piatok 1. februára 2008

PC REVUE - OpenPark

Lastovička, urob leto!

Pred časom prebehla spravodajstvom na ITnews.sk správa, že mesto Šaľa začalo od roku 2007 zverejňovať na internete všetky svoje faktúry a účty. Občania sa môžu pozrieť, koľko stáli služobné cesty jednotlivých úradníkov, koľko míňajú mesačne za služobný telefón, aké dotácie boli poskytnuté mestom. Okrem toho sú na stránke www.sala.sk zverejnené všetky došlé faktúry na mesto, zmluvy s organizáciami a firmami, rozbor hospodárenia a plnenie rozpočtu mesta.

Neviem, či ste túto správu zaregistrovali, ale ak nie, dovoľujem si na ňu zvlášť upozorniť, pretože v slovenských podmienkach ide naozaj o výnimočný počin. Občania by totiž mali mať k dispozícii všetky informácie o práci nimi volených zástupcov, efektivite vynakladania spoločných verejných prostriedkov, hospodárení obce, mesta, štátu. A mali by tieto informácie mať k dispozícii automaticky, a nielen vtedy, keď o ne sami zažiadajú. Poznáme sa, zaujíma nás síce, či sa v spoločnej kase nájdu prostriedky na postavenie nového ihriska, ale len málokto z nás si dá námahu osobne sa dožadovať týchto informácií na mestskom úrade. Z tohto hľadiska treba počin samosprávy v Šali vyzdvihnúť ako chvályhodný a najmä nasledovaniahodný...

To, čo je vo vyspelejšom svete samozrejmé, sa v našich končinách presadzuje len veľmi ťažko a postupne. Problémom je myslenie ľudí, u časti občanov prevláda nízky záujem o veci verejné („veď na to tam máme tých úradníkov“) a u časti volených zástupcov zase nízky záujem čokoľvek zverejňovať („čím menej budú občania vedieť, tým lepšie pre nás...“). Nechcel by som to paušalizovať a nedovolím si kvantifikovať, či uvedené vzorky postojov občanov a volených zástupcov, predstavujú väčšinu či menšinu. V celom spektre názorov sa nájdu rôzne, aj hraničné postoje k „veciam verejným“, zahŕňajúce aj občianskych aktivistov či čestných a zodpovedných primátorov, poslancov, úradníkov.

Jedným z efektov sprístupnenia verejných informácií je aj to, že sa ozdravia vzťahy medzi jednotlivými skupinami. Občania prestanú mať a priori podozrievavý postoj k činnosti zástupcov mesta a na druhej strane takí zástupcovia mesta, ktorí nemajú dostatočné morálne zábrany, zase dostanú technickú „barličku“ ktorá im tento ich hendikep pomôže potlačiť... :-)

Takisto sa nebudú sporné projekty či rozhodnutia mesta riešiť petíciami až následne, napr. po vydaní stavebného povolenia na benzínovú pumpu v blízkosti obytnej zóny. Kontrola efektivity práce volených zástupcov zase poslúži ako podklad pre rozhodovanie sa o kandidátoch pri nasledujúcich voľbách. Vo svete existujú projekty, keď kontrola verejných činiteľov ide ešte ďalej. Tuším vo Švédsku je napríklad možnosť on-line si prezerať elektronickú poštu poslancov...

Samozrejme, že existujú technické prostriedky či logistické možnosti, ako sa vyhnúť občianskej kontrole a dohodnúť si nejaký „kšeftík“ bokom, v každom prípade však stupeň potrebnej konšpirácie a riziko možného prezradenia bude čoraz vyššie.

Pokusov či projektov „stransparentniť“ verejné hospodárenie je aj na Slovensku viacero (žrebovanie nájomných bytov – Žilina, úradná tabuľa na internete – Trenčín, elektronická aukcia vo verejnom obstarávaní – Levice atď.). V takomto rozsahu ako Šaľa však zatiaľ neinformuje občanov žiadne slovenské mesto. Dúfam, že dlho neostane osamotenou lastovičkou a čoskoro sa pridajú aj iné mestá a konečne príde vytúžené leto... :-) A podľa príkladu miest by sa touto cestou mohla uberať aj slovenská vláda, parlament a všetky orgány štátnej a verejnej správy. No ale to sa už, aspoň zatiaľ, dostávame do oblasti ťažkého sci-fi...

Na tomto príklade je pozitívna ešte jedna skutočnosť – aj jednotlivec či skupina osvietencov dokáže zmeniť zaužívané postupy, praktiky, myslenie ľudí a pohnúť veci vpred. Ak viete o podobnom projekte, dajte vedieť, radi o ňom budeme informovať.

P. S.: Malá perlička na záver: Viceprimátorom Mestského úradu v Šali, ktorý má na starosti aj informatizáciu samosprávy, je pán Jozef Mečiar, mimochodom, dlhoročný autor PC REVUE a INFOWARE. :-) Gratulujem!

Zdroj: TS PCR

PC REVUE 2/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný

QUARK - Redakčný monitor

Samozrejme, že viem o dnešnom dátume. Je február 2008, vonku zima. Aspoň by mala byť. Lenže, aj Quark potrebuje dosť času, aby sa z myšlienky premenil na hotový výtlačok, a preto píšem tieto riadky ešte v starom roku. V adventnom čase už myslím na pôst. Pri príprave februárového monitoru si dnes akosi viac než inokedy uvedomujem, že náš časopis (a symbolicky aj my s ním) sa dostáva do mnohých tisícok domácností, do vášho najintímnejšieho prostredia. Niekde na polici alebo na stole potichu sleduje vaše vstávanie do školy či do práce, o čom sa doma zhovárate. Keby vedel, určite by sa tešil z vašich radostí a ak by bolo treba, aj by s vami smútil. Stal sa však vaším tichým a nenápadným spoločníkom a partnerom. Je veľmi príjemné mať vás za partnerov. Ľudí, ktorí si dobrovoľne kúpia časopis, aby rozmnožili svoje vedomosti. Ľudí, ktorí vedia, že sú to najcennejšie devízy, nekolíšuce na burze, ale zvyšujúce hodnotu každého z nás. My v redakcii a vo vydavateľstve sa veľmi tešíme, že pri tom môžeme trochu asistovať. Chcem sa poďakovať všetkým, ale naozaj všetkým a verte, je ich dosť, ktorí nám pomáhajú pripravovať Quark pre vás, našich najvzácnejších partnerov. Veď je potom veľmi milé dostať list napríklad od pána Jozefa Dzurjaka z Košíc, ktorý začína takto: „Vážení priatelia, možno sa Vám nepozdáva moje oslovenie, ale ako nazvať ľudí, ktorí s lahodnosťou a – povedal by som – až s maškrtnosťou napĺňajú moje čitateľské záujmy...“
Ďalším našim čitateľom, ktorí nám tiež napísali, som zasa dlžná vyhodnotenie polročnej súťaže O naj vynález. Peter Kováč z Lučenca do nej prihlásil obyčajnú lyžičku, lebo nás sprevádza po celý deň a prístroj, ktorý by fyzicky vrátil každú ranu, ktorú človek spôsobuje prírode. Dr. Danica Božová zo Svitu boduje so svojím vyrábačom pozitívnej klímy, požičovňou času, zaznamenávačom myšlienok a dočasným namnožovačom (aby mohol byť človek niekedy na viacerých miestach naraz). Peter Ondrejičko z Prešova nás prekvapil schémou héliových obalov, ktoré by uľahčovali sťahovanie ťažkých vecí. Marta Holešovská z Dolného Kubína poslala do súťaže návrh vracača času (aký existuje aj na počítači vo funkcii undo – späť), aby sme mohli napraviť svoje chyby. Zuzana Maťová z Bratislavy prekvapila skriňou na aktualizovanie oblečenia, aby sa nemusela vzdávať obľúbených vecí len preto, že nie sú práve in. Všetkým sme poslali peknú cenu.
Pred pár dňami som sa vrátila z Barcelony. Letieť do tohto mesta z Bratislavy cez Mníchov nie je ktovieaká slasť a trvá to pekne dlho, no stálo to zato. Jednak som sa dozvedela, že okrem nás vychádza Quark aj v Taliansku (o tom sme hovorili už dávnejšie), no tu som sa stretla s ďalšími dvoma súrodencami. Predstavte si, aj Španieli a Slovinci majú časopis, ktorý sa venuje popularizácii vedy a techniky a volá sa ako ten náš! A čo je najzaujímavejšie, každý vznikol sám, bez inšpirácie odinakiaľ. Štyria nezávislí bratia a na tom istom poli orú... To sú veci! Asi si urobíme také súrodenecké stretnutie Quarkov. Čo ma však (okrem iných vecí) veľmi potešilo, bolo, že keď som vyložila náš časopis vedľa španielskeho brata, ten náš o chvíľu zmizol ako gáfor.

Jana Matejíčková
šéfredaktorka


QUARK 2/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková

QUARK

Milí priatelia,

pojem vedecko-technická revolúcia sa používa už desaťročia, no zdá sa, že až v týchto rokoch sa priam zúrivo aj vedecké, aj technické novinky pretekajú o priazeň zákazníkov a napĺňajú záhadne znejúcu charakteristiku doby. Rusi vraj majú liek proti rakovine, Česi testujú spolu s Američanmi ďalšie podobné liečivo, Japonci pripravujú digitálny nosič, ktorý pošle do múzea aj práve štartujúci Blu-ray. EÚ, otrávená tým, že Američania síce systém GPS ponúkajú zadarmo, no nie v plnom rozsahu, začala budovať vlastný navigačný supersystém. Viaceré armády úspešne testujú bezpilotné stíhačky, schopné už aj OPERAČNÉHO NASADENIA. Keby sme vyratúvali len takéto veľké projekty, zabralo by to hromadu papiera. A čo také „drobnosti“, ako napríklad 400 typov digitálnych fotoaparátov na našom trhu, 300 typov televízorov, desiatky a stovky elektrospotrebičov, kozmetiky, pracích práškov či čohokoľvek vrátane nespočetného množstva typov mobilných telefónov? Či ako mor sa šíriace nové technológie zarábania peňazí?
O všetkom by sa dalo pokojne hovoriť. Až dovtedy, kým neprenikne správa, že dôvodom na bezpilotné stíhačky nie je snaha chrániť životy pilotov, ale úspora peňazí. Veď práve prítomnosť človeka na palube a prostriedky na jeho ochranu sú drahšie, než motory, krídla či všetko ostatné. A nevdojak sa vynára otázka – o čo tu ide? O technický pokrok alebo zase len o peniaze? Ak človek je a nepochybne by mal byť meradlom všetkých hodnôt, odpoveď by tiež mala byť jednoduchá. Je?
Možno tá revolúcia, len neviem, či vedecká, spočíva aj v tom, že sa konečne mobilizujú sily, ktoré by vniesli do prevádzky internetu aký-taký poriadok. Toto médium je obrovská hra bez akýchkoľvek pravidiel. Každý si tu robí, čo chce a – nič... Takmer žiadne dôsledky. Produkuje priam drogovú závislosť, zaberá ľuďom stále viac času, zhoršuje ich zdravotný stav, keď bez pohnutia sedia vzpriamene (i zhrbene) hodiny a hodiny pred monitorom. Je to síce zlé, no nie najhoršie. Zimomriavky vyvolávajú obavy odborníkov z počítačových pirátov, ktorí môžu ochromiť leteckú či lodnú dopravu, rozvrátiť bankovníctvo, v armáde a polícii, ale aj vo väzenstve vyvolať chaos, odpáliť rakety... Radšej nepokračovať.
Ten obraz chaosu niektorých produktov vedecko-technického pokroku však nemá len tienistú stránku. Dáva aj východisko. Všetko, čo sa ponúka, je určené nám – tebe, vám aj mne. Takže aj na nás záleží, čo budeme kupovať a spotrebúvať. Či zaplatíme za veľkoplošný pseudo HD televízor, lebo sa to nosí, či chceme mať tri mobily, drahé auto s trojlitrovým motorom a tak ďalej, alebo si zaobstaráme len to, čo naozaj potrebujeme. Nenaletíme na každú profesionálne skvelo prešpekulovanú reklamu, aby sme utratili peniaze, hoci niekedy možno ani nevieme prečo. Prestaneme podliehať tlaku výrobcov, ale uvedomíme si, že my rozhodujeme o tom, čo kúpime, čo potrebujeme a čo nie. Či si radšej za ušetrené prostriedky nepôjdeme niekde oddýchnuť, užiť si prírodu, spoločnosť dobrých a milých ľudí a podobne. Podumajte, naozaj to závisí aj od nás.
Váš
Eduard Drobný

P.S. Aby bolo jasné, nie som proti technickému pokroku. Prekáža mi nehorázne plytvanie
ľudským géniom a nadraďovanie skupinových záujmov nad záujmami všetkých. V konečnom dôsledku aj tých, ktorí ten chaos a nekoordináciu spôsobujú. Lebo všetci sme na jednej lodi.


QUARK 2/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný

PC REVUE

Televízne správy? Skúste internet!

Iste ste si všimli, ako prebieha televízny večer na väčšine (nielen) slovenských televíznych kanálov. Jednoznačne dominujú negatívne správy, dozviete sa všetko o každodenných haváriách, prepadoch, výbuchoch, zvalených budovách, potopách, tragédiách a živelných katastrofách. O pozitívne správy akosi nie je záujem. Ak sa vôbec vyskytnú, tak niekde neskôr v televíznom kútiku. Ani sa nechce veriť, že všetko to nešťastie sa môže stať na našom malom Slovensku. Obyčajný človek sa s tým však pri troche šťastia stretne len výnimočne. Toto, prirodzene, nie je špecifikum Slovenska, podobný trend v televíznom spravodajstve vidieť v celej Európe. Je mi jasné, že nešťastie púta pozornosť, ale v poslednom čase sa mi to zdá trochu pritiahnuté za vlasy. Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí.
Každá zo slovenských televízií, prirodzene, bojuje o svojho diváka, je to neľútostný súboj o čo najlepšie čísla, a to predovšetkým v najsledovanejšom čase. Z čísel sledovanosti potom vychádza cena inzercie, ale aj celkový záujem o ňu. Televízie tak okrem uvádzania reportáží vyrážajúcich dych a rôznych podôb reality show pravidelne menia aj grafiku, celkový vizuál, svoje internetové stránky a pod. V druhej polovici januára však nastalo v televíznom spravodajstve menšie zemetrasenie. Najsledovanejšia televízna stanica zaviedla razantné zmeny, vymenila logo, sú nové štúdiá, ale hlavne na svete je úplne nový formát Televíznych novín. Za sebou teraz nadväzujú Televízne noviny s prívlastkom Headlines a po reklamnej prestávke zase s prívlastkom Dnes. Pritom formát vysielania je širokouhlý, určený hlavne pre moderné televízory s pomerom strán displeja 16:9. Celková dĺžka „spojených“ Televíznych novín je tak až okolo 40 minút, takže časovo presahujú začiatok spravodajských relácií ostatných dvoch veľkých hráčov na televíznom trhu. Tento krok bol určite premyslený, umožnil totiž do najsledovanejšieho spravodajského času zaradiť (určite nie lacnú) reklamu. Ďalej dáva predpoklad na to, aby ľudia o pol ôsmej neprepínali na iné stanice, ale zostali na pôvodnej celý večer.
Netradične sú podané hlavne správy s prívlastkom Headlines. Už sám názov je podľa mňa riskantný. Čitatelia PC REVUE s tým nemajú problém, ale je dosť obyvateľov Slovenska, ktorí tomu nemusia rozumieť. Už som o tom raz písal, podľa mňa je slovenčina dosť bohatý jazyk na to, aby sa ním dalo vyjadriť všetko to, čo v angličtine. V jednej internetovej diskusii o tejto relácii som sa potom dočítal, že toto slovo asi znamená čiary na hlave... :) Televízne noviny Headlines sú pritom založené na živých vstupoch a sú to v podstate rozšírené upútavky na skutočné správy, ktoré sa začínajú až neskôr. Je mi úplne jasné, že robiť živé prenosy každý deň v takomto počte nie je pre ich tvorcov ani jednoduché, ani pohodlné. Hlavne zo začiatku sa tak vo vysielaní vyskytli rôzne „detské choroby“. Dáva to, prirodzene, punc aktuálnosti, ale niekedy by stačila aj bežná správa.
V internetových diskusiách sa názory na toto spravodajské zemetrasenie rôznia, ale jasne prevažujú negatívne hodnotenia. Ľudia nevítajú reklamu, táto kumulovaná relácia je pre mnohých pridlhá, nový vysielací formát na starších televízoroch vyzerá čudne. Tak či onak – podstatné sú čísla sledovanosti. Podľa nich sa zatiaľ tento krok oplatil, sledovanosť riadne stúpla. Samozrejme, toto môže byť prechodný stav, vyvolaný širokou marketingovou kampaňou na pripravované zmeny. Ako je to naozaj, to ukáže až čas. Pre ostatné televízie je to hodená rukavica, jednoznačne musia reagovať. Jednoduchým riešením sa zdá využitie spomínanej reklamnej prestávky, keď sú ľudia najviac ochotní prepnúť na niečo iné. V čase tvorby tohto článku reagovala hlavne ďalšia komerčná stanica, keď ohlásila úplne nový formát s priliehavým názvom Krimi Noviny. Ten bude zasahovať do spomínaného času a termín vysielania spravodajskej relácie sa presunie na neskôr.
Ďalší efekt, ktorý vidím na slovenskom televíznom trhu, je presah českých televízií. Ich podiel ako zahraničných staníc na našom trhu je taký vysoký, že ťažko v Európe nájdete paralelu. Je to dané jednoduchosťou príjmu týchto staníc, ich kvalitou, ale hlavne stále jazykovou blízkosťou. Situácia je taká, že Slováci v produktívnom veku nemajú problém s hovorenou podobou češtiny. Zaujímavé je, že naopak to neplatí. Pozícia slovenčiny v Čechách je úplne iná, hlavne u mladšej generácie sa dostáva do polohy málo zrozumiteľného jazyka, skoro na úroveň poľštiny.
Prirodzene, môj názor nie je pre televízie podstatný, nemáme totiž doma žiadny peoplemeter. Len na pripomenutie – ide o prístroj, ktorý detailne zisťuje, ktorú stanicu máte na televízore zapnutú. To však ešte nemusí nevyhnutne znamenať, že túto stanicu aj sledujete. Často je totiž televízor v domácnosti niečo ako kulisa, ktorú len vnímate pri inej práci podvedome. Do čísel sledovanosti sa to však počíta.
Ja osobne riešim problémy s taktikou časovania správ, prirodzene, „počítačovo“. Aby som bol IN, ako sa dnes hovorí, sledujem spravodajské relácie na notebooku cez internet. Čas vysielania televíznych spravodajských relácií totiž zatiaľ nesúhlasí s časom, keď chodievam domov, a nepredpokladám zmenu ani v budúcnosti. Na internete si pozriem naozaj len to, čo ma zaujíma, a to za pár minút. Nevýhodné je, že súčasné internetové vysielanie má oproti bežnému vysielaniu doslova mizernú kvalitu. Hlas je v poriadku, ale obraz si musíte niekedy trochu domyslieť, sem-tam sa prehrávanie zasekne, obraz mešká za zvukom a pod. Práve preto si jedny zo správ nahrávam na harddiskový videorekordér. Potom (ale vo fakt komprimovanej podobe) hlavne cez víkend pozriem prehľad správ v pôvodnej kvalite. Takto zrazu vidím, ako sa vyvíjajú jednotlivé správy a čo je len umelá bublina. A tých je veru dosť veľa, snaha vyrábať senzácie je určujúca pri tvorbe súčasného spravodajstva.
Domnievam sa, že je veľa ľudí, ktorí už hľadajú večernú zábavu na internete. Penetrácia vysokorýchlostného internetu u nás je pomerne vysoká, takíto „diváci“ budú len pribúdať. Nechcú, aby im televízie diktovali, čo majú kedy pozerať, oceňujú slobodu vo výbere. To sa týka tak spravodajských relácií, ako i filmov. Keby som teda mohol poradiť televíziám, myslite na svoju budúcnosť a investujete do bohatého a kvalitného obsahu na internete. Oplatí sa to!
Príjemné čítanie februárového vydania praje
21. januára 2008, Ondrej Macko

PC REVUE 2/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko