piatok 1. júna 2001

PC REVUE

Často premýšľam nad tým, prečo sú „pécečkové“ spoločnosti tak veľmi konzervatívne a s prepáčením zaspaté. Zoberte si napríklad takú koncepciu osobných počítačov, ktorá sa za uplynulých
20 rokov zmenila len minimálne. Stále máme na stoloch tie isté veľké neforemné škatule a milión káblov okolo. Ak chcete pridať nové zariadenie či kartu, treba počítač rozobrať, zasunúť kartu do slotu či mechaniku do šachty, prepojiť káble, nainštalovať ovládače atď. Ak chcete pokračovať vpráci aj doma alebo na služobnej ceste, musíte si dokumenty prekopírovať na cédečko, prenosný disk alebo notebook, no ak chcete pokračovať vo vybavovaní pošty, ktorá vám na disku napuchla na stovky MB, lepšie je zobrať si pod pazuchu celý počítač... Väčšinu času sa využíva len mizivé percento možností zdrojov počítača, kupujeme si však čoraz výkonnejšie počítače pre prípad, že by sme ich výkon pre niektorú náročnú aplikáciu mohli potrebovať. O zdieľaní výkonu, možnosti jeho flexibilného pridávania či uberania a P2P (peer to peer) computingu môžeme zatiaľ len snívať. Hoci osobné počítače za ten čas prešli veľkým vývojom, veď si len zoberme ten ohromný nárast výkonu, pamäťovej kapacity, funkčnosti, jednoduchosti ovládania atď., všetky zmeny sú len postupným zlepšovaním toho istého. Klobúk dole pred všetkými vývojármi atechnikmi, ktorí sa na tom podieľali, veď dnešné počítače triedy PC dosahujú výkon, ktorým sa hrdili superpočítače Cray z 80. rokov. Chcelo by to však zmenu. Niečo, čo by rozšírilo možnosti tejto platformy, urobilo ju flexibilnejšou, modulárnejšou a zjednodušilo život nám používateľom.
Počítačové spoločnosti plačú, že im nejde biznis, a pokračujú v pretekoch za výkonom, ktorý už používateľov prestáva vzrušovať. Pritom by stačilo len dovoliť návrhárom a vývojárom realizovať svoje možno niekedy aj divoké predstavy, nebáť sa experimentovania a trochu investovať do alternatívneho vývoja. Firmy v snahe držať sa priemyselných štandardov a v obave z prípadného neúspechu sa nepúšťajú do veľkého experimentovania. Ak k tomu pridáme súčasné úsporné opatrenia, spôsobené recesiou, a silnú dávku konzervativizmu, máme jasný výsledok. A pritom uvedenie niečoho naozaj inovatívneho by mohlo znovu naštartovať celý biznis.
Mnohí „proroci“ vyhlasujú, že nad platformou PC sa zbiehajú mraky, budú vraj nahradené vreckovými počítačmi, hybridmi mobilov a digitálnych asistentov, webpadmi, sieťovými počítačmi, neviditeľnými počítačmi zabudovanými do šiat či budov atď. Pred mnohými rokmi som aj ja mal pár nápadov a chcel som ich ponúknuť niektorému veľkému výrobcovi počítačov, ale viete, ako to chodí... Koniec koncov niečo z toho sa už zrealizovalo. Skúsim vám však predhodiť zopár nápadov, ktoré by mňa ako používateľa osobne veľmi potešili. Azda sa ich chytí niekto odvážnejší apokúsi sa prelomiť skostnatený svet PC.
Páčil by sa mi napríklad notebook s odnímateľným displejom, ktorý by sa dal používať aj nezávisle a samostatne, napríklad ako elektronická kniha, touchpad, kde by som mohol mať uložené články stiahnuté z webu, pracovné poznámky, rozrobené dokumenty alebo aj celé elektronické noviny či knižky. Ovládal by sa prstom, perom, softvérovou klávesnicou alebo prídavnými tlačidlami na okraji alebo hoci aj úplne novými možnosťami, napríklad natáčaním do strán, trasením, krútením atď. Na jednoduché editovanie by to stačilo, na získanie úplnej funkcionality by sa dal pripojiť naspäť k hlavnému telu notebooku s úplnou klávesnicou, CD mechanikou, LAN kartou atď. – a hotovo. Koncept webpadu chystajú viaceré spoločnosti ako sólo produkt, ale ako odnímateľnú súčasť notebooku ho zatiaľ – pokiaľ viem – nemá nikto. V plnej zostave by som ho mohol používať v kancelárii ako normálny stolný počítač. Odnímateľný touchpad by sa mi zase ľahšie prenášal na cestách, dali by sa na ňom písať poznámky alebo čítať texty pri rôznych „domácich“ polohách, pri ležaní na gauči pred TV alebo v posteli (či vo vani!). Je skladnejší, takže by sa dal nosiť pod pazuchou ako bežný poznámkový blok, mal by mať menšiu spotrebu a pod.
Páčilo by sa mi takisto mať na stole „písidlo“, ktoré by nebolo väčšie ako napr. CD mechanika. Také PC už dokonca existuje, pozri www.atos.com.tw. Vedel by som sa však uspokojiť aj s PC vo veľkosti dajme tomu bežnej murárskej tehly. Počítače tejto triedy by pritom nemuseli byť ani oveľa drahšie ako súčasné klasické stolové PC. Veď si len predstavte to množstvo hanebne voľného a nevyužitého miesta v klasickej počítačovej skrinke... Väčšina súčasných počítačov má už na základnej doske integrovanú grafickú aj zvukovú kartu, výnimkou nie je ani sieťové rozhranie či modem. Hoci vlastnosti týchto zabudovaných „kariet“ určite nepredstavujú špičku, na väčšinu potrieb to celkom postačuje. Ak by bola potreba doinštalovať ďalšiu výkonnejšiu kartu alebo pridať disk či inú mechaniku, na ich pripojenie by mohla byť napríklad hore vyvedená systémová zbernica, schovaná za nejakou umelohmotnou posuvnou krytkou. Všetky prídavné zariadenia a karty by boli zapuzdrené do vlastného umelohmotného obalu, tak by sa dali pridávať na „tehlu“ napríklad zhora systémom klasického Lega kedykoľvek podľa potreby či finančných možností. Ľudia by si kúpili len základ, niečo ako Basic Lego PC, a ostatné prídavné PC moduly by si dokupovali priebežne. Alebo by si ich mohli medzi sebou vymieňať apožičiavať, tak ako si bežne požičiavajú knižky či cédečká. Takéto riešenie by nebolo len flexibilnejšie, ale aj lacnejšie. Keby ste potrebovali operatívne a krátkodobo pridať nejaké drahšie zariadenie, napríklad ďalší procesor alebo supervýkonnú 3D kartu, jednoducho si ich požičiate na tú chvíľu od kolegu z vedľajšej kancelárie a svoj „bežný“ kancelársky počítač si na počkanie premeníte na výkonnú grafickú pracovnú stanicu. Alebo si ich požičiate zo špecializovanej požičovne za mierny poplatok. Takto by vznikli ďalšie obchodné možnosti, alternatívne využitia a nové výhody inovovanej architektúry PC. Spolu s atraktívnym dizajnom by takýto koncept mohol znovu rozhýbať celý PC biznis a dodať mu nový náboj. Samozrejme, nie je to len vec vonkajšieho dizajnu, ale aj operačného systému, systémovej architektúry atď. To všetko sú však technicky realizovateľné detaily, a preto zpohľadu koncepcie nie až natoľko významné. Zdá sa vám to príliš „uletené“? Pokiaľ by však výrobcovia dokázali trochu povoliť uzdu fantázii a odvahe či dať voľnú ruku dizajnérom a vývojárom, mohli by sme sa už čoskoro dočkať celkom nových konceptov PC, ktoré by priniesli nielen oživenie biznisu, ale aj väčšiu radosť či zábavu z používania PC. Hľadá sa už len odvážny výrobca.

Príjemné čítanie júnového čísla PCR vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 6/2001 Editorial
Autor. Martin Drobný