štvrtok 1. augusta 2002

PC REVUE

Dozrel čas na zmenu osobného infokomunikačného spotrebiča! Firmy prichádzajú na trh s čoraz zaujímavejšími mobilmi, vreckovými počítačmi, prenosnými MP3 prehrávačmi, minikamerkami atď., ale nie je to stále ono. Do redakcie sa nám na testovanie dostáva väčšina z uvedených noviniek, a hoci by som mal byť z titulu môjho postu nadšencom a „ospevovať“ ich nové „cool“ funkcie, musím sa priznať, že v skutočnosti by som si asi len máloktoré zariadenie naozaj kúpil. Stále totiž cítim, že táto skupina zariadení ešte len prechádza svojou „pubertou“ a ja stále čakám na dospelé, vyzreté zariadenie. A hoci mám jasnú predstavu, ako by asi malo vyzerať, budem si musieť ešte počkať.
Čo ma oprávňuje k tomuto tvrdeniu? Je jasné, že výrobcom mobilov a vreckových počítačov (PDA) zatiaľ nie je zrejmé, aká verzia hybridu oboch zariadení sa presadí. Či to bude mobil s niektorými vlastnosťami PDA (veľký displej, ovládanie, výkon, aplikácie atď.) alebo PDA s prídavným komunikačným modulom na telefonovanie. Príkladov oboch verzií je na súčasnom trhu už kopa. Okrem toho je zrejmá snaha výrobcov integrovať do oboch nosných zariadení s väčším či menším úspechom ďalšie doplnkové funkcie: FM rádio, MP3 prehrávač, digitálny fotoaparát či dokonca videokameru, Bluetooth, GPRS, HSCSD atď. Integrácia však v porovnaní so sólo zariadeniami prináša obmedzenie ich funkcií, kvality a iných úžitkových vlastností so súčasným neúmerným nárastom ceny takto integrovaného zariadenia. Nakoniec aj prax dokazuje, že na každú dominantnú funkciu infokomunikačného spotrebiča máme – a ešte asi nejaký čas aj budeme mať – samostatné zariadenie. Keď si predstavím, že by som ich mal všetky so sebou nosiť, vybavuje sa mi obraz výsadkára pred bojovou akciou s množstvom všelijakých praciek, vreciek, opaskov, držiakov, taštičiek, káblikov a čo ja viem čoho ešte.
Ja som však od prírody človek veľmi pohodlný, preto sa mi nechce vláčiť všetky zariadenia so sebou, a tak trochu aj zábudlivý, preto sa mi táto predstava vôbec nepáči. Na druhej by sa mi páčilo mať takéto funkčné vybavenie stále pri sebe. Ako teda splniť viac protichodných požiadaviek?
Okamžité riešenie zatiaľ neexistuje. Objavujú sa len čiastkové pokusy, napr. integrovať jednotlivé miniaturizované zariadenia do oblečenia, s ktorým by sa mohli aj prať. Existuje aj nápad (dosť strelený...) integrovať mikromobil vo veľkosti plomby do zuba. Rád by som však predostrel prípadným vývojárom svoju predstavu o ceste, ktorou by sa mohli uberať. Východiskom by mali byť náramkové hodinky. Ich potenciál je totiž stále nevyužitý a slúžia skôr ako estetický doplnok oblečenia. Hodinky nosíte stále pri sebe a nemusíte ako v prípade mobilu jednostaj sledovať, či ich máte vo vrecku, na opasku alebo na krku. Hodinky nás neobťažujú, už sme si na ne zvykli a je úplne prirodzené, že si ich hneď ráno, keď vstávame, upevníme na ruku a odkladáme ich až večer, keď ideme spať. Niektorí ich nosia stále, aj do vody. To je obrovská výhoda.
Mobil integrovaný do hodiniek sa zaobíde bez klávesnice, stačí pár navigačných tlačidiel na prebratie hovoru, výber volaného z adresára a pohyb v menu. Väčšiu funkciu bude hrať ovládanie hlasom. Som nepriateľom káblikov, preto navrhujem slúchadlo oddeliť a dať ho do ucha v podobe načúvacieho „štuplíka“ alebo pripnúť ho za ucho ako súpravu pre nedoslýchavých. Možná by bola aj verzia nenápadnej plastikovej nálepky, nalepenej na kožu v okolí zvukovodu alebo na spánkovú kosť. Prenos dát do a z mobilu zabezpečí Bluetooth. Ten môže slúžiť aj na prenos dát s počítačom či inými zariadeniami. Mikrofón navrhujem integrovať do telefónu. Pri hovore by sa dali hodinky buď pred ústa, vďaka čomu sa dajú paralelne sledovať na displeji doplnkové informácie o hovore, volajúcom alebo čokoľvek iné, alebo by sa držali v ľubovoľnej inej polohe podľa potreby, napr. pri šoférovaní môžu zostať na volante. V takom prípade by sa hodilo „naučenie“ na hlas majiteľa, vďaka čomu by sa dali odfiltrovať vonkajšie ruchy a zabezpečiť kvalitnejší odposluch. A hneď máte aj handsfree súpravu do auta. A súčasne by pribudol bezpečnostný prvok proti neoprávnenému zneužitiu osobou s inou vzorkou hlasu.
Integrovať FM rádio a MP3 prehrávač do hodiniek nie je problém. Takéto verzie mobilov existujú už v súčasnosti. Integrovať foto/videokamerku bude zatiaľ problém. Treba si počkať na novšie snímacie prvky, súčasné kamerky pripojiteľné k mobilu, vybavené prvkom CMOS, majú veľmi obmedzené možnosti, prekáža najmä pevná ohnisková vzdialenosť, nízke rozlíšenie, prakticky nijaké možnosti prispôsobenia sa svetelným podmienkam a pod. Nemám však žiadne pochybnosti, že je to len otázkou krátkeho času. „Trochu“ väčší problém bude integrácia vlastností plnohodnotného vreckového počítača do hodiniek. Tie by určite museli mať podstatne väčší displej, ktorý by však stále nemohol konkurovať klasickému PDA. Tu je viac možností riešenia. Buď by používateľ nosil so sebou samostatný rozkladací displej, napr. vo veľkosti 4 či 6 kreditných kariet, rozložených vedľa seba, a rovnako rozkladaciu plochú klávesnicu. Obe by boli mimoriadne tenučké a nosili by sa buď v peňaženke, alebo by sa „uskladňovali“ niekde v náramku hodiniek. To už je vec dizajnérov. Pružné, ohybné materiály, z ktorých by sa takéto displeje a klávesnice dali vyrobiť, už existujú. Komunikáciu so systémom by zabezpečoval Bluetooth. Potrebujete si napísať nejaký text, posurfovať alebo pozrieť nejaké grafy a displej na hodinkách vám nestačí? Nijaký problém. Na stole si rozbalíte „nadobíčko“ a môžete sa pustiť do toho. Iná možnosť je premietať si obsah displeja a schému klávesnice na nejakú podložku. Išlo by o mikroprojektor v spojení s prvkom snímajúcim polohu prstov na virtuálnej vizuálnej klávesnici. Podobné čiastkové riešenia už existujú. To sa však už posúvame do oblasti sci-fi. V prvom kole stačí integrácia mobilu, FM rádia, MP3 prehrávača, Bluetooth a pamäťovej karty do našich znovuobjavených hodiniek s veľkým displejom. Toto je moja predstava o infokomunikačnom spotrebiči hodnom 21. storočia a takéto zariadenie by som chcel. Čím skôr, tým lepšie. Kto sa podujme na výrobu?

Zaujímavé čítanie augustového vydania vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 8/2002 Editorial
Autor: Martin Drobný