štvrtok 1. júla 2004

PC REVUE

Určite mnohí z vás dôverne poznajú tento denný kolobeh: cesta do práce v rannej špičke, maily, dokumenty, projekty, mítingy a porady až do večera, bežný nákup po ceste domov, čas pre rodinu (manželka, deti, pes), neskorá prihrievaná večera, drobné domáce práce (kedy konečne vymeníš tú žiarovku?!), a ak zostane čas, ešte nočné vybavovanie zvyšnej pracovnej agendy na domácom počítači. A sem-tam do toho vpadne ešte nejaká tá služobná cesta, večerná spoločenská akcia, nevyhnutný šport na udržanie kondície na základe odporúčania z nedávnej preventívnej zdravotnej prehliadky (sledujete si cholesterol?). Keď vám váš napätý pracovný časový plán nabúra nepredvídateľná fluktuácia (neohlásená návšteva či problém s autom), tak si zúfate, že deň má iba 24 hodín. A ráno vstávate opäť so spánkovým deficitom a dúfate, že ho dobehnete cez víkend, nevediac, že vám vaša polovička už zorganizovala návštevu svokry... Takto to ide deň po dni, až príde kríza stredného veku a vo chvíľke momentálnej depresie zhrozene bilancujete doterajší život a pýtate sa sám seba, či ste nastúpili do správneho vlaku, či celý život je naozaj vyplnený len opakujúcimi sa pracovnými rituálmi a na háňaním sa. Odpoveď pre väčšinu z nás znie: Áno, je. Samozrejme, že trochu preháňam, ale možno ani nie až tak veľmi. Koniec koncov na vyliečenie sa z ťažkých životných filozofických otázok postačí poriadna „reset párty“ a ide sa ďalej. Chcem vám však pomôcť, keby vás to nabudúce znovu prepadlo. Samozrejme, je odo mňa priveľmi trúfalé snažiť sa o to na ploche asi 5000 znakov. Ale skúsme a pozrime sa na to spoločne cez ekonomickú kategóriu, ktorá má názov pridaná hodnota. Narodili sme sa na tento svet s určitými danosťami (tí talentovanejší), v rodine sme k tomu dostali výchovu (tí šťastnejší) a v škole vzdelanie (tí usilovnejší). Užívame si svoj život s dennodennými výhrami a prehrami, prekonávame bežné problémy a prekážky, zbierame skúsenosti a naším zmyslom života (ak opomeniem filozoficko-náboženský rozmer) je – teda aspoň podľa mňa – využívanie všetkého dobrého, čo sa v nás naakumulovalo za tie roky od narodenia, a pridávanie k tomu svojej vlastnej osobitosti, invencie, kvality. Nazvime to pridanou hodnotou. Môže ňou byť naša každodenná bežná neviditeľná práca, ktorá sa však v spojení s výsledkami práce iných kolegov pretvorí napr. do inovatívneho algoritmu či moderného softvérového riešenia. Do naprojektovania netradičného inžinierskeho postupu, do vybudovania silnej firmy, značky, produktu, ktorý sa dokáže presadiť aj v ostrej zahraničnej konkurencii. Do výsledkov, ku ktorým sa budete hrdo hlásiť. Umelci, športovci, vedci majú, samozrejme, iný druh pridanej hodnoty, výsledky, ku ktorým sa hlásia, o ktoré sa môžu oprieť. A iný má predavačka, ktorá je k vám milá, poradí vám či pomôže. Pridaná hodnota však nemusí mať „len“ takýto pracovný rozmer. Môže ňou byť už len vaša samotná osobnosť, to, že sa ľudia vo vašej spoločnosti dobre cítia, že z vás čerpajú pozitívnu energiu, optimizmus, dobré rady či inšpiráciu. Môže ňou byť to, že napriek súčasným trendom dokážete vybudovať fungujúcu rodinu. Že dokážete poriadne vychovať svoje deti (ťažká úloha, ale dosť veľká miera pridanej hodnoty!). Že vďaka svojim fyzickým či finančným možnostiam dokážete pomôcť niekomu, kto je na pomoc iných odkázaný, atď., atď. Nemusíme si budovať svoje celoživotné pracovné „megapomníky“, aby sme sebe či svetu dokázali, že naša existencia bola dôležitá a prínosná. Koniec koncov málokomu sa to aj pri najlepšej snahe podarí. Stačí, keď si osvojíme nový pohľad na to, čo je a čo nie je dôležité, a budeme si budovať malé každodenné „pomníčky“ pridanej hodnoty na všetkých frontoch svojho života, a je to. Potom vás nejaký odchod do dôchodku určite nezlomí (ako sa to stáva v súčasnosti), pretože ho prežijete v spoločnosti a pod ochranou svojich malých „pomníčkov“. Keď teda budete nabudúce v pondelok ráno s veľkou nechuťou po víkende vstávať ráno do práce, keď budete otrávení z nikdy sa nekončiaceho prílivu mailov, keď budete zničení z vyčerpávajúceho kódovania, z otravných zákazníkov, spomeňte si, že to nerobíte ani pre uspokojenie šéfa, ani pre udržanie si zákazníka, ani pre vyššie odmeny, ale sami pre seba. Pre vyššiu pridanú hodnotu. Pre radosť zo života.

Zaujímavé čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 7/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný