pondelok 5. februára 2007

PC REVUE - OpenPark

Žalobaba.sk

Pamätáte sa, keď sme ako malé deti neznášali medzi sebou žalobaby? Keď niektoré dieťa nezvládalo bežné detské prekáračky a utekalo zakaždým za svojím tatkom či učiteľkou, aby ich ochránili, a nahlásilo, čo kto zlé vyviedol... Tak presne také niečo mám niekedy chuť urobiť. Keď jazdím po našich cestách a vidím, ako sa oproti mne vyrúti v protismere bezohľadný hazardér predbiehajúci kolónu áut, hoci aj cez dve plné čiary, alebo nejaký iný urobí na mňa myšičku a prinúti ma skočiť na brzdu a ohrozí mňa, autá za mnou aj autá v protismere, mám veľkú chuť stať sa na chvíľu žalobabou. V tej chvíli chcem mať pri sebe fotoaparát alebo videokameru, nasnímať nebezpečný manéver daného cestného piráta aj s jeho evidenčným číslom a poslať zábery policajtom, nech si ho predvolajú a riešia ho. A nehanbím sa za to, hoci také detské žalovanie z duše neznášam. Ide o trochu viac ako o to, že Jožko Ferkovi nechce vrátiť hrabličky do piesku.

Nie je to, samozrejme, také jednoduché. Problém je napríklad v tom, že keď šoférujem, nemám voľné ruky a pri takomto manévre už tobôž nie je čas hľadať a nastavovať fotoaparát. To však nie je neriešiteľné a výrobcovia automobilového príslušenstva môžu priniesť na trh kameru pripevniteľnú za predné sklo a trvalo zaznamenávajúcu panoramatické videosituácie pred autom, dátum, čas a aktuálnu polohu auta podľa GPS. Keď dorazím do cieľa, stiahnem kompletný záznam incidentu na kľúč USB a pošlem ho e-mailom na adresu príslušného policajného oddelenia. Teda keď raz taká adresa a také policajné oddelenie vznikne, pretože zatiaľ sa pohybujeme na úrovni sci-fi úvah, hoci čisto teoreticky nevidím prekážku, aby to technicky a logisticky nebolo možné už aj dnes. Okrem toho ešte zostáva otázkou, či by vyšetrovací orgán takýto dôkazný materiál uznal, to je už však skôr otázka na príslušné legislatívne orgány. Uvedený príklad chcel poslúžiť len ako inšpirácia pre tých, ktorí s tým môžu niečo podniknúť. Bolo by totiž škoda nevyužiť možnosti informačných technológií a záujem verejnosti podieľať sa na spoločnej bezpečnosti. Chce to len trochu odvahy a energie zmeniť zaužívané organizačné schémy a procesy. Verejnosť má záujem o vlastnú bezpečnosť a rada bude „žalovať“ napríklad aj to, že sa v okolí ich paneláka zdržiavajú drogoví díleri alebo že v parku, kde sa hrajú deti, voľne pobehuje pes nebezpečnej rasy bez náhubku, prípadne že v podchode sa zdržiava exhibicionista, ktorý straší dievčatá, atď. Stačí nafotiť/nafilmovať danú situáciu a poslať ju cez internet na príslušnú adresu ako podnet na preskúmanie bez toho, aby sa občan musel osobne vybrať na príslušné policajné oddelenie spisovať zápisnicu (veď komu sa dobrovoľne chce?). Rovnako tak polícia by mohla využiť služby verejnosti napr. pri hľadaní ukradnutých áut alebo podozrivých jedincov na úteku. Stačí urobiť elektronickú vývesku s ich fotografiami na webe a doplniť kontakty a inštrukcie, čo treba robiť v príslušnej situácii. Jednoducho zriadiť komunikačný kanál medzi inštitúciou zastrešujúcou bezpečnosť a občanmi, o ktorých bezpečnosť ide. Prepojiť cez informačné technológie komunitu a príslušné orgány a dosiahnuť tak novú úroveň zabezpečenia občanov.

Samozrejme, existujú aj iné a menej závažné priestupky, ktoré by však bolo treba riešiť napr. v rámci spolunažívania obyvateľov obytnej štvrte. Také priestupky, na ktoré sa možno priamo nevzťahujú konkrétne paragrafy a postihy. A prípadné silové riešenie cez políciu s priestupkovým konaním alebo cez občianskoprávny spor je príliš komplikované, frustrujúce, zdĺhavé alebo možno aj kontraproduktívne. Zoberme si napr. neprispôsobivého suseda, ktorý psa pri vetraní necháva vykonať potrebu, kde sa mu zachce. Alebo nejaký iný sused parkuje zásadne tak, že čiastočne blokuje vchod do vášho dvora, prípadne vám deti ďalšieho suseda kradnú noviny zo schránky. Pre niekoho možno drobnosti, ale pre iného zásadný problém. Niekomu pomôže priateľské susedské dohovorenie, hoci väčšinou si takto pokazíte vzťahy s daným susedom na večné veky. Na iného sa môžete sťažovať napr. na obecnom úrade, ale výsledok a najmä náprava je veľmi neistá. Chce to iné riešenie a pomôcť si môžeme opäť technológiami. Pokiaľ by si obyvatelia danej štvrte napr. zriadili webovú stránku s názvom napr. www.klietka-hanby.sk a tam by umiestňovali na vývesku fotografie previnilcov a ich prečinov s nejakým štipľavým komentárom, je dosť možné, že by si daný sused dobre rozmyslel, ako sa bude správať v rámci komunity, kde žije. Pokiaľ by došlo k náprave, z digitálnej klietky by ho napr. po dvoch týždňoch vypustili, t. j. stiahli by ho z vývesky. A pokiaľ nie, poslali by link s odkazom na daný web aj mimo komunity, napríklad zamestnávateľovi, známym, rodine, obchodným partnerom atď. A to je už dosť silná káva.

Myslím si, že len teraz začneme postupne objavovať, aké ešte ďalšie možnosti majú informačné technológie a ako ich môžeme využiť, hoci aj v takýchto netradičných oblastiach. A keď pôjdete nabudúce okolo susedovho auta a všimnete si odlesk objektívu a pohyb záclony v jeho okne, buďte v strehu a o nič sa nepokúšajte! Ste v živom vysielaní! :)
Zdroj: TS PCR

PC REVUE 2/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný

štvrtok 1. februára 2007

QUARK

Vážení priatelia,
Milý priatelia, pod pracovným heslo Každý má nárok na Slnko sa naše
vydavateľstvo venuje aj hendikepovaným deťom. Po jednej takejto akcii vyšla v
tlači správa, z ktorej sa dalo vyčítať len to, že včerajšie podujatie pre deti
bolo vydarené. Až hysterické utajovanie čohokoľvek, čo by sa mohlo považovať za
reklamu a nie je zaplatené, vedie k takýmto nezmyslom s prakticky nulovou
informačnou hodnotou. Nechcem však dnes rozoberať túto tému, hoci by si
zaslúžila veľkú pozornosť, pretože nápadne pripomína Kocúrkovo. Chcem vám, milí
čitatelia a priaznivci viac povedať o projekte, ktorý sme s podporou Agentúry na
podporu výskumu a vývoja odštartovali koncom minulého roka a v januárovom Quarku
sme ho predstavili podrobnejšie. Takže už viete, že redakcia Quarku, jej
spolupracovníci, partneri a priaznivci dostali možnosť podieľať sa na
popularizácii vedy, vedeckých poznatkov a vedecko-technického rozvoja na
Slovensku, no i v zahraničí. Cieľom tohto snaženia je motivovať mládež a pomáhať
jej pri voľbe povolania, ale aj informovať domácu a zahraničnú verejnosť o
výsledkoch našich vedeckých pracovísk. Samozrejme, medzi tým je veľa ďalších,
pre spoločnosť potrebných a užitočných až existenčných aktivít. Aj preto sa
popularizácia a propagácia vedy dostala medzi priority spoločnosti aj na
Slovensku.
Čitatelia Quarku už zistili, že decembrové číslo vyšlo so
špeciálnou prílohou, ktorá vlastne rozširuje informačný priestor a umožňuje
poskytnúť čitateľom viac poznatkov. Okrem toho sa časopis bude dostávať aj na
tie miesta, kde ho doteraz nepoznali. Cieľom je rozšíriť okruh prijímateľov
vedecko-technických poznatkov a informovať ich, že môžu aktívne prispievať
nielen k formovaniu a tvorbe časopisu, ale že pribudlo nové médium, špeciálny
internetový portál e-quark.sk. Dlho sme uvažovali, ako tento portál nazvať.
Napokon sme sa rozhodli pre názov, ktorý je odvodený od jediného slovenského
celoštátneho a voľne distribuovaného média, teda Quarku, pretože chceme využiť
jeho vyše 14-ročné vychádzanie a imidž medzi laickou aj odbornou verejnosťou.
Malo by to pomôcť jeho rýchlemu a úspešnému štartu. Obidva Quarky – ten z
tlačiarne aj internetový – napokon majú spoločný cieľ a chcú synergickým efektom
dosiahnuť čím vyššiu účinnosť pri plnení svojho poslania. Zachovávame aj
elektronickú podobu časopisu Quark – www.quark.sk, no nový internetový portál chce využiť všetky
možnosti, ktoré internet poskytuje a uverejňovať oveľa viac, než by sa do
časopisu vmestilo. Chce sa podieľať aj na organizovaní študentských a
mládežníckych odborných aktivít, byť tribúnou na výmenu odborných stanovísk,
publikovať zaujímavé doktorandské a iné práce, diskusie aj polemiky, texty,
ktoré môžu poslúžiť iným... Je toho veľa a lepší obraz si urobíte, keď sa
pozriete na ponuku na webe. Koncipovali sme tento portál ako otvorený, čiže
chceme umožniť každému serióznemu záujemcovi určitú možnosť formou samoobsluhy
priamo vstupovať do stránok. Pamätali sme aj na zabezpečenie kultúrnosti a
serióznosti portálu a príspevky, ktoré budú z akéhokoľvek objektívneho dôvodu
nevhodné, neuverejníme. Nevyhýbame sa ani žartom, vtipným nápadom či recesii. Ba
uvažujeme aj o špeciálnej rubrike pre autorov perpetua mobile, kvadratúry kruhu
a iných prejavov tvorivosti. Postupne by sa na portál mali dostať i texty, ktoré
tu budú zatiaľ prístupné verejnosti, kým sa vytvoria podmienky na ich knižné
vydanie.
Dnešný príhovor som začal úvahou o reklame preto, lebo aj keď je
celý projekt nekomerčný, nebudeme sa vyhýbať ani bezplatne uverejňovaným
informáciám, ktoré by naši mediálni puritáni považovali za reklamu. Podmienkou
bude, aby takéto informácie pomohli rozvoju slovenskej vedy, techniky a výskumu,
výmene informácií a plneniu úloh, ktoré náš projekt –nazvali sme ho Patria –
plní. Pre zaujímavosť, rátame s tým, že projekt sa postupne rozšíri aj do
ďalších médií, že bude pomáhať pri cielenom koordinovaní vedecko-technickej
propagandy a kladie si za cieľ aj vydávanie knižných publikácií,
popularizujúcich vedecké výsledky. To však nezávisí len od nás, no verím, že k
tomu dôjde. Dovtedy nám držte palce a zapojte sa do spoločného diela.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 2/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Všetci sa musíme učiť

Pred časom prebehla médiami správa, že vláda zrušila rozhodnutie o povinnom absolvovaní počítačového vodičského preukazu pre štátnych úradníkov. V tom čase som si to tak nepripúšťal, ale po niekoľkých skúsenostiach – a určite nielen so štátnou správou – som začal meniť názor.
Navštívil som totiž jeden z veľkých nákupných domov, ktorý predáva tovar určený pre stavbu, bývanie a záhradu. Uznávam, že moja situácia bola pomerne komplikovaná. Dostal som totiž (ako registrovaný zákazník) kupón na 10-percentnú zľavu. Nuž čo, povedal som si, to treba fakt využiť. Zostavil som si doma celý zoznam potrebných vecí. A veru bolo toho dosť. Keď som to všetko položil na veľký nákupný vozík, ani ma spoza neho nebolo vidieť. A to veru nie som žiadny trpaslík...  Hneď som mal pocit, že dnes bude problém. Neskôr sa ukázalo, že kameňom úrazu nie je ani tak objem tovaru, ako jeho zaplatenie. Mal som zrejme (ne)šťastie na novopečenú pracovníčku, ktorá mala s firemným informačným systémom zatiaľ skôr panenský vzťah.  Síce bola mladá a pekná, ale v tej chvíli by som ocenil skôr šikovnosť a zručnosť. Ako obyčajne som sa dosť ponáhľal a v inak veľmi sympatickej predajni som plánoval zotrvať len minimum času. Bol piatok večer a chcel som byť už inde. Už pri prvom zadávaní znakov z klávesnice mi bolo jasné, že toto žiadny rýchlik nebude. Moje zákaznícke číslo nie je dlhé, ale minútka či dve pri tom ubehli ako voda. V očakávaní možných problémov som pred nákupom predložil kupón na zľavu a oznámil, že budem platiť hotovosťou a zvyšok doplatím platobnou kartou. Nastalo neskutočne dlhé vyhľadanie v databáze tovarových položiek, prerušované len telefonickým hot-line, počas ktorého si jednotlivé tovarové položky pracovníčka overovala so (zrejme oveľa skúsenejšou) kolegyňou. Medzitým sa za mnou vytvoril poriadne dlhý rad nakupujúcich, ktorí skúmali, či som príčinou ich zdržania ja alebo pokladníčka. Prekvapeným výrazom tváre som sa snažil všetkým rovnako postihnutým dať na vedomie, že to ja nie. Ja som v tom nevinne... Už vtedy som však tušil, že zlatý klinec programu ešte len príde. A stalo sa, stupňujúce sa údery bubna signalizovali, že všetok tovar je nablokovaný a pristupujeme k finále. Kupón na zľavu prešiel bez problémov, hotovosť tvoriacu asi tri štvrtiny celej platby som položil na pult a v ruke som držal ešte platobnú kartu. Pracovníčka prebrala peniaze a víťazoslávne zadala povel na tlač účtu. To bol krok, ktorý ma stál nasledujúcu hodinu. Po pár minútach totiž mne a početnej skupinke platenia chtivých zákazníkov oznámila, že počítač ju nechce pustiť ďalej a je zrejme pokazený. Ľudia v rade začali hľadať ďalšie možnosti na zaplatenie v inej časti budovy, len ja som ostával na svojej pozícii. V tej chvíli som bol bez peňazí, bez účtu a bez tovaru. Stále však zdravý, a ako sa hovorí, to je najdôležitejšie.
Telefonický hot-line sa po polhodine zmenil na osobné konzultačné služby. Mal som česť uvidieť na vlastné oči skúsenejšiu kolegyňu, ktorá, evidentne dokonale zohraná s informačným systémom, vyriešila situáciu – vložením hárka papiera do tlačiarne. Nezameniteľný zvuk ihličiek z tlačiarne zvestoval, že sa pravdepodobne stanem šťastným majiteľom nakúpeného tovaru – prirodzene, po doplatení zvyšku peňazí kartou. To skúsenejšia kolegyňa vyriešila bez mihnutia oka. Na dokreslenie celej pravdy musím povedať, že do tohto obchodu chodím často a rád a problémy takýchto rozmerov som už neskôr nezažil. Často sa však stane, že predávajúci nevie detailne poradiť pri nákupe, resp. nikoho ani nenájdete. Ale to je už osud súčasných veľkých obchodných centier. Mám však zopár skúseností so štátnou správou, keď sa mi tiež zdalo, že IT školenie by vôbec nebolo na škodu. Alebo aspoň predplatné nášho magazínu... 
No v každom prípade vodičský preukaz na počítač pre štátnych úradníkov nebude povinný. Možno to vyriešia inak, azda by to v tejto forme stálo priveľa, do celého problému nevidím tak hlboko. Určite si však dám pozor na to, aká bude počítačová zručnosť na úradoch. S potešením som už privítal správu, že polícia zavedie nový počítačový systém. Prihlasovanie automobilu na polícii som totiž mal pripravené ako jednu z ďalších šteklivých tém na úvodník. Tak uvidíme, či celodenná dovolenka spojená s touto činnosťou už bude minulosťou.
Pár slov k predošlému číslu. Žiaľ, stalo sa, že viacerí z našich predplatiteľov nedostali januárové vydanie PC REVUE. Bolo to spôsobené problémami v distribučnej spoločnosti, ktorá nedopatrením zabudla na jednu z databáz. PC REVUE sme poslali každému z tejto databázy plus každému, kto sa nám ozval. Azda sa to už nebude opakovať, inak by sme museli prehodnotiť našu spoluprácu s distribučnou spoločnosťou. Februárové číslo je, dúfam, opäť zaujímavé. Máme jedinečné megatesty, nové technológie, vyhodnotenie testu internetového nákupu a pridali sme aj nový útvar vzdelávacích článkov (aj na základe spomínaných skúseností ). Zatiaľ ide o návody z oblasti softvéru a nový seriál o počítačoch pre začiatočníkov. Veríme, že sa vám to zapáči a v tom prípade tento formát rozšírime.
Príjemné čítanie februárového vydania nášho magazínu praje
Ondrej Macko

PC REVUE 2/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko