QUARK

Milí priatelia,

aj nedávny poplach spôsobeným objavom dioxínov vo vajíčkach i v mase nás utvrdil v presvedčení, že sa potravinársky priemysel poriadne zmenil. Dôležitejšie než nasýtiť národy je preň vysoká finančná výnosnosť, ktorá prináša obrovské riziká. Ľudské telo mnoho znesie a je spôsobilé spracovať aj nie kvalitné produkty. Skrátka, človek naozaj dokáže všeličo akceptovať. Tento poznatok bez škrupúľ využívajú najmä niektorí obchodníci i potravinári. Ani radšej príliš nepátram, čo všetko sa dostáva na tanier. Veď ako nazvať známy a obľúbený výrobok, ktorému po desaťročia hovoríme párky, ak obsahujú len 21 % mäsa? Radšej si nepredstavujem, čo okrem múky tvorí zvyšok výrobku. Blíži sa čas ktorý pripomína film Krídelko alebo stehienko z roku 1976, kde komik Louis de Funes ako továrnik priemyselne vyrábal ryby či hlávkový šalát? Dnes naozaj nevedno akú kvalitu majú potraviny. U nás doma, či v zahraničí. A mimochodom, najlepšie sa vraj loví v mútnych vodách, preto sa postupne pri mnohých výrobkoch likvidujú identifikačné údaje a nastupujú praktiky dobre premyslenej anonymity. Nemožno ich ani komentovať. Čo myslíte prečo sa kurence z Poľska odvezú do Maďarska, prebalia sa (to sa môže opakovať aj v inom štáte) vznikne nový výrobca a dodávateľ, ktorý volil zdanlivo nezmyselné kroky no ktorý dobre vie prečo to robí. Navyše sú výrobcovia, ktorí vďaka národnému pôsobeniu produkujú potraviny rozličnej kvality. Je vážne podozrenie že u nás prichádzajú na trh ich výrobky v horšej kvalite ako u solventnejších a prosperujúcejších susedov. Dobre sa to dá vidieť, ak si kúpite v tom istom obchodnom reťazci rovnaký značkový výrobok u nás a v susednom Rakúsku. Rozdiel v chuti i konzistencii je zrejmý. A vôbec nevieme takmer nič o geneticky modifikovaných potravinách, ktoré sa dostávajú do predaja.
Najskôr sa striktne zakazovali, postupne sa objavovali údajne odôvodnené výnimky a dnes sa
pestujú aj u nás. A je o nich ticho. Ani vedci zatiaľ nevedia, čo za riziká to prináša dnes. zajtra alebo v nasledujúcej generácii. Samozrejme, že za tým všetkým je zlatá modla s ekonomickým označením zisk, lebo platí úmera: menej kvalitné = lacnejšie. Existuje aj iná rovnica: normálne = drahšie? Videl som v našej predajni bochník ražného chleba za takmer 4 eurá! Keby sme napĺňali filozofiu soľ nad zlato, v poriadku. Ale tu nastupuje absurdná filozofia – posunúť úroveň kvality do suterénu a normálne potraviny predávať za cenu klenotov. Pre biznis to nie je možno zlá taktika, ale pri zabezpečení existencie civilizácie?
Mnoho produktov by sa na pultoch obchodov vôbec nemalo objavovať a nezodpovedných
manipulátorov by mal za ne niekto tvrdo postihovať. Lenže kto? Keď aj u nás v tejto oblasti
vládnu tzv. partikulárne záujmy lobistických či nátlakových skupín, ktoré majú iné záujmy, ako
je uspokojovanie našich potrieb.
Preto dúfam, že národné vlády aj EÚ konečne pod dioxínovým tlakom sa prestanú bez záujmu pozerať sa na to, čo nám ponúkajú v obchodoch, čo aj oni, naši zástupcovia a ich rodiny, majú na tanieri. Niečo však môžeme urobiť my. Spotrebiteľská kontrola je veľmi účinný nástroj.
Využívajme ju!

Váš
Eduard Drobný

QUARK 3/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný