sobota 5. mája 2007

PC REVUE - OpenPark

Nepokradneš!

Satelitné navigačné prístroje GPS sa na Slovensku momentálne tešia veľkému záujmu. Je to tak najmä vďaka tomu, že nás ich výrobcovia konečne zobrali „na milosť“ a začali ich dodávať aj so slovenskými mapami, slovenským grafickým rozhraním a hlasovým navigovaním. Neviem však, či ste už mali príležitosť nechať sa napr. v aute navigovať hlasom, je to celkom zábavné a aj sugestívne. Dáma s výrazným hlasom na vás spustí: „Pozor, blížite sa k výjazdu z diaľnice, za osemsto metrov odbočte vpravo“. Po chvíli pokračuje: „Za dvesto metrov odbočte vpravo“. A nakoniec: „Odbočte vpravo!“ Keď niekedy neuposlúchnem a idem ďalej rovno, s obavou čakám, či nebude zvýšeným hlasom pokračovať: „Povedala som predsa VPRAVO! Koľkokrát to mám OPAKOVAŤ?!!! ČO NEPOČUJEŠ, TY...píp píp píp...? OKAMŽITE ODBOČ VPRAVO!!!“ Našťastie je to slušne vychovaná dáma , nenadáva mi a necháva mi slobodu voľby, kam chcem smerovať. Veď hádam viem, čo chcem...

Trochu mi je ľúto, že si na ešte sofistikovanejšie navigačné prístroje budeme musieť zopár rokov počkať. Bolo by fajn mať už teraz v aute prístroj GPS prepojený s ešte sofistikovanejšou autoelektronikou, ktorý by nám poskytoval vyšší komfort a bezpečnosť jazdy. Informoval by nás nielen o tom, kde sú v smere jazdy aké dopravné zápchy a nehody (to bude aj na Slovensku už o pár rokov realitou), ale mohol by napríklad za zníženej viditeľnosti prehľadávať v infračervenom spektre terén a upozorňovať na opitých cyklistov či iné prekážky. Podľa údajov zo správy ciest by upozorňoval na cestné výmole, snímače teploty vozovky a vlhkosti vzduchu by zase upozorňovali na možný namrznutý povrch a snímky kamier či aktuálne zábery zo satelitu zase na blížiacich sa cestných pirátov. Nie je to sci-fi a viem, že na podobných projektoch sa pracuje a niektoré bezpečnostné prvky budú alebo čiastočne už aj sú sériovo montované do luxusnejších modelov. Nie sú to ešte technológie pre „mainstream“, ale aj to príde. Uskutočnili sa aj experimenty so snímaním a analýzou dychu a reakcií šoféra, ktorému pri prejavovaní príznakov konzumácie alkoholu riadiaci systém nedovolí naštartovať auto. Alebo ak má šofér podľa záznamu z kamery príliš pomalý „žmurk“, čo signalizuje únavu a blížiaci sa mikrospánok, riadiaci systém ho zobudí a prinúti odbočiť na krajnicu a nedovolí pokračovať v jazde. Rovnako sa takéto obmedzenia uplatnia, keď šofér napr. nedodržiava bezpečnú vzdialenosť od auta pred sebou alebo z času na čas prejde mimovoľne na krajnicu, prípadne agresívne predbieha iné autá. V takejto situácii by riadiaci systém potlačil osobné ľudské práva šoféra na úkor bezpečnosti ostatných účastníkov cestnej premávky, s čím asi nikto nemá problém. Samozrejme s výnimkou šoféra...

Niekedy si pomyslím, aká je to škoda, že takéto navigačné prístroje nemáme aj v iných situáciách ako pri šoférovaní. Je to, samozrejme, len taký filozofický „úlet“, ale keď vidím, ako sa ľudia niekedy k sebe správajú, akí sú nevychovaní, bezohľadní, hrubí atď., možno by bolo fajn, keby sme mali niekde v uchu zamontovaný pomyselný prístroj„GPS“. A v momente, keď ideme urobiť nejakú „volovinu“, GPS nám do uška pošepne pár slov a „znaviguje“ nás, čo sa patrí a čo nie: „Nepatrí sa ohovárať kolegu z práce!“, „Nezáviď susedovi nové auto!“, „Nebuď lakomý a podeľ sa!“ Databáza „navigačných pokynov“ by bola, samozrejme, oveľa rozsiahlejšia: „Nebuď lenivý, neubližuj iným, nebuď pyšný, nepodvádzaj, pomáhaj iným, neudržiavaj si v srdci hnev, teš sa zo života atď.“ Zdá sa mi totiž, že sa z nášho moderného života akosi vytratili tie jednoduché, ale o to pravdivejšie „inštrukcie“, ako sa máme správať v každodennom živote. Rodičia asi zanedbali výchovu v detstve, škola sa sústredila len na „nalievanie“ vedomostí alebo predstavitelia štátu pri naháňaní ekonomických čísel a zabezpečovaní materiálneho blahobytu zabudli na svoju úlohu pri formovaní duchovných hodnôt spoločnosti. Tak sa potom nečudujme, že je medzi ľuďmi toľko zloby a problémov, stačí si len otvoriť noviny či pustiť TV správy. Asi sa preto zhodneme, že každému z nás by sa zišiel takýto vnútorný prístroj„GPS“... Tak nabudúce, keď budete mať pokušenie urobiť opäť nejakú „volovinu“, skúste sa započúvať, či vám vaše „GPS“ náhodu niečo nešepká do ucha...
Zdroj: TS PCR

PC REVUE 5/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný