piatok 15. apríla 2011

QUARK

Milí priatelia,
štvrtý mesiac v roku má od nepamäti označenie, že je bláznivý a veselý, no môže byť aj absurdný Vyplynie to z tém, o ktorých bude teraz reč. Snažil som sa o objektivitu a odbornosť a konzultoval som ich s dvoma renomovanými ekonómami. Prvý to zbalil hneď po prvej otázke. Druhý si ma vypočul, potom kývol rukou a tiež odišiel, a to len preto, že som sa opýtal, koľko ekonomík vlastne jestvuje. Ak totiž vysoký štátny úradník povie, že štát je zlý gazda a treba predať nejaký štátny podnik, čo zle hospodári, znamená to, že tvrdenie o zlom gazdovi sa vzťahuje aj na neho, lebo tiež je platený štátom. Mala by jeho funkcia tiež ísť do privatizácie ako pri spomenutom podniku? Uznáte, je to absurdné, ale aké je potom jeho tvrdenie? Navyše tvrdí, že podnik je v strate. Takýto podnik by musel kúpiť iba hlupák, keby ho, pravda, nedostal za zlomok skutočnej ceny, o čo by však nemalo ísť. V tomto okamihu sa vzdal aj druhý ekonóm.

Dobre, poďme ďalej bez odborníkov.
Výrobcovia energií sa vehementne domáhajú zvýšenia cien. Na Slovensku však máme inštitúciu, ktorá zráta ich oprávnené náklady a určí cenu pre nás, obyvateľov. Predpokladám, že ju určuje spravodlivo. Lenže o niekoľko dní sa na trhu objavil zahraničný dodávateľ energie s nižšou cenou a ten náš sa okamžite ozval, že aj on poskytne energiu za rovnakú sumu. Veríte, že sa náš dodávateľ rozhodol pre rok dobrých skutkov a bude spotrebu energie dotovať? To naozaj nehrozí a znie to minimálne absurdne. Ako je však potom možné, že v priebehu niekoľkých dní dokáže zázračne skresať oprávnené a nevyhnutné náklady na distribúciu energie? Kto má v rukách povestného čierneho Petra? Inak povedané, oberá nás niekto o peniaze a vytvára čierny zisk? Bolo
by prismelé myslieť si to. No v hlave mi už vŕta červík pochybností: Ako to teda je?

Európa a aj my, teda naše úrady, intenzívne diskutujú o predĺžení veku odchodu do dôchodku. Čísla lietajú, diskusie naberajú na obrátkach. Je to jasné, rodí sa málo detí. Takže nevieme kto bude o dvadsať-tridsať rokov pracovať, aby bolo možné z odvodov vyplácať dôchodky. Je to vážna otázka, no rovnako je vážna aj druhá - kto bude platiť mladým, čo budú vstupovať na trh práce, podporu v nezamestnanosti, lebo je zrejmé, že nové pracovné miesta zázrakom nepribudnú. Dobre zrejme už bolo a deväťdesiate roky minulého storočia, čo sa týka životnej úrovne, sa nezopakujú. Náš sused, zvárač na to má liek - treba obmedziť tvorbu zisku napríklad maximálne na dvadsať percent. Vraj by sme videli, ako by sa všeličo zmenilo. Lenže, viete, zvárač... Kto by sa zapodieval jeho návrhom keď akademici nevedia, ako ďalej.

Máme málo peňazí v zdravotníctve. Každý rok ich tam ide čoraz viac a každý rok sú nemocnice viac zadĺžené .No máme aj nemocnice, ktoré vytvárajú, síce malý, ale zisk. Asi nikto nebude tvrdiť, že ide o zázrak. Iba to naznačuje, že niekde niečo poriadne škrípe. Bolo by treba urobiť seriózny audit a po jeho vyhodnotení bez tzv. nátlakových skupín prijať opatrenia. Lenže, dá sa to? Je to reálne? Mimochodom, tri veľké nemocnice, v ktorých som v ostatnom čase bol, sú poriadne prekúrené a teplotu v izbách regulujú otváraním okien.

Na záver už len drobnosť - prečo nám reštaurácie, kaviarne či rozličné predajne aj v zime ponúkajú chladené nápoje? Nejde len o to, že chladená minerálka je neskutočne predražená. Veď zákazník to zaplatí. No energiu, spotrebovanú na nezmyselné chladenie v chladnom počasí, treba vyrobiť na úkor životného prostredia.
Prepáčte, milí priatelia, toto nebolo aprílovo žartovné, ani veselé. Len som načrtol niekoľko absurdných tém. A tie témy priniesol život, jasom si ich nevymyslel. Naozaj.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 4/2011 Editorial
Autor: Eduard Drobný