pondelok 28. marca 2011

BC MOBIL & TECHBOX

ANDROID OVLÁDOL TRH

Pamätáte si na prvé Android smartfóny? Na Slovensku sme sa k nim dostali až začiatkom roka 2009. Boli nenápadné a málokto sa odvážil vyskúšať ich. Väčšina prvých majiteľov z nich však bola nadšená. Za posledné dva roky sa stal z neznámeho zeleného robota fenomén. Ako je vôbec možné, že predbehol tak všetkým známe operačné systémy ako Symbian alebo Windows Mobile? Bude to otvorenosťou a neustálymi inováciami, ktoré sú viditeľné. Navyše mu výrobcovia verili a on sa im odplatil. Dnes Android valcuje trh smartfónov, čo bolo vidieť i na kongrese MWC 2011 v Barcelone, ktorého sme sa s našou redakciou zúčastnili. Kto nemal na stánku Android zariadenie, akoby tam ani nebol. Navyše Google dobre načasoval uvedenie najnovšej verzie Android 2.3 Gingerbread či Android 3.0 Honeycomb pre tablety. Áno, aj svet tabletov ovláda, resp. už ovládol Android. Snáď jediným výrobcom, ktorý neustále odoláva je Nokia. Jej Symbian nestihol nástup dotykových telefónov, navyše platformy ako MeeGo či Maemo sú už tiež odsúdené na zánik. Nokia však ide proti prúdu. Oznámila totiž spoluprácu s gigantom Microsoft, ktorý minulý rok uviedol operačný systém Windows Phone 7.

Už čoskoro by sme sa mali dočkať zariadení Nokia Windows Phones. Tešíte sa? Osobne si myslím, že keby dnes Nokia predstavila Android smartfón, nestíhala by ho vyrábať. Nokia sa však chce odlíšiť, navyše Microsoft potreboval pre svoj operačný systém silného partnera. Nokia ním rozhodne je. Ostáva nám len dúfat, že ohlásená spolupráca prinesie očakávané ovocie a nebude krokom späť, to by Nokia mohla veľmi rýchlo prísť o svoju pozíciu jednotky na trhu. Na tú si už brúsi zuby Samsung, ktorý pochopil, odkiaľ fúka vietor. Minuloročnú plánovanú vlajkovú loď Samsung Wave s vlastným OS bada poslal do ústrania a pýšil sa radšej modelom Samsung Galaxy S s OS Android, ktorý si svoj úspech naplno užíva doteraz. Najviac však Android pomohol HTC. Dokonca i na Slovensku patria telefóny HTC s OS Android k tým, po ktorých ľudia túžia. Ako inak si vysvetliť suverénne víťazstvo HTC smartfónov Desire Z, Desire HD či Wildfire v ankete Mobil roka 2010. Ľudia milujú Android a nemáme im to za zlé. Google aj s Apple (iPhone s iOS) zmenili náš pohľad na mobilné telefóny, dnešný svet patrí smartfónom.

PS: Kto z vás čítal editorial v predchádzajúcom vydaní? Veľmi rád by som sa pochválil, že zľava na ceste už dorazila. Orange však medzičasom modernizoval svoj fakturačný systém a oznámil mi, že miesto elektronickej faktúry dostanem faktúru poštou. Tá je však taktiež niekde na ceste, zato mi prišlo avízo o nezrealizovanej platbe z môjho bankového účtu. Myslím, že suma približne 16-násobne vyššia ako moja bežná platba, ktorú si môj súčasný operátor chcel zúčtovať, si žiada jedno veľké vysvetlenie! Podľa infolinky operátora som presurfoval gigabajty dát. Keďže si sledujem svoje prenesené dáta doslova na kB, považujem to za pokus operátora o ďalší zlý žart.

Príjemné čítanie vám želá
Roman Calík

BCMOBIL & TECHBOX 3-4/2011 Editorial
Autor: Roman Calík

QUARK

Milí priatelia,

aj nedávny poplach spôsobeným objavom dioxínov vo vajíčkach i v mase nás utvrdil v presvedčení, že sa potravinársky priemysel poriadne zmenil. Dôležitejšie než nasýtiť národy je preň vysoká finančná výnosnosť, ktorá prináša obrovské riziká. Ľudské telo mnoho znesie a je spôsobilé spracovať aj nie kvalitné produkty. Skrátka, človek naozaj dokáže všeličo akceptovať. Tento poznatok bez škrupúľ využívajú najmä niektorí obchodníci i potravinári. Ani radšej príliš nepátram, čo všetko sa dostáva na tanier. Veď ako nazvať známy a obľúbený výrobok, ktorému po desaťročia hovoríme párky, ak obsahujú len 21 % mäsa? Radšej si nepredstavujem, čo okrem múky tvorí zvyšok výrobku. Blíži sa čas ktorý pripomína film Krídelko alebo stehienko z roku 1976, kde komik Louis de Funes ako továrnik priemyselne vyrábal ryby či hlávkový šalát? Dnes naozaj nevedno akú kvalitu majú potraviny. U nás doma, či v zahraničí. A mimochodom, najlepšie sa vraj loví v mútnych vodách, preto sa postupne pri mnohých výrobkoch likvidujú identifikačné údaje a nastupujú praktiky dobre premyslenej anonymity. Nemožno ich ani komentovať. Čo myslíte prečo sa kurence z Poľska odvezú do Maďarska, prebalia sa (to sa môže opakovať aj v inom štáte) vznikne nový výrobca a dodávateľ, ktorý volil zdanlivo nezmyselné kroky no ktorý dobre vie prečo to robí. Navyše sú výrobcovia, ktorí vďaka národnému pôsobeniu produkujú potraviny rozličnej kvality. Je vážne podozrenie že u nás prichádzajú na trh ich výrobky v horšej kvalite ako u solventnejších a prosperujúcejších susedov. Dobre sa to dá vidieť, ak si kúpite v tom istom obchodnom reťazci rovnaký značkový výrobok u nás a v susednom Rakúsku. Rozdiel v chuti i konzistencii je zrejmý. A vôbec nevieme takmer nič o geneticky modifikovaných potravinách, ktoré sa dostávajú do predaja.
Najskôr sa striktne zakazovali, postupne sa objavovali údajne odôvodnené výnimky a dnes sa
pestujú aj u nás. A je o nich ticho. Ani vedci zatiaľ nevedia, čo za riziká to prináša dnes. zajtra alebo v nasledujúcej generácii. Samozrejme, že za tým všetkým je zlatá modla s ekonomickým označením zisk, lebo platí úmera: menej kvalitné = lacnejšie. Existuje aj iná rovnica: normálne = drahšie? Videl som v našej predajni bochník ražného chleba za takmer 4 eurá! Keby sme napĺňali filozofiu soľ nad zlato, v poriadku. Ale tu nastupuje absurdná filozofia – posunúť úroveň kvality do suterénu a normálne potraviny predávať za cenu klenotov. Pre biznis to nie je možno zlá taktika, ale pri zabezpečení existencie civilizácie?
Mnoho produktov by sa na pultoch obchodov vôbec nemalo objavovať a nezodpovedných
manipulátorov by mal za ne niekto tvrdo postihovať. Lenže kto? Keď aj u nás v tejto oblasti
vládnu tzv. partikulárne záujmy lobistických či nátlakových skupín, ktoré majú iné záujmy, ako
je uspokojovanie našich potrieb.
Preto dúfam, že národné vlády aj EÚ konečne pod dioxínovým tlakom sa prestanú bez záujmu pozerať sa na to, čo nám ponúkajú v obchodoch, čo aj oni, naši zástupcovia a ich rodiny, majú na tanieri. Niečo však môžeme urobiť my. Spotrebiteľská kontrola je veľmi účinný nástroj.
Využívajme ju!

Váš
Eduard Drobný

QUARK 3/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný

utorok 8. marca 2011

PC REVUE - OpenPark

Pokrok a technické zázraky okolo a v nás

Stále je vo mne malý chlapec, neprestávajúci sa čudovať nad úžasnými technológiami a zariadeniami, ktoré nás obklopujú. Veľakrát som už letel lietadlom, ale doteraz žasnem nad tým, keď vidím, ako dokáže také ťažké „hebedo“ vzlietnuť a prekonať tisíckilometrové vzdialenosti. Ako keby preň neplatili fyzikálne zákony, veď zemská príťažlivosť musí byť určite väčšia ako vztlaková sila vytvorená prúdením vzduchu okolo profilu krídla. A vidíte, funguje to... :-)
Rovnako tak mi nejde do hlavy funkcionalita pevného disku. Platne sa otáčajú okolo osi rýchlosťou až 15 000 otáčok za minútu, čítacie a zapisovacie hlavičky sa nad nimi vznášajú na vzduchovom vankúši hrubom iba niekoľko nanometrov, a predsa ich nepoškriabu. Dáta sú na platniach zapísané s obrovskou hustotou stoviek gigabitov na štvorcový palec, a predsa vie hlavička aj pri obrovskej rýchlosti platní prečítať na správnom mieste tie správne údaje. Keby sme si dokázali predstaviť reálne pomery medzi uvedenými jednotkami, náš úžas by bol ešte väčší. Takto berieme ako samozrejmosť nástup diskov s terabajtovou kapacitou, ktoré zase o pár rokov vystriedajú petabajtové disky. Nehovoriac o cenovom paradoxe. Kým v roku 1956, keď sa objavil prvý pevný disk, stál 1 MB priestoru okolo 10-tisíc USD, v súčasnosti stojí 1 TB disk asi 50 USD.
Fascinuje ma technologický pokrok aj v iných oblastiach, ako sú nanotechnológie, materiálové inžinierstvo, robotika, medicína, stavebníctvo, kozmonautika atď. Vlastne každá vedná či technická oblasť, kde ľudstvo dokázalo zhmotniť svoj rozum, šikovnosť a vytrvalosť. Žasneme pred pyramídami či náročnými mostnými konštrukciami. Pripadá nám neuveriteľné, že už v 60. rokoch dokázali ľudia pristáť na Mesiaci a aj sa odtiaľ bezpečne vrátiť. Či to, že sú schopní prijímať signály z vesmírnych sond vypustených pred desiatkami rokov a vzdialených miliardy kilometrov. Keď si uvedomíte všetky vzdialenosti, parametre, súvislosti a zákonitosti, je to naozaj úžasné.
Niekedy mi pripadá, ako keby všetky tie technické zázraky neboli iba výsledkom čisto pozemskej invencie, ako keby niekto tým naším špičkovým vedcom a technikom potichu nevedomky niečo našepkával. Žeby mimozemšťania? :-) Ozaj, ako by to bolo, keby nám mimozemšťania chceli odovzdať technické výdobytky svojej vyspelejšej civilizácie? Pristáli by niekde na námestí v Moskve, Paríži či Washingtone, zvítali by sa s oficiálnou vládnou delegáciou, odovzdali by jej lesklý kufríček a odleteli preč? To asi ťažko. Keby boli vyspelejší ako my, určite by vedeli, že zverovať niečo politikom a navyše iba jednej krajiny by bola riadna hlúposť hraničiaca s ohrozením celého ľudstva...

Tak či onak je veľmi príjemné užívať si rôzne technické vymoženosti, či už to je smartfón, navigácia GPS, alebo domáci robotický vysávač (jeden by sa nám zišiel do práce a po jednom veľmi túžim aj na doma :-) ).

Keď si pozrieme na časovej osi, za akú krátku dobu iba pár tisíc rokov sme sa prepracovali z jaskýň k súčasnej modernej technologickej civilizácii, je to takisto neuveriteľné. Osobne som veľmi rád, že žijem práve v súčasnosti, a som za to vďačný. Určite mala každá doba svoje čaro, ale mne sa zdá, že teraz je to najzaujímavejšie, a verím, že nás to najlepšie ešte len čaká . Viem si živo predstaviť, v ktorých oblastiach by mohlo dôjsť k významným zmenám, aké vynálezy, hračky, pomocníci do práce či domácnosti by to mohli byť. Teším sa na to veľmi, už aby to tu bolo... :-)

No asi nie je iba moje zdanie, že technologický pokrok predbehol iné oblasti, ktoré by si zaslúžili rovnakú, ak nie ešte väčšiu pozornosť. Je to určite oblasť výchovy, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, prosperujúcej ekonomiky či efektívneho riadenia štátu. Ale najmä pokrok v oblasti osobného rozvoja a zdravých vzťahov s inými okolo nás. Ak sa podarí dosiahnuť nepretržité napredovanie každého z nás vo sfére mentálnej, fyzickej, psychickej, duchovnej, duševnej či emocionálnej, po čase zistíme, že mnohé problémy sú preč a zrazu je život veselší a šťastnejší. Ak to dosiahne každý z nás, aj naše okolie a následne celá spoločnosť budú zdravšie a šťastnejšie. Verte tomu, zázraky existujú a nemusia to byť len tie technické. Veľmi si prajem aby sa už začali diať, táto spoločnosť to veľmi potrebuje...

PC REVUE 3/2011 OpenPark
Autor: Martin Drobný

PC REVUE

Niet nad univerzálnosť

Ako zistíte v tom vydaní, vo februári sme sa poriadne rozcestovali. Zdá sa, že minimálne v západnej Európe je definitívne po kríze a firmy sa snažia dohoniť všetko to, čo utlmili za posledný rok. Radšej som sa preto na našom Facebooku viacerých z vás pýtal, či vás reportáže zaujímajú. A odpoveď bola jasná – reportáže sú žiadané, hlavne v našom spracovaní s poriadnymi fotografiami. V redakcii tak boli dni, keď sme boli preč úplne všetci. Cestovanie je lákavá vec, ale má svoje negatívne stránky. Jedna z mojich ciest viedla tentoraz do Londýna. Ako ste si určite všimli, zo všetkých našich reportáží máme aj vlastné video, a to dôsledne spracované. Vždy teda stojíme pred problémom, ako dostať celú tú elektroniku do lietadla. Ja už mám špeciálnu tašku, do ktorej sa zmestí zrkadlovka, dve kamery, mikrofóny, rôzne napájacie zdroje, káble a pod. Ibaže už mi sotva ostane miesto na nejaké ošatenie. Ako vždy aj teraz som sa dôkladne pripravil na cestu a deň vopred som si zbalil všetko vrátane konverzného adaptéra na britskú elektrickú sieť. Bol to ranný let, vstával som pred piatou hodinou, na raňajky, samozrejme, nebol čas. Cestovali sme zo Slovenska štyria novinári, na letisku som však vynikajúcu horúcu gulášovú polievku s ešte lepšou žemľou raňajkoval sám. Ja viem, že je to nekresťansky drahé a za túto sumu by som sa v Bratislave prestravoval celý deň, ale mám už svoje skúsenosti. S jedlom je na služobných cestách vždy problém, počíta sa s tým, že všetci novinári žijú nezdravo a jedia len raz za deň, ale vtedy fakt poriadne. Nie každý je však na to zvyknutý a videl som to neskôr aj na mojich kolegoch s poblednutými tvárami. Let s dominantnou britskou leteckou spoločnosťou bol úplne v pohode. Ponúknutá žemľa bola síce na zjedenie jedine v prípade hrozby smrti hladom, zato výber nealko nápojov bol pestrý. Vyznávam teóriu, že paradajkový džús je skoro ako paradajková polievka, lenže studená ako španielske gazpacho. V kombinácii s worcesterskou omáčkou a plátkom citróna som bol nad Londýnom kompletne pripravený na celodenné prezentácie.

Prezentácia sa začala, ako sa patrí, obedom. No stáva, že keď si chcete uctiť hostí a objednáte pre nich niečo skutočne špeciálne, nemusí to dopadnúť dobre. Kombinácia Londýna a pravej indickej kuchyne je vždy risk a tentoraz to nevyšlo. To jedlo som cítil v sebe ešte na druhý deň a detaily sa neopovažujem opisovať. Už dávnejšie som sa zamýšľal nad tým, či ja nie som na takéto jedlo precitlivený, a tak som sledoval nielen slovenskú, ale aj oveľa početnejšiu skupinu českých novinárov. Nie, nie som precitlivený, som jednoducho zvyknutý na slovenskú stravu. Tak ostávalo čakať na večeru v dobrej reštaurácii a hlad zaháňať tentoraz jablkovým džúsom. Nakoniec som sa najedol, ale bolo to tesne pred polnocou, a to ešte anglického času.

Konferencia však prebiehala štandardne, prednášku striedala prednáška, nasledovala celá reťaz ukážok produktov a ich všakovakých možností. Veď to uvidíte aj na našom videu. Počas prvej prestávky som prišiel na to, že síce som vybavený všetkým možným príslušenstvom aj na prežitie v púšti, ale ústrednú časť, teda môj skvelý univerzálny napájací adaptér, som nechal pri poslednom nabíjaní notebooku na pracovnom stole v Bratislave. To kompletne menilo moju situáciu, tento napájací zdroj totiž používam na notebook, mobil a dobíjanie základnej časti bezdrôtových mikrofónov. Chýbalo mi však hlavne napájanie notebooku. Dvojhodinovú cestu v lietadle som prežil dopisovaním rôznych článkov a mal som ešte asi tretinu batérie. Lenže na konferencii bola bezdrôtová sieť k dispozícii a ja som mal možnosť komunikovať cez maily. Poznáte to – keď je batéria v notebooku nová, vydrží vám aj na 4 hodiny, po pol roku však už len na polovicu. Prešiel som teda na energeticky úsporný plán a maily som začal riešiť cez môj plne vybavený smartfón. Áno, to funguje, ale ak máte smartfón pripojený na Wi-Fi a naozaj píšete na dotykovom displeji, zrazu zistíte, že reálna výdrž tohto stroja je menej ako dve hodiny. Prešiel som teda na totálne krízový plán, lebo minimálne SMS som určite potreboval. Zo smartfónu som vypnutím všetkých inteligentných funkcií urobil obyčajný telefón a výdrž batérie zázračne poskočila na 18 hodín. To mi už umožňovalo prežitie, a tak som sa upokojil. Len bolo jasné, že táto situácia je dlhodobo neudržateľná – mám použiteľné Wi-Fi a nekomunikujem cez maily? Nie, toto sa na mňa nepodobá.
Obrátil som sa teda na svojich kolegov, aké majú notebooky, aby som sa nejako podelil o energiu. A našiel som notebook inej značky, ako mám ja, ale pasovalo úplne všetko – výstupné napätie, polarita i rozmery konektora. Lenže ten môj notebook je „superinteligentný“ a dokáže spoznať zdroj zo svojej stajne. Napájací adaptér konkurenčnej značky teda zdvorilo odmietol, hoci môj univerzálny, teda menej konkurenčný, mu chutil. Ostávalo ďalšie riešenie – hotel, kde sme bývali, bol naozaj špičkový. Nablýskaná recepcia, rolls-royce ako vozidlo pre VIP hostí, poloha v historickom srdci Londýna. Nuž, vyskúšam, či by mi nepomohli, veď v takejto situácii sa môže ocitnúť hocikto. Na recepcii ma vypočuli, ale dostali sme sa len k elektrickým adaptérom pre rôzne svetové systémy a stojanu na nabíjanie rôznych mobilov. Ja som potreboval práve taký stojan, ale určený pre notebooky.

Po zrelej úvahe som sa večer v hoteli rozhodol, že ostávajúcu elektrickú energiu notebooku venujem na úplné nabitie mobilu cez port USB. Ráno som teda stál pripravený na pokračovanie konferencie a v mobile som mal všetky maily, ktoré som potreboval. Notebook bol úplne vybitý. Vyznávam však stratégiu, že ak výstava za niečo stála, potom napíšem aspoň 90 % reportáže na spiatočnej ceste v lietadle. Aby som to mohol technicky uskutočniť, spomenul som si, že jeden z českých novinárov mi raz hovoril, že dlhodobo používa notebook rovnakej značky ako ja. A veru, on vysnívaný napájací adaptér mal a ja som si v poslednej chvíli naplno nabil notebook. No nebudem to predlžovať – kým sa kolesá podvozka lietadla dotkli pristávacej plochy viedenského letiska, mal som svoju reportáž napísanú tak na 98 %.

Ako iste viete, EÚ zaviedla pravidlo, že mobily a iné mobilné zariadenia sa majú vyrábať s univerzálnym adaptérom. Hoci podľa mňa vybrali iný konektor, aký je aktuálne najbežnejší, aj tak je to dobrá myšlienka. A prajem si, aby niečo také platilo aj pre notebooky. Tých napájacích adaptérov mám už doma odložených viac ako dosť. A keby bol univerzálny, iste by ho mali aj v tom hoteli s pozlátenou recepciou.

Príjemné čítanie marcového vydania praje
Ondrej Macko, 22. februára 2011

PC REVUE 3/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko