú koncovú cenu s DPH, čím si aspoň dočasne prilepšia predaj o pár percent. Hmmm, aj takto sa dá robiť biznis... Od začiatku roku by sme sa mali pohybovať v plne liberalizovanom telekomunikačnom prostredí. O tom, že to fakticky nepocítime, vieme už dávno. Pokiaľ trojuholník ST – regulátor – alternatívni operátori nedospeje k dohode ohľadom prístupu k miestnym vedeniam či vzájomného prepojenia sietí, nemôžeme očakávať nižšie mesačné účty ani za hlas, ani za dial-up pripojenie na internet. V prvom kvartáli by sa mohla konečne spustiť odložená prevádzka ADSL. Či sa to naozaj stane, je však ešte stále otázne. Ostatné technológie a riešenia na preklenutie problému poslednej míle sú pre nepodnikovú klientelu cenovo alebo technologicky príliš náročné. UPC s internetom po kábli zaujalo vyčkávací postoj, 2,4 GHz pásmo pre WiFi je prepchaté. Alternatívy ako dvojcestné pripojenie cez satelit, GPRS alebo HSCSD sú zaujímavé, ale zatiaľ iba pre podnikovú klientelu. Na druhej strane je prekvapujúce, prečo sa nerozbehlo vo veľkom pripájanie skupín domácností (napr. v panelákoch) či menších firiem na pripojenie zdieľané kapacitne aj cenovo. Mohol by to byť celkom zaujímavý biznis, hoci logisticky dosť náročný. Na pevné a lacné pripojenie do internetu si teda ešte chvíľu počkáme. Nárast penetrácie internetu totiž čaká jednoznačne na spustenie ADSL.
Pokračovať bude dlhoročný trend znižovania cien a zvyšovania výkonnosti „železa“. Kúpiť výkonovo slabý počítač už vlastne ani nebude možné. A ceny sa dostávajú na úroveň, keď už niet na čo čakať. Podobný trend možno vidieť pri CRT monitoroch, tlačiarňach atď. Sledovať vývoj cien skenerov už napríklad dávno stratilo zmysel. Technologický vývoj v týchto produktoch sa dostal na úroveň, keď nový model prináša len minimálne zvýšenie úžitkovej hodnoty. Pozornosť by sme mali nasmerovať do oblasti LCD monitorov, digitálnych fotoaparátov, vreckových počítačov, tabletov, mobilných telefónov či digitálnych projektorov, kde sa budú odohrávať interesantné zmeny z hľadiska technológií, ale najmä cien.
Do väčšej pozornosti sa dostane prepojenie sveta PC a domácej spotrebnej elektroniky, o svoje miesto sa začnú hlásiť inteligentné domáce spotrebiče, prvé použiteľné domáce roboty, hoci zatiaľ len v podobe produktov pre horných desaťtisíc.
Témami, o ktorých sa bude hovoriť, budú ochrana súkromia pred nevyžiadanou reklamou, pred vírusmi a ne oprávnenými vstupmi do počítača, anonymita na internete, legálny prístup k on-line hudbe a filmom, interaktívna zábava atď. Tento rok by mohol znamenať aj výraznejšie presadenie sa Linuxu vo svete desktopov a serverov. Podrobnejšie sa technologickým víziám na tento rok venujeme v nosnej časti tohto čísla, dúfam, že sa vám bude páčiť.

Úspešný nový rok vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 1/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný