utorok 1. mája 2007

QUARK

Vážení priatelia,
všimli ste si, že niektoré veľmi významné pasáže dôležitých zmlúv sú vytlačené malilinkými písmenami? Na prvý pohľad sa zdajú byt tieto texty bezvýznamné. Omyl! Obvykle sú veľmi dôležité a niekedy až kľúčové. Prečo tie malé písmená? Práve preto, aby ste otrávený dlhými, suchopárnymi právnickými formuláciami nevenovali týmto miestam priveľkú pozornosť a nezbadali prípadné nevýhodné podmienky či okolnosti. Mám s tým aj vlastné skúsenosti. Netreba tento otrepaný, no dobre fungujúci psychologický trik podceňovať. Ukážkový príklad zažila kolegyňa, ktorá si zobrala úver, ospevovaný výhodnými podmienkami. V skutočnosti ho až tak veľmi vraj nepotrebovala, ale povedala si, že nízke, niekoľkopercentné úroky sú výhodné, najmä, keď to úverová poradkyňa tak vierohodne tvrdila. Po dvoch či troch rokoch sa jej zdalo, že hoci pravidelne platí predpísané splátky, stále je dlžná vysokú sumu. Aj keď sa nevyzná vo finančnej matematike, zrátala si, koľko v skutočnosti zaplatí za pôžičku a s neradostným prekvapením zistila, že je to rovných 40 percent. Z požičanej sumy. Zavolala poradkyňu a tá sa ju snažila presvedčiť, že je to inak. Rátali spolu a – bolo to naozaj 40 %. Poradkyňa stále nechcela veriť výške úrokov a zavolala šéfovi. Ten tiež oponoval, že to nemôže tak byt, že to treba rátať inak, no keď to spolu vypočítali, nenápadne odišiel. Z tohto vyplývajú dve ponaučenia – ak uzatvárate zmluvu, dobre si ju prečítajte a venujte pozornosť najmä textom z malých písmen. A neverte veľkým slovám či presvedčivým rečiam, ale jednoduchej, ako sa hovorieva sedliackej, logike. Tá väčšinou nesklame a odhalí aj podstatu niektorých rafinovaných konštrukcií, ktoré dokážu pobalamutiť i odborníka.
Premenu vody na víno dobre poznáme z Biblie. Zo súčasnosti vieme, ako sa môže napríklad zmeniť voda na rybu. Kedysi, keď vianočné ryby pri predaji balili do novín, sme ako rybacie mäso platili aj hmotnosť hrubej vrstvy novín a vodu, ktorú do nich šikovný predavač prepašoval. Aj dnes pridávajú k rybám pri balení vodu. No nie už do novín, ale ju zmrazia a – nová kvalita je na svete. Zázrak? Kdeže, iba lacný podvod. Vlastne, lacný ako pre koho. Pre zákazníkov dosť drahý. Aby sme sa dostali aj k inému sortimentu – nedávnom som kupoval slúchadlá s mikrofónom na telefonovanie cez internet. Ochotný predavač mi poradil, z ktorých si mám vybrať, vraj sú lacné, aj keď ich kupujúci dodatočne často reklamujú. Vybral som si a po príchode domov som dal predavačovi za pravdu. Mikrofón nefungoval. Nejde mi do hlavy, ako môže seriózny obchod takýto tovar, o ktorom vie, že je nekvalitný,
predávať. Asi sa spolieha na to, že veľa ľudí radšej tých necelých dvesto korún oželie, ako by mali cestovať do predajne a strácať čas aj peniaze.
Viem, je máj a možno by bola vhodnejšia iná téma, ako úvahy a skúsenosti o tom, ako nás kto klame. No možno práve upozornenia na praktiky, s ktorými sa neraz stretávame, nám pomôžu vyhnúť sa rozčarovaniu a umožniť, aby sme máj vnímali tak, ako ho vidia básnici. Aby sme si, aj keď sa to dnes veľmi nenosí, pripomenuli, že všetky duchovné a materiálne statky na našej planéte vznikli vďaka cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej hovoríme práca. Že máj je tiež symbolom krásy duše i tela.
Želám Vám aj sebe, aby sme ho takto vnímali a aby nám nielen tento mesiac nikto nekazil svojimi úskokmi. Nech ho dokážeme prežiť naplno.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 5/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Robme veci lepšie

Je všeobecne známe, že neexistuje program, ktorý by neobsahoval chybu. Je to určite tak, ale niektoré očividné chyby alebo nedokonalosti ma dokážu fakt vytočiť. Začnime hoci programami pre navigačné systémy. Je ich mnoho, viaceré z nich už dnes dobre pokrývajú územie Slovenska. No ani jeden z nich neodráža bežnú situáciu – mám slovenskú diaľničnú ročnú známku, ale v zahraničí už určite nechcem platiť za diaľnice. To musíte najprv pri navigácii na území Slovenska zapnúť platené cesty a potom pri prekročení hraničného prechodu ich zase vypnúť. Problém je, že pri plánovaní cesty doma sa takto dozviete iné údaje, ako to bude v skutočnosti.
Raz, keď som testoval navigáciu GPS pri ceste z Viedne do Bratislavy, program ma pri vypnutých platených cestách pokojne naviedol na diaľnicu. Keď som to zistil, bolo už neskoro z diaľnice odbočiť. V duchu som premýšľal, ako budem mojou chudobnou nemčinou vysvetľovať polícii, že to nie ja, to ten navigátor. Našťastie polície v ten deň nebolo...  Špeciálny prípad predstavujú navigácie zabudované do áut výrobcom. Tam sú pre Slovensko evidentné chyby aj v mapách. Často potom uvažujem o tom, či nejaké podobné chybičky nie sú aj v riadiacej jednotke automobilu. A pri istej kombinácii udalostí auto jednoducho vyhlási, že si mám stiahnuť nový kritický update, inak ďalej nepôjde.  Pred pár rokmi bola situácia pri poruche motora jasná – buď nie je čo zapáliť, alebo nie je čím zapáliť. Opraviť sa dalo všetko a takmer pri ceste pomocou jednoduchých nástrojov. Dnes? Prídete do servisu, auto hneď napoja na počítač a prenesú sa dáta. V prípade problému sa „resetuje“ riadiaca jednotka. Ak niečo nastaviť, tak cez počítač.
Evidentná je aj nedotiahnutosť v prostredí balíka kancelárskych aplikácií Office 2003. Keď mám otvorených viacero súborov vo Worde, môžem jednotlivé zatvoriť kliknutím na krížik. Keď to isté urobím s viacerými súbormi otvorenými v Exceli, zadávam povel na zatvorenie všetkých súborov, nie jednotlivého. A to veru niekedy ani neviem, ako v hlboko v noci zadám povel na ukončenie bez nahratia zmien.  Koľkokrát som už takto prišiel o editované tabuľky v Exceli, už neviem ani spočítať. Aby som však bol čestný, nový balík Office 2007 toto už rieši a Excel pracuje tak, ako som zvyknutý z Wordu. Kedy sa podobná chyba objaví tu, je len otázka času... 
Na rýchlu komunikáciu som veľmi dlho používal klienta ICQ. V podstate som bol spokojný, ale v poslednom čase som ho vymenil za QIP. ICQ mi bral strašne veľa pamäte, keď som bol na cestách a mal som len prístup Wi-Fi, nechcel mi počítač správne naštartovať, kým som ho neukončil. To všetko by som bol ako-tak prežil, ale od istého času začal ICQ blokovať doručovanie správ, ktoré obsahovali internetovú adresu. Jednoducho správu nepreniesol a protistrane nedal ani vedieť, že sa mu na tom niečo nepáči. Po istom čase ma prestalo baviť písať internetové adresy s umelou medzerou medzi www a zvyškom a prešiel som na ruský program. Tu mi zase prekáža pomerne veľa spamu a to, že spamerov nemôžem vymazať na jeden klik myši. Ale zdá sa mi oveľa lepší.
Alebo taký mobilný telefón. Používam smartphone, skutočne veľmi dobré riešenie, ktoré ovláda asi všetko, na čo si len spomeniem. Ale mal podstatnú chybu – nedokázal prijať vizitku poslanú z iného mobilu. Ak mi navyše niekto poslal vizitku, ani som sa nedozvedel, že tak urobil a že je s tým problém. Nakoniec som investoval do šikovnej utility od jednej českej firmy, ktorá to zvláda v pohode. Ale prečo to nevie operačný systém v mobile, to mi je trochu záhadou.
Takisto dosť ťažko pochopím, prečo je na slovenskej a anglickej klávesnici navzájom prehodené y a z. Potom ľudia, čo si sadnú za cudzí počítač, napíšu do mailu vetu ako napríklad: „Ynova vás yiadam, abz ste nepouyivali neyname skratkz“. Zaujímavé je, že našinec si s takouto vetou poradí a bez problémov ju prečíta. Priznávam sa, že na mojej slovenskej klávesnici je y a z prehodené (Qwertz), lebo som bol v minulosti pri výučbe strojopisu takto vedený. Zaujímavá situácia nastane, keď píšem mail v angličtine a na zadanie apostrofov a iných znakov potrebujem prepnúť na anglickú klávesnicu (Qwerty). Myslieť na to, kde je y a kde z, je riadne namáhavé, hlavne keď používam klávesnicu s originálnym anglickým popisom.  Vysvetliť niekomu v USA, že máme takéto zámeny, som sa zatiaľ neodvážil. Typ Qwertz pritom nie je výhradou slovenčiny, nájdeme ho aj pri českej alebo nemeckej klávesnici. Údajne je to preto, že sa v týchto jazykoch používa viac slov s písmenom z a je výhodnejšie písať ho ukazovákom. No neviem, pokiaľ je tak, po prechode na PC to veľa neušetrilo, skôr naopak.
Apropo, slovenský popis klávesníc. To je pri skutočne drahých klávesniciach trochu problém a je dosť veľká skupina používateľov, ktorí potrebujú na klávesnici vidieť naše znaky s diakritikou. Pravdupovediac, znaky ako ä alebo ô aj ja hľadám na klávesnici dlhšie metódou pokus – omyl. Na krásnu multimediálnu a bezdrôtovú klávesnicu za niekoľko tisíc korún si asi nedáte obyčajné nalepovačky. Laserovanie klávesov na želanie existuje, ale realizuje sa len na jednom pracovisku – v Prahe. No sú aj takí výrobcovia, ktorí urobia originálny popis klávesov riadne veľký a veľa toho už nenalaserujete.
A určite by sa dalo pokračovať ďalej, chybičiek existuje veľa, človek je jednoducho omylný. Dúfam, že v tomto vydaní PC REVUE i na DVD REVUE bude čo najmenej chýb a budete s ním spokojní. Príjemné čítanie májového vydania vám praje
Ondrej Macko

PC REVUE 5/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko