pondelok 1. marca 1999

PC REVUE

Známi z počítačovej branže sa ma pýtajú, čo si myslím o tom, aký bude biznis tento rok. Hoci zo všetkých strán zaznievajú skôr pochmúrno-pesimistické nálady a predpovede, snažím sa im dodať trochu nadšenia, optimizmu, rád, ako na to, a presviedčam ich, že to možno nebude až také zlé. Nie som si však istý, či nepresviedčam len ich, ale tak trochu aj seba.
Hoci naozaj neočakávam zásadné zlomy, v niektorých oblastiach a dokonca konkrétnych firmách sa obávam výrazných prepadov, veľkých prekvapení a sklamania na konci finančného roku. Pravdepodobne dôjde k spomaleniu rastu, možno aj k poklesu a je dosť možné, že prvá polovica roku nebude veľmi slávna. Môžeme očakávať pokles predaja „železa“. Situáciu, naopak, môže vylepšiť nárast predaja softvéru a služieb. Celkovú bilanciu môže, ale nemusí zachrániť koniec roka. Veľkou neznámou zostáva postoj slovenských firiem v otázke príprav ich informačných systémov na rok 2000 (ak už nie je neskoro). Nejasný je aj časový horizont príchodu očakávaných zahraničných investorov, ktorí by do slovenských podnikov mohli priniesť okrem osvedčených systémov riadenia aj prostriedky na nákup technológií a infraštruktúry. Domáce zdroje v súčasnej situácii veľa vody nenamútia. Štátna správa bude tento rok škrtiť výdavky do IT, množstvo veľkých podnikov má problémy so zabezpečením základnej prevádzky a na investície do IT ani nepomýšľa. Máme tu ešte domácich používateľov, ktorí sami osebe negenerujú veľký zisk, kupujú lacné počítače, softvér si „zháňajú“ pod rukou a zo služieb sú ochotní platiť maximálne tak pripojenie do internetu. Zostávajú malé a stredné podniky, ktoré síce predstavujú najväčší potenciál rastu, ale vyžadujú si veľkú starostlivosť, osvetu a celkovo iný prístup (na ktorý naše veľké počítačové firmy nie sú zvyknuté, pripravené a do tohto segmentu sa im veľmi nechce).
Rozmýšľal som preto, ako by sa dalo z uvedenej situácie dostať. Hľadal som nejaké prekvapujúco jednoduché riešenie, skratku, ktorá by nás zdvihla na úroveň vyspelejších krajín. Premýšľal som, ale nič prevratné ma nenapadlo. Nijaká skratka neexistuje. Nezostáva nám teda nič iné ako sa vybrať tou istou cestou ako ostatní a radšej ešte pridať do kroku, lebo zaostávame. Cestou, ktorá vôbec nie je atraktívna, no je jediná možná. (Ako by povedal básnik: „Naspäť cesta nemožná, napred ísť sa musí.“) Obávam sa, že keď začnem na nasledujúcich riadkoch vymenúvať „budovateľské“ heslá, ktoré by nás mali sprevádzať na tejto pomyselnej ceste, vystavujem sa riziku vypískania. Rád to však znesiem, dúfajúc, že aspoň pár percentám z nás tým trochu vstúpim do duše.
Najväčšou prekážkou, ktorú musíme prekonať, je zmena nášho individuálneho myslenia. Ak sa to nezmení, nečakajme ani zmenu celej spoločnosti. Takže: prestaňme konečne plakať a sťažovať sa. Prestaňme sa neustále „rýpať“ v komplexoch a problémoch. Prestaňme podvádzať sami seba a svoje okolie. Buďme pracovitejší a zodpovednejší. Buďme trpezlivejší a vytrvalejší. Buďme praktickejší. Buďme vnímavejší. Buďme, buďme, buďme…
Tento odsek som začal potrebou morálno-charakterovej zmeny myslenia, ukončím ho druhou, takisto nesmierne dôležitou potrebou, a to potrebou odborného rastu. Jednou z vecí, ktorú treba v tejto krajine zmeniť (a to sa už týka našej branže), je úroveň počítačovej vzdelanosti, povedomia, IT kultúry. A preto pokračujem v budovateľskom tóne:
Investujme do svojho vzdelania, zvyšujme si odbornú kvalifikáciu, študujme odbornú literatúru, učme sa používať nové technológie, experimentujme. Ale nebuďme len zahľadení do seba a do svojej odbornosti. Rozprávajme sa o odborných problémoch, vymieňajme si názory, využívajme svoje vedomosti v praxi. Sledujme udalosti okolo seba, dianie vo svete počítačov na Slovensku, v okolitých krajinách, v západnej Európe, v USA (je to veľmi poučné). Pozorujme, ako sa úspešne (hoci vôbec nie ľahko) robí biznis vo vyspelejších okolitých krajinách. Prestaňme už rozprávať a poďme konečne robiť.

Zaujímavé čítanie vám praje
Martin Drobný

PC REVUE 3/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný