pondelok 1. mája 2000

PC REVUE

Čo Gordon Moore asi netušil

Keď pred časom Athlon prekonal historickú hranicu 1 GHz a Intel ohlásil koniec výroby niektorých modelov PII-ky, bol to určitý zlom, ktorý ma prinútil krátko sa nad touto skutočnosťou pozastaviť. Celá doterajšia éra PC bola totiž poznamenaná hladom po výkone. Večne sme čakali na ďalšiu, novšiu generáciu procesorov s vyššou taktovacou frekvenciou, aby nové verzie našich aplikácií bežali aspoň tak rýchlo ako s tou predchádzajúcou. No práve inštalácia novej verzie soft véru často znamenala dôvod na výmenu starého „železa“.
Zdá sa však, že situácia sa začína meniť. Pre štandardné potreby absolútnej väčšiny používateľov, medzi ktoré patria kancelárske aplikácie (mimochodom, ich funkcionalita často prekračuje reálne potreby 90 % používateľov), surfovanie po inete či spracovanie elektronickej pošty, už ďalší nárast výkonu nie je až taký potrebný. Dá sa vystačiť so súčasnou generáciou procesorov, a to dokonca už aj z kategórie low-endu, ktorý je low-endom len preto, že pomalšie procesory sa už jednoducho nevyrábajú. Výnimku tvoria azda len hry, 3D vizualizácia, systémy virtuálnej reality atď. Pre bežné desktopové aplikácie už nie je po prvýkrát v histórii PC potrebné ďalšie zvyšovanie výkonu. Na to, aby znovu vznikla požiadavka radikálneho upgrade, zatiaľ chýba nová forma využitia PC, ktorá by bola jednak masovo žiadaná, jednak výkonovo mimoriadne náročná. Takou aplikáciou by podľa veľkých softvérových firiem mohlo byť napr. rozpoznávanie hlasu, umožňujúce hlasom ovládať počítač či diktovať listy. Mám však o tom dosť silné pochybnosti, klávesnica mi osobne aspoň zatiaľ vyhovuje lepšie.
Po prvýkrát mám dojem, ako keby vývojári softvéru trochu zaostávali za svojimi hardvérovými kolegami. To však nič nemení na skutočnosti, že výrobcovia procesorov budú aj naďalej pokračovať v doterajšom súperení, ktorého výsledkom bude, že dnešné high-end generácie procesorov sa o nejaký čas stanú lacným low-endom. Zákon pána Gordona Moora bude z technickej stránky platiť určite ešte dlhý čas. Nie som si však istý, či sa rovnako dynamicky bude vyvíjať aj krivka záujmu spotrebiteľov o stále výkonnejšie zostavy. Tí sa totiž môžu povzniesť nad morálnym zastarávaním ich výkonovo bohato postačujúcej zostavy. Neviem, či toto môže spôsobiť krízu PC priemyslu, ale ak si vypočujeme hlasy analytikov predpovedajúcich, že budúca vlna záujmu spotrebiteľov bude smerovať skôr k jednoduchším nonPC zariadeniam, k internetovým terminálom, k hybridom spotrebnej či domácej elektroniky a počítačov, mobilných telefónov a vreckových počítačov, získame dojem, že výrobcovia procesorov sa budú musieť asi už čoskoro poobzerať po nových segmentoch trhu.
Možno sa však mýlim a používatelia sa budú správať ako praví konzumenti a budú kupovať stále výkonnejšie zostavy, hoci prakticky budú schopní vyťažiť len mizivé percento ich reálneho výkonu. Možno sa onedlho objaví super nápad, mimoriadne populárna aplikácia či technológia, ktoré sa budú kontinuálne dožadovať stále vyššieho výkonu. Osobne si však skôr myslím, že doterajší model neefektívneho nekonečného upgradovania je prežitý a už čoskoro sa musí objaviť iný model držania tempa s pokrokom. Neviem, či to bude zdieľanie výkonu po lokálnej alebo miestnej sieti, kupovanie si strojového času v supervýkonných serveroch atď., nechajme sa prekvapiť. Nerád by som však zažil také prekvapenie, keď by nám nadbytočný výkon „prerástol cez hlavu“. V spojení so softvérovými technológiami obsahujúcimi prvky umelej inteligencie so zabudovanou vlastnosťou samoučenia nám môže vzniknúť neovládateľný, nekontrolovateľný informačný „supersystém“, ktorý sa vďaka pripojeniu na „nervovú“ sieť internetu stane gigantickým „živým“ organizmom. Zdá sa vám, že som si príliš pustil fantáziu na „špacír“ a že som sa dostal prihlboko do sféry sci-fi? Kiežby... Nepríjemné na tom je, že s takouto víziou prichádzajú aj tí najkompetentnejší z výskumných a vývojových laboratórií. Nám ostáva len dúfať, že naši inžinieri nezabudnú do najnižších úrovní „vedomia“ svojich budúcich projektov zakomponovať známe tri robotické zákony klasika sci-fi – Isaaca Assimova...

Zaujímavé čítanie májového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 5/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný