pondelok 6. apríla 2009

QUARK

Milí priatelia,

politici, ekonómovia, prognostici a iné múdre hlavy dnes pripomínajú bezbranné mláďatá, ktorým dravec odniesol živiteľku. Nevedia, čo robiť, ako to robiť, čo bude a dokedy. Jasné, hospodárska kríza je strašná pre väčšinu sveta, pretože neraz siaha až na samotnú podstatu existencie. A keďže sme sa doteraz bezhranične klaňali modle globalizácie, má aj kríza globálny charakter a verím, že naozaj nikto nevie, čo bude. Závidím bezstarostnosť vysoko postaveným cynikom, ktorí tvrdia, že ako prišla, aj odíde, pretože ich obete krízy neveľmi zaujímajú. Menej závidím nám ostatným, hoci, pravdupovediac, ani my nie sme bez viny. Krízu sme nenaštartovali, ale pomohli sme jej zrodu.
Naša hlavná spoluúčasť je v tom, že sme ochotne nasadli na nekonečný konzumný vlak a podliehame dosť masovo (opäť) globálnemu ohlupovaniu ľudí, ktorému sa hovorí marketing. Ak reklamu považujeme za propagáciu výrobkov a služieb, marketing sa dá dnes charakterizovať ako dokonale prepracovaný systém masového ohlupovania verejnosti s jediným cieľom - predať-kúpiť. Keďže je to naozaj dômyselne vymyslené, kupujeme, spotrebúvame! Aj čo nepotrebujeme. Nepozeráme sa na to, čo máme a čo by bolo pre nás užitočné, ale na to, čo - nemáme. A toho je oveľa viac, ako môžeme kedykoľvek spotrebovať a využiť. Preto kupujeme (toto naozaj musíte mať), cestujeme (treba tam ísť, letenka je lacná), využívame ponúkané možnosti (byť na Maledivách je in) atď.
Globalizácia: Áno! Vo vzdelávaní, vede, v kultúre, vo veciach, ktoré pozdvihujú človeka. Ale nie v zhŕňaní peňazí z celého sveta pre pár vyvolených. Nie že by som im peniaze závidel. Napokon, majú, ako každý z nás, len obmedzené možnosti ich využiť - nemôžu byť naraz v desiatich domoch, sto šatách a jazdiť na tisícke automobilov, nehovoriac tom, že na druhý svet si nezoberú ani cent. Zháňajú peniaze preto, lebo tie dnes predstavujú moc a tá, zdá sa, nemá hraníc. Okrem tej jednej...
Aktuálna kríza naozaj nevyzerá dobre a dosť pripomína pomery, ktoré viedli až k zániku Rímskej ríše. Aj dôvody sú rovnaké - negujú sa prirodzené zákonitosti, propaguje sa v konečnom dôsledku sebazničujúci neoliberalizmus. Vymývanie mozgov nadobúda masový charakter a svetové pseudobožstvo - dolár - má byť symbolom ozajstného života. Čo ďalej? Jednou z ciest, po ktorej sa treba vydať, je vrátiť sa do stáročiami overených koľají. Menej chcieť - menej mať a aj menej pracovať. Mať viac zo života, spomaliť jeho strašné tempo, mať čas na knihu, prechádzku, oddych a zbadať aj nádheru zapadajúceho slnka alebo kvapku rosy na tráve.

Vývoj ukázal, že je to možné. Prečo by sme to nemali chcieť?

Váš
Eduard Drobný

QUARK 4/2009 Editorial
Autor: Eduard Drobný