piatok 28. januára 2011

QUARK

Milí priatelia,

pred časom ma život zavial na malý ostrov uprostred Indického oceánu. Zažil som tam školenie, o akom sa mi ani nesnívalo. Mal som čo robiť, aby som nestratil sebaúctu, ktorú si v tomto komplikovanom svete len horko-ťažko pestujem. Bombardovaný denne správami o významných udalostiach, akými je napríklad stavba usadlosti, čo sa dá odfotografovať len z lietadla alebo o jazde nášho podnikateľa vo svojom automobile Maybach so sprchou na ceste do Prahy, zavítal som do celkom iného sveta.


Bol to neveľký ostrovček, široký vari kilometer. Vstúpil som naň s prežitými, ale predsa len niekde tlejúcimi predstavami, že idem medzi divochov. Keď som odchádzal, uvedomil som si, že je všetko inak. Na ostrove žijú menší, no veľmi pekní ľudia tmavej pleti, ktorí sa tradične obliekajú. Mladí aj starí. Ako všade, aj tu zasiahla móda, a tak niektorí muži i chlapci nenosia sukne, ale moderné oblečenie – košeľu a nohavice. Dievčatá a ženy majú oblečené pestré a zaujímavé dlhé šaty. Ako sa patrí v moslimskom svete, krásne dlhé čierne vlasy majú zakryté, ale nie všetky. Sú upravené a pôvabné. Cudzinca vítajú s úsmevom a pozdravom. Nepamätám sa, či som niekedy každú hodinu, možno päťdesiatkrát za deň zdravil okoloidúcich. Verte, bolo to naozaj príjemné. Ďalej ma prekvapili elektrické motocykle, na ktorých jazdila mladšia generácia. Prečo elektrické? Odpoveď som síce predpokladal, no netušil som, že to tu nájdem. Ekológia! A potom nasledovali lekcie z ochrany prírody, efektívneho využívania energetických zdrojov, bezodpadového hospodárstva. Množstvo krokov, ktorými zveľaďovali po predkoch zdedenú prírodu, viedli k jej minimálnemu poškodzovaniu civilizáciou a predstavovali dokonalú symbiózu človeka a prírody. A to tu mali káblovú televíziu, mobilný signál a ďalšie vymoženosti modernej spoločnosti.


Keď som opúšťal ostrov a z loďky som videl krásne tmavé detváky, ako sa naháňajú na brehu neuveriteľne čistého a ľuďmi nezdevastovaného mora, uvedomil som si, že niečo na tých divochoch bola predsa len pravda. Tu žijú milí a múdri ľudia, čo dobre vedia, že sa musia o svoj domov starať. A tí divosi sme my ostatní! V New Yorku, v Moskve aj v Bratislave či v Bonne a inde na svete, kde more brutálne zaplavujeme ropou, spaľujeme obrovské množstvo fosílnych palív, vymýšľame nezmysly, ako je predaj priemyselných emisií a radostne aplikujeme mnohé ďalšie likvidačné technológie. A myslíme si, že sme tí múdri!


Našťastie, existuje dosť vzorov pre nás a kto bude chcieť, alebo sa bude musieť vrátiť po rozum, má kam ísť.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 1/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný